Najvyšší súd 4 M Cdo 1/2011 Slovenskej republiky 4 M Cdo 2/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľov 1/ Ing. M. L.L., 2/ maloletého Š. V., 3/ maloletého J.

§ 243fods.

1 písm. a/ O.s.p. a § 237 písm. e/ O.s.p. podal na základe podnetu maloletých navrhovateľov 2/ a 3/ v zastúpení ich zákonnou zástupkyňou mimoriadne dovolanie generálny prokurátor Slovenskej republiky, ktorý navrhol uvedené rozhodnutia súdov zrušiť a vec vrátiť Okresnému súdu Ruţomberok na ďalšie konanie. Poukázal na to, ţe konajúce súdy zaťaţili konanie procesnou vadou, keď konali s maloletými ako s účastníkmi konania a rozhodli napriek absencii návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Ako je zrejmé zo spisu Okresného súdu Ruţomberok sp.zn. 3 C 156/2002, vzájomným návrhom z

1. septembra 2001 si Ing. M. L. (navrhovateľ 1/) uplatnil proti odporcom 1/, 2/ pohľadávku vo výške 337 889,10 Sk z titulu neuhradenia ceny diela spočívajúcej v cene prác ním naviac vykonaných pri výstavbe bytu. Zmluvu o výstavbe bytu v polyfunkčnom dome uzatvoril Ing. M. L. s odporcami 1/, 2/ dňa
2. augusta 1998 pod obchodným menom x, miestom podnikania x. Z priebehu vykonaného dokazovania vyplynulo, ţe xpokračoval v ţivnosti svojho otca – poručiteľa J. L., zomrelého x, za ţivota podnikajúceho pod obchodným menom x, s miestom podnikania x. Dedičské konanie po poručiteľovi J. L. bolo právoplatne skončené rozhodnutím Okresného súdu Ruţomberok zo
3. júna 2007 č.k. D 742/97-1499, Dnot 282/97 (právoplatné
4. júna 2007), pričom majetok poručiteľa zo šiestich do úvahy prichádzajúcich dedičov zo zákona zdelili Ing. M. L. v 4/6-inách a maloletí Š. V. a J. V., kaţdý po 1/6-ine. Je preto nesporné, ţe v čase rozhodnom, t.j. v čase podania vzájomného návrhu z
5. septembra 2001, s poukazom na ustanovenie § 13 ods. 1 Ţivnostenského zákona mohli v ţivnosti poručiteľa pokračovať všetci dedičia zo zákona. Nakoľko zo spisu nevyplývajú skutočnosti spochybňujúce uvedený záver, návrh na začatie konania sa dotýkal sféry kaţdého zo zákona do úvahy prichádzajúcich dedičov a ustanovenie § 13 ods. 1 písm. a/ Ţivnostenského zákona pre prípad smrti poručiteľa ţivnostníka im zaloţilo z hľadiska procesného nerozlučné spoločenstvo. Návrh z
6. septembra 2001 bol súdu podaný iba jedným z dedičov zo zákona – iba jedným vecne aktívne legitimovaným účastníkom konania z okruhu vecne aktívne legitimovaných subjektov 4 M Cdo 1/2011 4 M Cdo 2/2011 4 tvoriacich inak nerozlučné spoločenstvo. Okresný súd na pojednávanie konané dňa
7. januára 2008 predvolal B. V., matku, zákonnú zástupkyňu maloletých Š. a J. V. a v ďalšom konaní s nimi pokračoval ako s účastníkmi konania na strane navrhovateľa, pričom v rozsudku svoj postup odôvodnil poukazom na ustanovenie § 460 Občianskeho zákonníka a súčasne poukazom na rozhodnutie v dedičskej veci po poručiteľovi J. L., v zmysle ktorého dedičmi po poručiteľovi sa stali tak Ing. M. L., ako aj maloletý Š. V. a maloletý J. V., tvoriaci procesné nerozlučné spoločenstvo. Zo spisu okresného súdu však nevyplýva, ţe by maloletý Š. V. a maloletý J. V. prostredníctvom zákonného zástupcu podali návrh na začatie konania, resp. ţe by súhlasili so vstupom do konania. Pre vzájomný návrh procesná norma v ustanovení § 97 ods. 1, 3 O.s.p. predpokladá rovnaké náleţitosti ako je tomu pri návrhu na začatie konania podľa ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. Bez takéhoto návrhu pri absencii právne relevantných skutočností odôvodňujúcich moţnosť stať sa účastníkom konania maloletý Š. V. a maloletý J. V. nemohli v sporovom konaní vystupovať ako aktívne legitimovaní účastníci konania. Navrhovatelia 2/, 3/ sa s obsahom mimoriadneho dovolania stotoţnili. Navrhovateľ 1/ a odporcovia 1/, 2/ sa k mimoriadnemu dovolaniu generálneho prokurátora nevyjadrili. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe mimoriadneho dovolania podaného včas generálnym prokurátorom (§ 243g O.s.p.) na podnet účastníkov konania, preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p. a § 243i ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutia treba zrušiť. Podľa § 243f ods. 1 O.s.p. mimoriadnym dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e O.s.p., ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Na výskyt procesných vád konania vymenovaných v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. iných procesných vád konania majúcich za následok nesprávne rozhodnutie vo veci prihliada dovolací súd nielen v konaní o dovolaní (§ 242 ods. 1 O.s.p.), ale aj v konaní o mimoriadnom 4 M Cdo 1/2011 4 M Cdo 2/2011 5 dovolaní (§ 243i ods. 2 O.s.p.

