← Slovensko

§ 250/1, 5 Tr.zák.

Obsah (16)§ 9§ 382§ 250§ 8§ 39a§ 228§ 229§ 319§ 11§ 368§ 369§ 371§ 160§ 159§ 174§ 163

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Tdo/34/2016 Identifikačné číslo spisu: 4608010232 Dátum vydania rozhodnutia: 27.06.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Hatala Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 9ods.

2, § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do

  1. decembra 2005 (ďalej len „Trestný zákon") prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
  2. júna 2016 v Bratislave dovolanie obvineného N. L., podané prostredníctvom obhajcu JUDr. Kamila Bereseckého, proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z
  3. januára 2015, sp. zn. 2 To 40/2014, a takto rozhodol:

§ 382písm.

c/ Tr. por. dovolanie obvineného N. L. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Topoľčany rozsudkom z 19. septembra 2013, sp. zn. 1 T 83/2008, uznal obvineného N. L. (spolu s obvineným A. L.) v bode 1/ a 2/ rozsudku za vinného z pokračovacieho trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 5 Trestného zákona spáchaného z časti spolupáchateľstvom

§ 9ods.

2 Trestného zákona a z časti samostatne, z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Trestného zákona a v bodoch 3/ a 4/ rozsudku z trestného činu podvodu

§ 250ods.

1, ods. 5 Trestného zákona, a to na skutkovom základe uvedenom v rozsudku. Okresný súd obvinenému za to uložil

§ 250ods.

5 Trestného zákona, § 35 ods. 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov.

§ 39aods.

1 písm. a/ Trestného zákona obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do prvej nápravnovýchovnej skupiny.

§ 228ods.

1 Trestného poriadku účinného do 31. decembra 2005 (ďalej len „Trestný poriadok“) súd obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Ing. D. I. škodu vo výške 30 770,76 Eur a poškodenému F. D.kodu vo výške 555 334,26 Eur.

§ 229ods.

2 Trestného poriadku súd obidvoch poškodených so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Proti tomuto rozhodnutiu podali obvinení odvolania, ktoré Krajský súd v Nitre uznesením z 21. januára 2015, sp. zn. 2 To 40/2014,

§ 319Tr.

por. účinného od 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“) zamietol. Proti rozhodnutiu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Kamila Bereseckého dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. k/ Tr. por., teda s odôvodnením, že proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné. V dovolaní vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ namietol, že boli vedené dve po sebe idúce trestné konania, pričom v pôvodnom konaní bolo trestné stíhanie skončené zrušením uznesenia o vznesení obvinenia prokurátorom a trestné konanie skončené odložením veci vyšetrovateľom. Nové trestné konanie, v rámci ktorého bolo vznesené nové obvinenie, a skončilo odsudzujúcim rozsudkom. Konanie vyšetrovateľov v pôvodnom konaní napĺňa podmienku neprípustnosti trestného stíhania

§ 11ods.

1 písm. f/ Trestného poriadku účinného v čase vznesenia obvinenia, t. j.

  1. júna
  2. Obvinenému bolo v roku 1996 vznesené obvinenie, ktoré bolo zrušené a konanie vyšetrovateľov ukončené odložením veci. V pôvodnom konaní sa jednalo o stíhanie za ten istý skutok, preto začatie trestného stíhania v novom konaní na základe uznesenia vyšetrovateľa z
  3. júna 2002, ČVS: KÚV-108/OVEK-2000 bolo neprípustné. Dovolaciemu súdu navrhol zrušiť rozsudok Okresného súdu Topoľčany ako aj uznesenie Krajského súdu v Nitre a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre, ktorý sa nestotožnil s argumentáciou obvineného. V zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. f/ Trestného poriadku musí ísť o skoršie stíhanie skončené právoplatným rozhodnutím proti konkrétnej obvinenej osobe. Obvinenému bolo vznesenie obvinenia zrušené uznesením Okresnej prokuratúry Topoľčany zo
  4. júna 1996, sp. zn. Pv 278/
  5. Odloženie veci uznesením vyšetrovateľa z
  6. júla 1999 netvorí prekážku res iudicata, ani ne bis in idem, pretože sa nejednalo o ukončenie konania proti konkrétnej obvinenej osobe. Dovolaciemu súdu preto navrhol dovolanie

