← Slovensko

ochrana hospodárskej súťaže, relevantný trh, ust. § 3 ods. 3, 4, 6, ust. § 4 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže v znení nesko

Obsah (7)§ 4§ 38§ 212§ 244§ 3§ 6§ 221

Najvyšší súd 2Sžhpu/1/2011 Slovenskej republiky U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ VAS, s.r.o., Mojšová Lúčka, Ţilina, zastúpený JUDr. Michalom Krnáčom, ad

§ 4ods.

1 v spojení s § 4 ods. 3 písm.

  1. a)a
  2. c)zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ktorá je zakázaná. Bod 2) výrokovej časti rozhodnutia znie: 2.

§ 38ods.

1 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov za konanie uvedené v bode

  1. výrokovej časti tohto rozhodnutia ukladá podnikateľovi VAS s.r.o., Mojšova Lúčka, 011 76 Ţilina peňaţnú pokutu vo výške 226.430,99 eur, slovom dvestodvadsaťšesťtisíc štyristotridsať eur deväťdesiatdeväť centov (6.821.460,--Sk), podnikateľovi N-ADOVA, spol. s r.o., Krškanská 1, 949 01 Nitra peňaţnú pokutu vo výške 219.397,03 eur, slovom dvestodevätnásťtisíc tristodeväťdesiatsedem eur 3 centy (6.609.555,--Sk), ktorú sú povinní uhradiť do 60 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet Protimonopolného úradu Slovenskej republiky vedený v Štátnej pokladnici Bratislava č. X., X. ŠP, KS X., ID X., VS X.. Krajský súd takto rozhodol, keď dospel k záveru, ţe nie je preukázané, ţe ţalobcovia po
  2. marci 2007 na základe vzájomnej dohody ukončili zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších ţivočíšnych produktov. Dôvody ukončenia zmluvných vzťahov v relevantnom období boli u oboch ţalobcov rôzne, u ţalobcu 1/ najmä neplnenie podmienok zmlúv zo strany producentov a u ţalobcu 2/ z administratívnych dôvodov. Správny orgán vychádzal len z nepatrnej vzorky názorov producentov, z ktorých si väčšina nepreverovala následne moţnosti veterinárnej 3 2Sžhpu/1/2011 asanácie a prijali ponuku spoločnosti VAS-ADOVA, s.r.o.. Správny orgán si objektívne nepreveroval, či ţalobcovia vykonávajú po marci 2007 spracovanie ţivočíšneho odpadu aj mimo sprostredkovateľskej činnosti spoločnosti Asanácia, s.r.o. a svoje zhodnotenie oprel výlučne len o subjektívne názory na vec niektorých producentov, ktorí neuviedli konkrétne dôkazy pre svoje tvrdenie. Je zrejmé, ţe spoločnosť VAS-ADOVA, s.r.o. (teraz Asanácia, s.r.o.) bola v čase svojho vzniku personálne prepojená so spoločnosťami VAS, s.r.o. a N-ADOVA, s.r.o. a to prostredníctvom ich konateľov, avšak ekonomické prepojenie nebolo preukázané. Imanie spoločnosti VAS-ADOVA, s.r.o. netvorili vklady spoločností – ţalobcov ako právnických osôb ale vklady fyzických osôb a nebolo preukázané ekonomické prepojenie týchto troch právnických osôb. Krajský súd ďalej uviedol, ţe v zmysle jeho názoru v danom prípade správny orgán nedostatočne skúmal vymedzenie relevantného trhu v zmysle podmienok určených v ust. § 3 ods. 6 zákona, vychádzal len z vyjadrení niektorých producentov, nezisťoval aké súťaţné podmienky existujú v susedných štátoch, s ktorými dochádza k vývozu aj dovozu za účelom spracovania vedľajších ţivočíšnych produktov. V zmysle vyjadrenia Štátnej veterinárnej a potravinovej správy Slovenskej republiky zo dňa 11.2.2009 došlo v roku 2007 k nárastu počtu producentov vyváţajúcich vedľajší ţivočíšny produkt do susedných štátov na ich spracovanie a presnými údajmi nedisponoval vzhľadom k tomu, ţe materiál kategórie 3 nepodlieha dozoru. Nie je zrejmé, či k nárastu producentov o spracovanie veterinárneho materiálu zahraničnými kafilériami dochádza postupným rozširovaním trhu po vstupe SR do Európskej únie, alebo na základe konania ţalobcov. Niektorí z oslovených producentov, o vyjadrenia ktorých sa opiera ţalovaný, ukončili zmluvné vzťahy so ţalobcom 1/ uţ v priebehu rokov 2005 a 2006, a v niektorých prípadoch aj na základe iniciatívy samotných producentov a nie je zdokumentované, či sa títo producenti napr. po vyrovnaní záväzkov snaţili navrhnúť uzavretie novej zmluvy so ţalobcom 1/ resp. 2/ a títo ich návrh zmluvy odmietli.

