Najvyšší súd 2Sžp/9/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr.

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolania nie sú dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. marca 2012 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaných odvolaní posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní ako i krajský súd vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky odvolateľov ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. V zmysle ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti. V nadväznosti na vyššie citované ustanovenia správneho poriadku odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na porušenie ust. § 33 ods. 2 zákona o správnom konaní, nakoľko 8 2Sžp/9/2011 ţalovaný ako i správny orgán prvého stupňa neumoţnil ţalobkyni vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán je v zmysle uvedeného ustanovenia povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám moţnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť jeho doplnenie. Správny orgán je pred vydaním rozhodnutia povinný splniť si uvedené zákonné povinnosti a uvedené ustanovenie nebránilo ani odvolaciemu orgánu za pouţitia ust. § 60a aplikovať uvedené ustanovenie, avšak ako vyplýva z administratívneho spisu, správne orgány oboch stupňov odignorovali svoje uvedené zákonné povinnosti. V danom prípade takáto skutočnosť vyvstala aj v odvolacom konaní, zvlášť keď ţalobkyňa nemala moţnosť sa k týmto podkladom vyjadriť na správnom orgáne prvého stupňa a svojich zákonných práv sa dokonca domáhala, ako to vyplýva z administratívneho spisu, vo vzťahu k správnym orgánom cez zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Z povahy veci vyplýva, ţe daný procesný postup prichádza do úvahy v úplne poslednom štádiu konania, keď sú vykonané všetky procesné úkony predpísané všeobecne záväzným právnym predpisom. Odvolací súd naviac zistil v odvolacom konaní, ţe krajský stavebný úrad napadnutým rozhodnutím okrem iného v rámci svojho rozhodovacieho procesu pochybil, pretoţe výrok jeho rozhodnutia je zmätočný a v rozpore s konštantnou judikatúrou súdov v správnom súdnictve, a to z nasledovných dôvodov: Podľa čl. 1 veta prvá Ústavy SR je Slovenská republika zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Princíp legality (zákonnosti) zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR znamená, ţe viazanosť štátu právom sa musí uplatňovať jednak v oblasti viazanosti štátu ústavou, ústavnými zákonmi a zákonmi ako aj v oblastiach ich vykonávania orgánmi štátnej správy, ktoré musia zásadne postupovať len na základe zákonov a v ich medziach. 9 2Sžp/9/2011 Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v ustanovení § 47 ods. 2 vymedzuje obsahové náleţitosti výrokovej časti rozhodnutia správneho orgánu. V ustanovení § 59 správneho poriadku je vymedzený postup odvolacieho orgánu. Výrok rozhodnutia predstavuje najdôleţitejšiu časť rozhodnutia a musí byť preto určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo bolo predmetom konania. Túto zásadu preto musí rešpektovať aj odvolací orgán, a to najmä v prípade, ak mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Vykonaná zmena rozhodnutia ţalovaným, keď upravil svojím rozhodnutím text prvostupňového správneho rozhodnutia tým, ţe vo výroku rozhodnutia v predmetnej veci zmenil podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku prvostupňové rozhodnutie tak, ţe „príslušnú časť výroku rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa nahradil textom iného znenia“, postupoval potom ţalovaný v odvolacom konaní výslovne v rozpore so zákonom. Uvedená skutočnosť, keď ţalovaný v odvolacom konaní zmenil text výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia je vnímaná v zmysle ustálenej súdnej praxe v oblasti správneho súdnictva ako nezákonná a preto takáto „zmena výroku prvostupňového rozhodnutia“ ako bola vykonaná v odvolacom konaní spôsobila potom nezákonnosť rozhodnutia ţalovaného. Ţalovaný si totiţ neuvedomil, ţe ako orgán konajúci v odvolacom konaní môţe konať iba vo vlastnom mene a ţe príslušnou zmenou prvostupňového rozhodnutia môţe, a ak chce zmeniť, musí ako odvolací správny orgán nahrádzať rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, avšak nemôţe ako odvolací orgán, konať v mene prvostupňového správneho orgánu a nevyplýva mu ani zo ţiadneho ustanovenia právneho predpisu právomoc nejakým spôsobom vylepšovať príp. upravovať svojím rozhodnutím výrok rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorý povaţuje za chybný alebo nesprávny. Podľa názoru Najvyššieho súdu SR ţalovaný hoci mysliac v dobrom vykonať zmenu prvostupňového správneho rozhodnutia, má táto zmena rozhodnutia potom skôr 10 2Sžp/9/2011 povahu odstránenia vád vo výrokovej časti prvostupňového správneho rozhodnutia neţ jej zmenu v zmysle ustanovenia § 59 správneho poriadku. Z pojmového hľadiska pod zmenou rozhodnutia je potrebné rozumieť stav, keď vec, ktorá je predmetom konania, odvolací orgán, resp. rozkladový orgán, rozhodne inak ako orgán prvého stupňa. Odvolací súd dáva do pozornosti ţalovaného taktieţ tú skutočnosť, ţe s niektorými námietkami ţalobkyne sa mal uţ správny orgán prvého stupňa vysporiadať zo zákona a nie je moţné všeobecným spôsobom poukazovať na zásadu koncentrácie konania. Vzhľadom na uvedené ušlo pozornosti správnych orgánov oboch stupňov, ţe zásadu koncentrácie konania, na ktorú poukazuje v dôvodoch svojho rozhodnutia i ţalovaný, musí správny orgán pri aplikácii predpisov stavebného práva vykladať tak, ţe jej dosah je moţné uplatniť iba na obmedzený okruh námietok a pripomienok, ale nie však na námietky týkajúce sa porušenia kogentných hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych ustanovení právnych predpisov (napr. odstupové vzdialenosti medzi stavbami). Preto, ak tieto námietky ţalobkyňa ako účastníčka správneho konania by aj skutočne uplatnila v priebehu konania, hoci aj po uplynutí lehoty k námietkam stanovenej, nemôţe ich správny orgán odmietnuť ako oneskorene podané, príp. nezaoberať sa s nimi, ale naopak musí sa s takýmito námietkami vecne zaoberať. Ţalovaný sa taktieţ vysporiada s týmito námietkami ţalobkyne v dôvodoch svojho rozhodnutia i vo vzťahu k zásade koncentrácie konania, preto ţalobkyňa tvrdí, ţe všetky svoje námietky uplatnila v lehote. V tomto smere sú rozhodnutia správnych orgánov vydané v inštančnom postupe nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil za pouţitia § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. K príslušnému formálnemu pochybeniu odvolacieho správneho orgánu pri vypracovaní správneho rozhodnutia musel Najvyšší súd SR prihliadnuť z úradnej povinnosti. 11 2Sžp/9/2011 V ďalšom konaní sa ţalovaný vysporiada náleţitým spôsobom s dôvodmi odvolania, ktoré ţalobkyňa prezentuje vo svojom odvolaní zo dňa 10.11.2008 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa ako i s ďalšími dôvodmi, na ktoré ţalobkyňa poukázala v ţalobe proti rozhodnutiu ţalovaného, znova o veci rozhodne a svoje rozhodnutie transparentným spôsobom odôvodní. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Ţalobkyňa mala v odvolacom konaní síce úspech, trovy odvolacieho konania si však v zákonnej lehote nevyčíslila. Ţalovaný ako i stavebník v odvolacom konaní úspech nemali. Ţalovanému naviac ako správnemu orgánu trovy konania zo zákona neprináleţia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa
2. marca 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth