c/ Tr. por. sa dovolanie obvineného P. S. o d m i e t a . O d ô v o d n e n i e : Rozsudkom bývalého Špeciálneho súdu v Pezinku (ďalej len „špeciálny súd“) z 28. apríla 2008, sp. zn. PK 2Tš 29/2006, boli obvinení R. Š., J. K., D. P., J. B., I. V., P. K., I. D., P. S., V. Š. a J. B. uznaní za vinných v bode I. z organizátorstva a pomoci k trestnému činu neodvedenia dane a poistného formou spolupáchateľstva
2, 10 ods. 1 písm. a/, c/, 148a ods. 1 alinea 2, 4 Tr. zák. v znení platnom do 30. júna 2002 (ďalej len „Tr. zák.“) a z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák. a obvinený J. N. z organizátorstva a pomoci k trestnému činu neodvedenia dane a poistného formou spolupáchateľstva
2, 10 ods. 1 písm. a/, písm. c/,§ 148a ods. 1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák., z trestného činu neodvedenia dane a poistného
1 alinea 2, ods. 4 Tr. zák. a z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny
zák., ktorých sa dopustili tak, ţe ako členovia zločineckej skupiny, ktorú začiatkom roku 2000 zosnoval F. M., nar. X., posledne bytom B., B. 17 a zaloţil spolu s J. K. a R. Š. za účelom páchania trestnej činnosti 2 1 Tdo V 11/2011 s cieľom dosiahnuť zisk, ktorá pôsobila na území celej Slovenskej republiky, hlavne v regiónoch miest B. a Ţ., spoločne s ďalšími nezistenými osobami a sčasti spoločne s obţalovanými uvedenými pod bodom 2 rozsudku špeciálneho súdu z
4, § 35 ods. 1, § 39a ods. 3 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov, so zaradením na jeho výkon do II. (druhej) nápravnovýchovnej skupiny.
1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 (ďalej len „Tr. por.“) odkázal poškodeného, Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, L. ul. č. X., X. B. B., so svojim nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Rozsudok špeciálneho súdu
1 písm. b/ alinea cc/ Tr. por. nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 30. marca 2010, kedy Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd odvolací, rozsudkom, sp. zn. 3 Toš 6/2008, vo vzťahu k obvinenému P. S. vo výroku v bode II.
por. jeho odvolanie zamietol. Rozsudok odvolacieho súdu bol obvinenému a jeho obhajcovi doručený
1 písm. c/ Tr. por. obvinený uviedol, ţe 17. júna 2002 mu bolo vznesené obvinenie z trestných činov
1, ods. 5 a § 185a Tr. zák. Išlo teda o prípad nutnej obhajoby. Vyšetrovateľ 5. júna 2002 naplánoval vyšetrovacie úkony na mesiace jún, júl a august 2002 a vyrozumel o nich obhajcov. Napriek tomu, že mal naplánované vyšetrovacie úkony s veľkým časovým predstihom, o tých, ktoré mal vykonať po tom, ako mu bol ustanovený obhajca, toho o týchto vyšetrovacích úkonoch ani dodatočne nevyrozumel. Zavinením vyšetrovateľa sa ich obhajca nemohol zúčastniť a aktívne využiť svoje práva v prospech obvineného. Tým bolo
obvineného zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a dôkazy, ktoré vyšetrovateľ vykonal bez vyrozumenia a prítomnosti obhajcu treba považovať za nezákonné a pre rozhodnutie o vine a treste 7 1 Tdo V 11/2011 za nepoužiteľné. Takto mal vyšetrovateľ nezákonne vykonať
zákona vyrozumený a bola mu umožnená účasť pri ich výsluchu. Postup orgánov činných v prípravnom konaní je
obvineného nepreskúmateľný a nezákonný. Z toho istého dôvodu označil rozhodnutia súdov prvého a druhého stupňa za nepreskúmateľné. Všetci obhajcovia ostatných obvinených boli 5. júna 2002 o vykonávaných úkonoch vyrozumení a mohli sa ich zúčastniť. Obvinený a jeho obhajca boli na týchto právach ukrátení, pretože ich obhajca nemohol reálne uskutočniť. V tejto spojitosti obvinený tieţ konštatoval, e minimálne ním uvedené dôkazy „neboli vykonané spôsobom zodpovedajúcim zákonu, preto ich nemožno ani prečítať
2 Tr. por. Na tieto závažné pochybenia prvostupňového súdu nereagoval ani odvolací súd, čím porušil ustanovenie § 256 Tr. por. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. obvinený alternatívne uviedol, ţe skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod nesprávnu skutkovú podstatu trestného činu, alebo nebol trestným činom. Vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne a bez pochybností preukázané naplnenie všetkých pojmových znakov trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Zistený skutkový stav je v extrémnom rozpore s použitou právnou kvalifikáciou. V tejto súvislosti citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 2 Toš 4/2009, pričom poukázal na to, ţe aj v jeho prípade je potrebné, aby bola jednoznačne a bez pochybností preukázaná vedomosť minimálne vo forme uzrozumenia s tým, že bol členom zločineckej skupiny, ktorá bola zosnovaná, založená, alebo bol v nej činný, s úmyslom páchať trestnú činnosť za účelom priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej materiálnej výhody. Keďže zistený skutkový stav neodôvodňuje záver, že konal niektorým zo spôsobov uvedených v § 4 Tr. zák., nie je právna kvalifikácia uvedená v rozsudku prvostupňového súdu dôvodná a podložená konkrétnymi dôkazmi. Žiaden z obžalovaných, ani vypočutí svedkovia, dokonca ani svedok N., nevypovedali, že by mal mať z protiprávneho konania iných osôb výhodu, finančný prospech alebo inú materiálnu výhodu. V dovolaní sa vyjadril aj v tom smere, ţe prvostupňový súd 8 1 Tdo V 11/2011 oprel svoje rozhodnutie výslovne iba o výpoveď svedka N., ktorá nie je ničím verifikovaná. Svedok N. vypovedal zrejme v snahe nebyť trestne stíhaný a preniesť svoj podiel viny na obvineného. V závere namietal aj porušenie zásady rovnosti pred zákonom, ku ktorému malo dôjsť tým, ţe súdy rozdielne posudzovali vykonané dôkazy. Kým vo vzťahu k obvinenému ich považovali za usvedčujúce, vo vzťahu k obvineným M., L. a Ž. boli dôvodom na oslobodenie spod obžaloby. Obvinený preto navrhol, aby dovolací súd, po preskúmaní zákonnosti a odôvodnenosti výrokov napadnutého rozhodnutia, ako aj správnosti postupu konania, ktoré mu predchádzalo, so zameraním na dôvody dovolania
1 Tr. por. vyslovil, ţe právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. marca 2010, sp. zn. 3 Toš 6/2008, bol porušený zákon v neprospech obvineného P. S.,
2 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie vrátane rozhodnutia súdu prvého stupňa, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, a aby bol obvinený prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. V zmysle § 376 Tr. por. sa oprávnené procesné strany k podanému dovolaniu v súdom určenej lehote nevyjadrili. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, ţe dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), na mieste, kde moţno tento mimoriadny opravný prostriedok podať, a v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011), ale súčasne po preskúmaní veci zistil i to, ţe je potrebné ho odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo nie sú naplnené dôvody
por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (§ 382 písm. c/ Tr. por.). Tento dôvod odmietnutia dovolania obsahovo zodpovedá dôvodu zamietnutia dovolania
1 Tr. por. Dovolanie sa
c/ Tr. por. odmietne, ak je zrejmé uţ v štádiu predbeţného preskúmania dovolania, vykonávaného v zmysle § 378 Tr. por., ţe nie sú prítomné, resp. preukázané dôvody dovolania
por. Konkrétne uplatnené námietky, tvrdenia a právne názory zakladajúce existenciu určitého dovolacieho dôvodu musia vecne zodpovedať jeho zákonnému vymedzeniu v zmysle § 371 Tr. por. Ak dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce 9 1 Tdo V 11/2011 dôvody dovolania a reálne obsahuje iba argumenty stojace mimo zákonného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov je určený na nápravu výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, tak ako to vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov
1 písm. a/ aţ l/ Tr. por., resp. aj
3 Tr. por. Tento opravný prostriedok má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôleţitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Musí preto vţdy prevaţovať záujem na zákonnosti nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti rozhodnutí. Bude to tak len pri zásadných a podstatných chybách, pre ktoré nemôţu napadnuté rozhodnutia obstáť a kedy nemoţno na právoplatnosti trvať, lebo by to znamenalo ohrozenie zákonného a spravodlivého rozhodovania. Dovolací súd v kaţdom jednotlivom prípade skúma, či námietky a tvrdenia vecne zodpovedajú zákonnému vymedzeniu uplatneného dovolacieho dôvodu. Z obsahu dovolania je zrejmé, ţe obvinený v prevaţnej miere namietal pochybenia orgánov činných v trestnom konaní v štádiu prípravného konania (nevyrozumenie ustanoveného obhajcu o vyšetrovacích úkonoch, neuvedenie mien svedkov vo vyrozumení o vyšetrovacích úkonoch), z ktorých vyvodzoval naplnenie dovolacích dôvodov
1 písm. c/, písm. g/ Tr. por.