názoru krajského súdu nebolo preukázané, ţe po 31. marci 2007 vykonávali ţalobcovia asanačnú činnosť len prostredníctvom spoločnosti Asanácia, s.r.o.. Spoločnosť Asanácia, s.r.o. (predtým VAS-ADOVA, s.r.o.) z dôkazných prostriedkov zaloţených v spise vykonáva len sprostredkovanie spracovania vedľajšieho ţivočíšneho produktu t.j. zber a zvoz. V zmysle jej vyjadrenia, k spracovaniu – likvidácii surovín, dochádza

kapacít, ţalobcami. Z toho vyplýva, ţe do cien vyúčtovaných producentom odpadu je zahrnutá cena za zber a zvoz odpadu, ktorý vykonáva spoločnosť Asanácia, s.r.o. a cena vyúčtovaná ţalobcami za spracovanie odpadu. Ţalobcovia len ako spracovatelia odpadu nemôţu ovplyvňovať celkovú cenu, do ktorej je zahrnutá aj cena za zber a zvoz, ktorú nevykonávajú a nemoţno následne konštatovať, ţe bola ţalobcami jednotne 4 2Sžhpu/1/2011 stanovená cena pre všetkých producentov bez ohľadu na mnoţstvo, vzdialenosť príp. iné okolnosti, resp. ţe tvorbu ceny ovplyvňovali. Nepostačuje existencia moţnosti ovplyvňovania ceny na základe osobných vzťahov, ale takéto reálne ovplyvňovanie ceny bolo nevyhnutné v konaní preukázať. Z jednotlivých zmlúv predloţených malou vzorkou z celkového mnoţstva producentov nemoţno usúdiť, ţe došlo k stanoveniu jednotnej ceny ovplyvnenej konaním ţalobcov. Aj v tejto malej vzorke sa vyskytujú rozdiely v cene súvisiace s mnoţstvom suroviny príp.

iného kritéria. Nebolo taktieţ preukázané, ţe v dôsledku ukončenia zmluvných vzťahov s producentmi došlo k zvýšeniu cien neúmerne zohľadňujúcim nárast cien energií a inflácie (nákladov), či táto bola porovnateľná s vývojom cien v predchádzajúcich obdobiach a ţe by tvorbu cien spoločnosti Asanácia, s.r.o. ţalobcovia ovplyvňovali. V spise absentuje porovnanie cien zohľadňujúcich vplyv objektívnych faktorov v zmluvách ţalobcov s producentmi a to pred rokom 2007 resp. do vypovedania zmlúv, t.j. poukaz na jednotlivé rozdiely s prihliadnutím na faktory ovplyvňujúce stanovenú cenu, ktoré by preukázali konkurenčné prostredie so stavom od roku 2007. Z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa vyplýva, ţe v roku 2006 mal ţalobca 1/ uzatvorené obchodné zmluvy a to so 731 producentmi a ţalobca 2/ s 992 producentmi, a správny orgán z uvedeného mnoţstva producentov oslovil cirka 15 producentov a na základe ich vyjadrení dokázal zhodnotiť situáciu na trhu, čo je

názoru krajského súdu nedostatočná vzorka na posúdenie skutočného stavu. Proti rozsudku krajského súdu v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie ţalovaný správny orgán a ţiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu a ţalobu ţalobcov zamietol. Uviedol, ţe sa nestotoţňuje s argumentáciou krajského súdu, ţe by nedostatočným spôsobom skúmal vymedzenie relevantného trhu v zmysle zák. č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaţe v znení neskorších predpisov a poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR s tým, ţe posúdenie konania podnikateľov vrátane vymedzenia relevantného trhu patrí do výlučnej kompetencie Protimonopolného úradu SR. V tejto súvislosti ţalovaný poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 5Sţ 73/02 a 5Sţnč 3/

