Občianskeho zákonníka, ktorá musí mať písomnú formu sa niekto zaväzuje, že inému doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania bude vyplácať určitý dôchodok (rentu). Účelom takejto zmluvy je niekoho zabezpečiť, či už doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania. Dobu trvania možno viazať na konkrétnu dátumom neurčiteľnú objektívne zistiteľnú skutočnosť, z ktorej je možné bez pochýb zistiť, kedy sa právny vzťah skončí, pričom v dobe uzatvorenia zmluvy nemusia mať jej účastníci istotu, kedy takáto dohodnutá doba uplynie, je však isté, že táto skutočnosť nastane. Charakter právneho vzťahu (zmluvy o dôchodku v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka) svedčí tomu, že takýto typ zmluvy nie je možné dohodnúť na čas určitý, ale buď doživotne, teda do okamihu smrti oprávneného, alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania špecifikovaného určitým časovým úsekom – lehotou, ktorý má svoj začiatok a koniec, t.j. počas štúdii, vdovstva a podobne. Trvanie právneho vzťahu bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté do okamihu úmrtia žalobkyne, teda do doby nastania skutočnosti nezávislej od ich vôle, pričom vyplácanie plnenia sa skončí mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dozvie, to znamená, že dedičia žalobkyne majú nárok na vyplatenie plnenia za posledný mesiac jej života. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetná zmluva z 28. augusta 1995 nebola uzavretá na dobu neurčitú, nebolo právom žalovanej ju vypovedať
1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide o žalovanou namietanú nemožnosť splnenia predmetnej zmluvy 3 4 Cdo 60/2012 o dôchodku z dôvodu jej rozporu novelizovaným zákonom č. 483/2001 Z.z. o bankách, súd prvého stupňa dospel k záveru, že v danom prípade zmluva o dôchodku nie je zmluvou uzavretou na strane banky za nápadne nevýhodných podmienok, ktorá by banku zaväzovala na hospodársky neodôvodnené plnenie alebo na plnenie riadne nezodpovedajúce poskytovanej protihodnote. Zo žiadneho právneho predpisu potom
úvahy súdu nevyplýva, že by vykonávanie plnenia v zmysle uzavretej zmluvy o dôchodku bolo v rozpore so zákonom a teda že je plnenie v zmysle § 575 Občianskeho zákonníka nemožné. K vznesenej námietke žalovanou týkajúcej sa rozporu článku 2 a 3 predmetnej zmluvy, v dôsledku ktorého rozporu má byť zmluva nezrozumiteľná a v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná, dospel konajúci súd k úvahe, že tento dôvod nie je daný. V článku 1 a 2 zmluvy je stanovené, že žalovaná je povinná žalobkyni vyplácať plnenie doživotne, pričom v článku 3 je konkrétne špecifikované, kedy sa končí vyplácanie plnenia (mesiacom, ktorého sa žalobkyňa dožije). Až v článku 3 upravuje začiatok plnenia, jeho splatnosť, periodicitu a koniec plnenia, pričom takáto úprava plnenia je dostatočne jasná a zrozumiteľná. Zmluva je uzavretá doživotne a zaniká dňom smrti oprávneného, pričom nárok na plnenie – vyplatenie dôchodku vzniká za celý kalendárny mesiac v prípade, že sa oprávnený dôchodku dožil minimálne prvého dňa kalendárneho mesiaca. Na základe uvedených úvah potom súd prvého stupňa dospel k záveru o odôvodnenosti žaloby žalobkyne a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť jej celkom 1 736,13 EUR, ktorá suma predstavuje nevyplatené dávky dôchodku od mesiaca apríl 2010 do mesiaca február 2011. O úrokoch z omeškania súd prvého stupňa rozhodol
2 Občianskeho zákonníka, vychádzajúc z úvahy, že do omeškania sa dostala žalovaná plnením vždy v
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne zhodnotil a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite podrobne a dostatočne zrozumiteľne odôvodnil (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Vo vzťahu k výrokom o zastavení konania, ktoré boli napadnuté odvolaním uviedol, že prvostupňový súd rozhodol o zastavení konania o častiach žaloby, ktorú žalobkyňa v žalobe na začatie konanie a ani v ďalšom priebehu konania neuplatnila. V danom prípade sa však jedná len o nesprávnu formuláciu výrokov o zastavení konania, ktorú nie je možné napraviť postupom
O.s.p., keďže sa nejedná o rozpor vo vyhlásenom rozhodnutí a jeho písomným vyhotovením, ani nejde o zrejmú nesprávnosť rozhodnutia. Vychádzajúc z obsahu písomných úkonov žalobkyne potom odvolací súd
zmenil oba zastavujúce výroky prvostupňového súdu tak, že ich zosúladil s doslovným znením žaloby z
názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa v odôvodnení svojho prisudzujúceho výroku uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne 5 4 Cdo 60/2012 závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť a ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. S prihliadnutím na skutkové zistenia súdu prvého stupňa majúce oporu vo vykonanom dokazovaní týkajúce sa podstatných skutočností majúcich význam pre hmotnoprávne posúdenie veci je potom vo vzťahu k uplatnenému nároku správna úvaha súdu prvého stupňa o tom, že medzi účastníkmi 28. augusta 1995 uzavretá zmluva o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu je svojím charakterom zmluvou o dôchodku uzavretou
a § 843 Občianskeho zákonníka na dobu určitú a neurčitého trvania (do doživotia). Výpoveď z označenej zmluvy danej žalobkyni žalovanou je v rozpore so zákonom a zmluvné strany sú povinné
poskytnutej zmluvy o poskytovaní plnenia z podporného dôchodkového fondu z 28. augusta 1995 si aj naďalej poskytovať plnenia. Na základe uvedeného po prihliadnutí i na správnosť záverov súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým priznal žalobkyni
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania odvolací súd
rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti ako vecne správny potvrdil. Keďže v rozhodnutí súdu prvého stupňa nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu
3 O.s.p., o trovách odvolacieho konania rozhodne v ďalšom súd prvého stupňa. Proti rozsudku odvolacieho súdu v jeho potvrdzujúcom výroku podala dovolanie žalovaná. Prípustnosť dovolania vyvodzovala z ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., t.j. že jej ako účastníčke konania bola odňatá možnosť konať pred súdom.