3 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 dôvody dovolania
1 písm. a/ aţ g/ nemoţno pouţiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa uţ v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Najvyšší súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, ţe dovolacie dôvody
1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. obvinený namietal aţ v dovolaní, čím nesplnil vyššie uvedenú podmienku, a preto tieto dovolacie dôvody nemoţno pouţiť. Navyše k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. treba uviesť, ţe právo na obhajobu ako jeden zo základných atribútov spravodlivého procesu zabezpečujúcich „rovnosť zbraní“ je upravené v čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, § 2 ods. 13 Tr. por. a garantované aj v Listine 10 1 Tdo V 11/2011 základných práv a slobôd a Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní na uplatnenie kaţdého obhajovacieho práva. Toto právo sa s rovnakou intenzitou zaručuje vo všetkých fázach trestného konania. Právo na obhajobu tvorí rad po sebe idúcich právnych postupov, ktoré sa prelínajú celým trestným konaním. Interpretácia dovolacieho dôvodu
1 písm. c/ Tr. por. však musí byť oveľa uţšia. Nie je ním akékoľvek, resp. kaţdé porušenie práva na obhajobu, ale len také, ku ktorému došlo zásadným spôsobom. Dovolací dôvod v tomto zmysle bude spravidla naplnený pri nerešpektovaní ustanovení Trestného poriadku o povinnej obhajobe, pri vykonávaní procesných úkonov smerujúcich bezprostredne k rozhodnutiu bez prítomnosti obhajcu a podobne. Zo spisového materiálu je zrejmé, ţe v priebehu vyšetrovania v trestnej veci proti obvinenému R. Š. a spol. vedenej pod ČVS: VKE- 2/OVOZTČ-BB-2002 bola zistená účasť ďalších osôb na trestnej činnosti tejto skupiny. Vyšetrovateľ preto 17. júna 2002 vzniesol obvinenie P. S. z trestného činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a teroristickej skupiny
zák. v jednočinnom súbehu s pokračovacím trestným činnom podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva
2, § 8 ods. 1, § 250 ods. 1, ods. 5 Tr. zák., sčasti dokonaného, sčasti v štádiu pokusu. Obvinený si z dôvodu nutnej obhajoby obhajcu nezvolil, preto v zmysle § 39 ods. 1 Tr. por. mu súd ustanovil JUDr. K. M., ktorý ho v tejto trestnej veci zastupoval aţ do 7. septembra 2006, kedy ho súd
por. oslobodil od povinnosti obhajovania. V prípravnom konaní obvinený v prítomnosti ustanoveného obhajcu okrem svojich osobných pomerov odmietol vypovedať. Zo zápisníc o výsluchu obvineného, ani zo ţiadneho časovo súvisiaceho podania
por. obsiahnutého v spisovom materiáli nevyplýva, ţe by obvinený v súlade s § 33 ods. 1 Tr. por. ţiadal, aby sa obhajca zúčastnil na úkonoch prípravného konania, resp. ţe by obhajca oznámil vyšetrovateľovi v súlade s § 165 ods. 2 Tr. por., ţe sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu. Zo spisového materiálu však moţno zistiť, ţe po vznesení obvinenia P. S. bol jeho ustanovený obhajca vţdy vyrozumený o úkonoch prípravného konania, rovnako ako obhajcovia ostatných spoluobvinených. Obvinený, resp. jeho obhajca, mal reálnu moţnosť aplikovať svoje právo na obhajobu, a bolo len na ňom, či ho vyuţije. 11 1 Tdo V 11/2011 Pokiaľ ide o formu vyrozumenia, vychádzajúc zo zásady, ţe každý procesný úkon sa vykoná
procesného práva účinného v čase, kedy sa koná, ustanovenie § 165 ods. 2 Tr. por. ukladá, ţe ak obhajca oznámi vyšetrovateľovi alebo policajnému orgánu, ţe sa chce zúčastniť vyšetrovacieho úkonu, je vyšetrovateľ alebo policajný orgán povinný oznámiť mu včas čas a miesto konania úkonu, okrem prípadu, keď vykonanie úkonu nemoţno odloţiť a vyrozumenie obhajcu nemoţno zabezpečiť. Z tohto ustanovenia je zrejmé, ţe orgány činné v trestnom konaní postupovali v súlade s vtedy platným a účinným Trestným poriadkom. V tejto spojitosti neobstojí ani tvrdenie obvineného o naplnení dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Tr. por. Konanie na súde prebiehalo
základných zásad trestného konania a príslušných ustanovení Trestného poriadku, v ktorých dovolací súd nezisťuje porušenie. Ako dovolací dôvod obvinený uviedol aj § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorý predpokladá, ţe rozhodnutie je zaloţené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom pouţití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Základom tvrdení obvineného je, ţe súdy prvého a druhého stupňa skutkový stav nezistili dostatočne, resp. zistené skutočnosti nesprávne právne vyhodnotili, a to vo vzťahu k trestnému činu zaloţenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.