  1. V danom prípade relevantný trh bol v rozhodnutiach Protimonopolného úradu SR definovaný ako trh veterinárnej asanácie a z geografického hľadiska bol vymedzený územím Slovenskej republiky. Pri určovaní relevantného trhu vychádzal Protimonopolný úrad SR z charakteru sluţby veterinárnej asanácie. Pri vymedzení geografického relevantného trhu a pri skúmaní, či tento nepresahuje územie Slovenskej republiky, skúmal reálne správanie sa producentov vedľajších ţivočíšnych 5 2Sžhpu/1/2011 produktov v rokoch 2006 a
  2. V tejto súvislosti ţalovaný sledoval vývoz vedľajších ţivočíšnych produktov a to prostredníctvom údajov Štátnej veterinárnej a potravinovej správy v rámci medzinárodného veterinárneho informačného systému a oslovil 48 producentov vedľajších ţivočíšnych produktov, od ktorých kafilérie spracúvajú najväčšie mnoţstvá odpadu. Uvedenú vzorku Protimonopolný úrad SR vybral tým spôsobom, aby v nej došlo k zastúpeniu producentov rôznych kategórií odpadu – bitúnky a podniky a SHR (samostatne hospodáriaci roľníci), čo bolo aj konštatované v druhostupňovom rozhodnutí v bode
  3. V tomto smere nie je preto pravdivé tvrdenie krajského súdu, ţe by zo spisu nevyplývalo, akým kľúčom ţalovaný postupoval pri ich výbere. Vzorka oslovených producentov je dostatočne reprezentatívna a v ţiadnom prípade nebolo vhodné ani účelné zisťovanie úplných a presných údajov oslovením všetkých producentov vedľajších ţivočíšnych produktov a takýto postup by ani prakticky nebol moţný a to pre veľký počet producentov zrealizovať, nakoľko ich v rámci Slovenskej republiky pôsobilo viac ako
  4. Všetky získané dôkazy svedčili jednoznačne v prospech nezastupiteľnosti sluţieb poskytovaných zahraničnými a domácimi kafilériami. Ţalobcovia pokiaľ namietali v priebehu správneho konania, ţe existujú producenti, ktorí vyuţívajú sluţby zahraničných kafilérií, tak s týmito námietkami sa ţalovaný dostatočne zaoberal, avšak dospel k záveru, ţe tieto nijakým spôsobom nespochybňujú záver o nezastupiteľnosti. Ţalovaný pripúšťa, ţe dochádza k vyuţívaniu zahraničných kafilérií domácimi producentmi, avšak z vykonaného dokazovania stále platí, ţe prvoradým kritériom pre producentov pri výbere kafilérie je cena, flexibilita pri odvoze, rýchlosť a pravidelnosť zvozu a spoľahlivosť zmluvného partnera. Zahraničné kafilérie predstavovali alternatívu len pre určité subjekty. Pričom zo získaných údajov jednoznačne vyplýva, ţe podiel vývozu vo vzťahu k mnoţstvám spracovávaným domácimi kafilériami nie je významný a vývoz vedľajších ţivočíšnych produktov na likvidáciu mimo Slovenskej republiky prichádzal do úvahy spravidla len v prípade veľkých bitúnkov alebo poľnohospodárskych producentov a spracovateľov lokalizovaných v pohraničných oblastiach, ktorí však tvoria minoritnú časť producentov vedľajších ţivočíšnych produktov. V súvislosti s tvrdeniami krajského súdu o malom mnoţstve oslovených producentov ţalovaný zdôraznil, ţe jeho zistenia smerovali k tomu, ţe čím išlo o menšieho producenta vedľajších ţivočíšnych produktov, tak v dôsledku toho boli jeho moţnosti prejsť k zahraničnej kafilérii menšie a je nepravdepodobné, ţe by oslovením ďalších z hľadiska produkovaného objemu vedľajších ţivočíšnych produktov, menších odberateľov, mohol dospieť ţalovaný k odlišným záverom. Aj vzhľadom na túto skutočnosť je tvrdenie krajského súdu o nepreukázaní odlišnosti obchodných podmienok a cien zahraničných kafilérií irelevantné. Ako vyplýva zo zákonnej 6 2Sžhpu/1/2011 definície relevantného trhu, úrad skúmal zastupiteľnosť domácich a zahraničných kafilérií z hľadiska jednotlivých uţívateľov, teda z hľadiska jednotlivých producentov vedľajších ţivočíšnych produktov. Zahraničné kafilérie majú vyššie náklady na dopravu vzhľadom na väčšiu vzdialenosť a sú nevhodnou alternatívou i kvôli vysokej administratívnej náročnosti a tieţ kvôli rozdielom v právnej úprave, náročnosti veterinárnych povolení, aj kvôli poţiadavke zahraničných kafilérií na produkovanie určitého minimálneho mnoţstva odpadu.

ţalovaného podstatou konania ţalobcov bolo zaloţenie spoločnosti Asanácia, s.r.o. (predtým VAS-ADOVA, s.r.o.) v roku 2007 a ţalobcovia následne ukončili všetky zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších ţivočíšnych produktov týkajúce sa veterinárnej asanácie týchto produktov a nové zmluvy mohli byť uzavreté uţ len so subjektom Asanácia, s.r.o. a prostredníctvom tohto subjektu boli spoločne stanovené jednotné ceny a ostatné zmluvné podmienky výkonu veterinárnej asanácie. Taktieţ boli prostredníctvom Asanácie, s.r.o. pridelené objednávky producentov vedľajších ţivočíšnych produktov na veterinárnu asanáciu a ţalobcovia naďalej vykonávali svoju činnosť uţ len ako zmluvní spracovatelia spoločnosti Asanácia, s.r.o.. Uvedeným konaním došlo k vylúčeniu hospodárskej súťaţe a predovšetkým cenovej konkurencie a k rozdeleniu trhu a zdrojov zásobovania. Pre ţalovaného je neakceptovateľné tvrdenie krajského súdu, ţe ţalobcovia nemohli ovplyvňovať celkovú cenu, do ktorej je zahrnutá aj cena za zber a zvoz, ktoré nevykonávajú. V konaní bolo jednoznačne preukázané, ţe nový subjekt Asanácia, s.r.o. vznikol na základe dohody ţalobcov a tento subjekt jednotne určoval cenové a ďalšie zmluvné podmienky. Zakladateľmi a jedinými spoločníkmi spoločnosti Asanácia, s.r.o. boli MVDr. Jozef Orčík, jediný spoločník a konateľ ţalobcu VAS, s.r.o. s peňaţným vkladom 60% na jeho základnom imaní, a Ing. Eugen Arvay, spoločník a konateľ ţalobcu N-ADOVA, spol. s r.o. s peňaţným vkladom 40% na základnom imaní a z dokazovania

ţalovaného jednoznačne vyplýva, ţe ţalobcovia naďalej nevykonávali sluţby asanácie priamo pre producentov vedľajších ţivočíšnych produktov a uvedené sluţby vykonávali len ako zmluvní spracovatelia pre novovytvorený subjekt Asanácia, s.r.o.. Z toho jednoznačne vyplýva, ţe stanovenie nových zmluvných podmienok pre jednotlivých producentov vedľajších ţivočíšnych produktov, a to vrátane ceny, bolo výsledkom koordinácie ţalobcov. V období pred rokom 2007 bola pre súťaţné prostredie na relevantnom trhu charakteristická moţnosť alternatívneho výberu kafilérie a jednotliví producenti ţalobcov vnímali ako konkurenciu. Dochádzalo tieţ k situáciám, keď producenti vypovedali zmluvu u jedného zo ţalobcov a uzatvorili zmluvu s druhým ţalobcom. Taktieţ existovali v období pred rokom 2007 rozdiely u oboch ţalobcov pokiaľ ide o zmluvné vzťahy a tieto rozdiely sa týkali rôznych podmienok fakturácie, 7 2Sžhpu/1/2011 odlišných cien, rôznej splatnosti faktúr, rôznych nových pokút, dĺţky na ktorú sa zmluva uzatvárala, vo výpovedných lehotách a pod.. Spoločnosť Asanácia, s.r.o. fakturovala producentom vedľajších ţivočíšnych produktov za zber, zvoz a zabezpečenie neškodného odstránenia týchto produktov. Ţalobcovia si plnili funkciu výkonu veterinárnej asanácie ako dodávatelia tejto sluţby pre spoločnosť Asanácia, s.r.o. a tieto výkony jej fakturovali v zmysle skutočne spracovanej suroviny. Z toho vyplýva, čo sa konštatuje i v prvostupňovom rozhodnutí, ţe čím vyššie ceny boli stanovené na úrovni novovzniknutého subjektu Asanácia, s.r.o., tak tým viac mohlo byť hradené za výkon asanácie jednotlivým ţalobcom. Z tohto mechanizmu vyplývalo, ţe dochádzalo k prideľovaniu objednávok medzi ţalobcov prostredníctvom spoločnosti Asanácia, s.r.o. a teda jednotliví producenti si nemohli vybrať, ktorého zo subjektov s odlišnou cenou uprednostnia a bola im účtovaná len jedna cena a to cena účtovaná spoločnosťou Asanácia, s.r.o.. V danom prípade je rozhodujúcim fakt, ţe zmluvné podmienky neboli tvorené v konkurenčnom prostredí. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe neoslovil iba 15 producentov, ako to tvrdí krajský súd, ale oslovil ich 48 a táto vzorka bola vybraná tým spôsobom, aby v nej boli zahrnutí producenti rôznych kategórií, pričom v tejto vzorke sa nevyskytli ţiadne rozpory ani protirečenia. Aj ten fakt, ţe pre niektorých producentov mohlo byť vzhľadom na ich lokalizáciu a produkované mnoţstvo odpadu výhodnejšie uzatvoriť zmluvu so zahraničnou kafilériou, nijako nespochybňuje záver ţalovaného o spoločnom koordinovanom postupe ţalobcov. Títo producenti však tvorili minoritnú časť producentov vedľajších ţivočíšnych produktov, z čoho vyplýva, ţe väčšina producentov vedľajších ţivočíšnych produktov bola odkázaná práve na spoločnosť Asanácia, s.r.o.. Je nepodloţený záver krajského súdu o tom, ţe ţalovaný mal preskúmať, s akou asanačnou spoločnosťou majú uzatvorené zmluvy tí producenti vedľajších ţivočíšnych produktov, s ktorými mali ţalobcovia zmluvný vzťah v roku 2006 a ktorí sa nestali zmluvným partnerom subjektu Asanácia, s.r.o.. V tom čase dochádzalo totiţ k zmenám pokiaľ ide o počet producentov a okrem toho producenti spolupracovali s asanačnými spoločnosťami aj bez zmluvného základu, len na základe objednávok, čo umoţňovala i v tom čase platná legislatíva, a to zákon č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a preto v tomto smere nie sú údaje o počte producentov, ktorí sú zmluvnými partnermi spoločnosti Asanácia, s.r.o. smerodajné. Ţalovaný ďalej uviedol, ţe z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, ţe niektorí producenti vnímali situáciu jednoznačne tak, ţe nové zmluvy bude moţné uzatvárať len s novovzniknutou spoločnosťou a túto skutočnosť potvrdila i samotná Asanácia, s.r.o. v liste zo dňa 6.8.2007 pod č. 2938/2007. 8 2Sžhpu/1/2011 Ţalobcovia sa písomne k odvolaniu ţalovaného vyjadrili a uviedli, ţe krajský súd správne zistil skutkový stav veci a správne vo veci rozhodol a stotoţnili sa s dôvodmi rozhodnutia krajského súdu a ţiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky v odvolacom konaní napadnutý rozsudok ako zákonný potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania

§ 212ods.

1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 v spojení s § 214 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalovaného je dôvodné a preto odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z nasledovných dôvodov:

§ 244ods.

1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaného odvolania ţalovaného posudzoval, či ţalovaný ako i krajský súd pri rozhodovaní vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky ţalovaného ako i ţalobcov zisťoval, či konanie pred ţalovaným ako i krajským súdom, bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Krajský súd v danom prípade sa snaţil síce svoj postup správne odôvodniť, avšak sám ţiadne dôkazné prostriedky nevyhodnotil a to napriek tomu, ţe podklady tvorili rozsiahly obsah administratívneho spisu, avšak iba vo všeobecnej rovine spochybňoval zistené skutočnosti, na ktoré vo svojom rozhodnutí poukazoval ţalovaný a od ktorých odvodzoval deliktuálnu zodpovednosť ţalobcov 1/, 2/.

ust. § 3 ods. 3 zák. č. 136/2001 Z. z. relevantným trhom je priestorový a časový súbeh ponuky a dopytu takých výrobkov, výkonov, prác a sluţieb, ktoré sú na uspokojenie určitých potrieb z hľadiska uţívateľa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné. 9 2Sžhpu/1/2011

§ 3ods.

4 uvedeného ustanovenia tovarový relevantný trh zahŕňa zhodné alebo vzájomne zastupiteľné tovary schopné uspokojiť určitú potrebu uţívateľov.

ods. 6 uvedeného ustanovenia priestorový relevantný trh je vymedzený územím, na ktorom sú súťaţné podmienky také homogénne, ţe toto územie môţe byť odčlenené od ostatných území s odlišnými súťaţnými podmienkami.

ust. § 4 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. dohoda a zosúladený postup podnikateľov, ako aj rozhodnutie zdruţenia podnikateľov, ktoré majú za cieľ alebo môţu mať za následok obmedzovanie súťaţe (ďalej len „dohoda obmedzujúca súťaţ“) sú zakázané, ak tento zákon neustanovuje inak.

§ 4ods.

2 písm. a) uvedeného ustanovenia dohoda podnikateľov je kaţdý ústny alebo písomný súhlasný prejav vôle jej účastníkov, ako aj iný súhlasný prejav vôle vyvodený z ich konania.

§ 4ods.

2 písm. b) zosúladený postup podnikateľov je koordinácia správania podnikateľov, ktorá nenapĺňa znaky dohody podnikateľov

písm. a) a ktorú nemoţno označiť ako prirodzené nasledovanie správania iného podnikateľa.

§ 4ods.

2 písm. c) rozhodnutie zdruţenia podnikateľov je právny akt orgánu zdruţenia, ako aj odporúčanie orgánu zdruţenia.

§ 4ods.

3 písm. a) uvedeného ustanovenia zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaţ, ktorá obsahuje priame alebo nepriame určenie cien tovaru alebo iných obchodných podmienok.

§ 4ods.

3 písm. b) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaţ, ktorá obsahuje záväzok obmedzenia alebo kontroly výroby, odbytu, technického rozvoja alebo investícií.

§ 4ods.

3 písm. c) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaţ, ktorá obsahuje rozdelenie trhu alebo zdrojov zásobovania.

§ 4ods.

3 písm. d) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaţ, ktorá obsahuje záväzok účastníkov dohody, ţe voči jednotlivým podnikateľom budú pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení uplatňovať rozdielne podmienky, ktorými sú alebo môţu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaţi. 10 2Sžhpu/1/2011

§ 4ods.

