1 písm. d/, § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c/ Tr. por. dovolanie obvineného I.A. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Prievidza rozsudkom z 13. októbra 2014, sp. zn. 1T 134/2014, uznal obvineného I.A. za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou účastníctva - pomocník
1 písm. d/, § 172 ods. 1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na skutkovom základe, že obžalovaný C. G. dňa
1 písm. a/, c/, d/ Tr. zák. a taktiež rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 3 T 56/2009 zo
1 písm. c/, d/ Tr. zák. a obžalovaný I.A. sa dopustil vyššie uvedeného skutku napriek tomu, že bol rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1 T 310/2009 z
1 písm. a/, d/ Tr. zák. Okresný súd obvinenému I.A. za to uložil
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
4 Tr. zák. súd zaradil obvineného na výkon trestu do ústavu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák., § 78 Tr. zák. mu uložil ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky. Proti tomuto rozsudku podal obvinený I.A. odvolanie. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom z 8. januára 2015, sp. zn. 23To/161/2014
1 písm. e/, ods. 2, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a ochrannom dohľade.
3 Tr. por. rozhodol sám vo vzťahu k obvinenému I.A. tak, že obvinenému uložil
2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 21 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) rokov.
1, ods. 3 písm. b/, ods. 4 Tr. zák. obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil ochranný dohľad na dobu 2 (dvoch) rokov. Proti rozhodnutiu podal obvinený I.A., prostredníctvom ustanoveného obhajcu JUDr. Jána Kokindu, dovolanie, ktoré oprel o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda s odôvodnením, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. V dovolaní uviedol, že C. G. nedal súhlas, ani dobrovoľne neposkytol priestory na varenie drogy. Pred súdom prvého stupňa žiadal o vypočutie svojej matky, ktorej hneď po príchode C. G. volal, aby privolala pomoc, ako aj svedka B. B., ktorý mal potvrdiť jeho výpoveď z prípravného konania, pretože v Ústave na výkon väzby v Ilave počul vyjadrenie C. G., že bude klamať v neprospech obvineného. Súdy tieto dôkazy zamietli, pričom návrhy C. G. akceptovali. Nevykonaním dôkazov v jeho prospech došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Dovolaciemu súdu preto navrhol vysloviť porušenie zákona v jeho neprospech, zrušiť napadnutý rozsudok a súdu prikázať, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza, ktorý nesúhlasil s tvrdeniami obvineného o porušení práva na obhajobu. Súd prvého stupňa sa vyrovnal so všetkými dôkaznými návrhmi tak, že návrhy na vypočutie svedkov C. a D.A. zamietol. Obvinený výsluch svedka B. B. nenavrhoval. Dovolaciemu súdu navrhol dovolanie
c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd ako súd dovolací skúmal, či má podané dovolanie všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné, a či bolo podané oprávnenou osobou a pritom dospel k nasledujúcim záverom:
1 Tr. por. dovolaním možno napadnúť len rozhodnutie súdu, ktorým bola vec právoplatne skončená. V posudzovanom prípade je napadnutým rozhodnutím rozsudok Krajského súdu v Trenčíne ako súdu odvolacieho. Proti takémuto druhu rozhodnutia je dovolanie prípustné. Dovolanie bolo podané obvineným I.A. prostredníctvom obhajcu, teda osobou oprávnenou
2 písm. b/, § 373 Tr. por., na Okresnom súde Prievidza, t.j. na mieste predpokladanom v ustanovení § 370 Tr. por., a v zákonnej 3-ročnej lehote. Dovolanie obvineného však nie je dôvodné. Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych - procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. namietol nevykonanie navrhnutých dôkazov. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právo na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nachádza svoj odraz v celom rade ustanovení Trestného poriadku upravujúcich jednotlivé čiastkové obhajovacie práva obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. Z dikcie cit. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. V predmetnej trestnej veci bol obvinený stíhaný za obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. a/, písm. d/, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. Keďže išlo o prípad povinnej obhajoby a obvinený si obhajcu nezvolil, sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Prievidza obvinenému 11. apríla 2014 (v deň vznesenia obvinenia) ustanovil za obhajcu JUDr. Jaroslava Hujíka. Obhajca pristupoval k obhajobe obvineného aktívne, zúčastňoval sa úkonov v prípravnom konaní a hlavných pojednávaní, podával návrhy, teda dohliadal na uplatňovanie jeho práv. Orgány činné v trestnom konaní a súdy v tomto smere poskytli adekvátny priestor na realizáciu práva obvineného na obhajobu a tento priestor bol zo strany obhajoby využitý. V tomto smere dovolací súd pochybenia nezistil. Pokiaľ ide o obvineným namietané nevykonanie dôkazov, takúto námietku nemožno úspešne podať v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. Ak uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že súdy nižšieho stupňa rozhodli o návrhoch na vykonanie dôkazov tak, že ich zamietli. Za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. teda nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c/ Tr. por., odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. Zistenie skutku súdom na podklade dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a procesne (rozhodnutím súdu) podložené zamietnutie dôkazných návrhov obvineného teda nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Tr. por. teda naplnený nebol. Najvyšší súd nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por., a preto dovolanie obvineného I.A.
c/ Tr. por. uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.