neho vykonaným dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané naplnenie všetkých zákonných znakov trestného činu, pretoţe chýba jednoznačné preukázanie vedomosti o tom, ţe bol členom zločineckej skupiny, ktorá bola zosnovaná, zaloţená, alebo v ktorej bol činný, s úmyslom páchať trestnú činnosť za účelom priameho alebo nepriameho získania finančnej alebo inej materiálnej výhody. V rámci svojich tvrdení obvinený poukázal aj na to, ţe súd rozhodol o jeho vine len na základe výpovede svedka N., ktorého výpoveď však nie je ničím verifikovaná. Zároveň uviedol, ţe motívom jeho výpovede mala byť snaha o zbavenie sa trestnej zodpovednosti. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, ţe skutok ustálený súdmi niţšieho stupňa (ktorého správnosť a úplnosť dovolací súd nemôţe skúmať a meniť) bol subsumovaný pod 12 1 Tdo V 11/2011 správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len nesprávna subsumpcia odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. Dovolací súd pri rozhodovaní z tohto dôvodu vychádza zásadne zo skutkových zistení vykonaných súdmi v predchádzajúcom konaní a hodnotí, či tieto skutkové zistenia, vyjadrené v skutkovej vete rozsudku, boli z hľadiska hmotného práva správne právne posúdené (porovnaj rozh. č. 47/2008, Zbierka stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit 5/2008). Na základe tohto dovolacieho dôvodu nie je preto moţné namietať nesprávnosť zisteného skutku, ani nesprávnosť hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. neúplnosť vykonaného dokazovania a pod. V tomto smere totiţ nejde o aplikáciu hmotného práva, ale o aplikáciu procesných predpisov, najmä ustanovení § 2 ods. 5, ods. 6 Tr. por. o postupe orgánov činných v trestnom konaní pri zisťovaní skutkového stavu a pri hodnotení dôkazov. Záver o tom, či tu je zavinenie v zmysle Trestného zákona a v akej forme, je záverom právnym. Tento právny záver o subjektívnych znakoch trestného činu sa však musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako, ako záver o objektívnych znakoch trestného činu. Namietanie ich nezistenia alebo nesprávneho, či neúplného zistenia v dôsledku nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania aţ v dovolacom konaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nepripúšťa. Dovolací súd zdôrazňuje, ţe vinu obvineného dokazuje predovšetkým nespochybni- teľná existencia umelo vytvorenej siete obchodujúcej s tovarom fiktívnej hodnoty. Súd ho uznal za vinného nielen na základe výpovede svedka N., ale aj na podklade iných, predovšetkým listinných, dôkazov. Na základe vyjadreného je evidentné, ţe dovolanie obsahuje argumenty a subjektívne názory stojace mimo zákonom predpokladaných dovolacích dôvodov. V danom prípade neboli splnené podmienky dovolania
1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por., preto dovolací súd bez preskúmania veci dovolanie obvineného P. S. odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.). 13 1 Tdo V 11/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, 27. februára 2012 JUDr. Štefan H a r a b i n , v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenie: Kristína Cíchová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.