3 písm. e) zakázaná je obchodná súťaţ, ktorá obsahuje podmienenie uzatvárania zmlúv tak, aby zmluvné strany prijali ďalšie záväzky, ktoré povahou alebo

obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom týchto zmlúv.

§ 4ods.

3 písm. f) zakázaná je najmä dohoda obmedzujúca súťaţ, ktorá obsahuje znaky koluzívneho správania, v ktorého dôsledku podnikatelia koordinujú svoje správanie, najmä v procese verejného obstarávania.

§ 4ods.

4 zák. č. 136/2001 Z. z. ak sa dôvod zákazu vzťahuje len na časť dohody podnikateľov alebo rozhodnutia zdruţenia podnikateľov, je zakázaná len táto časť, ak z obsahu tejto dohody alebo z obsahu tohto rozhodnutia zdruţenia vyplýva, ţe ju moţno oddeliť od ostatného obsahu.

§ 4ods.

5 zák. č. 136/2001 Z. z. dohody obmedzujúce súťaţ uzatvorené medzi podnikateľom a inými podnikateľmi, ktorí na účely takejto dohody obmedzujúcej súťaţ podnikajú na inej úrovni výrobného reťazca alebo distribučného systému ako tento podnikateľ, úrad posudzuje v jednom konaní, ak obsah takýchto dohôd obmedzujúcich súťaţ je zhodný v predmete a v cieli.

ust. § 6 ods. 1 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz

§ 4

sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaţ, ak spoločný podiel účastníkov dohody obmedzujúcej súťaţ alebo podiel ani jedného z nich nepresiahne 10% celkového podielu tovarov na relevantnom trhu v Slovenskej republike, okrem

  1. a)dohôd obmedzujúcich súťaţ uvedených v § 4 ods. 3 písm.
  2. a)
  3. c)alebo
  4. b)obmedzovania súťaţe kumulatívnym účinkom dohôd obmedzujúcich súťaţ, ktoré obsahujú obdobný druh obmedzení súťaţe a ktoré vedú k obdobným účinkom na relevantnom trhu, a ich spoločný podiel presahuje 10% celkového podielu tovarov na relevantnom trhu.

§ 6ods.

2 zák. č. 136/2001 Z. z. podielom

odseku 1 je súčet podielov na relevantnom trhu

  1. a)účastníka dohody obmedzujúcej súťaţ,
  2. b)podnikateľov, v ktorých účastník dohody obmedzujúcej súťaţ priamo alebo nepriamo 1. má podiel na základnom imaní vyšší ako polovicu, 11 2Sžhpu/1/2011 2. má právo vykonávať viac ako polovicu hlasovacích práv, 3. má právo vymenovať viac ako polovicu členov orgánov podnikateľa alebo 4. má právo riadiť jeho podnik,
  3. c)podnikateľov, ktorí majú práva uvedené v písm.
  4. b)v podniku účastníka dohody obmedzujúcej súťaţ,
  5. d)podnikateľov, v ktorých podnikatelia uvedení v písm.
  6. c)majú práva uvedené v písm. b).

§ 6ods.

3 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz

§ 4

sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaţ, ktorá súčasne

  1. a)prispieva k zlepšeniu výroby alebo distribúcie tovaru alebo k podpore technického alebo hospodárskeho rozvoja,
  2. b)poskytuje spotrebiteľom primeranú časť prospechu, ktorý z toho vyplýva,
  3. c)neukladá účastníkom dohody obmedzujúcej súťaţ také obmedzenia, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov dohody,
  4. d)neumoţňuje účastníkom dohody obmedzujúcej súťaţ vylúčiť súťaţ vo vzťahu k podstatnej časti dotknutého tovaru na relevantnom trhu.

§ 6ods.

4 zák. č. 136/2001 Z. z. zákaz

§ 4

sa nevzťahuje na skupiny dohôd obmedzujúcich súťaţ, ktoré nemôţu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi Európskej únie, pričom majú za cieľ alebo môţu mať za následok obmedzovanie súťaţe na tuzemskom trhu a spĺňajú podmienky na vyňatie zo zákazu

osobitných predpisov.

§ 6ods.

5 zák. č. 136/2001 Z. z. úrad vydá rozhodnutie, ţe výnimka

ods. 4 sa nevzťahuje na dohodu obmedzujúcu súťaţ, ak sú splnené podmienky,

ktorých môţe odňať výnimku Európska komisia (ďalej len „Komisia“) v súlade s osobitným predpisom, ktorého podmienky na vyňatie zo zákazu táto dohoda obmedzujúca súťaţ spĺňa.

§ 6ods.