jej názoru odňatie možnosti konať pred súdom spočíva v tom, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p., keď sa nevyporiadal zo žiadnou jej námietkou uvedenou v odvolaní, najmä z jej argumentáciou o absolútnej neplatnosti zmluvy o dôchodku pre rozpor so zákon a pre neurčitosť vo vymedzení dĺžky trvania práva na dôchodok. Posúdenie platnosti zmluvy o dôchodku má pritom rozhodný význam pre posúdenie celej veci. Poukázala na dôvody svojho odvolania, keď namietala nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, a to najmä správny výklad ustanovenia § 842 Občianskeho zákonníka. Uviedla, že označené ustanovenie nič neustanovilo o dobe, na ktorú sa uzatvára zmluva o dôchodku, stanovilo len, že zmluvou sa zakladá „na doživotne alebo na inak určenú dobu neurčitého trvania“ právo (na vyplácanie dôchodku), pretože zo zákona ani zo zmluvy o dôchodku nevyplýva spôsob jej výpovede možno zmluvu vypovedať v lehote 3 mesiacov 6 4 Cdo 60/2012 ku koncu kalendárneho štvrťroka
1 Občianskeho zákonníka, ako to urobila voči žalobkyni písomnou výpoveďou. Odvolací súd sa vôbec nezaoberal jej právnou argumentáciou uvedenou v odvolaní, svoje rozhodnutie neodôvodnil spôsobom, ktorý vyžaduje ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., čím je odňal možnosť konať pred súdom a zároveň porušil jej právo na spravodlivý súdny proces vyplývajúci z článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhla, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým rozhodol tak, že vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyňa dovolanie žalovanej považoval za nedôvodné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpená advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), či tento opravný prostriedku smeruje proti rozhodnutiu, ktoré v zmysle § 236 a nasl. O.s.p. možno napadnúť dovolaním. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. 7 4 Cdo 60/2012 V danom prípade dovolaním žalovanej nie je napadnutý zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ale taký potvrdzujúci rozsudok odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd nevyslovil, že dovolanie proti nemu je prípustné a dovolací súd v prejednávanej veci doteraz nerozhodoval. Z týchto dôvodov dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že dovolanie žalovanej nie je
1 až 3 O.s.p. procesne prípustné. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.), skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád, ktoré zistenie by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ až g/ O.s.p. Žalovaná namietala, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čím jej bola odňatá možnosť konať pred súdom
f/ O.s.p. Pod odňatím možnosti konať v zmysle uvedeného ustanovenia treba rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov a ako sa vo veci vyjadroval odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 8 4 Cdo 60/2012 Povinnosť súdov rozhodnutia odôvodniť v súlade s vyššie citovaným ustanovením je jedným z princípov riadneho a spravodlivého procesu vyplývajúcich z článku 36 a nasledujúcich Listiny základných práv a slobôd, ktoré predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Stav, kedy rozsudok nespĺňa náležitosti uvedené v § 157 ods. 2 O.s.p. vo svojich dôsledkoch vedie k tomu, že sa stáva nepreskúmateľným. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho súdu), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 111/03). Právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (§ 211 O.s.p.). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia o opravnom konaní však nemusí odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 16. marca 2005 sp. zn. II. ÚS 78/05). Zároveň je potrebné zdôrazniť, že zákonom č. 384/2008 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 15. októbra 2008 bol dovtedajší text § 219 O.s.p. doplnený okrem iného odsekom 2,
ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov a napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Preskúmaním veci dovolací súd dospel k záveru, že rozhodnutia súdov nižších stupňov zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvého stupňa (ako to konštatuje aj odvolací súd), v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. 9 4 Cdo 60/2012 Prijaté právne závery náležite vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa okrem iného primerane vysvetlil, prečo zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania 28. augusta 1995 posúdil ako zmluvu o dôchodku v zmysle § 842 Občianskeho zákonníka a tiež prečo neprichádza do úvahy výpoveď označenej zmluvy
Odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa a na zdôraznenie správnosti dodal, že zmluva o dôchodku je zmluvou uzavretou na dobu určitú, a to na doživotie. Za daného stavu potom nemožno považovať za vadný postup odvolacieho súdu, keď v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. si osvojil dôvody rozsudku súdu prvého stupňa a v celom rozsahu na ne poukázal. Za porušenie základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil rozhodnutie
predstáv žalovanej. Dovolateľka namietala, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil z hľadiska splnenia zákonných predpokladov pre danie výpovede
Po obsahovej stránke tu žalovaná namieta, že rozhodnutie súdu prvého stupňa (a s odkazom na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p.) aj odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Nesprávne právne posúdenie veci nie je ale procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 10 4 Cdo 60/2012 Vzhľadom na to, že prípustnosť dovolania žalovanej nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie odmietol
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal napadnutým rozhodnutím odvolacieho súdu z hľadiska jeho vecnej správnosti. O náhrade trov dovolacieho konania dovolací súd rozhodol
1 písm. c/ O.s.p. (s použitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre použitie § 146 ods. 2 O.s.p., pretože žalobkyni v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.