Najvyšší súd 4 Cdo 153/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ Ľ. K., bývajúceho v P., 2/ E. K., bývajúcej v P., obaja zastúpení Mgr. R. L., advokátom v P., proti ţalovaným 1/ J. P., bývajúcom v P., 2/ G. P., bývajúcej v P., 3/ O., so sídlom v P., zastúpenému Advokátskou kanceláriou H., v.o.s., so sídlom v P., o určenie neplatnosti dohody o prevode členských práv a povinností, neplatnosti nájomnej zmluvy a neplatnosti zmluvy o prevode vlastníctva bytu, vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 20 C 52/2006, o dovolaní ţalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
- decembra 2010 sp.zn. 14 Co 26/2010, v spojení s jeho opravným uznesením z
- februára 2011 sp.zn. 14 Co 26/2010 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Poprad rozsudkom z
- decembra 2009 zamietol ţalobu ţalobcov, ktorou sa domáhali určenia, ţe dohoda o prevode členských práv a povinností k bytu špecifikovanému v petite ţaloby je neplatná, ţe nájomná zmluva uzatvorená medzi účastníkmi konania k predmetnému bytu je neplatná a napokon, ţe zmluva o prevode vlastníctva predmetného bytu je neplatná. Ţalobcom uloţil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v sume 171,17 Eur a ţalovanému 3/ v sume 316,18 Eur, do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, ţe predmetné zmluvy boli postihnuté vadou, ktorá by spôsobovala ich neplatnosť. Mal v konaní preukázané, ţe ţalobcovia postupne od ţalovaných 1/ a 2/ prevzali značný finančný obnos, o ktorom neexistuje doklad o vrátení a tieţ to, ţe za dobu od uzavretia dohody o prevode členských práv k bytu si neplnia povinnosti vyplývajúce z jeho uţívania. Nedoplatky, ktoré eviduje ţalovaný 3/ sú spôsobené 2 4 Cdo 153/2011 dlhodobým neplnením si povinností a v tomto smere má súd za to, ţe zo strany ţalobcov sa jedná o špekuláciu a zneuţívanie v neprospech ţalovaných. Pokiaľ išlo o vykonanie stavebných prác na nehnuteľnosti ţalovaného 1/ dospel súd k záveru, ţe nebola preukázaná súvislosť medzi vykonanými prácami a poskytnutými pôţičkami. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom v konaní a vznikom trov na právnom zastúpení. Na odvolanie ţalobcov Krajský súd v Prešove rozsudkom zo
- decembra 2010 sp.zn. 14 Co 26/2010, potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa s poukazom na ustanovenie § 219 ods. 1 O.s.p., a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe v prejednávanej veci neboli ani preukázané podmienky podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a bez právneho významu sú skutočnosti týkajúce sa výkonu stavebných prác na prestavbu bytu, či rodinného domu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a nepodaním úspešných ţalovaných návrhu na priznanie náhrady trov konania. Opravným uznesením z
- februára 2011 sp. zn. 14 Co 26/2010 opravil priezvisko ţalobcu 1/. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podali dovolanie ţalobcovia, navrhli zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedli, ţe dovolanie je prípustné podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a dôvodné podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., pretoţe rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho názoru a konanie je tieţ postihnuté inou vadou konania (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), pretoţe Mgr. M. J., advokát, ich v tejto veci zastupoval, keď
- mája 2004 napísal „Vyjadrenie k výzve zo dňa 4.5.2004“ ako reakciu na výzvu ţalovaných 1/, 2/ na vypratanie bytu (por. č.l. 232). Vady konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. treba vidieť v tom, ţe súd prvého stupňa nerozhodol o vykonaní dôkazov ţalobcami navrhnutými a výpovede svedkov, ako aj ostatné dôkazy vyhodnotil stručne, jednostranne, v neprospech ţalobcov, hodnotenie dôkazov je nesprávne, zľahčujúce a povrchné. Nesprávne právne posúdenie veci potom videl v tom, ţe krajský súd argumentoval tým, ţe zmluva o prevode členských práv nebola uzatvorená v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Podľa ich názoru, ţalobcovia boli preukázateľne v tiesni, čo vyplýva z toho, ţe mali nedoplatky na úhradách spojených s uţívaním bytu, z čoho im hrozilo značné riziko. Ďalej zopakovali skutočnosti uvádzané v predchádzajúcich podaniach pred súdmi oboch stupňov ohľadom hodnoty bytu, ich odstúpenia od dohody 3 4 Cdo 153/2011 o prevode členských práv a neuhradenia celej kúpnej ceny ţalovanými. Zároveň poţiadali o odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozsudku. Ţalovaný 3/ v písomnom vyjadrení k dovolaniu ţalobcov navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, pretoţe súdy dostatočne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili a tvrdenia ţalobcov uvádzané v dovolaní ohľadom zaplatenia len časti dohodnutého plnenia za prevod členských práv neobstojí. Ţalovaní 1/ a 2/ nevyuţili svoje právo vyjadriť sa k podanému dovolaniu. Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie predpokladov pre odloţenie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia v zmysle § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podali včas účastníci konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpení advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) skúmal najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu. Keďţe konanie o kaţdom mimoriadnom opravnom prostriedku má vţdy znak výnimočnosti, rámec moţného prieskumu obmedzuje zákon len na taxatívne ustanovené dôvody prípustnosti konania o mimoriadnom opravnom prostriedku. V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Dovolanie proti rozsudku je prípustné, ak je napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej (§ 238 ods. 1 O.s.p.). Dovolanie je prípustné aj proti rozsudku odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238 ods. 2 O.s.p.). Dovolanie je prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe 4 4 Cdo 153/2011 je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238 ods. 3 O.s.p.). Prípustnosť dovolania ţalobcov v danom prípade nemoţno vyvodiť z vyššie uvedených ustanovení, lebo napadnutý rozsudok nie je zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu (§ 238 ods. 1 O.s.p.), dovolací súd v tejto veci dosiaľ nezaujal záväzný právny názor (§ 238 ods. 2 O.s.p.) a v napadnutom potvrdzujúcom rozsudku odvolací súd nevyslovil prípustnosť dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. So zreteľom na to by dovolanie ţalobcov mohlo byť procesne prípustné, len ak by napadnuté rozhodnutie bolo vydané v konaní postihnutom závaţnou procesnou vadou v zmysle § 237 O.s.p. O vadu takejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Treba zdôrazniť, ţe § 237 O.s.p. nemá ţiadne obmedzenia vo výpočte rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré sú spôsobilým predmetom dovolania. Z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia nie je predmet konania významný a ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie vylúčené. Vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/ O.s.p. v dovolaní namietané neboli a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na obsah dovolania a v ňom vytýkané porušenie ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p., ktorého sa mal dopustiť súd niţšieho stupňa, sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom odvolacieho súdu nebola dovolateľom odňatá moţnosť konať pred súdom. 5 4 Cdo 153/2011 Odňatím moţnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie tých procesných práv účastníka konania, ktoré mu poskytuje Občiansky súdny poriadok. O procesnú vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva [v zmysle § 18 O.s.p. majú účastníci v občianskom súdnom konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké moţnosti na uplatnenie ich práv, napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom (§ 41 O.s.p.), nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy (§ 44 O.s.p.), vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom (§ 123 O.s.p.), byť predvolaný na súdne pojednávanie (§ 115 O.s.p.), na to, aby im bol rozsudok doručený do vlastných rúk (§ 158 ods. 2 O.s.p.) a pod.]. Dovolací súd v danom prípade z obsahu spisu nezistil, ţe by konanie pred súdmi niţších stupňov bolo postihnuté procesnou vadou, znemoţňujúcou ţalobcom realizáciu ich procesných práv. Pokiaľ ţalobcovia v dovolaní tvrdili, ţe súd „nerozhodol“ o vykonaní nimi navrhnutých dôkazoch, treba uviesť, ţe podľa ustálenej súdnej praxe nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi moţnosť konať pred súdom (R 37/1993). Účastníkovi konania totiţ zákon ukladá povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. 1 veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (prípadne takých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie ţalobcovia v danej veci aj vyuţili (nebolo im odňaté). Nevykonaním ţalobcami navrhovaného dokazovania nedošlo teda k odňatiu ich moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd poznamenáva, ţe v dovolacom konaní môţe prihliadnuť k takýmto namietaným nedostatkom len vtedy, ak je splnený predpoklad prípustnosti dovolania (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Tvrdenie o neúplnosti vykonaného dokazovania, resp. ţe súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, predstavuje dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., t.j., ţe konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktorou otázkou sa dovolací súd môţe zaoberať len v prípade ak je dovolanie procesne prípustné. 