1, ods. 4 Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaných V. U., Ing. M. R., M. G., S. Z., W. B. a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, sp. zn. PK-1T/25/2015 z 22. októbra 2018, takto rozhodol: I.
Trestného poriadku odvolania prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a obžalovaných V. U., L.. M. R., M. G., S. Z. a W. B. s a z a m i e t a j ú. II.
1 písm. b) s poukazom na § 79 ods. 3 Trestného poriadku, žiadosť obž. W. B. o prepustenie z väzby na slobodu s a z a m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku (ďalej aj len ,,špecializovaný trestný súd") sp. zn. PK-1T/25/2015 z 22. októbra 2018 (ďalej aj len ,,rozsudok") boli v bode 1/ výrokovej časti rozsudku obžalovaní V. U., nar. XX. O. XXXX v N., trvale bytom Y. ulica XXX/XX, XXX XX Z., Ing. M. R., nar. XX. V. XXXX v N., trvale bytom P. XX, XXX XX N., M. G., nar. XX. M. XXXX v N., trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX N., S. Z., nar. XX. O. XXXX v A., trvale bytom U. XXX/X, XXX XX A. XX, Česká republika, a W. B., nar. XX. P. XXXX v N., trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX N., t. č. vo výkone väzby v ÚVV a ÚVTOS Bratislava (spolu aj len ,obžalovaní" alebo ,,odvolatelia") uznaní vinnými zo spáchania trestného činu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona a pokračovacieho trestného činu neodvedenia dane a poistného
1, ods. 4 Trestného zákona, ktorých sa dopustili tak, že - najneskôr od polovice roka 2008 do roku 2011 na území celej Slovenskej republiky a ďalších okolitých krajín minimálne Českej republiky, Maďarska a Ukrajiny, pôsobila skupina v počte niekoľkonásobne prevyšujúcom tri osoby, ktorej zloženie sa v nasledujúcich rokoch menilo, avšak počas celého obdobia bola zrejmá štruktúrovanosť tejto skupiny a hierarchické usporiadanie, kde na najvyššej úrovni pôsobili JUDr. O... Y.. a L.P., na nižšej úrovni tzv. výkonní manažéri (J.B., M.H., Mgr. E.V.) a rovnako sem možno zaradiť obžalovaných Ing. M. R. a M. G. a na ďalšej úrovni spravidla štatutárni zástupcovia spoločností zahrnutých do tzv. karuselových reťazcov, medzi ktorých možno zaradiť aj obžalovaných V. U., S. Z. a W. B., pričom cieľom všetkých týchto osôb bolo dosiahnutie zisku páchaním ekonomickej trestnej činnosti, spočívajúcej vo vylákaní finančných prostriedkov od štátu prostredníctvom daňových úradov uplatnením nadmerných odpočtov DPH, alebo znižovaním daňovej povinnosti na výstupe v určených spoločnostiach, za ktorým účelom získavali vplyv na daňových úradoch ako aj v policajnom zbore, predstierali, že s rôznymi reálnymi komoditami riadne obchodujú, riešili logistiku súvisiacu s prepravou uvedených druhov tovaru, zabezpečovali vyhotovovanie prepravných a účtovných dokladov k jednotlivým prepravám, pričom v tomto skutku sa simulácie vzniku podmienok uvedených v zákone č. 222/2004 Z.z. o DPH na ich uplatnenie dopustili tak, že spoločnosť Z. B. s.r.o. A. (v tom čase so sídlom Z. B.) s konateľom V. U. nakúpila masívne dubové podlahy od spoločnosti H. H. Y. s.r.o. N. s konateľom JUDr. O. Y., ktoré následne odpredala spoločnosti C. J. s.r.o. A. s konateľom S. Z., čím jej z tohto zdaniteľného plnenia vznikol nárok na uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH, ktorý si táto spoločnosť uplatnila v daňových priznaniach na DPH za zdaňovacie obdobia: III. štvrťrok 2008 podanom na Daňovom úrade Pezinok dňa 27.10.2008, v ktorom si neoprávnene uplatnila odpočet dane z nasledovných faktúr: - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 31.07.2008 DPH vo výške 11.024,80€ (335.042,20 Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.07.2008 DPH vo výške 10.721,70€ (325.832,50Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 19.08.2008 DPH vo výške 11.609,95€ (351.920,80Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 22.08.2008DPH vo výške 12.686,30€ (384.534,40Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 25.08.2008 DPH vo výške 11.662,20€ (353.481,30Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 25.08.2008 DPH vo výške 11.839,85€ (358.865,90Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 03.09.2008 DPH vo výške 12.540,-€ (379.648,50Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 03.09.2008 DPH vo výške 11.536,80€ (349.276,60Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 09.09.2008 DPH vo výške 12.289,20€ (372.203,-Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 09.09.2008 DPH vo výške 11.359,15€ (344.034,60Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 10.09.2008 DPH vo výške 12.069,75€ (365.315,10Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 10.09.2008 DPH vo výške 11.087,45€ (335.583,80Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12.09.2008 DPH vo výške 12.749,-€ (386.027,-Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12.09.2008 DPH vo výške 11.077,-€ (335.400,50Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12.09.2008 DPH vo výške 11.892,10€ (360.080,90Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 22.09.2008 DPH vo výške 11.777,15€ (356.588,50Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 22.09.2008 DPH vo výške 10.794,85€ (326.846,50Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 23.09.2008 DPH vo výške 12.602,70€ (381.685,40Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 29.09.2008 DPH vo výške 11.578,60€ (350.750,50Sk) DPH spolu: 222.898,55 € (6.753.118,-Sk) IV. štvrťrok 2008 podanom na Daňovom úrade Pezinok dňa 05.02.2009, v ktorom si neoprávnene uplatnila odpočet dane z nasledovných faktúr: - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 01.10.2008 DPH vo výške 11.777,15€ (356.871,20Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 02.10.2008 DPH vo výške 11.557,70€ (350.267,70Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 03.10.2008 DPH vo výške 10.470,90€ (317.603,30Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 03.10.2008 DPH vo výške 12.404,15€ (376.242,70Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 07.10.2008 DPH vo výške 12.404,15€ (376.639,60Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 08.10.2008 DPH vo výške 11.139,70€ (338.669,20Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 09.10.2008 DPH vo výške 11.693,55€ (355.320,20Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 10.10.2008 DPH vo výške 12.090,65€ (367.749,20Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 15.10.2008 DPH vo výške 11.139,70€ (339.315,30Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 16.10.2008 DPH vo výške 12.090,65€ (368.281,20Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 17.10.2008 DPH vo výške 11.474,10€ (350.568,20Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.10.2008 DPH vo výške 12.404,15€ (377.718,80Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 21.10.2008 DPH vo výške 10.826,20€ (329.668,60Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 22.10.2008 DPH vo výške 12.550,45€ (382.475,-Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 24.10.2008 DPH vo výške 12.038,40€ (367.905,50Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 27.10.2008 DPH vo výške 11.087,45€ (338.255,90Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28.10.2008 DPH vo výške 11.108,35€ (339.137,90Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 28.10.2008 DPH vo výške 12.686,30€ (387.312,70Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 31.10.2008 DPH vo výške 12.414,60€ (377.292,10Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 03.11.2008 DPH vo výške 11.495,-€ (349.976,80Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 10.11.2008 DPH vo výške 10.993,40€ (334.386,20Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 10.11.2008 DPH vo výške 12.362,35€ (376.025,60Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12.11.2008 DPH vo výške 11.369,60€ (346.340,80Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 13.11.2008 DPH vo výške 10.857,55€ (331.101,-Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 13.11.2008 DPH vo výške 12.477,30€ (380.495,30Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 13.11.2008 DPH vo výške 12.895,30€ (393.242,20Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 18.11.2008 DPH vo výške 10.857.55€ (330.026,10Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 19.11.2008 DPH vo výške 11.902,55€ (361.611,40Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 20.11.2008 DPH vo výške 12.477,30€ (379.197,60Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 20.11.2008 DPH vo výške 12.644,50€ (384.279,-Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 24.11.2008 DPH vo výške 12.477,30€ (379.384,80Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 24.11.2008 DPH vo výške 12.644,50€ (384.468,70Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 25.11.2008 DPH vo výške 12.153,35€ (369.583,40Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 25.11.2008 DPH vo výške 11.704,-€ (365.918,60Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 25.11.2008 DPH vo výške 11.735,35€ (356.872,-Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 27.11.2008 DPH vo výške 12.153,35€ (368.805,60Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 01.12.2008 DPH vo výške 11.233,75€ (340.798,30Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 01.12.2008 DPH vo výške 12.153,35€ (368.696,20Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 03.12.2008 DPH vo výške 12.153,35€ (367.930,50Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 03.12.2008 DPH vo výške 11.296,45€ (341.988,70Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 05.12.2008 DPH vo výške 12.153,35€ (366.921,80Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 09.12.2008 DPH vo výške 11.296,45€ (341.062,40Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 11.12.2008 DPH vo výške 13.386,45€ (404.177,10Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 11.12.2008 DPH vo výške 13.177,45€ (397.866,70Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12.12.2008 DPH vo výške 11.400,95€ (344.036,10Sk) - faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 12.12.2008 DPH vo výške 12.153,35€ (366.739,50Sk) DPH spolu: 546.963,45 € (16.629.226,70 Sk) predpokladom uplatnenia si nadmerného odpočtu spoločnosťou Z. B. s.r.o. s úmyslom zadovážiť sebe alebo ďalším zainteresovaným osobám neoprávnený prospech bolo to, že JUDr. O. Y. zabezpečil vyhotovenie faktúr, V. U. ako štatutárny zástupca uplatnil odpočet dane za tretí štvrťrok 2008, Ing. M. R. v súčinnosti s M. G. po vzatí V. U. do väzby v súčinnosti s účtovníčkou O.L. a S. Z., ktorý poskytol potrebné podklady spoločnosti C. J., aby O.L. sama mohla vyhotoviť potrebné účtovné doklady k daňovej kontrole, zabezpečili rekonštrukciu účtovníctva a následné predloženie odpočtu dane za štvrtý štvrťrok 2008 a mesiac január 2009 v tom zmysle, že spoločnosť C. J. s.r.o. nakupovala od spoločnosti Z. B. s.r.o. dubové podlahy, ale tieto vo veľkej väčšine prípadov bez vyloženia z návesov kamiónov, ktoré ich doviezli do skladov v meste U. a N. v Českej republike, boli okamžite odosielané späť na Slovensko do spoločnosti N.-Z. s.r.o. Bardejov, ktorej konateľom bol W. B., pričom skutočným príjemcom mala byť
daňových dokladov maďarská spoločnosť C.-Y. Kft. N. a všetky prepravy tejto dubovej podlahy zabezpečoval L. Y. cez svoju spoločnosť L. Y. - V. Z., na základe objednávok od spoločnosti C. J. s.r.o. a to na trase Z. B. s.r.o. N. alebo A. - U., alebo N. - N., pričom bolo vopred dané, že dubové podlahy skončia v spoločnosti N.-Z. s.r.o. odkiaľ budú opäť navezené do spoločnosti H. H. Y. s.r.o. vo S.V., čím sa uzavrel tento fakturačný reťazec. Za to špecializovaný trestný súd uložil: Obžalovanému V. U.
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov;
2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného V. U. zaradil na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému Ing. M. R.pecializovaný trestný súd
4 Trestného zákona, § 38 ods. 4 s poukazom na § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) rokov;
2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného Ing. M. R. zaradil na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému M. G.pecializovaný trestný súd
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov;
2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného M. G. zaradil na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému S. Z.pecializovaný trestný súd
4 Trestného zákona, § 38 ods. 2 s poukazom na § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov;
2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného S. Z. zaradil na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovanému W. B.pecializovaný trestný súd
4 Trestného zákona s poukazom na § 37 písm. h), § 41 ods. 1 Trestného zákona uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov;
