zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), ktorými sú nezákonné rozhodnutie, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Nárok navrhovateľov na náhradu škody bol aj vopred prerokovaný príslušným orgánom (§ 4 a § 11 zákona č. 514/2003 Z.z.). Uviedol, ţe rozsudok Okresného súdu Ruţomberok z
1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností v prospech spoločnosti P. (zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností mal deklaratórne účinky, lebo táto spoločnosť nadobudla spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam v rozsahu 1/2 momentom právoplatnosti rozhodnutia). Pokiaľ potom v období od právoplatnosti predmetného rozhodnutia do právoplatnosti rozhodnutia najvyššieho súdu (ktorý ho zrušil) došlo k prevodu 1/2 spoluvlastníckeho podielu zapísaného do súpisu konkurznej podstaty úpadcu uvedenej spoločnosti, išlo o bezprostredný vzťah príčiny a následku. To znamená, ţe pokiaľ by spoluvlastnícky podiel nepatril úpadcovi na základe nezákonného rozhodnutia, nebol by zaradený do jeho konkurznej podstaty a nedošlo by k jeho prevodu v rámci konkurzu kúpnou zmluvou z
názoru súdu prvého stupňa nemoţno ušlý zisk v uplatňovanej výške ţiadať len na podklade samotnej predpokladanej existencie nájomného vzťahu. Preto navrhovateľom 3 7 Cdo 27/2011 priznal náhradu škody titulom ušlého zisku len vo výške 73 939,45 € (49,5 mesiacov x 1 493,73 €). K uplatňovanému nárastu cien nehnuteľností za uvedené obdobie súd neprihliadol, pretoţe navrhovatelia pri jeho vyčíslení vychádzali len z bázického medziročného indexu cien nehnuteľností určených na bývanie za Slovenskú republiku, ktorý zverejnila Národná banka Slovenska a v danom prípade išlo o nebytové priestory prenajaté za účelom prevádzky lekárne. Súd priznal navrhovateľom aj uplatnený nárok titulom náhrady trov konania, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie vo výške 9 934,33 €. O úroku z omeškania rozhodol
2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Krajský súd v Ţiline na odvolanie navrhovateľov a odporkyne rozsudkom z 9. novembra 2010 sp. zn. 5 Co 71/2010 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe návrh zamietol a odporkyni náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu spisu, po zopakovaní dokazovania výsluchom účastníkov konania a vyhodnotení vykonaného dokazovania
ustanovenia § 132 O.s.p. sa nestotoţnil s právnym záverom prvostupňového súdu. V porovnaní s ním dospel k záveru, ţe neboli splnené zákonom stanovené podmienky zodpovednosti štátu za škodu uplatnenú navrhovateľmi
zákona č. 514/2003 Z.z.
právneho názoru odvolacieho súdu rozhodnutie Krajského súdu v Ţiline zo 7. septembra 2004 sp. zn. 23 Co 61/2004 nie je moţné chápať ako nezákonné rozhodnutie v zmysle uvedených ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. Nie kaţdé rozhodnutie (mal na mysli právoplatné rozhodnutie druhostupňového orgánu) je moţné povaţovať automaticky za nezákonné iba z toho dôvodu, ţe bolo zrušené príslušným nadriadeným orgánom. Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje ďalšiu podmienku, aby bolo moţné sporné rozhodnutie označiť za nezákonné a tou je samotná nezákonnosť. Táto podmienka v prípade uvedeného rozhodnutia krajského súdu absentuje, lebo toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť, ale pre iný právny názor vyslovený súdom, s ktorým sa dovolací súd nestotoţnil. Samotný dovolací súd konštatoval, ţe rozsudok odvolacieho súdu je treba zrušiť, lebo je nesprávny. Nesprávnosť ale ešte neznamená nezákonnosť. Ani samotní navrhovatelia nevedeli zodpovedať na otázku, aký právny predpis súdy porušili. Napokon dovolací súd poukázal na to, ţe zodpovedanie otázky o začiatku plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku spoluvlastníka na predkupné právo vyriešila súdno-aplikačná prax. Z toho vyplýva, ţe neexistuje právne ustanovenie, ktoré danú problematiku upravuje, ale ţe ide o súdno-aplikačnú prax, ktorá je jednotná v názore o plynutí 4 7 Cdo 27/2011 premlčacej doby v danom prípade. Súdno-aplikačná prax (ktorá je neustále vo vývoji obdobne ako legislatíva) znamená, ţe nemoţno vyvrátiť ani potvrdiť, ţe v budúcnosti vzhľadom na meniace sa spoločensko-ekonomické podmienky, na ktoré reaguje spoločenská nadstavba, prinesie zásadne odlišnú súdno-aplikačnú prax, aká je v súčasnosti. Z uvedených dôvodov dospel aj k záveru o nedôvodnosti nároku uplatneného navrhovateľmi. O trovách odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podali dovolanie navrhovatelia. Navrhli rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietali nesprávne právne posúdenie veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Povaţovali za právne, ale aj občiansky a spoločensky neakceptovateľné pripustiť moţnosť, aby súdy pod rúškom iného právneho názoru vyhlasovali rozhodnutia, ktorými by odnímali majetok občanom a súdy by za takéto, zjavne nesprávne a nezákonné rozhodnutia, neniesli zodpovednosť v podobe povinnosti nahradiť škodu spôsobenú takýmito (