6 zák. č. 136/2001 Z. z. úrad môţe ţiada od podnikateľov, aby preukázali, či ich dohoda obmedzujúca súťaţ spĺňa podmienky uvedené v ods. 1, 3 alebo 4.

§ 6ods.

7 zák. č. 136/2001 Z. z. podnikatelia môţu ţiadať úraz o vydanie stanoviska, či ich návrh dohody alebo návrh rozhodnutia zdruţenia podnikateľov nie je dohodou obmedzujúcou súťaţ. Na tento účel úrad neposudzuje návrh dohody podnikateľov 12 2Sžhpu/1/2011 alebo návrh rozhodnutia zdruţenia podnikateľov

ods. 1, 3 a

  1. Úrad vydá stanovisko do 30 pracovných dní odo dňa doručenia ţiadosti, v zloţitých prípadoch vydá stanovisko do 60 pracovných dní. S prihliadnutím na uvedené ustanovenia zákona o ochrane hospodárskej súťaţe sa odvolací súd stotoţňuje so ţalovaným, ţe vzhľadom na doterajšie výsledky dokazovania zabezpečené v správnom konaní, došlo spoločným postupom a konaním ţalobcov 1/, 2/ k dohode obmedzujúcej súťaţ na trhu veterinárnej asanácie. V danom prípade je nesporné, ţe na základe dohody ţalobcov došlo k zaloţeniu nového subjektu a to obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o., Trebostovo, ktorá bola zaloţená na základe spoločenskej zmluvy zo dňa
  2. januára
  3. Krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia konštatoval, ţe Asanácia, s.r.o. bola v čase svojho vzniku prepojená s obchodnými spoločnosťami ţalobcov 1/, 2/ iba personálnym spôsobom, nedošlo však k ich ekonomickému prepojeniu medzi ţalobcami a Asanáciou, s.r.o., tak odvolací súd sa s touto argumentáciou krajského súdu nestotoţňuje. Z dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise je zjavné, ţe zakladateľmi obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o. a uvedenými spoločníkmi tejto spoločnosti boli MVDr. Jozef Orčík, ktorý je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti VAS, s.r.o., ktorý sa podieľal peňaţným vkladom 60% na základnom imaní zaloţenej spoločnosti, a Ing. Eugen Arvay, ktorý je spoločníkom a konateľom v obchodnej spoločnosti N-ADOVA, spol. s r.o., ktorý sa podieľal na zaloţení obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o. peňaţným vkladom 40% na jej základnom imaní. Z týchto skutočností mal preto Najvyšší súd SR nesporne za preukázané, ţe ţalobcovia 1/, 2/ nielen personálne ale i ekonomicky ovládli novozaloţený subjekt Asanácia, s.r.o. Je síce pravdou, ţe ţalobcovia naďalej vykonávali svoju činnosť i po zaloţení obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o., avšak uţ iba ako zmluvní spracovatelia obchodnej spoločnosti Asanácia, s.r.o., pretoţe nové zmluvné vzťahy s producentmi vedľajších ţivočíšnych produktov, ktoré sa týkajú veterinárnej asanácie týchto produktov, mohli byť uţ uzavreté iba so subjektom Asanácia, s.r.o.. Týmto konaním ţalobcov došlo na trhu veterinárnej asanácie následne k vylúčeniu hospodárskej súťaţe a nesporne k vylúčeniu cenovej konkurencie. Taktieţ v danom prípade je

názoru odvolacieho súdu podstatnou skutočnosťou otázka, ţe producenti vedľajších ţivočíšnych produktov týkajúcich sa veterinárnej asanácie týchto produktov mali predtým moţnosť výberu medzi dvoma subjektmi a to medzi ţalobcami 1/, 2/, ktorí, ako to vyplýva z dôkazných prostriedkov zabezpečených ţalovaným, poskytovali svoje sluţby za konkurenčných podmienok. Odvolací súd sa stotoţňuje so ţalovaným, ţe uvedené autonómne rozhodovanie ţalobcov 1/, 2/ ako 13 2Sžhpu/1/2011 konkurenčných subjektov bolo nahradené spoločným postupom, v dôsledku čoho ostal na trhu iba jeden subjekt, s ktorým producenti vedľajších ţivočíšnych produktov mohli uzatvoriť nové zmluvy. Za danej skutkovej situácie jednotliví producenti si potom skutočne nemohli vybrať, ktorého zo subjektov s odlišnou cenou by uprednostnili a bola im účtovaná len jedna cena, ktorú účtovala obchodná spoločnosť Asanácia, s.r.o.. V dôsledku týchto skutočností odvolací súd sa na rozdiel od krajského súdu domnieva a je toho názoru, ţe ţalobcovia mali vplyv a moţnosť pôsobiť na celkovú normotvorbu celkovej ceny účtovanej jednotlivým producentom vedľajších ţivočíšnych produktov. Čo sa týka argumentácie krajského súdu, ţe ţalovaný nedostatočným spôsobom skúmal vymedzenie relevantného trhu v zmysle zákonných podmienok uvedených v § 3 ods. 6 zákona o ochrane hospodárskej súťaţe, keď nezisťoval, aké súťaţné podmienky existujú v susedných štátoch, s ktorými dochádza k vývozu aj dovozu za účelom spracovania vedľajších ţivočíšnych produktov, tak v tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, ţe z hľadiska vymedzenia relevantného trhu krajský súd vôbec bliţšie nekonkretizoval a nerozviedol svoje úvahy, ţe prečo by sa malo v danom prípade napr. jednať o obchod medzi členskými štátmi, keď zrejme mal na mysli v súvislosti s určením relevantného trhu aplikáciu čl. 81 zmluvy o zaloţení Európskeho spoločenstva. Odvolací súd taktieţ poukazuje na tú skutočnosť, ţe v dôvodovej časti napadnutého rozhodnutia krajského súdu sú i určité nepresnosti, keď napr. krajský súd argumentuje i tým, ţe správny orgán oslovil z celkového mnoţstva producentov, s ktorými mali ţalobcovia 1/, 2/ uzatvorené obchodné zmluvy iba cirka 15 producentov a ţe na základe ich vyjadrení mal dokázať zhodnotiť situáciu na trhu, čo je

