← Slovensko

o 29 044,68 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej o 13 033,41 Eur s príslušenstvom

Najvyšší súd 4 Cdo 134/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov 1/ M., s.r.o., so sídlom v L., 2/ I. M., bývajúceho v B., zastúpeného advokátskou kanceláriou L. s.r.o., so sídlom v B., proti ţalovanej K.., s.r.o., so sídlom v S., o 29 044,68 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovanej o 13 033,41 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 8 C 146/2002, o dovolaní ţalobcu 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z

  1. septembra 2010 sp. zn. 10 Co 53/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiadnemu z účastníkov náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Galanta rozsudkom z
  2. novembra 2005 č.k. 8 C 146/2002-408 zamietol ţalobu o zaplatenie 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur) s príslušenstvom a obom ţalobcom uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej k rukám advokáta náhradu trov konania 223 038,-- Sk (7 403,51 Eur) do troch dní. Ţalobcovi 2/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej 392 644,-- Sk (13 033,41 Eur) s 11% ročným úrokom z omeškania od
  3. júla 2002 do zaplatenia a zaplatiť náhradu trov konania 79 400,-- Sk (2 635,60 Eur), do troch dní. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe vykonaným dokazovaním mal preukázané, ţe
  4. marca 2002 bola uzavretá zmluva o budúcej zmluve (ďalej len „zmluva“), kde ako budúci predávajúci vystupuje spoločnosť K.. a ako budúci kupujúci spoločnosť M. , pričom za budúceho kupujúceho je zmluva podpísaná Ing. H. a Ing. M. a na zmluve chýba odtlačok pečiatky budúceho kupujúceho. Súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe predmetom zmluvy bol záväzok kupujúceho prevziať všetky práva a záväzky budúceho predávajúceho a sprievodnú dokumentáciu vyplývajúcu z projektu Priemyselný park Malý Krtíš a záväzok budúceho predávajúceho tieto práva a záväzky odovzdať, pričom v zmluve je zakotvené, ţe budúci kupujúci uhradí po podpise zmluvy prevodom na účet na základe zálohovej faktúry v lehote 5 dní od jej obdrţania zálohu 2 4 Cdo 134/2011 vo výške 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur). Takúto zálohovú faktúru ţalovaná ţalobkyni 1/ vystavila
  5. februára 2002 a následne v P. a.s., I. M. vloţil na účet ţalovanej fakturovanú sumu. Z výpisu z obchodného registra vyplynulo, ţe ţalobkyňa 1/ vznikla zápisom do obchodného registra
  6. marca
  7. Pre prípad nedodrţania podmienok stanovených zmluvou si jej účastníci dohodli aj sankcie a moţnosti odstúpenia od zmluvy. Listom zo
  8. mája 2002 ţalovaná vyzvala ţalobkyňu 1/ na uzavretie kúpnej zmluvy, a keďţe ţalobca kúpnu zmluvu neuzavrel, vyuţila ţalovaná svoje právo na odstúpenie od zmluvy. Ţalobcovia ţalovanej listom z
  9. júla 2002 oznámili, ţe zmluvu povaţujú za ničotnú, plniť podľa nej nebudú a poţadovali vrátiť sumu 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur). Ak podľa súdu prvého stupňa nebolo preukázané, ţe orgán spoločnosti schválil konanie vykonané osobou, ktorá konala pred vznikom spoločnosti, táto osoba zodpovedá za škodu vzniknutú veriteľom. Mal za to, ţe ţiadne zákonné ustanovenie nesankcionuje neplatnosťou právny úkon urobený zakladateľom v mene zaloţenej obchodnej spoločnosti pred jej vznikom, preto povaţoval za rozhodujúce, ţe ţalobca 2/ bol účastníkom zmluvy a jeho záväzky z nej prešli na ţalobkyňu 1/, z ktorého dôvodu právny úkon zaväzuje osobu, ktorá ho urobila. Súd prvého stupňa ďalej uviedol, ţe na uvedenom základe ţalobcom 2/ zaplatená suma prepadla v prospech ţalovanej a tej popri tom vznikol i nárok na zaplatenie dohodnutej zmluvnej pokuty (392 644,60 Sk). Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p., úspechom ţalovanej v konaní o ţalobe aj vzájomnej ţalobe a vznikom trov na právnom zastúpení. Na odvolanie oboch ţalobcov Krajský súd v Trnave prvým rozsudkom z