6 4 Cdo 153/2011 S prihliadnutím na obsah dovolania dovolací súd venoval pozornosť aj v dovolaní namietanému odňatiu moţnosti konať pred súdom, ktorú dovolatelia videli zrejme v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), keď uvádzajú, ţe súd výpovede svedkov, ako aj ostatné dôkazy vyhodnotil stručne, jednostranne, bez vzájomnej súvislosti v neprospech ţalobcov, pričom uvedené hodnotenie dôkazov je ....... nesprávne, zľahčujúce a povrchné“. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe vada konania vymedzená v ustanovení § 237 písm. f/ O.s.p. je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Poţiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje § 157 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výkladom citovaného ustanovenia O.s.p. pritom treba dospieť k záveru, ţe s tam uvedenými poţiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v ţiadnej moţnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené. Povinnosť súdu riadne odôvodňovať rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením uvedeného práva účastníka na jednej strane a povinnosti súdu na druhej strane sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma moţnosť náleţite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu v rámci vyuţitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Ak potom nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. 7 4 Cdo 153/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, ţe odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tieţ s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť preskúmateľné. Tieto poţiadavky dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu spĺňa a spĺňa ho aj rozsudok prvostupňového súdu. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. (účinnosť od
- októbra 2008) odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Oba súdy v odôvodnení rozhodnutí uviedli stručne rozhodujúci skutkový stav, opísali priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, citovali právne predpisy, ktoré správne aplikovali na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Odvolací súd svoje rozhodnutie náleţite zdôvodnil v zmysle ustanovenia § 157 O.s.p., poukázal na zistený skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania a náleţitú pozornosť venoval právnemu posúdeniu veci. Odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia tak spĺňa parametre zákonného odôvodnenia (§ 157 ods. 2 O.s.p.). Na základe uvedených skutočností dovolací súd dospel k záveru, ţe súdy niţších stupňov postupovali v zmysle príslušných zákonných ustanovení, pri prejednávaní veci procesne nepochybili a svojim postupom ţalobcom neodňali moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. 8 4 Cdo 153/2011 Ţalobcovia svoje dovolanie odôvodnili tieţ odkazom na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (t.j., ţe rozhodnutie odvolacieho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd ale právnym posúdením veci neodníma účastníkovi konania moţnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. (por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 112/2001, sp.zn. 2 Cdo 50/2002). Právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorým moţno odôvodniť procesne prípustné dovolanie (por. § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.), zároveň je ale zhodne zastávaný názor, ţe (ani prípadné) nesprávne právne posúdenie veci súdmi niţších stupňov nie je procesnou vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia (por. napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 102/2004, sp.zn. 2 Cdo 282/2006, sp.zn. 3 Cdo 174/2005, sp.zn. 4 Cdo 165/2003). I keby podľa názoru dovolateľov išlo o nesprávne právne posúdenie veci (dovolací súd z tohto aspektu vec neposudzoval), táto skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozsudku, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. V dôsledku toho by posúdenie, či odvolací súd pouţil správny právny predpis a či ho správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery, prichádzalo do úvahy aţ vtedy, keby dovolanie bolo procesne prípustné (o taký prípad ale v prejednávanej veci nešlo). Keďţe dovolanie ţalobcov nie je procesne prípustné, nemohol dovolací súd pristúpiť k posúdeniu správnosti právneho posúdenia veci odvolacím súdom (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pokiaľ ide o dôvod dovolania dovolateľov spočívajúci v existencii inej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), tento je taktieţ moţné preskúmať len v prípade, ţe dovolanie je prípustné, nakoľko tento dôvod, ak 9 4 Cdo 153/2011 by aj bol daný, sám osebe nezakladá prípustnosť dovolania, preto sa ani ním dovolací súd nezaoberal. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcov podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 a § 224 ods. 1 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová