názoru súdu vzniklo žalobcovi až v danom momente právo uplatňovať si splnenie zmluvnej povinnosti žalovaného zaplatiť cenu diela, ktorú si žalobca vyúčtoval faktúrou č. 2004/
ust. § 142 ods. 3 O. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní čiastočný úspech, priznal náhradu trov konania v celkovej výške 5.142,92 EUR. Trovy konania pozostávali z trov konania vo výške 647,27 EUR, ako zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia v sume 4.491,31 EUR. 9. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa riadne a včas odvolal žalovaný v časti zaväzujúcej na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 14,25 % ročne zo sumy 5.607,19 EUR od 15.12.2007 až do zaplatenia a zaväzujúcej časti na zaplatenie trov konania a trov právneho zastúpenia. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok v napadnutej časti zmeniť tak, že nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania. V odvolaní uviedol, že faktúra číslo 2004/19 nebola vystavená v súlade so zákonom číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a žalovaný sa teda v zmysle § 365 nedostal do omeškania so zaplatením skutočne dodaných prác a materiálu, keďže svoj záväzok nesplnil v dôsledku omeškania žalobcu. Povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi cenu za skutočne vykonané práce a dodaný materiál vznikla až rozhodnutím súdu v tejto veci, a to
podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Omeškanie žalovaného teda nastalo až nesplnením povinnosti uloženej napadnutým rozsudkom. V časti ukladajúcej povinnosť nahradiť trovy konania nepostupoval súd prvej inštancie správne, keď v rozpore s poslednou časťou ustanovenia § 142 ods. 3 O. s. p. priznal náhradu trov právneho zastúpenia zo žalobcom uplatnenej sumy 12.988,11 EUR a nie z výšky súdom priznaného plnenia, ako to ustanovuje § 142 ods. 3 O. s. p.. Priznanie náhrady trov konania žalobcovi je voči žalovanému zjavne nespravodlivé a priznáva nárok na peňažné plnenie žalobcovi, ktorý pri podaní návrhu na súd postupoval nepoctivo. Preto mal súd ohľadne náhrady trov konania rozhodnúť
p. a priznať náhradu trov konania žalovanému. 10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa taktiež riadne a včas odvolal žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania. V odvolaní uviedol, že dodací list číslo 2004/19 jednoznačne potvrdzuje, že tovar, ktorý bol tiež predmetom objednávky, bol žalovanému skutočne dodaný a jeho dodanie a prevzatie v rámci svojej kompetencie a výslovného splnomocnenia žalovaného podpísal p. Laudis, ktorý bol stavebným dozorom žalovaného. Faktúra číslo 2004/19 doručená žalovanému dňa 23.7.2004 bola vyhotovená
vykonaných prác a spornými zostali len položky číslo 7 a 8, nakoľko ostatné položky žalovaný uznal. Súd prvej inštancie nesprávne ustálil moment riadneho vykonania diela doručením znaleckého posudku vypracovaného v rámci súdneho konania, nakoľko je nesporné, že tá časť skrutiek, ktorá bola súčasťou diela, bola žalovanému riadne dodaná, a teda za tieto skrutky mu patrí plnenie a úroky z omeškania v zmysle podanej žaloby. 11. Odvolací súd vo svojom rozsudku č.k. 3Cob/37/2013-475 zo dňa 09.04.2014 skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku 45Cb/7/2005 - 367 zo dňa 17.04.2011 v spojení s doplňujúcim rozsudkom č.k. 45Cb/72/2005-451 zo dňa 05.09.2012 a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodal, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uviedol, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s otázkou vzniku omeškania odporcu s plnením pohľadávky, na princípe spravodlivého posúdenia a ustálenia ceny dodaných skrutiek doručením znaleckého posudku. Odvolací súd napadnuté rozhodnutie v časti trov konania priznaných
3 O. s. p. potvrdil, pričom sa stotožnil so súdom prvej inštancie, keďže rozhodnutie o výške plnenia bolo vydané na základe znaleckého posudku. Odvolací súd k uvedenému dodal, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu z vykonaných dôkazov, ak o pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O. s. p.). S prihliadnutím na uvedené skutočnosti preto odvolací súd skonštatoval vecnú správnosť napadnutého rozsudku a správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa.
f/ O. s. p.
žalobcu zrejmé, že žalobca najskôr žalovanému dodával materiál (na základe jednotlivých objednávok žalovaného), ktorý materiál bol následne používaný na výstavbu hál. K dodaniu žalovaným objednávaného materiálu teda nedošlo až odovzdaním diela (skladových hál), ako to nesprávne dovodil súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku, ale odovzdaním samotného materiálu žalovanému na základe dodacieho listu, ako písomného potvrdenia o dodaní objednaného materiálu. V čase zapracovávania objednaného materiálu do stavby predmetných hál teda už predmetný materiál bol vo vlastníctve žalovaného. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné na zmluvný vzťah nazerať nielen ako na zmluvu o dielo, ale aj ako na kúpnu zmluvu (a to práve v rozsahu dodaného materiálu). Zároveň tiež v odvolaní žalobca namietal, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení dôkazov nezaoberal dodacím listom č. 2004/19, ktorý jednoznačne potvrdzuje, že materiál, ktorý bol tiež predmetom objednávky zo strany žalovaného, bol žalovanému skutočne dodaný, pričom jeho dodanie a prevzatie potvrdzoval za žalovaného svojím podpisom pán B., ktorý pre žalovaného vykonával stavebný dozor. V súvislosti s týmto dôvodom odvolania žalobca poukazoval na skutočnosť, že hoci závery obsiahnuté v znaleckom posudku (ohľadom počtu skrutiek - teda sporných položiek č. 7 a č. 8 fakturovaných žalobcom, ktoré skrutky boli použité pri výstavbe hál pre žalovaného) môžu byť správne, tieto závery nič nemenia na skutočnosti, že žalovaný od žalobcu prevzal iné (väčšie) množstvo skrutiek v porovnaní s množstvom, ktoré bolo zabudované do hál a síce práve to množstvo, ktoré bolo uvedené v dodacom liste č. 2004/19. Skutočnosť, že nie všetky skrutky dodané žalovanému boli použité pri výstavbe hál, nemá vplyv na povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi za všetky dodané skrutky. 15. K dovolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že s ním nesúhlasí, nakoľko sa
jeho názoru súd prvej inštancie dostatočne zaoberal posúdením námietok žalobcu, keď dospel k záveru, že ani p. B., ani p. A. nekonali pri podpise objednávky č. P1 a dodacieho listu č. 2004/19 v mene žalovaného. Podpis spornej objednávky a dodacieho listu vyložil súd prvej inštancie ako prekročenie oprávnenia zo strany splnomocnenca (p. B. a p. A.), ktorým by bol splnomocniteľ (teda žalovaný) viazaný iba vtedy, ak splnomocniteľ právny úkon, ktorým bolo prekročené splnomocnenie zo strany splnomocnenca, dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Súd prvej inštancie taktiež ustálil, že objednávku č. P1 si žalobca pripravil sám a podpis p. A. a odtlačok pečiatky žalovaného na takej objednávke získal tak, že jeden rovnopis objednávky č. P1 žalobca predložil p. A. ako písomnosť určenú na doručenie žalovanému a ďalší rovnopis objednávky č. P1 si žalobca nechal od p. A. podpísať a opečiatkovať, pričom p. A. svoj podpis a odtlačok pečiatky žalovaného pripojila s úmyslom potvrdiť len prevzatie danej písomnosti, teda objednávky č. P1. Ďalej žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie výslovne vo svojom rozsudku uviedol, že mal za preukázané, že žalovaný neschválil úkony p. B. spočívajúce v podpise objednávky zo dňa 20.05.2004 a dodacieho listu č. 2004/19, práve naopak, vrátil ich žalobcovi ako neoprávnene vystavené. Stotožnenie sa krajského súdu so závermi okresného súdu riadne a dostatočne odôvodňuje rozhodnutie odvolacieho súdu v danej veci, keďže súd prvej inštancie sa v rámci svojho rozsudku podrobne zaoberal žalobcovými námietkami a argumentmi. Z uvedeného dôvodu sú
názoru žalovaného tvrdenia žalobcu, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces, lebo rozsudok odvolacieho súdu trpí nedostatkom riadneho odôvodnenia, nedôvodné a neopodstatnené. Žalovaný navrhol, aby dovolací súd zamietol dovolanie žalobcu a zaviazal žalobcu na náhradu trov dovolacieho konania. 16. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd dovolací [
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „C. s. p.“)] po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu (§ 424 C. s. p.) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 C.sp.) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, voči ktorému takýto mimoriadny opravný prostriedok nie je prípustný, preto ho treba odmietnuť (§ 447 písm. c/ C. s. p.). 17. Dovolanie žalobcu bolo podané faxom dňa 02. 07. 2014, písomne bolo doplnené dňa 04.07.2014. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným sporovým poriadkom bol zrušený zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
čl. 2 ods. 1 základných princípov C. s. p., ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
čl. 2 ods. 2 základných princípov C. s. p., právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
1 C. s. p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Ustanovenie § 470 ods. 1 C. s. p. zakotvuje okamžitú aplikabilitu procesnoprávnych noriem, ktorá znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona. 18.
2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného zákonného ustanovenia ako aj čl. 2 ods. 1 a 2 základných princípov, na ktorých je Civilný sporový poriadok postavený, dovolací súd posudzoval prípustnosť podaného dovolania ako aj v ňom uvedené dovolacie dôvody
zákona účinného v čase podania dovolania (ustanovenia § 236 a nasl. O. s. p.).
1 O. s. p. bolo dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O. s. p. bolo dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O. s. p. bolo dovolanie prípustné tiež proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak išlo o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O. s. p. 21. Najvyšší súd so zreteľom na uvedené ustanovenia konštatuje, že žalobcom podané dovolanie proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu nie je
p. prípustné. 22. Prípustnosť dovolania žalobcu by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy len ak by v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie vydané, došlo k niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O. s. p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. 23. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O. s. p., možno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné (viď napríklad R 117/1999, R 34/1995). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p. nie je však významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k vade vymenovanej v tomto ustanovení, ale rozhodujúcim je, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. 24. V súvislosti s námietkou dovolateľa, ale tiež vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O. s. p.) skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O. s. p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O. s. p.
jeho názoru nedostatočným spôsobom vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní a v celom základnom konaní sa súdy nevysporiadali so žalobnými námietkami dovolateľa, ktoré sú pre posúdenie veci rozhodné.
ktorého nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.
dodacieho listu č. 2004/19 z
ustanovenia § 447 písm. c/ C. s. p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím z hľadiska jeho vecnej správnosti.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.