§ 382písm.

c/ Tr. por. odmietnuť. Súd prvého stupňa zaslal v súlade s platnou judikatúrou vyjadrenie prokurátora obvinenému a jeho obhajcovi, ktorý k argumentom prokurátora uviedol, že všetky rozhodnutia v pôvodnom konaní sa týkajú konkrétnych osôb. Súčasne poukázal na zmeny procesu začatia trestného stíhania v jednotlivých časových obdobiach.

jeho názoru prokurátor vychádzal z procesu platného pred pôvodným konaním, kedy sa zvlášť začínalo trestné stíhanie vo veci a až následne bolo konkrétnej osobe vznesené obvinenie. V pôvodnom konaní však trestné stíhanie začínalo vznesením obvinenia. Podanému dovolaniu navrhol vyhovieť. K podaniu obvineného sa opätovne vyjadril prokurátor, ktorý zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Podanie prokurátora bolo zaslané obvinenému a jeho obhajcovi, ktorí sa k nemu už nevyjadrili. Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:

§ 368ods.

1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím uznesenie Krajského súdu v Nitre ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným N. L. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou

§ 369ods.

2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Topoľčany, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia

§ 371Tr.

por. Obvinený dovolaním namietol neprípustnosť trestného stíhania z dôvodu predchádzajúceho právoplatného skončenia trestného stíhania pre ten istý skutok. V zmysle § 11 ods. 1 písm. f/ Trestného zákona účinného v čase vznesenia obvinenia (5. júna 2002 - pozn. dovolacieho súdu) trestné stíhanie nemožno začať a ak bolo už začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, proti tomu, proti ktorému sa skoršie stíhanie pre ten istý skutok skončilo právoplatným rozhodnutím iného orgánu na stíhanie trestných činov oprávneného, ak rozhodnutie nebolo v predpísanom konaní zrušené.

§ 160ods.

1 Trestného zákona účinného do 31. októbra 1999 ak zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin a ak je dostatočne odôvodnený záver, že ho spáchala určitá osoba, začne vyšetrovateľ bez meškania trestné stíhanie, ak nie je dôvod na postup

§ 159ods.

2 a ods. 3. Trestné stíhanie sa začína vydaním uznesenia o vznesení obvinenia, ktoré sa obvinenému oznámi (§ 137) do troch dní alebo najneskôr na začiatku prvého výsluchu. Odpis uznesenia o vznesení obvinenia zašle vyšetrovateľ do 48 hodín prokurátorovi.

§ 159ods.

1 veta prvá cit. zákona ak nejde vo veci o podozrenie z trestného činu, prokurátor, vyšetrovateľ alebo policajný orgán vec odloží uznesením, ak nie je na mieste vybaviť vec inak. Takým vybavením môže byť najmä a/ odovzdanie veci príslušnému orgánu na prejednanie priestupku, alebo b/ odovzdanie veci inému orgánu na disciplinárne alebo kárne prejednanie. V zmysle § 174 ods. 2 písm. e/ cit. zákona je prokurátor pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní oprávnený zrušovať nezákonné alebo neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže nahrádzať vlastnými rozhodnutiami a opatreniami. Dovolací súd z predloženého spisu zistil, že v pôvodnom konaní (obdobie od 23. augusta 1995 do 22. júla 1999) sa trestné stíhanie začalo 3. mája 1996, kedy bolo vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Topoľčany, č. VP 117/96 vznesené obvinenie okrem iných aj obvinenému N. L. za trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 4 Trestného zákona a iné. Predmetné uznesenie bolo aj vo vzťahu k obvinenému N. L. zrušené

§ 174ods.

2 písm. e/ Trestného zákona uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany zo

  1. júna 1996, č. Pv 278/
  2. Prokurátor rozhodnutie odôvodnil tým, že konanie obvinených C. E., F. G. a A. L. nemožno kvalifikovať ako pomoc k trestnému činu podvodu, pretože v skutku nie je vyjadrené, že obvinení fingovali obchody za účelom získania neoprávneného majetkového prospechu s využitím niečieho omylu. Zo skutku pritom nevyplýva, že by uvedení obvinení mali vedomosť o snahe obvineného L. neoprávnene získať vyplatenie nadmerného odpočtu. (V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že z odôvodnenia uznesenia nie je možné zistiť dôvod zrušenia uznesenia vo vzťahu k obvinenému L.). Po niekoľkých prerušeniach konania odložením veci a pokračovaniach v konaní vyšetrovateľ Okresného úradu vyšetrovania Policajného zboru Topoľčany uznesením z
  3. júla 1999 odložil vec

§ 159ods.