2 Trestného zákona obžalovaného W. B. zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V bode 2/ výrokovej časti rozsudku rozhodol špecializovaný trestný súd tak, že
a) Trestného poriadku obžalovaných oslobodil spod obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, sp. zn. VII/1 Gv 157/12 zo dňa 17. augusta 2015 pre skutok obžalobou kvalifikovaný ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona v jednočinnom súbehu so zločinom neodvedenia dane a poistného
4 Trestného zákona, ktorý mali spáchať tak, že - od druhej polovice roka 2008 začala so skupinou JUDr. O. Y. prostredníctvom U. A. spolupracovať skupina Ing. M. R. a Ing. M. O., ktorí stáli na čele tejto skupiny pôsobiacej na území celej Slovenskej republiky, ale najmä na území N. G. a jej cieľom bolo tiež páchanie ekonomickej trestnej činnosti spočívajúcej v neoprávnene uplatnených nadmerných odpočtoch DPH simuláciou vzniku podmienok uvedených v zákone č. 222/2004 o DPH na ich uplatnenie, pričom v tomto skutku sa tohto trestného činu dopustili tak, že spoločnosť Z. B. s.r.o. A. (v tom čase so sídlom Z. B.) s konateľom V. U. nakúpila masívne dubové podlahy od spoločnosti H. H. Y. s.r.o. N. s konateľom JUDr. O. Y., ktoré následne odpredala spoločnosti C. J. s.r.o. A. s konateľom S. Z., čím jej z tohto zdaniteľného plnenia vznikol nárok na uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH, ktorý si táto spoločnosť uplatnila v daňovom priznaní na DPH za zdaňovacie obdobie: január 2009 podanom na Daňovom úrade Pezinok dňa 02.03.2009, v ktorom si neoprávnene uplatnila odpočet dane vo výške 69.011,80 €, pričom vzniknutý nadmerný odpočet po vykonanej daňovej kontrole Daňový úrad Pezinok nepriznal, - predpokladom uplatnenia si nadmerného odpočtu spoločnosťou Z. B. s.r.o. bolo to, že JUDr. O. Y. prostredníctvom členov svojej skupiny zabezpečil vyhotovenie fiktívnych faktúr na dodávku drevnej hmoty a parkiet z predchádzajúcich karuselových reťazcov a po dohode s Ing. M. R. vytvorili vyššie uvedený fakturačný reťazec, v ktorom úlohu tzv. bieleho koňa plnil V. U., štatutár spoločnosti Z. B. s.r.o., ktorého zabezpečil a riadil Ing. M. R., ten rovnako riadil aj M. G., ktorý mal splnomocnenie od V. U. na konanie v mene spoločnosti Z. B. s.r.o., po vzatí V. U. do väzby v inej trestnej veci a na základe pokynov Ing. M. R. v spolupráci s účtovníčkou O.L., zabezpečoval potrebné podklady k vyhotoveniu rekonštrukcie účtovníctva spoločnosti za účelom predloženia Daňovému úradu v Pezinku pre vykonanie daňovej kontroly na oprávnenosť uplatnenia nadmerných odpočtov DPH, Ing. M. O. poskytol spoločnosti Z. B. s.r.o. na deklarovanie fiktívnych obchodov skladové priestory v spoločnosti F. s.r.o. v A. a mal zabezpečovať styk s pracovníčkami Daňového úradu Pezinok v súvislosti s vykonávaním daňových kontrol, aby uplatnené nadmerné odpočty boli po vykonaní daňovej kontroly vyplatené, spoločnosť C. J. s.r.o. nakupovala od spoločnosti Z. B. s.r.o. dubové podlahy, ktoré bez vyloženia z návesov kamiónov, ktoré ich doviezli do skladov v meste U. a N. v Českej republike, boli okamžite odosielané späť na Slovensko do spoločnosti N.-Z. s.r.o. N., ktorej konateľom bol W. B., pričom skutočným príjemcom mala byť
daňových dokladov maďarská spoločnosť C.-Y. Kft. N. a všetky prepravy tejto dubovej podlahy zabezpečoval L. Y. cez svoju spoločnosť L. Y. - V. Z., na základe objednávok od spoločnosti C. J. s.r.o. a to na trase Z. B. s.r.o. N. alebo A. - U., alebo N. - N., čiže dopredu vedeli, že podlahy skončia v spoločnosti N.-Z. s.r.o., odkiaľ sa navážali späť do skladu spoločnosti H. H. Y. s.r.o. vo S.V., pričom pokyny na takéto prepravy dostával špeditér zo spoločnosti L. Y. - V. od JUDr. O. Y., následne S. Z. k vyhotoveniu rekonštrukcie účtovníctva v spoločnosti Z. B. s.r.o. poskytol O.L. potrebné podklady ako aj pečiatku spoločnosť C. J. s.r.o., aby si mohla sama vyhotoviť potrebné účtovné doklady k daňovej kontrole, lebo nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní. Na základe obžaloby prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry GP SR, sp. zn. VII/1 Gv 157/12/1000 zo 17. augusta 2015, rozhodol špecializovaný trestný súd už 17. mája 2016 rozsudkom, ktorým obžalovaných V. U., Ing. M. R., M. G., S. Z. a W. B. uznal vinnými zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona a zločinu neodvedenia dane a poistného
1, ods. 4 Trestného zákona. Tým istým rozsudkom bol vo výroku v bode 2) obžalovaný Ing. M. O.
c) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby pre skutok právne posúdený ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
Trestného zákona a zločin neodvedenia dane a poistného
Vo vzťahu k obžalovanému Ing. O. rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením pod sp. zn. 4To/12/2016 z 27. marca 2018 tak, že
Trestného poriadku zamietol odvolanie prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. apríla 2018, sp. zn. 4To/4/2018 (č. l. 4105 a nasl. spisu) bol zrušený rozsudok špecializovaného trestného súdu zo 17. mája 2016 vo výroku o vine a výroku o treste a spôsobe jeho výkonu v odsudzujúcej časti u obžalovaných V. U., Ing. M. R., M. G., S. Z. a W. B. a vec bola špecializovanému trestnému súdu vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie v zrušenom rozsahu. V zrušujúcom uznesení Najvyšší súd Slovenskej republiky neakceptoval odvolacie námietky jednotlivých obžalovaných s výnimkou:
zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním pred začatím trestného stíhania - o potrebe upozorniť obžalovaných v zmysle § 284 ods. 2 Trestného poriadku na možnosť prísnejšieho posudzovania skutku vo vzťahu k obžalovaným S. Z. a W. B. - o prijatí vyhlásenia obžalovaného W. B., ktorým uznal vinu ku skutku právne kvalifikovanému
4 Trestného zákona, ktorý skutok neskôr súd kvalifikoval aj ako trestný čin
Trestného zákona v jednočinnom súbehu - o zákonnosti daňovej kontroly v spoločnosti Z. B. s. r .o. Na základe citovaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorým bola vec zrušená a vrátená na opätovné prejednanie a rozhodnutie, špecializovaný trestný súd spravujúc sa ustanovením § 327 ods. 1 Trestného poriadku umožnil všetkým obžalovaným k veci opätovne vypovedať, obžalovaných S. Z. a W. B.
2 Trestného poriadku upozornil na možnosť prísnejšej právnej kvalifikácie, ako svedkyňu vypočul vedúcu oddelenia kontroly Daňového úradu Bratislava Ing. Z. Z. a postupom
Trestného poriadku oboznámil dokumentáciu daňového úradu, ktorá sa vzťahovala k daňovým kontrolám spoločnosti Z. B. s. r. o. za III. a IV. štvrťrok 2008, ako aj za mesiac január 2009 a zároveň oboznámil všetky faktúry od dodávateľa H. s. r. o. pre odberateľa Z. B. s. r. o. za obdobie III. a IV. štvrťroku 2008. Následne rozhodol špecializovaný trestný súd vo výrokovej časti rozsudku tak, ako je uvedené vyššie. Špecializovaný trestný súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k bodu 1/ výrokovej časti rozsudku odôvodnil v podstate tým, že ani v prípade jedného jediného vykonaného listinného dôkazu nevyvstala pochybnosť o ich autenticite, nakoľko vo väčšine prípadov boli predkladané svedkom alebo obžalovaným k nahliadnutiu, pričom je nesporné, že za žurnalizáciu listín do trestného spisu je v plnom rozsahu zodpovedný vyšetrovateľ PZ. Na všetkých listinách, ktoré boli predkladané svedkom, najmä vodičom, títo osvedčili svoje písmo, resp. skutočnosti zachytené na týchto listinách. Rozpor nebol zistený ani pri vykonaní krížovej kontroly jednotlivých faktúr so zoznamom faktúr, ktoré boli zahrnuté do zoznamu vyhotovených faktúr jednotlivých subjektov zapojených do obchodného reťazca. V súhrne si špecializovaný trestný súd neosvojil námietku obhajoby, že vo veľkej väčšine prípadov sa jednalo o fotokópie. Postupom
2 Trestného poriadku špecializovaný trestný súd na technickom zariadení prehral zvukové záznamy z nosičov žurnalizovaných v trestnom spise na č. l. 1105 a 1106, prepisy ktorých sa nachádzajú na č. l. 1079-1103. S poukazom na právne záväzný názor prezentovaný v rozhodnutí na strane 26 a 27 s odôvodnením, že sa jedná o nezákonné dôkazy, súd neprihliadol na obsah telefonických rozhovorov, prepisy ktorých sa nachádzajú vo zv. IV, č. l. 1079-1082, ktoré boli vyhotovené na základe rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach. Ako zákonné dôkazy získané predpokladaným spôsobom na základe rozhodnutia Okresného súdu Košice I, sp. n. OSKE I-V-165-1/10-8NTT zo dňa 21.09.2010, ktoré bolo vydané
príslušných ustanovení Trestného poriadku, súd hodnotil telefonické rozhovory, prepisy ktorých sa nachádzajú vo zv. IV č. l. 1085-1103. Z uvedenej telefonickej komunikácie vyplynulo, že obžalovaný Ing. R. bol v pravidelnom telefonickom kontakte s U. A.. V telefonickom kontakte s U. A. bol aj obžalovaný S. Z.. Spôsob komunikácie medzi obžalovaným Ing. R. a U. A. (dlhy v Čechách, odtrhnutie sa nejakých ľudí, nemožnosť riešiť veci telefonicky a náhle stretnutie v U., O. do smútku) v spojitosti s ďalšími dôkazmi umožnilo špecializovanému trestnému súdu urobiť záver, e obžalovaný Ing. R., ale aj obžalovaní M. G. a S. Z. boli uzrozumení s vlastným podielom činnosti, ktorou sa podieľali na danom karuselovom reťazci v prospech skupiny, v ktorej v najvyšších štruktúrach
výpovede svedka JUDr. O. Y. boli JUDr. O. Y. a U. A.. Po vykonaní dokazovania vo vyššie popísanom rozsahu nemali strany žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Všetky vyššie uvádzané dôkazy (s výnimkou záznamov telefonických rozhovorov vyhotovených na základe rozhodnutia KS Košice a protokolov o výsledkoch daňových kontrol v spoločnosti Z. B.) vykonané na hlavnom pojednávaní hodnotil špecializovaný trestný súd ako získané zákonným spôsobom a spôsobom predpokladaným v ustanovení § 2 ods. 12 Trestného poriadku ich hodnotil
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. S poukazom na skutočnosť, že obžalovaný V. U. tak na hlavnom pojednávaní ako aj v prípravnom konaní odmietol k veci vypovedať a nepredniesol žiadnu obhajobu, špecializovaný trestný súd ako čiastočnú obhajobu tohto obžalovaného posúdil len vyjadrenia obžalovaného k dôkazom vykonávaným na hlavnom pojednávaní. Pri oboznamovaní daňového priznania za tretí štvrťrok 2008 spochybnil pravosť svojho podpisu. K tomuto špecializovaný trestný súd uviedol, že svedkyňa T. potvrdila, že obžalovaný podpísal toto daňové priznanie a u ďalších daňových priznaní tieto podpisovala už vlastným menom. Okrem toho je
názoru špecializovaného trestného súdu nereálne, aby obžalovaný V. U. ako jediný spoločník Z. B. s.r.o., ktorý v predchádzajúcom období pracoval s počítačmi nemal vedomosť o tom, že jeho spoločnosť začne náhle obchodovať s dubovými podlahami pri množstvách ako boli preukázané vykonaným dokazovaním. Je nesporné, že preprava dubových podláh nebola fiktívna, ale vzhľadom k požiadavkám na logistiku, k požiadavkám na priestory a náročnosť manipulácie s takouto komoditou by obžalovaný v prípade reálnosti obchodnej činnosti musel mať dokonalú znalosť o dodávateľsko-odberateľských vzťahoch. Keď by reálne z vlastnej iniciatívy mal v úmysle obchodovať s takýmto druhom komodity, musel by vedieť s akou obchodnou maržou môže tovar nakúpiť a komu ďalej bude takýto tovar v takých obrovských množstvách predávať. Hoci manipulácia s tovarom bola reálna, samotné platby medzi spoločnosťou Z. B. s.r.o. a C. J. s.r.o. sa javia byť jednoznačne ako fiktívne napriek tomu, že obžalovaní V. U. a S. Z. sa ich snažili označiť ako „zálohové platby". V konečnom dôsledku kolobeh tovaru a finančné toky popisuje svedok JUDr. O. Y.. Špecializovaný trestný súd obhajobe Ing. M. R. neuveril; túto považoval za vyvrátenú najmä výpoveďou svedkyne T., ako aj záznamom telefonických rozhovorov, najmä s U. A.. Napriek tomu, že sa jedná o úplne odlišnú trestnú vec, z prečítaných listinných dôkazov nemožno prehliadnuť obdobný spôsob tzv. modus operandi v danej veci a fakt, že hoci obžalovaný oficiálne nie je konateľom ani majiteľom žiadnej zo zúčastnených firiem, aktívne sa zapája do činností takýchto spoločností. Obhajobu obžalovaného M. G.pecializovaný trestný súd vyhodnotil ako vyvrátenú výpoveďou svedkyne T.; neuveril tomu, že pri cestách do Prahy robil len šoféra svedkyne T.. Neakceptoval vyjadrenie obžalovaného, že sa jednalo o priateľskú službu pre V. U., nakoľko bolo potrebné zabezpečiť počas jeho väzby určite náročný chod spoločnosti Z. B. v prípade, že by sa jednalo o reálnu obchodnú činnosť. Obžalovaný G. neriešil dodávateľsko-obchodné vzťahy, obchodnú maržu, ale riešil len účtovné podklady ako predpoklad pre uplatnenie odpočtu DPH. K obhajobe obžalovaného Z.pecializovaný trestný súd uviedol, že túto považoval za účelovú a vyvrátenú ďalšími dôkazmi. Takisto konštatoval logický rozpor v správaní sa obžalovaného pri obchodovaní s dubovými podlahami a pri štandardných obchodných vzťahoch. Sám pritom pripustil existenciu obchodného reťazca výrobca - exportná firma na Z. - jeho spoločnosť C. J. - odberateľ v O. spoločnosť C.-Y. so slovenským zástupcom. Je úplne nelogické prečo by komodita náročná na prepravu, skladovanie a manipuláciu s ňou bola prevážaná cez niekoľko podnikateľských subjektov a niekoľko štátov v rámci EÚ, ak by v konečnom dôsledku mal byť odberateľ z geografického hľadiska podstatne bližšie situovaný k výrobcovi. Ďalší logický rozpor konštatoval špecializovaný trestný súd v tom, že obžalovanému platil za odberateľa výrobca komodity formou postúpenia pohľadávky. Rovnako nelogická bola manipulácia v tesnom susedstve so štátnou hranicou medzi Z.-T., pričom špecializovaný trestný súd kategoricky vylúčil, že by obžalovaný o tom nevedel. Už aj z výpovede niektorých vodičov vyplývalo, že pojali podozrenie, že rovnaký tovar sa vozí dokola. Preto špecializovaný trestný súd neuveril obhajobe obžalovaného, že on o tom nemal vedomosť. Nasvedčuje tomu aj spôsob platby zo strany C. J. spoločnosti Z. B., ktoré platby boli kvázi zálohové. O výpovedi obžalovaného W. B. nemal špecializovaný trestný súd žiadne pochybnosti; v podstate len dokresľovala celkovú dôkaznú situáciu. Z jeho výpovede vyplýva, že ako tzv. výkonní manažéri na strednom stupni riadenia boli činní Z., N. a C.. Z kolobehu dubových podláh ďalej vyplýva, že ani títo traja neboli spôsobilí zabezpečiť dokončenie kolobehu dubových podláh a uzavretie karuselového reťazca, na čom sa museli podieľať ďalšie osoby opäť na vyššej úrovni. Obžalovaný B. bol jednoznačne uzrozumený s tým, že sa podieľa na protiprávnom konaní, aj keď nemusel mať priamo vedomosť o uplatňovaní nadmerných odpočtov DPH, keď v konečnom dôsledku sa sám označil za bieleho koňa. Výpovede svedkýň - pracovníčok daňového úradu Ing. H., Ing. A. a Ing. G. D. hodnotil špecializovaný trestný súd ako hodnoverné a presvedčivé. Opodstatnenosť ich pôvodného podozrenia zo simulácie vzniku nároku na nadmerný odpočet DPH potvrdilo neskoršie vyšetrovanie a bez akýchkoľvek pochybností ho preukazuje aj výpoveď svedka JUDr. O. Y., ktorý jednoznačne uviedol, že zmyslom celej činnosti, aj v prípade dubových podláh, bolo získanie nadmerných odpočtov DPH. Výpovede týchto svedkýň jednoznačne preukazujú v súvislosti s ďalšími dôkazmi, že v danom prípade sa skutok stal a tento skutok je trestným činom. Z hľadiska konania jednotlivých páchateľov sú ich výpovede najrelevantnejšie vo vzťahu k obžalovanému Ing. M. O., ktorého však žiadnym spôsobom neusvedčujú z akéhokoľvek protiprávneho konania. K výpovedi svedkyne Ing. Z. Z.pecializovaný trestný súd uviedol, že táto objektívne nemohla mať vedomosti o priebehu daňových kontrol, nakoľko v tom čase bola pracovne zaradená na úplne inom daňovom úrade. Hoci sa oboznámila s jednotlivými spismi, ktoré sa týkali daňových kontrol za jednotlivé zdaňovacie obdobia spoločnosti Z. B., nevedela zodpovedať otázku, čo bolo dôvodom pre pokračovanie vo výkone daňových kontrol, resp. aká prekážka odpadla. Ďalej výpoveď svedka JUDr. O. Y. špecializovaný trestný súd považoval za rozhodujúcu v súvislosti so skutkovou vetou obžaloby a následne aj vlastným skutkovým záverom o skupine JUDr. O. Y.. Výpoveď tohto svedka je plne v súlade s výpoveďami ďalších svedkov (T., C., S.) s výpoveďou obžalovaného W. B., ako aj s listinnými dôkazmi. Z jeho výpovede je ďalej zrejmé, že v danom obchodnom reťazci Ing. R. nemohol mať vlastnú skupinu, nakoľko uzavretie karuselového reťazca bolo už mimo jeho pôsobnosti a teda fakticky obžalovaní v danej trestnej veci boli členmi zločineckej skupiny popisovanej JUDr. O. Y. a boli rovnako pre ňu činní. Spôsob ako JUDr. Y. popísal finančné toky medzi jednotlivými spoločnosťami zapojenými do obchodovania s dubovými podlahami, usvedčuje aj obžalovaných V. U. a S. Z., nakoľko je v rozpore s akoukoľvek logikou, aby výrobca akejkoľvek komodity, v tomto prípade spoločnosť H., zasielal peniaze za vlastný tovar svojmu zahraničnému odberateľovi, v tomto prípade spoločnosti C. J., ktorá formou zálohových platieb posúva finančné prostriedky exportnej spoločnosti Z. B., aby tá mohla uhradiť vlastnému dodávateľovi, teda za odobraný tovar spoločnosti H.. V prípade reálnych obchodov mali finančné prostriedky putovať presne opačne. Pri hodnotení výpovede svedkyne T. vzal špecializovaný trestný súd do úvahy aj záznam o dočasnom odložení vznesenia obvinenia (zv. I, č. l. 277) a výpoveď svedkyne posudzoval v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi. Pravdivosť jej výpovedí o spôsobe spracovania účtovníctva, ako aj sporných daňových priznaní potvrdzujú listinné dôkazy, ktoré sú súčasťou trestného spisu, ako aj výpovede ďalších svedkov. Spoločnú cestu svedkyne do A. nespochybňujú ani obžalovaný Ing. R. a M. G.. Samotný fakt uplatnenia si nadmerného odpočtu DPH za jednotlivé obdobia je potvrdzovaný výpoveďami svedkýň, pracovníčok daňového úradu. Z výsledkov vykonaného dokazovania bolo špecializovanému trestnému súdu zrejmé, že svedkyňa T. sa aktívne podieľala na protiprávnom konaní, avšak v tomto trestnom konaní vystupovala jednoznačne ako svedkyňa; preto nemal špecializovaný trestný súd žiaden dôvod a ani nemohol posudzovať jej prípadnú trestnoprávnu zodpovednosť a hodnotil len obsah jej svedeckej výpovede, ktorú hodnotil ako logickú a súhlasnú s ďalšími produkovanými dôkazmi. K osobe JUDr. N.pecializovaný trestný súd poznamenal a odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (zv. XIII, č. l. 3832-3856) z ktorého je zrejmé, že sa jedná o osobu už právoplatne odsúdenú za obdobnú trestnú činnosť, čo len podporuje výpoveď svedkyne T. o aktivitách tejto osoby aj v predmetnej trestnej veci. Z výpovede svedka Mgr. S. vyplýva, akým spôsobom bola zabezpečená a organizovaná činnosť v jednom článku celkového reťazca, konkrétne v maďarskej spoločnosti C.-Y.. Svedok sám to vnímal ako neštandardnú obchodnú činnosť, ale zároveň to bral ako vlastnú pracovnú príležitosť. Hoci pracoval pre ukrajinských konateľov maďarskej spoločnosti a fakticky mal vyvíjať činnosť v prospech spoločnosti C.-Y., na základe splnomocnenia technicky zabezpečoval príjem a výdaj tovaru, nebol odmeňovaný konateľmi tejto spoločnosti, naopak on odovzdával finančné prostriedky týmto konateľom a sám za svoju činnosť bol platený M. N.. Je úplne zrejmé a jednoznačné že osoby, ktoré sa podieľali na takejto činnosti, museli byť uzrozumené, že sa jedná o neštandardnú obchodnú činnosť a teda protiprávne konanie. Výpoveď svedka O. C.pecializovaný trestný súd hodnotil ako hodnovernú, pričom táto bola plne v súlade s výpoveďou svedka Mgr. I. S.. Zhodným spôsobom popísal kolobeh dubových podláh od ich príchodu do Maďarska a následne presun na Slovensko. Ani jeho výpoveď o „točení" zhodného tovaru nevzbudzuje žiadne pochybnosti, že sa jednalo o súčasť dlhšieho obchodného reťazca s cieľom predstierať splnenie podmienok pre uplatnenie nadmerného odpočtu DPH jednou z exportných firiem, ktorá tvorila súčasť fakturačného reťazca. Jeho výpoveď tiež priamo usvedčuje z protiprávneho konania obžalovaného W. B., ktorý bol konateľom spoločnosti N., avšak jednoznačne len formálne, pretože postupoval