§ 242ods.

1 O.s.p.) bez zreteľa na to, či boli alebo neboli v tomto mimoriadnom opravnom prostriedku uplatnené. Vzhľadom na túto zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. Osobitne sa pritom sústredil na námietku generálneho prokurátora spočívajúcu v tom, ţe súdy konali a rozhodli napriek absencii návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Podľa § 237 písm. e/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný. Občianske súdne konanie je ovládané dispozičnou závadou a začína sa na návrh /aké náleţitosti má mať návrh na začatie konania vyplýva z ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p.). Bez návrhu môţe súd začať konania uvedené v ustanovení § 81 ods. 1 O.s.p., ako aj v ustanovení § 81 ods. 2 O.s.p. ( o takýto prípad konania však v preskúmavanej veci nejde). Nedostatok návrhu na začatie konania je neodstrániteľným nedostatkom podmienky konania. Ak konanie napriek tomu prebieha a nejde o prípad, kedy súd môţe začať konanie bez návrhu, je treba konanie v ktoromkoľvek jeho štádiu zastaviť. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 82 ods. 1 presne určuje, ktorým dňom je konanie začaté. Predovšetkým tento deň spája s dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie (to isté platí aj o začatí konania o vzájomnom návrhu v zmysle ustanovenia § 89 O.s.p.). Pokiaľ ide o účastníkov konania, týmito sú osoby, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať. Za takéto osoby Občiansky súdny poriadok označuje v ustanovení § 90 a/ navrhovateľa (ţalobcu) a odporcu (ţalovaného), b/ toho, koho zákon za účastníka konania označuje, a v ustanovení § 94 ods. 1 toho, o koho právach a povinnostiach sa má konať. Ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná kaţdý z nich sám za seba (§ 91 ods. 1 O.s.p.). Ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, ţe sa rozsudok musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí 4 M Cdo 1/2011 4 M Cdo 2/2011 6 vystupujú na jednej strane (§ 91 ods. 2 O.s.p.). V zmysle cit. § 91 O.s.p. zákon teda umoţňuje, aby na jednej alebo i na oboch sporových stranách vystupovalo viacero subjektov. Ak tomu tak je, ide o tzv. procesné spoločenstvo, a to buď aktívne alebo právne (podľa toho, či je v tej istej veci viac navrhovateľov alebo odporcov). Pritom toto procesné spoločenstvo môţe byť samostatné alebo nerozlučné. Takéto rozlišovanie na samostatné a nerozlučné spoločenstvo má význam pre posúdenie procesných dôsledkov. Zatiaľ čo pri samostatnom spoločenstve kaţdý spoločník vystupuje proti druhej strane samostatne a procesné dôsledky rozhodnutia sú samostatné pre kaţdého spoločníka, pri nerozlučnom spoločenstve rozhodnutie sa týka všetkých spoločníkov (s rovnakým výsledkom). Procesné dôsledky rozhodnutia sa týkajú všetkých spoločníkov, čoho dôsledkom je aj to, ţe procesný úkon niektorého zo spoločníkov sa týka všetkých spoločníkov. Dôsledky nerozlučného spoločenstva vyplývajú z hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, bez zreteľa na ich vôľu. Ide preto o nútené spoločenstvo. Pri nerozlučnom spoločenstve môţe vzniknúť medzi spoločníkmi rozpor v otázke ďalšieho procesného postupu. V prípade rozporu napr. dispozitívnymi úkonmi (späťvzatie návrhu, zmena návrhu), rešpektuje sa nerozlučnosť vzťahu. Preto sa na takýto úkon vyţaduje súhlas všetkých spoločníkov. V preskúmavanej veci z obsahu spisu nesporne vyplýva, ţe predmetné konanie vedené na Okresnom súde Ruţomberok pod sp.zn. 3 C 156/2002 začalo podaním vzájomného návrhu (na ktorý sa v zmysle § 97 ods. 3 O.s.p. primerane pouţijú ustanovenia o návrhu na začatie konania)

1. septembra 2001 odporcom (terajším navrhovateľom 1/) v inom konaní, vedenom na tom istom okresnom súde pod sp.zn. 6 C 264/2000, pričom súd rozhodol o vylúčení tohto vzájomného návrhu na samostatné konanie. Rovnako nespornou skutočnosťou je, ţe navrhovatelia 1/ aţ 3/ sú jedinými zákonnými dedičmi po poručiteľovi J. L., zomrelom
2. novembra 1997, ktorý za ţivota bol ţivnostníkom podnikajúcim pod obchodným menom x, s miestom podnikania x. V konaní o vylúčenom predmetnom vzájomnom návrhu súd prvého stupňa aţ do roku 2007 ako s jediným účastníkom na strane navrhovateľa konal iba s navrhovateľom 1/, pričom následné rozšírenie okruhu účastníkov na strane navrhovateľov o navrhovateľov 2/ a 3/ odôvodnil tým, ţe navrhovateľ 1/ uzavrel spornú zmluvu s odporcami ako osoba, ktorá pokračovala v ţivnosti po nebohom podnikateľovi J. L. a navrhovatelia 2/ a 3/ ako jeho dedičia vstúpili smrťou poručiteľa do jeho majetkovoprávneho vzťahu v celom rozsahu, a teda súd ďalej konal i s dedičmi, nakoľko títo 4 M Cdo 1/2011 4 M Cdo 2/2011 7 z hľadiska procesného tvoria nerozlučné spoločenstvo. S takýmto záverom súdu prvého stupňa sa stotoţnil aj odvolací súd. S poukazom na vyššie uvedené teoretické východiská, podľa názoru dovolacieho súdu, sú však takéto závery oboch súdov niţšieho stupňa nesprávne. Je síce pravdou, ţe z procesného hľadiska by medzi navrhovateľmi 1/ aţ 3/ /ako zákonnými dedičmi po poručiteľovi – ţivnostníkovi) išlo o nerozlučné spoločenstvo vyplývajúce z ich hmotnoprávneho vzťahu zaloţeného ustanovením § 13 ods. 1 písm. a/ zákona č. 445/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní, avšak iba za predpokladu, ţeby predmetný vzájomný návrh podali buď všetci traja, resp. ţe by si aj ţalobcovia 2/ a 3/ uplatnili svoje práva podaním ţaloby, alebo by k vstupu navrhovateľov 2/ a 3/ do uţ prebiehajúceho konania došlo postupom v zmysle § 92 ods. 1 O.s.p. V danom prípade neprichádzal do úvahy postup v zmysle § 107 ods. 3 O.s.p. (podľa ktorého ustanovenia v prípade procesného nástupníctva hmotnoprávnych nástupcov na základe univerzálnej sukcesie súd zo zákona pokračuje v konaní s hmotnoprávnymi nástupcami), keďţe konanie v danej veci bolo začaté aţ po smrti poručiteľa J. L.. Z uvedeného moţno podľa názoru dovolacieho súdu vyvodiť, ţe pokiaľ tak prvostupňový, ako aj odvolací súd v návrhovom konaní konali ako s účastníkmi konania na strane navrhovateľa aj s navrhovateľmi 2/ a 3/ (ktorí si svoje práva neuplatnili ţalobou) bez návrhu účastníka uţ prebiehajúceho súdneho konania na ich vstup ako ďalších účastníkov konania a bez ich súhlasu s takýmto vstupom do konania na strane navrhovateľa zaťaţili konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. e/ O.s.p., a tak generálny prokurátor Slovenskej republiky dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa § 243e O.s.p.

§ 243fods.

1 písm. a/ O.s.p., keďţe to vyţadovala ochrana práv a zákonom chránených záujmov účastníkov konania a túto ochranu nebolo moţné dosiahnuť s inými právnymi prostriedkami. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ustanovenia § 243b ods. 2 O.s.p. a § 243b ods. 3 O.s.p.

§ 243iods.

2 O.s.p. napadnuté rozhodnutia odvolacieho, ako aj prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného, ako aj dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). 4 M Cdo 1/2011 4 M Cdo 2/2011 8 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 25. januára 2012 JUDr. Ľubor Šebo, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová