ich názoru nemá byť predmetná stavba v navrhovanej podobe rozhodnutím stavebného úradu umiestnená, pričom stavebný úrad i ţalovaný sa touto argumentáciou riadne zaoberali. V ţalobe však špecifické okolnosti, pre ktoré predstavuje umiestnenie stavby moţný zásah do práv a oprávnených záujmov ţalobcov a ktoré odôvodňujú ich účastníctvo v predmetnom konaní ţalobcovia neuviedli. Tvrdili len, ţe postavenie účastníkov im patrí zo zákona a ich právo na účasť v konaní bolo porušené, pričom tieto tvrdenia, ktoré by svedčili o nezákonnosti rozhodnutí o nepriznaní postavenia účastníkov, nepodloţili prakticky ţiadnou argumentáciou. Krajský súd nepochyboval o tom, ţe aj byt v bytovom dome postavenom na pozemku nemajúcom spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom sa umiestňuje navrhovaná stavba, môţe byť v zmysle zákonnej definície susednou stavbou, ktorej vlastník môţe byt‘ navrhovanou stavbou priamo dotknutý na svojich právach. Z toho plynúce právo byt‘ účastníkom územného konania o umiestnenie navrhovanej stavby však neprináleţí „automaticky“ kaţdému vlastníkovi bytu v lokalite dotknutej posudzovanou stavbou, ale iba tomu, resp. tým, ktorých tvrdenie o moţnom zásahu do práv si stavebný úrad osvojí a z účastníctva v konaní ich právoplatne nevylúči. Záver 3 Sţp 1/2010 3 o moţnosti zásahu do práv ţiadateľa navrhovanou stavbou robí stavebný úrad vţdy na základe konkrétnych špecifických okolnosti prípadu, pričom tento zaver a jeho dôvody premietne do rozhodnutia, ak má za to, ţe postavenie účastníka územného konania ţiadateľovi priznať nemoţno. Pokiaľ išlo o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia stavebného úradu č. ÚKSP 4267-TXl/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 a oznámenia ţalovaného č. A/2007/2253/MEP zo dňa 5.3.2008, nadväzuje názor krajského súdu na otázku účastníctva ţalobcov v predmetnom územnom konaní, o ktorej správne orgány právoplatne rozhodli tak, ţe ţalobcom nepriznali postavenie účastníkov tohto konania. Vzhľadom na to, ţe po vydaní prvostupňového územného rozhodnutia boli ţalobcovia z účastníctva v konaní právoplatne vylúčení, postupoval ţalovaný v súlade so zákonom, keď odvolanie ţalobcov proti územnému rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava – Petrţalka preskúmal len ako podnet na začatie mimo odvolacieho konania, resp. konania obnove a bez vydania rozhodnutia ho vybavil formou oznámenia o tom, ţe zistené skutočnosti nepovaţoval za dôvod na začatie uvedených konaní. Prvostupňové územné rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Petrţalka o umiestnení predmetnej stavby teda ţalovaný správne povaţoval za právoplatné, s ohľadom na skutočnosť, ţe odvolanie proti tomuto rozhodnutiu podali osoby, ktoré boli z účastníctva v územnom konaní právoplatne vylúčené. Krajský súd sa nestotoţnil s názorom ţalobcov, ţe povinnosťou stavebného úradu bolo
1 Správneho poriadku prerušiť územné konanie do právoplatnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníkov tohto konania vlastníkom bytov, pretoţe rozhodnutie o účastníctve nemá vo vzťahu k rozhodnutiu o umiestnení stavby povahu rozhodnutia o predbeţnej otázke. Do právoplatného vylúčenia ţalobcov z účastníctva v konaní bol stavebný úrad povinný konať so ţalobcami ako s plnohodnotnými účastníkmi územného konania a umoţniť ich zástupcovi zúčastniť sa všetkých úkonov stavebného úradu, vrátane ústneho pojednávania či miestneho zisťovania. Krajský súd konštatoval, ţe v tomto smere boli procesné práva ţalobcov v období od prihlásenia sa k účasti v konaní do právoplatnosti rozhodnutia o nepriznaní ich účastníctva postupom stavebného úradu porušené. Toto porušenie však nebolo zásadného charakteru vzhľadom na ďalší priebeh konania nemohlo mať za následok nezákonnosť výsledného územného rozhodnutia. Prejednaniu ţaloby proti rozhodnutiu Mestskej časti Bratislava – Petrţalka č. ÚKSP 4267-TXl/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.8.2007 bránila jednak skutočnosť, ţe ţalobu proti tomuto rozhodnutiu podali osoby, ktoré neboli účastníkmi územného konania o umiestnení stavby a tieţ fakt, ţe išlo o prvostupňové rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť bez toho, aby sa o ňom rozhodovalo v odvolacom konaní. Pokiaľ išlo o napadnuté oznámenie ţalovaného zo dňa 5.3.2008 toto nemalo povahu rozhodnutia o právach, oprávnených záujmoch a povinnostiach účastníkov správneho konania a ako také súdnemu prieskumu na základe ţaloby
druhej hlavy piatej časti O.s.p. nepodliehalo. 3 Sţp 1/2010 4 Proti rozsudku krajského súdu podali ţalobcovia odvolanie v ktorom namietali, ţe Mestská časť Bratislava - Petrţalka a následne aj ţalovaný nevykonali dôkazy, ktoré navrhovali ţalobcovia a vecne sa nezaoberali námietkami ţalobcov. Svojim postupom vôbec neumoţnili ţalobcom preukázať, ţe ich práva sú, resp. budú stavbou dotknuté. Ak by dané správne orgány postupovali v súlade so zákonom (napr. vykonali navrhované dôkazy, poţiadali o prehodnotenie ţalobcami napadnutých záväzných stanovísk dotknutých orgánov), mohli dospieť k inému zisteniu skutkového stavu a následne aj k inému rozhodnutiu vo veci samej. Ţalobcovia tvrdili, ţe sú na svojich právach dotknutí a navrhovali dokazovanie napr. prostredníctvom dopravnej štúdie, zopakovaním meraní vzdialeností domov ţalobcov od navrhovanej stavby (keďţe vykonané meranie spochybnili) a pod. Námietky ţalobcov pritom spočívali aj v objektívnych kategóriách, ktoré je stavebný úrad povinný skúmať ex offo, a to napr. nesplnenie podmienky právneho vzťahu k pozemku, nesúlad s územným plánom, rozpor s verejným záujmom. Ţalovaný včas a riadne podané odvolanie účastníkmi konania vyhodnotil ako podnet na preskúmanie rozhodnutia v odvolacom konaní, čo oznámil oznámením č. A/2007/2253/MEP zo dňa 05.03.
2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcov (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 ods. 1 O.s.p.), postupom
2 veta prvá O.s.p. a následne po tom, ako bolo oznámenie o vyhlásení rozsudku vyvesené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke Najvyššieho súdu SR www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým
v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. potvrdil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/63/08-103, 2S/165/09-103 zo dňa 21.10.2009 ako vecne správny. Najvyšší súd z administratívneho spisu zistil, ţe dňa 23.03.2007 podala Ing. arch. D. B., zastupujúca navrhovateľa spoločnosť V. T. a.s., na Miestny úrad mestskej časti Bratislava - Petrţalka návrh na vydanie územného rozhodnutie na objekt ,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“, M. ulica – Š. námestie, B. P. Ţiadosťou doručenou Miestnemu úradu Mestskej časti Bratislava – Petrţalka dňa 04.05.2007, S. S. ako zástupkyňa ţalobcov ţiadala, aby stavebný úrad ţalobcom ako účastníkom stavebného konania umoţnil vstúpiť do územného konania vo veci navrhovateľa V. T. a.s. Mestská časť Bratislava – Petrţalka rozhodnutím č. UKSP 6560-TX1/2007-Ze-206 zo dňa 20.07.2007 rozhodla, ţe S. S. nie je účastníčkou konania o umiestnení stavby - ,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“ M. ulica – Š. námestie v B na pozemkoch parc. č. X., X., X. X. X., X., X., X. X. X. v k.ú. P, začatom na návrh spoločnosti V. T. a.s. a dcérskou spoločnosťou G. R., spol. s r.o. Mestská časť Bratislava – Petrţalka rozhodnutím č. UKSP 4267-TX1/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 umiestnila stavbu ,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“ M. ulica – Š. námestie v B na pozemkoch parc. č. X., X., X. X. X., X., X., X. X. X. v k.ú. P, pre navrhovateľa – spoločnosť G. R., spol. s r.o. a spoločnosť V. T. a.s. Dňa 31.08.2007 ţalobcovia podali odvolanie proti rozhodnutiu č. UKSP 4267- TX1/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 o umiestnení stavby ,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“. Ţalovaný rozhodnutím č. A-2057-Sa/2007/ZVD, MEP zo dňa 14.01.2008 zamietol odvolanie S. S. a potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Petrţalka č. UKSP 6560- TX1/2007-Ze-206 zo dňa 20.07.2007, ktorým bolo rozhodnuté, ţe nie je účastníčkou konania o umiestnení stavby ,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“. Ţalovaný oznámením č. A/2007/2253/MEP zo dňa 05.03.2008 S. S. oznámil, ţe odvolanie proti rozhodnutiu č. UKSP 4267-TX1/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 o umiestnení stavby ,,V. T. polyfunkčný objekt – apartmánový hotel“ posúdil ako podnet na 3 Sţp 1/2010 6 preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho konania a ţe rozhodnutie Mestskej časti Petrţalka č. UKSP 4267-TX1/2007-Ze, Kb-30 zo dňa 17.08.2007 ponechal v platnosti.
1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení účinnom do 30.04.2010 účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitných predpisov.
2 zákona č. 50/1976 Zb. v územnom konaní o umiestnení stavby, o vyuţívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom do 30.06.2010 pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" pouţitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa
povahy prípadu rozumie a/ uţívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy alebo dohody o budúcej kúpnej zmluve, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.
2 zákona č. 50/1976 Zb. ak sa v tomto zákone pouţíva pojem a/ "stavba", rozumie sa tým aj jej časť, b/ "vlastník", rozumie sa tým
povahy veci aj správca majetku štátu, c/ "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania
tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d/ "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní
tohto zákona ide, ale jej uţívanie môţe byť navrhovanou stavbou dotknuté. Okruh účastníkov územného konania vymedzuje stavebný zákon v § 34 ods. 1 a 2, v zmysle ktorého ďalším právnickým či fyzickým osobám v územnom konaní o umiestnení stavby priznáva postavenie účastníkov konania, ak ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môţu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Vzhľadom k tomu, ţe zákon č. 50/1976 Zb. ako lex specialis obsahuje osobitnú právnu úpravu účastníkov územného konania, je pouţitie ustanovenia § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou zákona č. 71/1967 Zb. vylúčené. Z uvedeného vyplýva, ţe ďalším osobám priznáva stavebný zákon práva účastníka územného konania len vtedy, ak by rozhodnutím o umiestnení stavby mohli byť priamo dotknuté ich vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej 3 Sţp 1/2010 7 a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť preukázaný musí byť v konaní účastníkmi preukázaný. Ţalobcovia svoju ţiadosť o vstup do územného konania o umiestnení stavby odôvodnili tým, ţe ich vlastnícke právo k bytom bude touto stavbou priamo dotknuté tým, ţe výrazne zníţi kvalitu ich bývania ako práva priamo vyplývajúceho z ich vlastníckeho práva, poukázali na dopravnú situáciu, parkovanie, zeleň, ţiadali zníţiť podiel zastavanej plochy a navrhovanú podlaţnosť objektu. Ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia č. A-2057-Sa/2007/ZVD, MEP zo dňa 14.01.2008, ktorým potvrdil rozhodnutie Mestskej časti Bratislava – Petrţalka č. UKSP 6560- TX1/2007-Ze-206 zo dňa 20.07.2007, ktorým bolo rozhodnuté, ţe S. S. nie je účastníčkou konania o umiestnení stavby a argumentačne poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. II. ÚS 22/02 zo dňa 06.03.2002 odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavnú sťaţnosť v časti o porušení základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota upraveného v čl. 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva na priaznivé ţivotné prostredie upraveného v čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím o umiestnení stavby. Uznesenie odôvodnil tým, ţe rozhodnutím o umiestnení stavby nemôţe reálne dôjsť k porušeniu práva na priaznivé ţivotné prostredie, pretoţe z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, ţe ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia – osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom ustanovených prípadoch). Taktieţ uviedol, ţe rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje do narušenia práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného ţivota, vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej môţe, ale nemusí v budúcnosti dôjsť. Vyplýva to aj z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Vychádzajúc z vyššie citovaného nálezu ústavného súdu najvyšší súd sa stotoţňuje s právnym názorom ţalovaného a krajského súdu v tom, ţe rozhodnutím o umiestnení stavby ţalobcovia nie sú ipso facto priamo dotknutí na svojich právach. Rozhodnutím môţe byť priamo dotknutý len ten, koho právne postavenie môţe byť po vydaní rozhodnutia iné, ako pred rozhodnutím. Rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa poţiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia (§ 39a ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.). Na základe rozhodnutia o umiestnení stavby nie je moţné ešte stavbu realizovať, nakoľko sa ním určuje stavebný pozemok a stavba na ňom sa len umiestňuje. Realizovať stavbu je moţné aţ na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného v stavebnom konaní. Územné konanie tak predchádza stavebnému konaniu a rozhodnutie o umiestnení stavby 3 Sţp 1/2010 8 je právnym základom pre stavebné povolenie. V danom prípade musí byť ešte vydané stavebné povolenie, aby mohla byť stavba uskutočňovaná. Ak má na rozhodnutie o umiestnení stavby nasledovať ešte ďalšie rozhodnutie, aţ na základe ktorého môţe byť stavba uskutočňovaná, nemôţu byť samotným rozhodnutím o umiestnení stavby, ktorým je stavba iba právne umiestňovaná na stavebnom pozemku, ţalobcovia priamo dotknutí na svojich právach, a preto v zmysle § 34 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. nie sú účastníkmi konania o umiestnení stavby. Námietky ţalobcov smerovali k faktickému stavu, ktorý môţe nastať aţ na základe stavebného povolenia. O trovách konania rozhodol najvyšší súd
250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. tak, ţe ţalobcom, ktorí nemali úspech v odvolacom konaní nepriznal náhradu trov odvolacieho konania. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 29. marca 2011 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.