o určenie neúčinnosti právneho úkonu

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3 Obo 58/2011 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a členov senátu JUDr. Jany Zemaníkovej a JUDr. Petra Dukesa v právnej veci ţalobcu: JUDr. J. G., P., správca konkurznej podstaty úpadcu M. S. – S., N. proti ţalovanému: Ing. S. J., Š. zast. JUDr. I. H., advokátom, V., o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa

1. marca 2011 č. k. 7Cbi/124/2005-53, jednomyseľne takto r o z h o d o l: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Ţalobcovi trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a . O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom určil, ţe kúpna zmluva registrovaná Katastrálnym úradom v Košiciach, Správa katastra Košice I zo dňa
3. 2002 pod č. V. o predaji nehnuteľnosti – budova, súpisné č. X., na parc. č. X., o výmere 715 m2, vedená na LV č. X. k. ú. K., je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Uvedená nehnuteľnosť patrí do konkurznej podstaty úpadcu a správca je oprávnený ju speňaţiť. Ţalovanému uloţil povinnosť uvedenú nehnuteľnosť vrátiť do konkurznej podstaty. Ţalobcovi priznal náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, ţe ţalobca si uplatnil proti ţalovanému nárok 2 3 Obo 58/2011 na určenie, ţe vo výroku uvedená kúpna zmluva je voči konkurzným veriteľom právne neúčinná. Na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz uznesením zo dňa
5. 2002 / 4K 64/02 / a správca konkurznej podstaty zistil, ţe predmetná nehnuteľnosť bola prevedená do vlastníctva ţalovaného, čím došlo k porušeniu § 2 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. v znení neskorších predpisov / ďalej len „ZKV“ /. Úpadca vykonal právny úkon v čase, keď uţ mal vedomosť o tom, ţe sám podá na seba návrh na konkurz, ktorým konaním úmyselne ukrátil ostatných konkurzných veriteľov. Ţalovaný vo vyjadrení uviedol, ţe kúpnu zmluvu uzavrel v dobrej viere. Nehnuteľnosť bola ocenená znalcom na 3 965 220 Sk a on ju nadobudol za cenu 7 708 700 Sk, teda za vyššiu cenu. Predávajúci tak získal do svojho majetku značné finančné prostriedky a ostatní veritelia tým neboli ukrátení. Ďalej uviedol, ţe nemohol o finančných pomeroch predávajúceho, ani o jeho úmysle podať návrh na vyhlásenie konkurzu, vedieť. Ţalovaný nie je osobou blízkou úpadcovi, ani sa nepodieľal na jeho podnikateľskej činnosti a nespĺňa ani ostatné kritériá podľa § 15 ZKV. Súd vykonal dokazovanie a zistil, ţe na majetok dlţníka bol vyhlásený konkurz dňa
7. 2002, bol ustanovený správca konkurznej podstaty, ktorý zistil, ţe úpadca a ţalovaný uzatvorili dňa
9. 2002 kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod nehnuteľnosti – budovy súp. č. X. na parc. č. X. o výmere 715 m2, vedenej na LV č. X., k. ú. K., na Štefánikovej ulici. Súd pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 15 ods. 1, 2 ZKV a z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
11. 2002 medzi úpadcom ako predávajúcim a ţalovaným ako kupujúcim zistil, ţe úpadca predal ţalovanému označenú nehnuteľnosť vrátane jej súčastí a príslušenstva. Účastníci tohto zmluvného vzťahu si dohodli kúpnu cenu 7 708 700 Sk. Z čl. IV bod 1/ kúpnej zmluvy vyplýva, ţe na základe Zmluvy o správe peňaţných prostriedkov zo dňa