  10. júna 2006 sp.zn. 10 Co 25/2006 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa ţaloby čiastočne zmenil uloţením ţalovanej povinnosti zaplatiť len ţalobcovi 2/ sumu 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur) so 17,5% úrokom z omeškania od
  11. augusta 2002 do zaplatenia a vo zvyšku napadnutý rozsudok potvrdil. V časti týkajúcej sa vzájomnej ţaloby ţalovanej napadnutý rozsudok zmenil zamietnutím tejto ţaloby a ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/ náhradu trov konania 341 537,-- Sk (11 336,95 Eur). Dopĺňacím rozsudkom z
  12. októbra 2006 č.k. 10 Co 25/2006-516 rozhodol o trovách konania ţalobkyne 1/ a ţalovanej tak, ţe zmenil rozsudok súdu prvého stupňa v príslušnej časti tak, ţe ţalobkyni 1/ uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanej náhradu trov prvostupňového konania 105 158,-- Sk (3 490,60 Eur) a náhradu trov odvolacieho konania 37 218,-- Sk (1 235,41 Eur) do troch dní. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovanej rozsudkom z
  13. septembra 2007 sp. zn. 2 Cdo 71/2007 zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol 3 4 Cdo 134/2011 zmenený rozsudok súdu prvého stupňa v časti ukladajúcej ţalovanej zaplatiť ţalobcovi 2/ sumu 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur) so 17,5% úrokom z omeškania od
  14. augusta 2002 do zaplatenia, v zamietajúcej časti o zaplatenie 392 644,60 Sk (13 033,41 Eur) s 11% úrokom z omeškania od
  15. júla 2002 do zaplatenia a vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi ţalobcom 2/ a ţalovanou a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Dovolanie ţalovanej proti potvrdzujúcemu výroku rozsudku odvolacieho súdu odmietol a ţalobkyni 1/ náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. V poradí druhým rozsudkom Krajský súd v Trnave z
  16. júna 2008 sp. zn. 10 Co 225/2007 rozhodol tak, ţe napadnutý rozsudok v časti ţaloby ţalobcu 2/ opätovne zmenil tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/ sumu 875 000,-- Sk (29 044,68 Eur) so 17,5% úrokom z omeškania od
  17. augusta 2002 do zaplatenia a opätovne zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti vzájomnej ţaloby ţalovanej tak, ţe vzájomnú ţalobu zamietol, keď aj po doplnení dokazovania opätovne dospel k záveru, ţe zmluva je neurčitá a preto absolútne neplatná. O trovách konania rozhodol tak, ţe ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/ náhradu trov v sume 375 564,-- Sk (12 466,44 Eur) do troch dní s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. a úspechom ţalobcu 2/ v konaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie ţalovanej uznesením z
  18. novembra 2009 sp. zn. 2 Cdo 250/2008 zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej a vec mu vrátil na ďalšie konanie a tieţ v časti týkajúcej náhrady trov konania v tejto časti z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. V poradí tretím rozsudkom Krajský súd v Trnave z
  19. septembra 2010 sp. zn. 10 Co 53/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej, týkajúcej sa zamietnutia ţaloby ţalobcu 2/ potvrdil a vo veci samej, týkajúcej sa vzájomnej ţaloby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe vzájomnú ţalobu zamietol. V časti trov konania ţalobcu 2/ a ţalovanej o ţalobe napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanej nepriznal náhradu trov tohto konania, ţalovanej nepriznal náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania o ţalobe a napokon ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi 2/ náhradu trov konania o vzájomnej ţalobe v sume 6 455,58 Eur k rukám advokáta do troch dní. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ţe v čase tretieho rozhodovania odvolacieho súdu uţ neexistovala ţiadna časť nárokovateľnej pohľadávky ţalobcu 2/, pretoţe 4 4 Cdo 134/2011 ţalovaná uţ na základe prvého rozhodnutia odvolacieho súdu z
  20. júna 2006 sp. zn. 10 Co 25/2006 celú pohľadávku splnila. Za stavu, keď ţalovaná nesúhlasila so späťvzatím ţaloby ţalobcom 2/, ktorá sa po zaplatení poţadovanej sumy stala bezzákladnou v dôsledku správania ţalovanej v priebehu konania, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietajúcej ţalobu ţalobcu 2/ podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. V časti týkajúcej sa vzájomnej ţaloby poukázal na závery odvolacieho súdu vyslovené v predchádzajúcom rozhodnutí, keď z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy ţaloba v tejto časti bola bez nádeje na úspech, preto v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe túto vzájomnú ţalobu zamietol. Zmeňujúce rozhodnutie o trovách konania ţalobcu 2/ a ţalovanej o ţalobe, ktorým úspešnej ţalovanej náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. nepriznal, odôvodnil správaním sa ţalovanej, ktorá napriek tomu, ţe ţalobou vymáhanú sumu uhradila prevodom na účet ţalobcu 2/ ešte
  21. septembra 2006 a sumu 341 537,-- Sk (11 336,95 Eur) v prospech bankového účtu advokáta ešte
  22. septembra 2006, opakovane napádala rozsudky odvolacieho súdu dovolaním a nesúhlasila so späťvzatím ţaloby ţalobcom 2/, pričom takúto okolnosť (zaplatenia) oznámila odvolaciemu súdu aţ
  23. júna
  24. Uviedol, ţe výsledok konania ako celku, bol dôsledkom takého počínania účastníkov konania, pri ktorom len ţalobca 2/ sa v konaní správal ako skutočný účastník sporu (čiţe uplatňoval práva vlastnou ţalobou, bránil sa vzájomnej ţalobe ţalovanej a po preukázaní zániku práva uplatňovaného ţalobou jeho splnením a nástupe moţnosti na to procesne reagovať sa pokúsil, i keď neúspešne pre postoj ţalovanej, vziať ţalobu späť), kým naopak ţalovaná síce uţ po právoplatnosti prvého rozsudku povinnosti ním uloţené splnila, následne však tomu svoje ďalšie správanie uţ neprispôsobila, keď dokonca dva razy napadla rozsudok odvolacieho súdu zamietajúci jej ţalobu a vyhovujúci naopak ţalobe protistrany v spore dovolaním a hoci išlo o vyuţitie jej procesného práva ostalo záhadou, z akého dôvodu s informáciou o splnení povinnosti vymáhanej ţalobou prišla aţ cca 4 roky potom, čo sa tak stalo. Okrem toho po reakcii na to zo strany ţalobcu 2/ celkom prirodzeným spôsobom (späťvzatím ţaloby) tu bolo aj evidentné zneuţitie ţalovanou ustanovenia § 208 O.s.p., pre ktoré sa v konaní o ţalobe ţalobcu 2/ muselo naďalej pokračovať vecne, hoci za riadneho chodu vecí by došlo k zastaveniu konania a vzniku práva ţalobcu 2/ na náhradu trov konania pre správanie ţalovanej (§ 146 ods. 2 vety druhej O.s.p.) donucujúce ţalobcu k späťvzatiu ţaloby. Odvolací súd mal za to, ţe jediným prostriedkom na zmiernenie dôsledkov takejto špekulácie je rozhodnutie o trovách konania o ţalobe vyuţitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. a to konkrétne tej jeho časti, ktorá v prípadoch hodných osobitného zreteľa umoţňuje i nepriznanie ţiadnej náhrady trov konania inak úspešnému účastníkovi, spolu s nevyuţitím 5 4 Cdo 134/2011 tejto moţnosti pri rozhodovaní o trovách konania o vzájomnej ţalobe. Toto riešenie sa javilo jediným moţným, ak platné procesné právo nepozná ţiadnu úpravu, ktorej uplatnením by bolo moţno priznať náhradu aj ţalobcovi v konaní neúspešnému výlučne z viny ţalovaného. Rozhodnutie o trovách konania o vzájomnej ţalobe ţalovanej a ţalobcu 2/ odôvodnil úspechom ţalobcu 2/ v tejto časti konania a vznikom trov na právnom zastúpení. Výrok rozsudku odvolacieho súdu len v časti trov konania ţalobcu 2/ a ţalovanej o ţalobe, ktorým odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe ţalovanej nepriznal náhradu trov konania, napadol ţalobca 2/ dovolaním. Uviedol, ţe konaním na odvolacom súde, výsledkom ktorého bol výrok majúci v konečnom dôsledku za následok nepriznanie trov konania inak evidentne úspešnému ţalobcovi 2/ v konaní o jeho ţalobe, mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom podľa § 237 písm. f/ O.s.p. Opodstatnenosť dovolania vyvodzoval predovšetkým z časti odôvodnenia dovolaním napadnutého rozsudku, pretoţe podľa jeho názoru nemôţe byť na jeho ťarchu vykladané ţalovanou uplatňované procesné oprávnenie (§ 208 O.s.p.), pretoţe v zmysle všeobecnej zásady by právo malo slúţiť na ochranu toho, kto sa správa v zmysle jeho regulí a vyuţitím zákonom dovolených procesných postupov by nemal byť výsledok poškodzujúci účastníka na jeho oprávnených nárokoch. Odvolací súd sa podľa názoru dovolateľa vyhol odpovedi na otázku, či z hľadiska úspešnosti inak úspešného ţalobcu v niekoľko rokov trvajúcom spore môţe byť ovplyvnené okolnosťou, ţe zaviazaný neúspešný účastník medzičasom plnil a len v dôsledku pouţitia mimoriadneho opravného prostriedku bolo potrebné o trovách konania opätovne rozhodnúť avšak v dôsledku plnenia ţalovanej za zmenených skutkových a právnych pomerov. Vzhľadom na charakter odvolacieho konania nesie odôvodnenie odvolacieho rozsudku v sebe prvky neočakávaného a prekvapivého rozhodnutia. Aj keď odvolací súd poukázal na jedinú prijateľnú moţnosť právne argumentovať za vyuţitia § 150 O.s.p., nie je z jeho odôvodnenia čitateľné, v čom vidí konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa v danej tak procesnoprávnej, ako i skutkovej situácii. Z pohľadu dovolateľa uvedená právna argumentácia trpí rovnakými nedostatkami a nepresnosťami, ako odkazy na nepouţiteľnosť analógie a konštatovanie nedostatku akejkoľvek procesnej úpravy na posudzovaný prípad. Z uvedených dôvodov dovolateľ ţiadal, aby dovolací súd napadnutý výrok rozsudku odvolacieho súdu zmenil tak, ţe mu náhradu trov konania prizná. Ţalobca 1/ a ţalovaná právo vyjadriť sa k dovolaniu nevyuţili. 6 4 Cdo 134/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom, skúmal najskôr bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods.1 O.s.p.). Ţalobca 2/ dovolaním napadol výrok rozsudku odvolacieho súdu o trovách konania. Dovolanie tak smeruje proti rozhodnutiu, ktoré je síce súčasťou rozsudku odvolacieho súdu, ale má charakter uznesenia a tento nestráca, i keď s meritórnym rozhodnutím vo veci súvisí a je do neho pojaté (§ 167 ods. 1 O.s.p.). Vzhľadom na túto povahu rozhodnutia odvolacieho súdu o trovách konania treba prípustnosť dovolania proti nemu smerujúceho posudzovať nie podľa ustanovení ktoré vymedzujú kedy je prípustné dovolanie proti rozsudku (§ 238 O.s.p.), ale podľa ustanovení, ktoré vymedzujú, kedy je prípustné dovolanie proti uzneseniu (§ 239 O.s.p.). Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O.s.p.). 7 4 Cdo 134/2011 Ţalobca 2/ v prejednávanej veci napadol dovolaním výrok o trovách konania, avšak ustanovenie § 239 ods. 3 O.s.p. v takomto prípade vylučuje prípustnosť dovolania. Dovolanie ţalobcu by v dôsledku toho mohlo byť procesne prípustné, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú uvedené v § 237 O.s.p. (porovnaj tieţ rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
  25. októbra 1998 sp. zn. 5 Cdo 69/98, ktorý bol publikovaný ako R 117/1999). So zreteľom na obsah dovolania a tieţ so zreteľom na § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a písm. g/ O.s.p. dovolateľ nenamietal a v dovolacom konaní ich existencia nevyšla najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z týchto ustanovení nemoţno vyvodiť. S prihliadnutím na dovolacie námietky ţalobcu sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie procesne vadný postup súdu, ktorý má za následok znemoţnenie realizácie procesných oprávnení účastníka občianskeho súdneho konania (napr. oprávnenia zúčastniť sa na pojednávaní, vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy, podať opravný prostriedok alebo vyjadrenie, v stanovenej lehote urobiť procesný úkon a pod.). Ţalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia dovolaním napadnutého výroku rozsudku odvolacieho súdu. Treba uviesť, ţe právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiţ aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, ţe majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). 8 4 Cdo 134/2011 Súd prvého stupňa rozhodnutie o trovách konania zaloţil na aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p., pričom vychádzal pri zamietnutí ţaloby ţalobcu z plného úspechu ţalovanej v konaní. Z dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu moţno vyvodiť, ţe odvolací súd nepovaţoval aplikáciu tohto ustanovenia za správnu pri potvrdení rozsudku súdu prvého stupňa o zamietnutí ţaloby ţalobcu [viď časť odôvodnenia, v zmysle ktorej ...“Ak práve toto bol zjavný účel počínania ţalovanej po vzatí ţaloby ţalobcu 2/ späť (rozumej vylúčenie moţnosti vzniku práva ţalobcu na náhradu trov konania zastaveného z viny ţalovanej), odvolací súd mal za to, ţe jediným prostriedkom na zmiernenie dôsledkov takejto špekulácie (celkom ich eliminovať moţné nebolo) je rozhodnutie o trovách o ţalobe ...... aj s vyuţitím ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p. (a to konkrétne tej jeho časti, ktorá v prípadoch hodných osobitného zreteľa umoţňuje i nepriznanie ţiadnej náhrady trov inak úspešnému účastníkovi) spolu s nevyuţitím tejto moţnosti pri rozhodovaní o trovách konania o vzájomnej ţalobe (čiţe tej časti konania – uvaţované vo vzťahu k celku, kde účastník vyuţívajúci nesúhlas so zastavením konania o ţalobe na základe späťvzatia ţaloby na vlastnú ochranu pred tzv. náhradovou povinnosťou, zaznamenal plný procesný neúspech a bude tak povinný na náhradu).]. Dovolací súd tu povaţuje za potrebné upozorniť tieţ na to, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania vyznelo v prospech dovolateľa. Dovolacia námietka ţalobcu, ţe v konaní pred odvolacím súdom došlo k procesnej vade konania zakladajúcej prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., sa však z rozhodujúceho – obsahového hľadiska netýka procesného postupu súdu (nedostatok náleţitostí odôvodnenia, ktorý nedostatok inak podľa názoru dovolacieho súdu nemoţno vyvodiť – odvolací súd odôvodnil prečo procesne úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal), ale tej zloţky činnosti súdu v občianskom súdnom konaní, pri ktorej na základe priebehu a výsledkov konania volí právnu normu, ktorú bude pri rozhodovaní aplikovať, zvolenú normu aplikuje, bliţšie interpretuje a prijíma svoje právne závery o posudzovanej veci. Dovolateľ odvolaciemu súdu v dovolaní vytýka, ţe v danom prípade nesprávne aplikoval ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p., pretoţe podľa jeho názoru mal súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať jemu. Námietka, ţe súd nesprávne aplikoval určité ustanovenie zákona alebo ţe podal jeho nesprávnu interpretáciu, je vo svojej podstate námietkou, ţe súd svoje rozhodnutie zaloţil na nesprávnom právnom posúdení veci. Nesprávne právne posúdenie ale nie je vadou konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. 9 4 Cdo 134/2011 Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je Najvyšším súdom Slovenskej republiky povaţované za relevantný dovolací dôvod, ktorý ale prípustnosť dovolania nezakladá. Z dôvodov vyššie uvedených dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, ţe procesnú prípustnosť dovolania ţalobcu 2/ nemoţno vyvodiť z § 239 O.s.p. ani z § 237 O.s.p. Vzhľadom na to jeho dovolanie odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. a § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na odmietnutie dovolania sa nezaoberal vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie ods. 2 tohto ustanovenia. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  26. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  27. marca 2012 JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová 10 4 Cdo 134/2011

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.