ich názoru), zjavne nezákonnými rozhodnutiami. Tento názor plne korešponduje s citovanými nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Rozsudok krajského súdu je
nich príliš formalistický, pretoţe je nepochybne preukázané, ţe zrušeným rozsudkom krajského súdu došlo k vzniku škody a je povinnosťou súdov pouţiť výklad práva tak, aby neboli nielenţe porušované ich základné práva, ale naopak, aby boli garantované. Odporkyňa sa k dovolaniu nevyjadrila. Okresná prokuratúra Ruţomberok navrhla dovolanie zamietnuť, pretoţe rozsudok odvolacieho súdu je vecne správny a zákonný. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. V zmysle § 242 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom 5 7 Cdo 27/2011 právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ (dovolatelia) označil (označili), ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závaţných procesných vád, zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania v zmysle § 237 O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Ţiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a jej existenciu nezistil ani dovolací súd. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá (na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p.) nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní. Vadu tejto povahy dovolatelia nenamietali a ani dovolací súd vadu v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p. nezistil. Navrhovatelia v dovolaní namietali, ţe napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 6 7 Cdo 27/2011 Predmetom konania je navrhovateľmi uplatnená náhrada škody, ktorá im mala vzniknúť rozhodnutiami, ktoré v občianskom súdnom konaní vydali súdy ako orgány štátu a ktoré rozhodnutia boli príslušným orgánom v dovolacom konaní ako nezákonné zrušené. Pri závere o (ne)splnení predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu uplatnenú navrhovateľmi súdy niţších stupňov rozdielne posúdili otázku, či rozsudok Okresného súdu Ruţomberok z 11. novembra 2003 č.k. 5 C 188/02-220, ktorým súd vyslovil neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej medzi predávajúcim P. a odporcami 2/ aţ 6/ (v danom konaní navrhovateľmi 1/ aţ 5/) ako kupujúcimi, ktorej predmetom bola špecifikovaná nehnuteľnosť, z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva podielovej spoluvlastníčky A. T. v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Ţiline zo 7. septembra 2004 sp. zn. 23 Co 61/04 a ktoré boli zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2005 sp. zn. 1 Cdo 27/2005 z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia otázky začiatku plynutia premlčacej doby pre uplatnenie nároku spoluvlastníka na predkupné právo, (nie) je nezákonným rozhodnutím. V porovnaní so súdom prvého stupňa odvolací súd dospel k záveru, ţe tieto rozhodnutia nemoţno povaţovať za nezákonné rozhodnutia v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a z neho vyplývajúcemu záveru o nesplnení zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu
tohto zákona. Podstatným v preskúmavanej veci bolo teda posúdenie, či uvedené rozhodnutia súdov (prvostupňového i odvolacieho), ktoré boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky ako súdom dovolacím (príslušným orgánom) zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, ţe vec bola vrátená (prvostupňovému súdu) na ďalšie konanie, sú nezákonnými rozhodnutiami. V súlade s ustanovením čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky kaţdý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Uvedené ustanovenie posilňuje ustanovenie § 36 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd,
ktorého kaţdý má právo na náhradu škody, ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je podrobnejšie upravená v zákone č. 514/2003 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2004 (a ktorým bol zrušený zákon č. 58/1969 Zb. 7 7 Cdo 27/2011 o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom).
1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/ nezákonným zatknutím, zadrţaním alebo iným pozbavením slobody, alebo c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.
ods. 2 tohto ustanovenia zodpovednosti
ods. 1 sa nemoţno zbaviť.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.