pokynov svedkov S. alebo C. a dokonca dostával za to finančnú odmenu. Čo sa svedka O. G. týka dospel špecializovaný trestný súd k záveru, že z jeho vystupovania pred súdom bolo zrejmé, že vystupovať pred súdom mu bolo nepríjemné, odvolával sa na úraz hlavy a väčšina jeho odpovedí bola, že si na nič nepamätá. Keď prokurátor z tohto dôvodu navrhol prečítať jeho výpoveď z prípravného konania, túto v podstate nespochybnil; tým
záverov špecializovaného trestného súdu vlastne potvrdil aktivity Ing. R. a M. G. vo vzťahu ku spoločnosti Z. B.. Z výpovede svedka S. G.,
špecializovaného trestného súdu vyplynulo, akým spôsobom sa manipulovalo s dubovými podlahami v Českej republike a je nesporné, že dubové podlahy len na krátko prekročili hranicu do Českej republiky a vzápätí boli z Českej republiky expedované. Je v rozpore s logikou, aby obžalovaný Z. zveril manipuláciu s tovarom v tak vysokých finančných čiastkach osobám, od ktorých si prenajímal sklady, ktorí naviac potvrdili, že pri tejto manipulácii boli zmätky, čo nepriamo usvedčuje obžalovaného Z. z toho, že bol uzrozumený so spôsobom manipulácie s dubovými podlahami, pri ktorej nebolo rozhodujúce ich presné fyzické preberanie, skladovanie a následné expedovanie, ale dôraz bol kladený len na dokumentáciu súvisiacu s takouto prepravou. Tento svedok potvrdzuje, že obžalovaný Z. si nerobil žiadnu osobnú kontrolu tovaru. Výpoveď svedka S. S. hodnotil špecializovaný trestný súd ako hodnovernú, logickú a plne v súlade s výpoveďou svedka S. G., s výpoveďami svedkov - vodičov, ako aj s ďalšími listinnými dôkazmi. Výpoveď tohto svedka, ako aj svedka G. potvrdzuje, že celá obchodná činnosť spoločnosti C. J. s dubovými podlahami v blízkosti hraníc medzi Slovenskou a Českou republikou bola ďalším ohnivkom v karuselovom reťazci a v kolobehu dubových podláh zo spoločnosti H. cez spoločnosti Z. B., C. J., C.-Y. a N.-Z. späť do spoločnosti H.. Ku znaleckému posudku Ing. H., ako aj k jej výpovedi na hlavnom pojednávaní špecializovaný trestný súd uviedol, že jej závery o množstve a kvalite ňou skúmaných drevených prírezov, nie sú pre závery súdu rozhodujúce, najmä s poukazom na výpoveď svedka JUDr. Y., ktorý potvrdil, že cca 90% tohto druhu komodity sa v podstate „točilo" v karuselovom reťazci, napriek tomu je zrejmé, že jednotková cena používaná pri fakturácii (56,10) je vyššia ako cena zodpovedajúca najvyššej kvalite a takmer dvojnásobná pre najnižšiu kvalitu tohto druhu komodity. Tento fakt opäť nasvedčuje tomu, že sa nejednalo o reálnu obchodnú činnosť, ale v podstate o fyzické prevážanie tovaru medzi viacerými firmami v rámci karuselového reťazca s nadhodnotenou cenou, s úmyslom simulovať vytvorenie podmienok pre uplatnenie si nadmerného odpočtu DPH. K výpovediam všetkých 24 vodičov špecializovaný trestný súd uviedol, že zhodne potvrdili fyzickú realizáciu prepravy dubových podláh. Niektorým z nich sa však logistika javila podozrivo, rovnako ako tovar, ktorý vykazoval znaky opotrebenia (svedok F.H.), avšak žiadny z nich to neriešil a viac menej zhodne potvrdili, že boli radi, že majú robotu v prípade zamestnaných vodičov (O. G.) a v prípade samostatne zárobkovo činných dopravcov, že mali faktúry uhradené. Je nesporné z týchto výpovedí, že dubové podlahy nemali reálneho odberateľa a v podstate boli prevážané oficiálne z H. do A. a následne neoficiálne z A. do H.. Výpovede všetkých vodičov boli naviac podložené listinnými dôkazmi a to medzinárodným nákladným listom (CMR), objednávkami na prepravu, fakturáciou prepravy, záznamom o prevádzke nákladného motorového vozidla, ako aj vyúčtovaním ciest jednotlivých vodičov do zahraničia. Celkovo k doprave popisovanej vodičmi napriek náročnosti na logistiku a finančným nákladom je potrebné uviesť, že doklady súvisiace s prepravou boli obligatórnou náležitosťou pre uplatnenie si nadmerných odpočtov DPH a simulácia vytvorenia podmienok na vznik nároku na vrátenie DPH bez reálnej dopravy nebola možná. Samotní vodiči však boli len posledným článkom celého systému a použijúc vyjadrenie svedka M. H., riešili len prevoz tovaru z bodu A do bodu B. Zhodne u všetkých svedkov - vodičov možno konštatovať, že nepoznali nikoho z obžalovaných (s výnimkou svedka O., ktorý poznal obžalovaného Z.) a rovnako nepoznali firmy Z. B. s.r.o., ani C. J. A.. Na základe vyššie uvádzaných jednotlivých dôkazov tak jednotlivo, ako aj v ich súhrne ustálil špecializovaný trestný súd skutkový stav tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku. So závermi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa pritom vysporiadal nasledovným spôsobom: Zo skutkovej vety vypustil poskytnutie pečiatky spoločnosti C.tovníčke T., avšak zotrval na skutkovom závere, že skupina ako taká, teda nielen v prípade časti konania ktoré sa týkalo spoločnosti Z. B. s. r. o., získavala vplyv na daňových úradoch. Vychádzal pritom z výpovede svedka C., ktorý popisoval, že Ing. M. W. - námestník daňového riaditeľstva mal byť osobou, ktorá drží odpočty DPH na daňových úradoch a dokonca vo vzťahu k nemu bolo použité fyzické násilie, ktoré bolo aj predmetom trestného stíhania O. C.. Pri ustálení skutkového stavu rešpektoval špecializovaný trestný súd právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a neprihliadol k záznamom telekomunikačnej prevádzky získaných prostredníctvom ITP na základe súhlasu s odpočúvaním, ktoré vydal Krajský súd v Košiciach dňa 05.03.2009 pod sp. zn. KSKE-V-40-1/2009-3-NTT a z 28.05.2009 pod sp. zn. KSKE-V-115-1/2009-3-NTT, ktoré boli vydané
zákona č. 166/2003 Z. z. o ochrane pred odpočúvaním pred začatím trestného stíhania, ani k záverom daňovej kontroly v spoločnosti Z. B. s. r. o., ani k vyhláseniu obžalovaného W. B.. Obžalovaných S. Z. a W. B. upozornil na možnosť prísnejšieho posudzovania skutku
2 Trestného zákona.
názoru súdu, výsledky dokazovania neumožňovali urobiť skutkový záver o existencii samostatnej zločineckej skupiny Ing. M. R., pretože celé konanie Ing. M. R. nasvedčovalo jeho začleneniu sa v tejto konkrétnej veci do skupiny JUDr. O. Y.. Z tohto dôvodu upravil aj skutkovú vetu tak, aby zodpovedala výsledkom dokazovania v tejto veci. Proti rozsudku špecializovaného trestného súdu podali bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní všetci obžalovaní odvolanie, a to v časti voči odsudzujúcemu výroku o vine a treste obsiahnutého v bode 1/ výrokovej časti rozsudku spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo. Prokurátor Úradu špecializovanej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky podal takisto proti rozsudku špecializovaného trestného súdu bezprostredne po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní odvolanie, a to v časti v bode 2/ výrokovej časti rozsudku, ktorým špecializovaný trestný súd postupom
a) Trestného poriadku obžalovaných oslobodil spod obžaloby. Obžalovaný Ing. M. R. v písomnom odôvodnení odvolania podanom prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Petra Vačoka, advokáta advokátskej kancelárie so sídlom Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava vo všeobecnosti konštatuje, že aj pri plnom rešpekte k zásade voľného hodnotenia dôkazov súdmi, ktorá je nevyhnutná pre náležité zistenie skutkového stavu, táto nesmie viesť k ľubovôli zo strany súdu. Každé rozhodnutie súdu musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom. Opätovne poukazuje na skutočnosť, že záznamy telekomunikačnej prevádzky, ktoré špecializovaný trestný súd vyhodnotil v jeho neprospech, s predmetnou trestnou vecou nijak nesúvisia. Je pravdou, že JUDr. Y. pozná, stretol sa v nim Bratislave na podnet A., ktorý mu v tejto súvislosti uviedol, že jeho obchodný partner má problémy a nech si ho obžalovaný Ing. R. vypočuje. Všetci traja sa stretli cca na polceste na čerpacej stanici pohonných hmôt v F. Z., pričom tohto stretnutia sa týkajú aj získané informačno - technické prostriedky. V tomto období obžalovaný Ing. R. zabezpečoval obchod s cukrom medzi zástupcami spoločnosti G. a O. B. (ktorý v prepise záznamu telekomunikačnej prevádzky figuruje pod menom ,,O."). Obžalovaný má vedomosť o tom, že požiadal A. o preverenie okolností týkajúcich sa odberateľa; preto je zarážajúce, že tento prepis bol špecializovaným trestným súdom použitý v jeho neprospech. Vo veci týkajúcej sa tohto stretnutia vypovedal ako svedok na súde v D. v trestnej veci proti S. M. a spol. pre vydieračský únos. Už vtedy uviedol, že večer pred stretnutím mu telefonoval A., ktorý ho požiadal o stretnutie s JUDr. Y., ktorého obžalovaný dovtedy nepoznal a spoznal ho spôsobom opísaným vyššie práve cez A.. Pri stretnutí mu JUDr. Y. povedal, ako ho tri dni zadržiavali v Komárne; po stretnutí s A. vzal obžalovaný JUDr. Y. do nemocnice v F., kde šiel na lekárske ošetrenie, nakoľko tento mal zranenia. Toto tvorilo meritum trestnej veci, v ktorej vypovedal pred súdom v D. v procesnom postavení svedka. Z toho dôvodu nie je vyhodnotenie telefonického rozhovoru medzi obžalovaným a A.pecializovaným trestným súdom v súlade so zásadou zistenia skutočného stavu veci. Zo samotnej výpovede JUDr. Y. pritom vyplýva, že obžalovaný Ing. R. nemal žiadnu vedomosť o jeho obchodnej činnosti, ktorá je predmetom trestného konania. K svedkovi G. uvádza, že tento sa na hlavnom pojednávaní účelovo vyhováral na stratu pamäti z dôvodu údajného úrazu hlavy, o ktorom nebol doložený žiadny dôkaz. Je nesporné, že G. vypovedal na hlavom pojednávaní po zložení prísahy a súčasne obžalovanému zabránil brániť sa, nakoľko mu nemohol položiť otázky, resp. podrobiť ho konfrontácii a vyvrátiť jeho tvrdenia z prípravného konania. Navyše svedok G. vypovedal vo fáze prípravného konania v čase, keď bol vo väzbe; jeho prvá výpoveď bola pritom realizovaná v decembri 2010 a následne na to bol z výkonu väzby prepustený a trestné stíhanie vo vzťahu k jeho osobe zastavené generálnym prokurátorom SR. Z uvedeného vyplýva dôvodné podozrenie, že jeho dekriminalizácia je výsledkom dohody s orgánmi činnými v trestnom konaní, aby usvedčoval práve osobu obžalovaného. Z analýzy jeho svedeckej výpovede vykonanej v prípravnom konaní je zrejmé, že nevie súvislosti a odpovede si dotvára len v dôsledku navádzajúcich otázok vyšetrovateľa
výpovedí T.. Nepotvrdilo sa, že by mu obžalovaný Ing. R. dával akékoľvek finančné prostriedky. V tom čase totiž G.il a podnikal s osobou menom N. (v súčasnosti W.), ktorá je toho času prísediacou na Okresnom súde Bratislava III. Z jeho výpovede vykonanej v prípravnom konaní, ktorá bola prečítaná na hlavnom pojednávaní vyplýva, že peniaze mal dostávať ,,buď od G. alebo odo mňa" (pozn.: od obžalovaného R.) na benzín a telefón. Obžalovaný sa pýta, ako je možné, že si tak dôležitú skutočnosť ako preberanie peňazí nepamätá, ak mal participovať na výnose z trestnej činnosti, resp. ak mal v súvislosti s touto trestnom činnosťou dostávať peniaze. Obžalovaný Ing. R. dodáva, že obžalovaný G. bol vypočutý dňa 09. augusta 2012, pričom tento výsluch bol ukončený o 08:45 a zúčastnili sa ho aj obhajcovia JUDr. Polák a JUDr. Cverečka. Vtedy využil obžalovaný G. svoje právo nevypovedať, pričom po ukončení výsluchu a odchode obhajcov bol následne zadržaný s tým, že bude podaný návrh na jeho vzatie do väzby z dôvodu existencie dôvodného podozrenia z ďalšieho pokračovania trestnej činnosti. Z výpovede G. toho istého dňa vyplýva, že sa rozhodol znovu vypovedať až pod hrozbou väzobného stíhania. Bol pritom vypočutý bez toho, aby o tom bol vyrozumený obhajca obžalovaného R., resp. obhajcovia ostatných obžalovaných, čo má za následok porušenie práva na obhajobu vo vzťahu k ostatným obžalovaným; obžalovaného G. nevynímajúc, nakoľko sa jednalo o nový úkon, ktorého sa mali obhajcovia právo zúčastniť. Postup orgánov činných v trestnom konaní pritom mohol a
názoru obžalovaného R. aj ovplyvnil hodnovernosť výpovede obžalovaného G.; takýto dôkaz je potrebné pre nezákonnosť jeho získania považovať ako odporujúci § 119 ods. 2 Trestného poriadku. Z výpovede svedkyne T. je zjavné, že táto sa nevedela jednoznačne vyjadriť k podstatným dôkazom. Jej výpoveď kriminalizuje obžalovaného O. a to tým, že tento s obžalovaným Ing. R. mal páchať trestnú činnosť a že ju údajne vozil po lese a vyhrážal sa jej likvidáciou. Ak špecializovaný trestný súd považuje jej výpoveď za hodnovernú vo vzťahu k správnemu zisteniu skutkového stavu, je hodnotenie zavinenia obžalovaného za situácie oslobodenia O. spod obžaloby v diametrálnom rozpore. Ak sa napadnutý rozsudok v časti oslobodenia obžalovaného O. spod obžaloby, potom aj výpoveď svedkyne T. vo väzbe na osobu obžalovaného R. sa nemôže považovať za dôkaz, ktorým sa správne zistil skutkový stav veci. Ide o dôkaz, ktorý vyvracia výpoveď obžalovaného a u druhého obžalovaného sa na túto výpoveď neprihliada, resp. obsah tejto výpovede je prezentáciou nepravdivých skutočností. Hodnotenie vierohodnosti výpovede svedkyne T. špecializovaným trestným súdom nedáva vecnú, logickú ani rozumovú súvislosť. Svedkyňa T. v tejto veci nebola trestne stíhaná, v inej trestnej veci jej zároveň bol povolený odklad výkonu trestu odňatia slobody s poukazom na zdravotné problémy psychickej povahy. Takúto výpoveď opäť nemožno považovať za dôkaz získaný spôsobom súladným s § 119 ods. 2 Trestného poriadku. Svedkyni T. obžalovaný Ing. R. neniesol žiadne doklady; táto ho požiadala o pomoc len počas spoločnej cesty do A. a ostatné jej tvrdenia považuje za účelové klamstvá tak, ako vo výpovedi z
c) Trestného poriadku zároveň obžalovaného Ing. R. oslobodí spod obžaloby pretože nie je dokázané, že obžalovaný spáchal skutky, pre ktoré je trestne stíhaný. Obžalovaný M. G. svoje odvolanie odôvodnil v písomnom podaní prostredníctvom ním zvoleného obhajcu JUDr. Martina Ribára, advokáta so sídlom advokátskej kancelárie Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava. Úvodom uviedol, že závery špecializovaného trestného súdu považuje za nesprávne, nelogické a predovšetkým neúplné a nerešpektujúce zásadu in dubio pro reo. Špecializovaný trestný súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a v prípadoch, v ktorých pochybnosti mať mohol, tieto vyhodnotil v neprospech obžalovaného v rozpore s citovanou zásadou.
