1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia ţalovaného Spr. 6011/2010 z
zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o slobode informácií“), keďţe ţalovaný, rovnako ako správny orgán prvého stupňa, dospel k záveru, ţe zo sprístupnenia na základe zákona o slobode informácií sú medzi inými vylúčené aj informácie o prebiehajúcom (neukončenom) súdnom konaní alebo informácie zo súdneho spisu, ktoré môţu byť sprístupnené len účastníkom konania. Iné osoby môţu do spisu nazerať len so súhlasom zákonného sudcu (predsedu senátu), a ak sú na to váţne dôvody – naliehavý právny záujem. V danom prípade poţadoval ţalobca, ktorý nebol účastníkom konania ani nepreukázal naliehavý právny záujem, sprístupnenie neprávoplatného rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci ţalobcu sudcu O. G., ktorou sa domáhal finančnej kompenzácie za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania nerovnakou výškou platov sudcov všeobecných súdov a Špeciálneho súdu. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, ţe po preskúmaní rozhodnutia ţalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v ţalobe ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, ţe ţaloba nie je dôvodná. Povaţoval za potrebné výkladom ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií ustáliť, aký druh rozhodnutia je moţné subsumovať pod slovné spojenie ,,rozhodovacia činnosť súdov“, na ktorú sa vzťahuje obmedzenie poskytovania informácie a aký druh rozhodnutia nepodlieha takémuto obmedzeniu. Dospel k záveru, ţe pod pojem ,,rozhodovacia činnosť súdov“ je potrebné podriadiť rozhodnutia o postupe v konaní, t.j. procesné rozhodnutia akéhokoľvek druhu, ktoré nemajú v podstate priamy vplyv na výsledok konania, práva a povinnosti uplatnené ţalobou a nemajú vypovedaciu hodnotu o spôsobe rozhodnutia v merite veci pre prípadných záujemcov o kontrolu činnosti súdov. Dôvodil, ţe rozhodnutia, o ktorých je moţné poskytnúť informácie, sú rozhodnutia vo veci samej, vrátane rozhodnutí, ktorými sa vec končí, a len 3 2Sži/6/2011 týmto výkladom je moţné gramaticky a logicky dospieť k záveru, aký je rozdiel medzi pojmami rozhodovacia činnosť a rozhodnutia vrátane informácií o výsledku konania. Ďalej uviedol, ţe ţalobca v ţiadosti o poskytnutie informácie neuviedol spisovú značku predmetnej právnej veci, v ktorej ţiadal o kópiu rozsudku. Napriek neúplnej ţiadosti o poskytnutie informácie sa však ţalovanému podarilo lustráciou v registri spisov vyhľadať predmetnú právnu vec, a to konkrétne medzi tzv. „Ţivými spismi“ (č.l. 26 administratívneho spisu). Ţiadosti ţalobcu zodpovedajúce konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 133/2009 v právnej veci navrhovateľa: JUDr. O. G. proti odporcovi: Slovenská republika – Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o určenie, ţe odmeňovanie ţalobcu je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania a o náhradu nemajetkovej ujmy. Uvedená právna vec vedená na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 7C 133/2009 nebola ku dňu rozhodovania prvostupňového správneho orgánu, t.j. k 15. februáru 2010 právoplatne skončená. V danej právnej veci Okresný súd Bratislava I eviduje len neprávoplatný rozsudok č. k. 7C 133/2009-49 z 1. februára 2010. Krajský súd poukázal na to, ţe
Inštrukcie 21/2005 Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky z 28. novembra 2005 č. 665/2005- 53 o zverejňovaní súdnych rozhodnutí na internete, súdnym rozhodnutím sa rozumie právoplatný rozsudok alebo uznesenie súdu, ktorým sa končí konanie vo veci samej. Vzhľadom na vyššie uvedené teda poţadovaná informácia v zmysle zákona o slobode informácií nepodlieha obmedzeniu sprístupnenia informácie, avšak v predmetnej právnej veci v čase podania ţiadosti a rozhodovania o nej neexistovala a teda ţiadosti nemohlo byť vyhovené. Výrok o trovách konania odôvodnil krajský súd poukazom na § 250k ods. 1 OSP, zohľadniac neúspech ţalobcu v konaní a skutočnosť, ţe ţalovaný zo zákona nemá na náhradu trov konania nárok. Včas podaným odvolaním sa ţalobca domáhal prostredníctvom právneho zástupcu, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu a vrátil mu vec na nové konanie a rozhodnutie, nakoľko
jeho názoru je toto nesprávne a nezákonné. Konkrétne nesúhlasil so závermi krajského súdu o tom, ţe zákon o slobode informácií pripúšťa sprístupnenie iba právoplatného rozhodnutia súdu. Poukázal na to, ţe zákon o slobode informácií nijako nerozlišuje medzi rôznymi druhmi či kvalitou rozhodnutí, ale ukladá povinným osobám na ţiadosť sprístupniť 4 2Sži/6/2011 akékoľvek rozhodnutie súdu. Súd tak citované ustanovenie aplikoval v rozpore s jeho výslovným a úplne nepochybným znením, v dôsledku čoho došlo k obmedzeniu ţalobcovho práva na informácie bez opory v zákone. Zákonnosť obmedzenia práva na informácie je pritom v zmysle čl. 26 ods. 4 Ústavy SR základnou a neodpustiteľnou podmienkou, bez splnenia ktorej nemôţe dôjsť k obmedzeniu práva na informácie. Inštrukcia Ministerstva spravodlivosti SR, na ktorú sa súd odvoláva, sa
názoru ţalobcu jednak vzťahuje na zverejňovanie, nie na sprístupňovanie rozsudkov, čo je odlišný spôsob poskytovania informácií, a predovšetkým nie je prameňom práva, keďţe ide iba o interný normatívny akt adresovaný výlučne orgánom štátnej správy súdov. Je neprípustné a v príkrom rozpore s nezávislosťou súdnej moci, aby orgány štátnej správy súdov svojimi internými normatívnymi aktmi podávali výklad právnych noriem a ovplyvňovali rozhodovaciu činnosť súdov. Paradoxne Ministerstvo spravodlivosti SR, ako ústredný orgán štátnej správy súdov , takýto zámer svojou inštrukciou ani nesledovalo, ale súd sa iniciatívne a úplne dobrovoľne vo svojej rozhodovacej činnosti podriadil politickej moci stelesnenej Ministerstvom spravodlivosti SR, čím sa spreneveril základným princípom nezávislého súdnictva. Ţalovaný sa k odvolaniu ţalobcu vyjadril podaním z
1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môţu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umoţňuje, aby sa kaţdá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu ako nezávislého orgánu a vyvolala tak konanie, v ktorom správny orgán uţ nebude mať autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania s rovnakými právami ako ten, o koho práva ide.
ústavného zák. č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky čl. 17 ods. 1 sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
čl. 17 ods. 5 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaţdenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. 6 2Sži/6/2011
čl. 26 ods. 1 Ústavy SR sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
čl. 26 ods. 5 Ústavy SR orgány verejnej moci majú povinnosť primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti v štátnom jazyku. Podmienky a spôsob vykonania ustanoví zákon.
zákona o slobode informácií, tento zákon upravuje podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.
1 písm. d), povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka rozhodovacej činnosti súdu vrátane medzinárodných súdnych orgánov, alebo orgánu činného v trestnom konaní
osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o výsledku konania, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v čl. 26 ods. 1 zakotvuje právo na informácie, ktoré predstavuje právo na prijímanie informácií (získanie informácie do vlastnej dispozičnej sféry tak, aby mohla byť subjektom pre vlastnú potrebu, ako aj pre potrebu iných spracovaná (viď. nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06 – 59 z 28. júla 2007) a k nemu korelujúci pozitívny záväzok štátu voči neidentifikovanej skupine subjektov. Obsah tohto záväzku je ozrejmený v ods. 5 cit. čl. ako povinnosť orgánov verejnej moci primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti, pričom podmienky a spôsob poskytovania informácií ustanoví zákon. Obdobnú úpravu obsahuje taktieţ Listina základných práv a slobôd (čl. 17 ods. 1, 5).
čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy medze základných práv a slobôd moţno upraviť za podmienok ustanovených touto ústavou len zákonom. Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady, ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môţu pouţiť len na ustanovený cieľ. Obmedziť základné práva a slobody moţno iba na základe podmienok ustanovených ústavou, a to buď podmienok všeobecných (čl. 13 ods. 2, 3, 4 ústavy) alebo osobitných, vzťahujúcich sa na konkrétne práva a slobody (v danom prípade čl. 26 ods. 4 ústavy). Cieľom zákonného obmedzenia práva na informácie o činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní, zamýšľaným zákonodarcom v § 11 ods. 1 písm. d) zákona 7 2Sži/6/2011 o slobode informácií, je ochrana pred neprimeraným zasahovaním do vlastnej rozhodovacej činnosti súdu (resp. orgánov činných v trestnom konaní), a tým aj verejný záujem na nestrannom a nezávislom súdnictve (čl. 124 a čl. 141 ústavy), ktorý cieľ je potrebné povaţovať za legitímny s ohľadom na ústavne ustanovený obsah dotknutého základného práva. Z hľadiska posúdenia vhodnosti tohto obmedzenia, teda či obmedzením prístupu k rozhodnutiam súdov moţno vymedzený cieľ dosiahnuť, odvolací súd uvádza, ţe nesprístupnením informácií o prebiehajúcich konaniach pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej, je v záujme zachovania nezávislosti a nestrannosti súdneho konania v podstate vylúčená verejná diskusia o prejednávanej veci, ktorou by vo veci rozhodujúci sudcovia mohli byť ovplyvnení. Toto obmedzenie treba povaţovať za primerané, keďţe informáciu o výsledku rozhodovacej činnosti je súd povinný sprístupniť, čím je zabezpečená aj verejná kontrola výkonu súdnej moci. Z dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o slobode informácií, ktorý s účinnosťou od 2. januára 2006 novelizoval dotknuté ustanovenie vyplýva, ţe účelom predloţeného návrhu je rozšírenie okruhu sprístupňovaných informácií oproti doterajšej úprave (
1 písm. d/ Zákona účinného do 1.1.2006 povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka neverejného konania, rozhodovania alebo dohľadu, ktoré
osobitného zákona vykonáva súd, orgán činný v trestnom konaní alebo orgán verejnej správy), pričom nová úprava spočíva v obmedzení poskytnutia resp. sprístupnenia informácií týkajúcich sa len rozhodujúcej činnosti (neukončených, prebiehajúcich konaní) súdu, avšak pokiaľ ide o informáciu o výsledku konania, tá sa v prípade rozhodovacej činnosti súdu sprístupní, ak to osobitný predpis nezakazuje.
názoru odvolacieho súdu, ktorý sa čiastočne stotoţnil s názorom krajského súdu, avšak povaţuje za potrebné tento názor doplniť, je pre posúdenie prejednávanej veci nevyhnutné, v súlade s vyššie uvedenými princípmi, rozlíšiť informáciu o skutočnostiach známych zo súdneho spisu, informáciu o rozhodnutí, resp. o výsledku konania a poţiadavku o sprístupnenie/zverejnenie súdneho rozhodnutia, pod ktoré moţno zahrnúť aj doručenie kópie súdneho rozhodnutia inému, ako účastníkovi konania. Pokiaľ ide o informáciu o skutočnosti známej zo súdneho spisu, postup pri jej poskytovaní iným osobám, ako sú účastníci konania, upravuje § 44 ods. 2 OSP v spojení so zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, Poloţka č. 24a. Tohto postupu sa ţalobca nedomáhal. 8 2Sži/6/2011 Informáciou o rozhodnutí, resp. o výsledku konania, je bezpochyby informácia o tom, ako súd rozhodol. V prejednávanom prípade bola táto informácia sprístupnená verejnosti okamihom vyhlásenia rozsudku Okresným súdom Bratislava I (1. februára 2010), nakoľko
1 OSP, rozsudok sa vyhlasuje vţdy verejne. V čase podania ţiadosti ţalobcu o sprístupnenie daného rozsudku (8. februára 2010) bola uţ informácia o rozhodnutí sprístupnená. Z predmetného spisového materiálu je však zrejmé, ţe ţalobca sa nezaujímal o výsledok predmetného konania, t.j. nepoţadoval informáciu o rozhodnutí resp. o výsledku konania, na ktoré ho oprávňuje vyššie uvedený § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií, ale poţadoval „sprístupnenie rozsudku Okresného súdu Bratislava I vo veci ţaloby sudcu O. G., ktorou sa domáhal finančnej kompenzácie za porušenie zásady rovnakého zaobchádzania nerovnakou výškou platov sudcov všeobecných súdov a Špeciálneho súdu“, t.j. de facto poţadoval, aby bol predmetný rozsudok zverejnený, resp. jemu doručená jeho kópia (keďţe ţalobca nešpecifikoval, v rozpore s § 14 ods. 2 zákona o slobode informácií, akým spôsobom ţiada, aby mu bola informácia sprístupnená). Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal rozdiel medzi zverejňovaním a sprístupňovaním rozsudkov, odvolací súd povaţuje za potrebné uviesť, ţe tieto pojmy je moţné vykladať len lingvisticky, keďţe právny poriadok Slovenskej republiky pojem zverejňovanie rozsudkov alebo pojem sprístupňovanie rozsudkov priamo legislatívne nevymedzuje (okrem niţšie uvedenej inštrukcie, ktorá hovorí, ţe zverejnením súdneho rozhodnutia na internete sa rozumie jeho sprístupnenie verejnosti prostredníctvom informačných systémov zabezpečených ministerstvom). Z pohľadu lingvistického rozdiel medzi sprístupnením a zverejnením nie je ţiaden, nakoľko ako uvádza jazykovedná literatúra v Krátkom slovníku Slovenského jazyka, význam slova „zverejniť“ je
bodu
ktorej bolo moţné zverejňovať len rozhodnutie súdu, ktorým sa konanie končí, aj to len v tzv. anonymizovanej podobe, t. j. zbavené informácií, ktoré by mohli zasiahnuť do práva účastníkov konania na ochranu ich osobných údajov. 9 2Sži/6/2011 Je zrejmé, ţe v čase podania ţiadosti ţalobcu, povinná osoba takýmto rozhodnutím nedisponovala, takéto rozhodnutie neexistovalo, pretoţe bol vydaný len rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý ešte nebol právoplatný a ktorý obsahoval aj údaje, zverejnením ktorých by mohlo dôjsť k zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobcova ţiadosť o sprístupnenie poţadovaného rozsudku nemohla byť zo strany povinnej osoby vybavená kladne. Odvolací súd povaţuje za vhodné doplniť, ţe aj
úpravy účinnej od 1. januára 2012 (§ 82a ods. 3 zák. č. 757/2004 Z. z.) sa pred zverejnením súdneho rozhodnutia anonymizujú v ňom údaje, ktorých anonymizovaním bude pri zverejňovaní zabezpečená ochrana práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ ide o argumenty ţalobcu, ale aj právny názor krajského súdu, ţe z ustanovení § 158 ods. 2 a § 160 ods. 2 OSP, ktoré taxatívne vymedzujú, komu sa doručuje rovnopis rozhodnutia súdu, nevyplýva zákaz „sprístupnenia“ rozhodnutia súdu iným osobám ako v ňom vymedzeným, pretoţe toto ustanovenie len upravuje okruh osôb, ktorým sa predmetné rozhodnutie musí z procesnoprávnych dôvodov doručiť, odvolací súd zdôrazňuje, ţe súd ako štátny orgán je viazaný predovšetkým ústavou a to čl. 2 ods. 2,
ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosť štátneho orgánu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon nie je možné zamieňať s právom každého (konať, čo nie je zákonom zakázané), ktoré je upravené v ods. 3 tohto článku. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne zistil skutkový stav a vysporiadal sa s relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli v podstatnej časti totoţné s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Z uvedených dôvodov aj napriek vyššie uvedeným nesprávnym úvahám prvostupňového súdu Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolaniu ţalobcu nevyhovel 10 2Sži/6/2011 a s prihliadnutím na všetky individuálne okolnosti daného prípadu napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil
1 v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky
ustanovenia § 250k ods. 1 v spojení s § 224 ods. 2 a § 246c ods. 1 vety prvej OSP, keď ţalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému v takomto konaní nárok na náhradu trov neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave dňa 21. marca 2012 JUDr. Alena Poláčková, PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.