krajského súdu nedostatočná vzorka na posúdenie skutočného stavu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na čl. 55 v rozhodnutí ţalovaného (strana 11), kde ţalovaný konštatuje, ţe rada úradu oslovila 48 producentov, ktorých sami ţalobcovia 1/, 2/ označili za svojich najvýznamnejších dodávateľov a malo ísť o podnikateľov, od ktorých kafilérie spracovávajú najväčšie mnoţstvá odpadu. V danom prípade, ako vyplýva z administratívneho spisu, malo ísť o reprezentatívnu vzorku, v ktorej boli zároveň zastúpení producenti rôznych kategórií odpadu, bitúnky, podniky ako i samostatne hospodáriaci roľníci. Tieto skutočnosti krajský súd diametrálne odlišným spôsobom vyhodnotil na rozdiel od ţalovaného, avšak nepoukázal pritom na ţiadne konkrétne dôkazy, z ktorých pri takejto konštatácii vychádzal. V tomto smere je taktieţ rozhodnutie krajského súdu nepreskúmateľným pre nedostatok dôvodov. 14 2Sžhpu/1/2011 V danom prípade ak krajský súd je toho názoru súladne s názorom ţalobcov 1/, 2/, ţe relevantný trh je potrebné rozšíriť i na územie napr. Českej republiky, Maďarska, Poľskej republiky, v tomto smere absentujú v rozhodnutí krajského súdu konkrétne dôvody, pre ktoré by sa mal relevantný trh rozšíriť i mimo územia Slovenskej republiky. Procesným právom účastníka konania je aj jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplývajúca z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p. totiţ znamená právo účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a jeho porušením sa účastníkovi konania odníma moţnosť náleţite, skutkovo a aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu, voči ktorému chce vyuţiť moţnosť opravného prostriedku. Nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je preto porušením práva na spravodlivé súdne konanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (obsiahnutého v základnom práve na súdnu ochranu)

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (napr. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, III. ÚS 153/07). Potreba riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v ktorom súd preskúmava rozhodnutie správneho orgánu, vyplýva aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“). Aj keď s ohľadom na judikatúru ESĽP nie je potrebné zdôvodňovať kaţdý argument účastníkov konania, súdne rozhodnutia musia byť odôvodnené a musia obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nielen odkazovať na určité časti zákonov (napr. rozsudok ESĽP Ruiz Torija proti Španielsku z 9.12.1994). Nakoľko v prejednávanom prípade nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku prvého stupňa zrejmé akými úvahami sa súd riadil pri utváraní záveru o skutkovom stave, prečo nepovaţoval za dôvodnú právnu argumentáciou ţalovaného a prečo povaţuje práve námietky ţalobcov za opodstatnené, je nutné povaţovať takýto rozsudok za nepreskúmateľný 15 2Sžhpu/1/2011 pre nedostatok dôvodov, nedávajúci dostatočné záruky pre to, ţe nebol vydaný spôsobom porušujúcim ústavne zaručené právo na spravodlivý proces. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto musel napadnutý rozsudok krajského súdu

§ 221ods.

1 písm. f) O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.). V ďalšom konaní krajský súd prejedná vec znova v medziach podanej ţaloby s prihliadnutím a j na dôvody odvolania, dôsledne sa vysporiada so všetkými námietkami ţalobcov ako i ţalovaného, a znova o veci rozhodne a svoje rozhodnutie riadne odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 29. februára 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.