názoru obžalovaného sa špecializovaný trestný súd nezaoberal relevantným spôsobom výpoveďami svedkov G. a T., keď vzhľadom k ich predchádzajúcemu procesnému postaveniu je zrejmé, že sa výpoveďami účelovo zbavovali najmä ich vlastnej trestnej zodpovednosti. Konštatovanie, že v trestnej veci obžalovaných vystupujú ako svedkovia a ich výpovede sú podporované inými dôkazmi je takisto v rozpore so zásadou in dubio pro reo. Ako už uviedol vo svojej výpovedi, o žiadnej trestnej činnosti nemal vedomosť a všetko čo robil, bolo priateľskou službou pre jeho známych. O tom, že sa malo jednať o protiprávnu činnosť sa dozvedel až po tom, ako mu bolo vznesené obvinenie. Napriek tomu stále zotrváva na svojich tvrdeniach, že v danom čase nemal žiadnu vedomosť o existencii zločineckej skupiny, ani o páchaní ekonomickej trestnej činnosti. V tejto súvislosti nerobil nič vo vedomí, že sa môže jednať o trestnú činnosť. Je pravdou, že v minulosti sa takejto činnosti dopustil, no rozhodnutím prokuratúry bolo trestné stíhanie voči jeho osobe podmienečne zastavené. Ak by sa tomto prípade vedome dopustil trestnej činnosti, doznal by sa k nej a urobil vyhlásenie o svojej vine na začiatku súdneho procesu. Opakovane však uvádza, že nemal vedomosť o trestnej činnosti, ani o existencii zločineckej skupiny založenej za účelom páchania trestnej činnosti tak, ako je uvedené v rozsudku špecializovaného trestného súdu. Ďalej obžalovaný G. v odôvodnení ním podaného odvolania upriamuje pozornosť na výsluch svedkyne T. vykonaný na hlavnom pojednávaní
Trestného zákona, ako ani trestného činu
1, ods. 4 Trestného zákona. S poukazom na právne úvahy citované vyššie obžalovaný navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací rozhodol na poklade odvolania obžalovaného tak, že odvolaním napadnutý rozsudok zruší a
c) obžalovaného S. Z. oslobodí spod obžaloby, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Obžalovaný V. U. svoje odvolanie odôvodnil písomne, prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Kišša, advokáta so sídlom Koceľova 9, 821 09 Bratislava. V písomnom odôvodnení odvolania uvádza, že z dokladov súvisiacich s realizovanými daňovými kontrolami ako aj výpovede svedkyne Ing. Z. vyplýva, že pri daňových kontrolách došlo k porušeniu zákona. Tento záver si koniec - koncov osvojil aj špecializovaný trestný súd. Na základe doktríny ovocia z otráveného stromu sú nezákonnosťou postihnuté aj všetky dôkazy, ktoré boli na základe uvedeného nezákonného postupu získané. Špecializovaný trestný súd však postupoval v rozpore s § 327 ods. 1 Trestného poriadku a preto obžalovaný U. rozsudok považuje za nezákonný. Zároveň po vrátení veci odvolacím súdom do skutku zahrnul konkrétne faktúry, ktoré sú však len kópiami faktúr od spoločnosti H.. Nie je z nich zrejmá ich autenticita ako ani to, či boli určené na veľkoobchodný predaj alebo na predaj konečnému spotrebiteľovi. Ďalej obžalovaný namieta neexistenciu subjektívnej stránky trestného činu
Trestného zákona, nakoľko špecializovaný trestný súd ho len automaticky zaradil do zločineckej skupiny bez preukázania skutočností, resp. zabezpečenia dôkazu odôvodňujúcich takýto záver. Sám JUDr. Y. ako svedok pritom uviedol, že nevie potvrdiť, či zástupcovia firmy Z. B. s.r.o. vedeli, čo sa deje vo firme H.. Všetka činnosť bola naviac
tohto svedka vykonávaná reálne. Obžalovaný takisto uvádza, že v konaní nebol preukázaný jeho úmysel ani vo vzťahu k trestnému činu
1, ods. 4 Trestného zákona. Rovnako namieta nesprávnosť odôvodnenia rozsudku špecializovaného trestného súdu vo vzťahu k uznaniu viny za tento trestný čin. Jedná sa len o ničím nepotvrdené domnienky, ktoré nevyplývajú zo žiadneho zadokumentovaného dôkazu. Čo sa svedkyne T. týka má obžalovaný za to, že táto vypovedala účelovo za cieľom zbaviť sa vlastnej trestnej zodpovednosti. Bola konkrétnou osobou zodpovednou za účtovníctvo Z. B. s.r.o. Skutočnosti ohľadom jej prezentovaného údajného podozrenia o nelegálnom obchodovaní firmy Z. B. s.r.o. boli jednoznačne vyvrátené výpoveďami šoférov kamiónov. Obchod má reálnu oporu aj v dodávateľskej a odberateľskej kúpno - predajnej zmluve, z ktorých sa vychádzalo a bol vykonávaný v súlade s platnými zákonmi. Na základe vyššie uvedeného navrhuje obžalovaný V. U., aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na podklade odvolania obžalovaného rozhodol tak, že odvolaním napadnutý rozsudok špecializovaného trestného súdu zruší
1, písm. a), písm. b), písm. c) Trestného poriadku a obžalovaného V. U. postupom
c) Trestného poriadku oslobodí spod obžaloby; alternatívne, vec vráti špecializovanému trestnému súdu
1 Trestného poriadku, aby ju znovu prejednal a rozhodol. Obžalovaný W. B. doručil špecializovanému trestnému súdu dňa 23. novembra 2018 písomné odôvodnenia odvolania podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Jána Lemeša, advokáta so sídl
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.