1 Trestného poriadku, pretože vo veci nešlo o podozrenie z trestného činu a nebolo na mieste vybaviť vec inak. Následne bolo vyšetrovateľom Krajského úradu vyšetrovania Policajného zboru Nitra uznesením zo 6. decembra 2000, ČVS:KÚV-108/OVEK-2000, začaté trestné stíhanie pre trestný čin podvodu

§ 250ods.

1, ods. 5 Trestného zákona a iné a uznesením z 5. júna 2002, ČVS:KÚV-108/OVEK-2000, vznesené obvinenie A. L. a N. L. pre pokračujúci trestný čin podvodu formou spolupáchateľstva

§ 9ods.

2 k § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona v časti v štádiu pokusu

§ 8ods.

1 Trestného zákona. Trestný poriadok v období od

  1. októbra 1994 do
  2. októbra 1999 upravoval začatie trestného stíhania odlišne ako v období predchádzajúcom, resp. nasledujúcom. Trestné stíhanie sa začínalo priamo vydaním uznesenia o vznesení obvinenia konkrétnemu obvinenému. Zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia v rámci prokurátorského dozoru však nemalo účinky zastavenia, resp. zrušenia trestného stíhania, ale len zrušenia oznámenia o vznesení obvinenia. V prípade zistenia skutočností odôvodňujúcich vznesenie obvinenia predchádzajúce zrušenie uznesenia by nebránilo vydaniu opätovného uznesenia o vznesení obvinenia. Ak by sa pripustil výklad, že zrušením uznesenia o vznesení obvinenia sa vec dostáva späť do štádia pred začatím trestného konania, aj tak by uznesenie o odložení veci

§ 159ods.

1 Trestného zákona nevytváralo prekážku rei iudicatae, pretože táto sa viaže vždy na osobu obvineného pre konkrétny skutok, pričom obvinenému N. L. bolo vznesenie obvinenia zrušené. V prípade zistenia skutočností odôvodňujúcich trestné stíhanie, k čomu smerovali aj ďalšie úkony v rámci konania po zrušení vznesenia obvinenia, keď orgány činné v trestnom konaní vykonávali došetrenia a úkony vo vzťahu k Rakúskej republike, by teda orgánom činným v trestnom konaní nič nebránilo opätovne vzniesť obvinenie, resp. začať trestné stíhanie, pretože sa konanie neviedlo proti konkrétnej osobe. V pôvodnom konaní vyšetrovateľ odložil vec z dôvodu, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by oprávňovali začať trestné stíhanie, to znamená, že po zrušení uznesenia o vznesení obvinenia orgány činné v trestnom konaní pokračovali v konaní s úmyslom vzniesť obvinenie konkrétnej osobe. Tieto skutočnosti však vyplynuli až z ďalšieho šetrenia, a to na základe pokynu Krajskej prokuratúry v Nitre z 13. júla 2000, sp. zn. 2 Kn 2114/2000, v súvislosti s ktorými potom Krajský úrad vyšetrovania Policajného zboru Nitra začal trestné stíhanie vo veci a následne obvinenému vzniesol obvinenie

§ 163ods.

1 Trestného poriadku. V konaní teda neboli uskutočnené úkony smerujúce k meritórnemu skončeniu veci, napr. zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že skutok nie je trestným činom, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností predstavovalo prekážku rozhodnutej veci a ani proti konkrétnej osobe, ale činnosti vedúce k trestnému stíhaniu. Na podmienke, že pre res iudicata je nevyhnutné vedenie konania, resp. trestného stíhania proti konkrétnej osobe, nemení skutočnosť, že v danom období sa trestné stíhanie začínalo vznesením obvinenia. Z uvedeného je zrejmé, že v rozsahu námietok obvineného N. L. nie sú splnené dôvody dovolania

§ 371ods.

1 písm. k/ Tr. por., a preto najvyšší súd jeho dovolanie

§ 382písm.

c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.