1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím moţno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo
ods. 1 moţno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyţaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadrţaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred 8 7 Cdo 27/2011 predbeţne prerokovať na základe písomnej ţiadosti poškodeného o predbeţné prerokovanie nároku (ďalej len ţiadosť) s príslušným orgánom
a § 11.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia ţiadosti, môţe sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadrţanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Pre vznik nároku na náhradu škody treba preukázať existenciu základných predpokladov vzniku zodpovednosti, teda samotná existencia škody ešte takúto zodpovednosť nezakladá. Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú : 1/ subjekt (orgán štátu), 2/ predmet (nezákonným rozhodnutím porušený právny vzťah), 3/ správanie subjektu (jeho rozhodnutie), 4/ výsledok spočívajúci v škode, 5/ príčinná súvislosť medzi správaním (rozhodnutím) a výsledkom (škodou) a 6/ protiprávnosť – nezákonnosť. Pre vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky zákonom vyţadované podmienky. Poškodený musí vyuţiť moţnosť podať proti rozhodnutiu odvolanie, ktorá podmienka v preskúmavanom prípade bola splnená a musí ísť o rozhodnutie právoplatné (ktorá podmienka bola taktieţ splnená), pretoţe len právoplatné rozhodnutie zakladá zodpovednosť. Bola splnená aj podmienka zrušenia právoplatného rozhodnutia príslušným orgánom (dovolacím súdom) a podmienka prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom. V preskúmavanej veci odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh (na náhradu škody) zamietol z toho dôvodu, ţe nepovaţoval zrušené rozhodnutie (druhostupňového súdu) za nezákonné. 9 7 Cdo 27/2011 Zodpovednosť štátu, ako správne konštatoval aj odvolací súd, vzniká len z rozhodnutia, ktoré je nezákonné. Odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) pojem nezákonnosti rozhodnutia v danej veci nesprávne vyloţil. Pojem nezákonnosti nie je v zákone č. 514/2003 Z.z. definovaný. Zákonnosť či nezákonnosť rozhodnutia je vo všeobecnosti otázkou súladu rozhodnutia s objektívnym právom. Teda aj napriek tomu, ţe zákon č. 514/2003 Z.z. nedefinuje, čo sa povaţuje za nezákonné rozhodnutie, je moţné konštatovať, ţe pod nezákonným rozhodnutím sa rozumie akékoľvek rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky, vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republiky viazaná. Právna úprava osobitne ani neupravuje, či nezákonnosť rozhodnutia musí byť výslovne konštatovaná v zrušujúcom rozhodnutí (vo výroku alebo jeho odôvodnení), ale
názoru dovolacieho súdu, pokiaľ príslušný orgán určité rozhodnutie zrušil (zmenil) z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia, moţno uzavrieť, ţe sa tak mohlo stať jedine z dôvodu jeho rozporu s platnými právnymi predpismi, teda z dôvodu jeho nezákonnosti. Potom tak rozhodnutie, ktoré bolo zrušené z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu nesprávne alebo nedostatočne zisteného skutkového stavu ako i z dôvodu vady konania je nezákonné a za splnenia ostatných zákonných podmienok môţe zakladať zodpovednosť štátu za škodu, ktorá prípadne z takéhoto rozhodnutia účastníkovi vznikla. Pokiaľ odvolací súd dospel k opačnému záveru, jeho záver nie je správny. Ak v preskúmavanej veci príslušný orgán, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd nepochybne bol, zrušil právoplatné rozhodnutie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, moţno dospieť k záveru, ţe ho zrušil z dôvodu jeho nezákonnosti, pretoţe takéto rozhodnutie (ktoré vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je v rozpore s objektívnym právom, s príslušnými právnymi predpismi, teda je nezákonné. Otázku nezákonnosti súdy nemôţu (v konaní o náhradu škody uplatňovanú titulom nezákonného rozhodnutia) riešiť ako otázku predbeţnú, lebo ju uţ vyriešil orgán v zrušujúcom rozhodnutí, ktorého právny názor musí rešpektovať tak súd, ktorému bola vec vrátená na ďalšie konanie, ako aj súd rozhodujúci o náhrade škody. Pre súd, rozhodujúci o náhrade škody je potom takéto rozhodnutie záväzné a súd musí vychádzať zo zistenej nezákonnosti príslušným orgánom (vyjadrenej tým, ţe rozhodnutie ruší alebo mení), v danej veci zo zrušujúceho rozhodnutia z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. 10 7 Cdo 27/2011 Z uvedeného vyplýva, ţe odvolací súd v preskúmavanej veci nesprávne vyloţil pojem nezákonnosti rozhodnutia a tým dospel aj k nesprávnemu záveru o neexistencii nezákonného rozhodnutia ako jedného z kumulatívne stanovených zákonných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Úlohou odvolacieho súdu bude preto preskúmať aj (ne)správnosť záverov prvostupňového súdu o splnení ďalších predpokladov zodpovednosti odporkyne za škodu, teda, či škoda navrhovateľom vznikla a či je daná príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Týmito podmienkami sa odvolací súd po tom, čo dospel k záveru, ţe rozhodnutie nie je nezákonné, nezaoberal. V tejto súvislosti povaţuje dovolací súd za potrebné zdôrazniť, ţe o vzťah príčinnej súvislosti ide, ak škoda vznikla následkom nezákonného rozhodnutia, teda ak je nezákonné rozhodnutie a škoda vo vzájomnom pomere príčiny a následku, a teda ak je preukázané, ţe nebyť nezákonného rozhodnutia, ku škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevzniká, príčinou škody môţe byť len tá skutočnosť, ţe bez nej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o príčinu jedinú, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu podstatnú. Najvyšší súd Slovenskej republiky z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 20. marca 2012 JUDr. Daniela Švecová, v.r. Za správnosť vyhotovenia : predsedníčka senátu Jarmila Uhlířová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.