5 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Košice II č. 696/230/72220/09/Babj z 13. novembra 2009, ktorým bol ţalobcovi
6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní vyrubený rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2007 v celkovej sume 110.848,66 € z dôvodu, ţe správny orgán porušil viaceré procesné práva ţalobcu, ako napr. znemoţnil klásť svedkom otázky, nedostatočne zistil skutkový stav, neposkytol mu dostatočnú lehotu na zaslanie písomného stanoviska, ale predovšetkým namietal, ţe daňovú kontrolu u ţalobcu nevykonali zamestnanci miestne príslušného správcu dane, t. j. Daňového úradu Košice II, z čoho vyplýva, ţe všetky dôkazy boli zistené nezákonným spôsobom. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 118/2008 z 10. decembra 2009. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ţalovaného a dospel k záveru, ţe postup a rozhodnutie správcu dane ako aj ţalovaného boli v súlade so zákonom. Pokiaľ išlo 2 2Sţf/31/2011 o námietku týkajúcu sa miestnej nepríslušnosti správcu dane,
názoru krajského súdu, keďţe ţalobca túto doručil súdu aţ
ust. § 250j ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) ako na takú vadu, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Ţalobca tvrdil, ţe zamestnanci miestne príslušného správcu dane neboli z daňového konania vylúčení,
zákona o správe daní, a preto nebol ani dôvod, aby predmetnú kontrolu nemohli vykonať.
jeho tvrdenia pouţil túto námietku aţ vo vyjadrení z
2 v spojení s § 250ja OSP, preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Vzhľadom k tomu, ţe zákonom č. 479/2009 Z. z. a zákonom č. 333/2011 Z. z. bolo s účinnosťou od 1. januára 2012 zrušené Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej Bystrici, ktorého pôsobnosť a právomoci na úseku správy daní a poplatkov prešli na novozriadené Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Bratislave,
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t. č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazová ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 OSP na strane ţalovaného koná s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného.
1 OSP proti rozsudku súdu
1 a 2 je prípustné odvolanie.
ods. 3 ak odvolací súd dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, môţe rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, ţe zruší rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec ţalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Inak o odvolaní rozhodne spôsobom
3 2Sţf/31/2011
1 na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.
1 písm. h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, ţe nepouţil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
1 zákona o správe daní, miestna príslušnosť správcu dane sa riadi, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u právnickej osoby jej sídlom, inak miestom skutočného vedenia a u fyzickej osoby jej trvalým pobytom, inak miestom, kde sa obvykle zdrţuje.
1 na návrh daňového subjektu alebo na podnet správcu dane môţe orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane delegovať miestnu príslušnosť na správu dane na iného správcu dane vo svojom územnom obvode, ak povaţuje takýto návrh za opodstatnený.
ods. 2 rozhodnutie o delegovaní oznámi daňovému subjektu orgán, ktorý rozhodnutie vydal. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
5 o vylúčení zamestnanca z daňového konania rozhodne jeho priamo nadriadený vedúci zamestnanec, ktorý môţe rozhodnúť o vylúčení i z vlastného podnetu. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane rozhodne o vylúčení jeho najbliţšie nadriadený vedúci zamestnanec. Pri námietke zaujatosti vedúceho zamestnanca správcu dane, ktorý nemá nadriadeného vedúceho zamestnanca, rozhodne o vylúčení orgán najbliţšie nadriadený správcovi dane.
ods. 6 proti rozhodnutiu o vylúčení zamestnanca
odseku 5 nie je prípustné odvolanie.
6 písm. g) zákona č. 150/2001 Z. z. o daňových orgánoch a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly (ďalej len „zákon o daňových orgánoch“), daňové riaditeľstvo priamo alebo prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva je oprávnené vykonať daňovú kontrolu alebo opakovanú daňovú kontrolu, ktorá inak patrí do pôsobnosti daňových úradov. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, Ústavného súdu Slovenskej republiky ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, ţe efektívny súdny prieskum rozhodnutí štátnych orgánov za účelom zabezpečenia práv a záujmov jednotlivcov je základným prvkom systému ochrany ľudských práv. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu
čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky spočíva v tom, ţe kaţdý sa môţe domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva. Vykladať a aplikovať zákony je v právomoci všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náleţite odôvodnený. Rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel k svojmu rozhodnutiu. Aj keď nie je nevyhnutné, aby sa súd vysporiadal s úplne všetkými argumentmi účastníkov, vyjadrenie, ktoré bolo akceptované a malo rozhodujúci vplyv na výsledok sporu, musí byť zdôvodnené jasne a nepochybne. 4 2Sţf/31/2011 Rozsudok vynesený súdom musí obsahovať odôvodnenie. Odôvodnenie rozsudku musí byť písomné a musí obsahovať odpovede súdu na všetky argumenty prednesené stranami, ktoré viedli k rozhodnutiu. Rozsah tejto povinnosti bude závisieť od povahy rozsudku. Dôvody musia byť špecifikované s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu a nie len odkazovať na určité časti zákonov. Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môţe viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak ako je uvedené vyššie, je zrejmé, ţe krajský súd sa odmietol zaoberať námietkou ţalobcu, pokiaľ ide o moţnú nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia ţalovaného z dôvodu, ţe daňovú kontrolu vykonali iní neţ zamestnanci miestne príslušného správcu dane, pretoţe túto námietku ţalobca predniesol aţ po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na podanie resp. rozšírenie ţaloby (§ 250b ods. 1 v spojení s § 250h ods. 1 OSP). Odvolací súd súhlasí s názorom krajského súdu, ţe úlohou súdu v preskúmavacom konaní je preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu v medziach ţaloby, o to viac, ţe v danom prípade ide o vec daňovú, v ktorej sa dodrţanie koncentračnej zásady posudzuje prísnejšie. Avšak, napriek tomu, ţe z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, ţe nie je úlohou súdov vyhľadávať za účastníkov konkrétne dôvody nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a tieţ, ţe zásadu iudex ne eat ultra petita partium (sudca nech nejde nad návrhy strán) musí súd zásadne aplikovať vo všetkých veciach, v ktorých preskúmava rozhodnutie správneho orgánu na základe ţaloby, výnimku z týchto zásad predstavujú veci, keď napadnuté rozhodnutie trpí takou vadou, ku ktorej musí súd prihliadnuť bez ohľadu na to, či ju účastník konania namieta v ţalobe, alebo aţ v konaní pred súdmi. Je nepochybné, ţe práve o takýto prípad ide aj v predmetnej veci, keď napadnuté rozhodnutie vydali zamestnanci správneho orgánu, ktorý nebol miestne na jeho vydanie príslušný. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. II.ÚS 118/08 z 10. decembra 2009, z ktorého vyplýva: “...
názoru ústavného súdu súčasťou zákonom ustanoveného postupu pri domáhaní sa práva na inom orgáne Slovenskej republiky
čl. 46 ods. 1 ústavy je i právo účastníka daňového konania, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane tak, ako je to definované v ustanovení § 3 ods. 1 zákona o správe daní. Ak preto má dôjsť k zmene miestnej príslušnosti, musí sa tak stať iba z dôvodov uvedených v zákone a iba postupom uvedeným v zákone. Jedným z dôvodov zmeny miestnej príslušnosti je aj prípad, keď sú všetci zamestnanci správcu dane vylúčení. Správca dane koná prostredníctvom svojich zamestnancov. Z tohto pohľadu nie je podstatné, že zamestnávateľom zamestnancov správcu dane nie je samotný správca dane, ale daňové riaditeľstvo. V konečnom dôsledku to znamená, že miestne príslušný správca dane vystupuje v daňovom konaní prostredníctvom svojich zamestnancov. Totožnosť správcu dane pre účely vymedzenia miestnej príslušnosti je preto daná aj totožnosťou jeho zamestnancov..... Formálne síce i naďalej konal miestne príslušný daňový úrad, avšak v skutočnosti daňovú kontrolu vykonávali zamestnanci iného daňového úradu, hoci miestne príslušní zamestnanci neboli z daňového konania vylúčení. Toto pochybenie nenapravili ani všeobecné súdy v rámci správneho súdnictva. Takýto postup je v priamom rozpore s ustanovením § 3 a § 24 zákona o správe daní a treba ho považovať za arbitrárny. Znamená vo svojich dôsledkoch porušenie základného práva sťažovateľa 5 2Sţf/31/2011 na inú právnu ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky a na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy
čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu)...“. Napriek tomu, ţe v danom prípade ţalobca nenamietal zaujatosť pracovníkov, ktorí daňovú kontrolu vykonali, ide
názoru odvolacieho o obdobný prípad, nakoľko z administratívneho spisu nie je moţné zistiť, na základe akého právneho predpisu ţalovaný postupoval, keď poveril výkonom daňovej kontroly iných neţ svojich zamestnancov, keďţe v spise nie je zaloţené ani rozhodnutie
2 ani rozhodnutie
6 zákona o správe daní. Pokiaľ ţalovaný poukazuje na § 3 ods. 6 písm. g) zákona o daňových orgánoch, odvolací súd dáva do pozornosti, ţe v tom prípade by daňovú kontrolu muselo vykonať daňové riaditeľstvo priamo, resp. prostredníctvom pracovísk daňového riaditeľstva. Zo spisového materiálu je však zrejmé, ţe daňovú kontrolu vykonal Daňový úrad Košice II, ktorého rozhodnutie v odvolacom konaní preskúmaval ţalovaný. Z ustanovenia § 246 ods. 1 OSP vyplýva, ţe konanie v správnom súdnictve je v zásade dvojinštančné. Nie je úlohou odvolacieho súdu domýšľať dôvody, pre ktoré prvostupňový súd rozhodol vo veci tak, ako rozhodol, ani nahrádzať úlohu prvostupňového súdu v súdnom prieskume rozhodnutí správnych orgánov. Ak by odvolací súd takúto úlohu na seba zobral, potom by váţnym spôsobom zasiahol do práva účastníka konať pred súdom, nakoľko by ho de facto obral o moţnosť dvojinštančného konania garantovaného v týchto prípadoch zákonom. Preto krajský súd pochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol bez toho, aby sa v odvolaní svojho rozhodnutia vysporiadal aj s námietkou ţalobcu týkajúcou sa vykonávania daňovej kontroly zamestnancami, ktorí neboli zamestnanci miestne príslušného správcu dane. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd
1 písm. h) napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom v novom konaní krajský súd preskúma zákonnosť postupu a rozhodnutia ţalovaného pokiaľ ide o určenie iných zamestnancov na výkon daňovej kontroly u ţalobcu a vo veci opätovne rozhodne, pričom rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania
3 OSP. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. V Bratislave, dňa 15. februára 2012 JUDr. Alena Poláčková PhD., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.