13. 2002 má kupujúci voči predávajúcemu ku dňu podpísania tejto zmluvy právo na vyplatenie sumy vo výške 7 708 700 Sk, ktorá predstavuje spravovanú sumu a príslušenstvo v súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami. Podľa čl. IV bod 2/ zmluvy, kupujúci súhlasí, aby dohodnutá kúpna cena bola vyrovnaná v celom rozsahu z peňazí, na ktoré má kupujúci právo podľa bodu 1/. Podľa čl. IV bod 3/ vyrovnaním kúpnej ceny podľa dohody kupujúceho a predávajúceho zaniká v celom rozsahu Zmluva o správe finančných prostriedkov zo dňa
16. Dňa
18. 2002 podal dlţník návrh na vyhlásenie konkurzu, v ktorom uviedol, 3 3 Obo 58/2011 ţe je v úpadku, nie je schopný plniť svoje záväzky, nakoľko veritelia začali v obrovskom mnoţstve vyberať svoje peniaze po masívnej mediálnej kampani. Z predmetnej kúpnej zmluvy vyplýva, ţe ţalovaný bol veriteľom úpadcu na základe Zmluvy o správe finančných prostriedkov zo dňa
20. 2002 a mal právo na vyplatenie 7 708 700 Sk. Kúpna zmluvy týkajúca sa nehnuteľnosti bola uzatvorené tesne pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, úpadca vedel, ţe nemôţe uspokojiť svojich veriteľov, čo je zrejmé i z návrhu na vyhlásenie konkurzu a tento úmysel musel byť známy aj ţalovanému, ktorý bol jeho veriteľom. Táto skutočnosť vyplýva aj z kúpnej zmluvy, podľa ktorej ţalovaný ako kupujúci nezaplatil kúpnu cenu nehnuteľnosti, ale došlo k započítaniu pohľadávky ţalovaného, ktorú mal voči úpadcovi na základe zmluvy o správe peňaţných prostriedkov a kúpnej ceny za prevádzanú nehnuteľnosť. Súd námietku ţalovaného, ţe zaplatená kúpna cena nebola podhodnotená, práve naopak, predávajúci získal do svojho majetku značné finančné prostriedky a veritelia tým nemohli byť ukrátení, vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako vyplýva aj z kúpnej zmluvy, predávajúci nezískal do majetku ţiadne hotové finančné prostriedky, pretoţe došlo k vyrovnaniu – započítaniu kúpnej ceny nehnuteľnosti a pohľadávky ţalovaného. Taktieţ nevyhodnotil ako dôvodnú námietku ţalovaného, ţe nemal dôvod skúmať existenciu iného znaleckého posudku, pretoţe v predmetnom spore ţalovaný uvádza kúpnu cenu nehnuteľností vo výške 3 965 220 Sk. Podľa znaleckého posudku č. 79/2002 a v spore č. k. 9Cb/984/2002 uvádza cenu 4 784 946 Sk podľa znaleckého posudku č. 79/2002, pričom oba boli spracované znalcom Ing. M.. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, ţe právny úkon – uzatvorenie kúpnej zmluvy, urobil dlţník v úmysle ukrátiť svojich konkurzných veriteľov a tento úmysel musel byť ţalovanému, ktorý bol jedným z veriteľov dlţníka, ktorému nebol schopný vyplatiť jeho pohľadávku, v dôsledku čoho došlo k dohode o započítaní, známy. Z uvedeného dôvodu ţalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. tak, ţe trovy konania vo výške súdneho poplatku priznal úspešnému ţalobcovi. Ţalovaný podal proti rozsudku v zákonnej lehote odvolanie podaním zo dňa
23. V odôvodnení odvolania uviedol, ţe súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, 4 3 Obo 58/2011 pretoţe ust. § 15 ZKV v odseku 1/ definuje všeobecnú skutkovú podstatu odporovateľného právneho úkonu a v odsekoch 2/ aţ 6/ osobitné skutkové podstaty. Predmetnú vec posúdil podľa § 15 ods. 2 ZKV. Podľa odvolateľa predpokladmi pre odporovateľnosť úkonu podľa § 15 ods. 2 ZKV v spojení s ods. 1 sú: právny úkon, účinnosť právneho úkonu, ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, úmysel dlţníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky aspoň jedného veriteľa a vedomosť druhej strany právneho úkonu o úmysle dlţníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky konkurzného veriteľa. Súd prvého stupňa nemal preukázané splnenie uvedených predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu. Ďalej uviedol, ţe nebol vykonaný úkon, ktorý by mal charakter typického ukracujúceho úkonu, pretoţe ţalovaný poskytol úpadcovi plnenie, ktorého hodnota takmer dvojnásobne prevyšovala znaleckú hodnotu dotknutých nehnuteľností. V konaní nebola preukázaná vedomosť ţalovaného o úmysle úpadcu ukrátiť svojich konkurzných veriteľov, ani existencia úmyslu úpadcu ukrátiť konkurzných veriteľov. Uviedol, ţe dňa
25. 2002 uzavrel s dlţníkom Zmluvu o správe peňaţných prostriedkov, na základe ktorej mu vzniklo právo na vyplatenie sumy 7 708 700 Sk. Ţalovaný zveril ţalobcovi uvedenú sumu len cca 4 mesiace pred podaným návrhom na vyhlásenie konkurzu, čo je nepriamym dôkazom o tom, ţe rozhodne nevedel o zhoršenej finančnej situácii dlţníka a túto vedomosť nemal ani v čase uzavretia sporného právneho úkonu. Z uvedených dôvodov povaţuje rozhodnutie za nesprávne, pretoţe vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej tvrdil, ţe zistený skutkový stav neobstojí, pretoţe sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. K záveru súdu, ţe predávajúci nezískal do majetku ţiadne finančné prostriedky, pretoţe došlo k vyrovnaniu – započítaniu kúpnej ceny nehnuteľnosti a pohľadávky ţalovaného sa nezakladá na pravde, pretoţe ţalovaný prevzal výplatu peňazí zo zmluvy o správe finančných prostriedkov dňa
27. 2002 z pokladne úpadcu v hotovosti a tieto vyplatené peniaze v hotovosti uhradil do pokladne úpadcu ako kúpnu cenu. Tento dôkaz nemohol predloţiť, pretoţe nemá prístup k účtovníctvu ţalobcu. Poukázal tieţ na porušenie § 221 ods. 1 O. s. p., ktoré vidí v tom, ţe nebol v prvostupňovom konaní vypočutý, čím mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Ţalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe napadnutý rozsudok povaţuje 5 3 Obo 58/2011 za vecne správny. Bolo preukázané, akým spôsobom došlo k ukráteniu konkurzných veriteľov, teda tým, ţe ţalovaný zaplatil kúpnu cenu započítaním voči svojej pohľadávke zo Zmluvy o správe peňaţných prostriedkov zo dňa
29. 2002, z ktorej mal právo na zaplatenie 7 708 700 Sk. Týmto došlo k plnému uspokojeniu pohľadávky, ak by si ju však ţalovaný uplatnil v konkurze, došlo by len k pomernému uspokojeniu jeho pohľadávky. Pokiaľ ide o vedomosť ţalovaného o úmysle ukrátiť konkurzných veriteľov, poukázal na rozhodnutia v analogických prípadoch / 6 Obo 165/2003 /. K stanovisku ţalovaného, ţe Zmluvu o správe finančných prostriedkov uzavrel len cca 4 mesiace pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorou preukazoval svoju nevedomosť o finančnej situácii úpadcu uviedol, ţe v kúpnej zmluve si dohodli kúpnu cenu rovnajúcu sa presne výške pohľadávky zo zmluvy o správe....., ktorá podstatne prevyšovala hodnotu nehnuteľnosti určenú znalcom. Tieţ neobstojí tvrdenie, ţe nebol vypočutý na súde prvého stupňa, pretoţe predvolanie bolo doručené právnemu zástupcovi, ktorého si ţalovaný zvolil, a ktorý nepoţiadal o odročenie pojednávania. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. Trovy odvolacieho konania si vo vyjadrení neuplatnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec ako súd odvolací / § 10 ods. 2 / podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil, ţe odvolanie ţalovaného nie je dôvodné. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie, či súd prvého stupňa rozhodol správne, keď vyslovil, ţe kúpna zmluva o predaji špecifikovanej nehnuteľnosti je právne neúčinná. Podľa § 15 ods. 1 ZKV konkurzný veriteľ alebo správca sa môţe domáhať, aby súd určil, ţe dlţníkove právne úkony podľa odsekov 2 aţ 6, ak ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky konkurzného veriteľa, sú voči konkurznému veriteľovi právne neúčinné. Toto právo má konkurzný veriteľ alebo správca aj vtedy, ak je nárok proti dlţníkovi z jeho odporovateľného úkonu uţ vymáhaný alebo ak uţ bol uspokojený. Právo vyplývajúce z citovaného ustanovenia uplatnil správca konkurznej podstaty svojou ţalobou doručenou súdu dňa
32. Odporovateľnosť ako inštitút konkurzného práva zakladá nárok ţalobcu domáhať 6 3 Obo 58/2011 sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým úpadca / predtým dlţník / ukrátil svoj majetok patriaci do konkurznej podstaty. Ide o vyhlásenie neúčinnosti tohto úkonu vo vzťahu k podstate, nie však o vyslovenie jeho neplatnosti. Podľa § 15 ods. 2, 3 ZKV odporovať moţno právnemu úkonu, ktorý dlţník urobil v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu v úmysle ukrátiť svojho konkurzného veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy. Odporovať tieţ moţno právnemu úkonu, ktorým bol konkurzný veriteľ dlţníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu medzi dlţníkom a osobou jemu blízkou, medzi dlţníkom a právnickou osobou, v ktorej má dlţník alebo osoba uvedená pod písm. a/ majetkovú účasť aspoň 10 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon, medzi dlţníkom a právnickou osobou, v ktorej je dlţník alebo osoba uvedená v prísmene a/ štatutárnym orgánom alebo členom štatutrárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom, medzi dlţníkom a právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c/ majetkovú účasť aspoň 34 % v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon alebo ktorý dlţník urobil v uvedenom čase v prospech tejto osoby, to však neplatí, ak druhá strana preukáţe, ţe nemohla ani pri náleţitej starostlivosti poznať úmysel dlţníka ukrátiť konkurzného veriteľa. Odporovateľné sú teda tie úkony, ktoré úpadca ešte ako dlţník vykonal v posledných troch rokoch pred začatím konkurzu za podmienky, ţe ide o preukázateľný úmysel ukrátiť veriteľov, a ţe tento úmysel bol známy tomu, kto mal prospech z úpadcovho odporovateľného úkonu, teda podstatou je úmysel ukrátiť veriteľa, ako i za podmienky, ţe ide o ukrátenie úpadcovho majetku v prospech osôb blízkych úpadcovi / predtým dlţníkovi /. Základnými predpokladmi úspešnosti takéhoto nároku / odporovacia ţaloba / je včasné uplatnenie a úmysel ukrátiť majetok úpadcu tak, ako je vyššie uvedené. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a konania ktoré mu predchádzalo sa stotoţnil s právnym názorom vysloveným súdom prvého stupňa. Odvolací súd neprisvedčil dôvodom uvádzaným v odvolaní ţalovaného a vyhodnotil ich ako neopodstatnené. Predmetnú nehnuteľnosť terajší úpadca predal na základe zmluvy uzavretej dňa
34. 2002, pričom uţ dňa
36. 2002 podal ako dlţník návrh na vyhlásenie konkurzu z dôvodu, ţe nie je schopný plniť svoje záväzky, aj v súvislosti s masívnou mediálnou kampaňou. Nesporne v čase predaja nehnuteľnosti mal vedomosť o svojej ekonomickej situácii, aj o veriteľoch, ktorí sa domáhali svojich pohľadávok. Svojim konaním tak naplnil skutkovú podstatu ust. § 15 ods.2 ZKV, teda došlo k preukázaniu úmyslu ukrátiť ostatných veriteľov. Námietku ţalovaného, ţe na jeho strane nebola preukázaná vedomosť o úmysle dlţníka ukrátiť uspokojenie pohľadávky konkurzného veriteľa, odvolací súd 7 3 Obo 58/2011 vyhodnotil taktieţ ako nedôvodnú. V odvolaní vzniesol prvý krát námietku, ţe sumu 7 708 700 Sk / jeho pohľadávku zo zmluvy o správe peňaţných prostriedkov / prevzal z pokladne úpadcu v hotovosti a túto v hotovosti uhradil do pokladne úpadcu dňa
38. 2002, ale ţiadny dôkaz v tomto smere nepredloţil v prvostupňovom konaní ani v odvolacom, pričom je prinajmenšom dosť neobvyklé resp. zvláštne, ţe tak veľkú sumu by vkladal do pokladne úpadcu a následne prijal bez akéhokoľvek listinného dôkazu. V tejto súvislosti však nie je moţné opomenúť najmä dojednanie v kúpnej zmluve / čl. IV /, v zmysle ktorého k zaplateniu kúpnej ceny malo dôjsť v zásade vzájomným zápočtom / rozpor s ust. § 15 ods. 7 ZKV /. Obranu ţalovaného, ţe nevedel a nemohol vedieť o finančnej situácii ţalobcu, odvolací súd nevyhodnotil ako dôvodnú, pretoţe táto skutočnosť bola naozaj verejne známa a medializovaná, okrem uţ vyššie uvedených skutočností. Prinajmenšom aj situácia s údajným vkladom a výplatou finančných prostriedkov zverených úpadcovi na základe zmluvy o správe peňaţných prostriedkov / v doterajšom konaní totiţ v tomto smere neprodukoval ţalovaný ţiadny vierohodný dôkaz / práve dňa
40. 2002 nevyvoláva dôvod, ktorým by relevantným spôsobom spochybňoval záver vyslovený súdom prvého stupňa. Odvolací súd preto túto námietku vyhodnotil ako účelovo vznesenú. Taktieţ vyjadrenie ţalovaného, ţe znalcom stanovená kúpna cena bola niţšia, neţ podľa vyjadrenia ţalovaný zaplatil, vyvoláva skôr záver o tom, ţe o finančnej situácii úpadcu mal vedomosť. Jeho tvrdenie, ţe zaplatená kúpna cena 7 708 700 Sk bola cenou primeranou, takmer o 2/3 vyššou, čo podľa neho znamená, ţe predávajúci do svojho majetku neprijal niţšiu hodnotu, naopak, získal do svojho majetku značné finančné prostriedky, by sa dalo posúdiť v jeho prospech len v prípade, ak by bola uvedenú suma reálne zloţená v prospech úpadcu, avšak toto jeho tvrdenie vyvracia uţ samotné znenie čl. IV kúpnej zmluvy, obsahom ktorého je vlastne zápočet vzájomných pohľadávok. Zo zistených skutočností a predloţených dôkazov vyplýva, ţe ţalovaný ako veriteľ úpadcu, mal záujem na plnom uspokojení svojej pohľadávky. Námietku, ţe ţalovanému bola odňatá moţnosť konať pred súdom prvého stupňa, konkrétne, ţe mal byť ţalovaný predvolaný a vypočutý, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú, pretoţe ţalovaný mal splnomocneného právneho zástupcu, ktorý bola na pojednávania riadne predvolaný, zúčastnil sa ich a na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený rozsudok bol taktieţ prítomný, pričom po poučení podľa § 102 ods. 4 O. s. p. nemal ţiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Nenavrhol vypočuť ţalovaného a tým, ţe ţalovaný mal ustanoveného právneho zástupcu, boli jeho procesné práva chránené. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedeného napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 8 3 Obo 58/2011 ods. 1 O. s. p. tak, ţe úspešný ţalobca trovy odvolacieho konania nepriznal, pretoţe si ţiadne nevyčíslil. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. V Bratislave
41. marca 2012 Mgr. Ľubomíra Kúdelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková