Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 12XCdo/225/2016 Identifikačné číslo spisu: 5612210575 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

opravným uznesením z

1. septembra 2015, č. k. 10 C 210/2012-191 uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 20 € podľa položky č. 7a Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „Zákon o súdnych poplatkoch“). Na odvolanie žalobkyne proti uvedenému uzneseniu Krajský súd v Žiline uznesením z
2. novembra 2015, sp. zn. 6 Co 637/2015 napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne (§ 219 ods. 1 O.s.p). Nestotožnil sa pritom so stanoviskom odvolateľky k aplikácii prechodného ustanovenia § 18ca Zákona o súdnych poplatkoch upravujúceho určovanie poplatkovej povinnosti v konaniach začatých do
3. septembra 2012, keď odvolanie ako úkon bolo navrhnuté po tomto dátume, preto bola aplikácia právnej úpravy zákona účinného v čase vzniku poplatkovej povinnosti (teda v čase podania odvolania) zo strany okresného súdu správna. Proti uvedenému uzneseniu odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie podľa § 241 ods. 2 písm. a/

§ 237písm.

f/ O.s.p. z dôvodu, že sa ním účastníkovi odňala možnosť konať pred súdom, keďže jej súdy vyrubili súdny poplatok, ktorý jej nemal byť vyrubený. Žalobkyňa označila rozhodnutie odvolacieho súdu za prekvapivé a zopakovala, že spoplatneniu podľa položky č. 7a Sadzobníka podliehajú len žaloby o náhradu škody a nie aj odvolania, že použitie analógie je vylúčené a že išlo o konanie začaté do

1. septembra 2012, a preto bolo potrebné postupovať podľa § 4 ods. 1 písm. k/ Zákona o súdnych poplatkoch s účinnosťou do
2. septembra
3. Žiadala preto napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ale pre rovnaké vady aj uznesenie súdu prvého stupňa v celom rozsahu bez náhrady zrušiť a priznať jej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala včas žalobkyňa zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či je jej dovolanie procesne prípustné. V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 3 Cdo 180/2014, 3 Cdo 275/2014, 3 Cdo 333/2014, 3 Cdo 374/2014, 3 Cdo 428/2014, 5 Cdo 301/2014, 5 Cdo 390/2014, 5 Cdo 365/2014, 7 Cdo 398/2014, 7 Cdo 466/2014, 8 Cdo 265/2014). Najvyšší súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7 O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza. Vzhľadom na to, že dovolanie žalobkyne podľa § 237 ods. 1 O.s.p. a § 239 ods. 3 O.s.p. prípustné nie je, najvyšší súd ho odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O.s.p. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p.

§ 224ods.

1 O.s.p., § 151 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.