1, ods. 2 Trestného zákona, o dovolaní obvineného, ktoré podal prostredníctvom svojho obhajcu Mgr. Tomáša Gureckého, advokáta v Čadci, proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 14. októbra 2015, sp. zn. 2To 68/2015, a takto rozhodol:
c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného G. Y. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Čadca z 18. marca 2015, sp. zn. 2T 79/2014, bol obvinený G. Y. uznaný za vinného z prečinu podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa
Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, nakoľko súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia uložený rozsudkom Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 6T 107/2013, z 3. februára 2014, právoplatného 19. februára 2014 pokladal na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
1 Trestného poriadku obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenej spoločnosti F. J. XXXX/X, O. škodu vo výške 4 000 eur. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie prokurátor. Krajský súd v Žiline rozsudkom zo 14. októbra 2015, sp. zn. 2To 68/2015, rozhodol tak, že
1 písm. d/, písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o treste. Rozhodol sám na základe § 322 ods. 3 Trestného poriadku tak, že obvineného Daniela Vágaya odsúdil
4 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace.
4 Trestného zákona obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1, ods. 2 Trestného zákona obvinenému uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 12 (dvanásť) mesiacov.
2 Trestného zákona zrušil rozsudok Okresného súdu Galanta, sp. zn. 3T 57/2013, zo
obvineného rozsudok Okresného súdu Čadca vo výroku o treste bol správny. V ďalšej časti dovolania obvinený cituje jednotlivé ustanovenia Trestného zákona, a to : § 212 ods. 1 a ods. 4; § 38; § 40; § 36; § 37; Trestného zákona. Obvinený je toho názoru, že u neho neprevažoval pomer priťažujúcich okolností nad okolnosťami poľahčujúcimi. Súd mal prihliadnuť nielen na ich pomer, ale aj na mieru ich závažnosti. Veľmi významnou poľahčujúcou okolnosťou je, že obvinený sa priznal k spáchaniu trestného činu a svoje konanie úprimne oľutoval. Ďalej obvinený napáda skutkové zistenia a ich hodnotenie súdmi (s poškodeným netelefonoval a v banke pre peniaze nebol, trestné konanie nebol jeho nápad a z tohto konania nemal finančný príjem vo výške 4 000 eur). S poukazom na uvedené súdy mali použiť aj poľahčujúcu okolnosť - spáchanie trestného činu v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností, pretože obvinený na začiatku nevedel, že sa jedná o trestný čin. Obvinený ďalej uviedol aj ďalšie poľahčujúce okolnosti, ktoré mali súdy vziať do úvahy, a to spáchanie trestného činu v núdzi, tiesnivých osobných a rodinných podmienkach, ktoré si sám neprivodil (v dobe spáchania trestného činu bol vo finančnej núdzi, snažil sa uživiť svoju rodinu). Obvinený po celú dobu spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní, pred súdom urobil vyhlásenie o svojej vine a trestné konanie nepredlžoval.
jeho názoru mu svedčí 5 poľahčujúcich okolností
b/, písm. g/, písm. h/, písm. l/, písm. n/ Trestného zákona. Čo sa týka priťažujúcich okolností, obvinený poukázal na to, že skutok bol spáchaný pred 5 rokmi. Neboli uňho dané dôvody pre aplikáciu § 38 ods. 4 Trestného zákona, čím došlo k nesprávne uloženému trestu. Rozhodnutie odvolacie ho súdu by nemalo byť pre účastníkov prekvapivé.
jeho názoru, pokiaľ chcel súd aplikovať ustanovenie § 38 ods. 4 Trestného zákona, mal o tejto skutočnosti strany konania informovať. Vzhľadom na uvedené obvinený podal dovolanie z dôvodov špecifikovaných v § 371 ods. 1 Trestného poriadku písm. c/ - že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu. Obvinený sa dozvedel o posúdení trestnej sadzby
4 Trestného zákona až v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. písm. g/ - rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Orgány činné v trestnom konaní nemali ucelenú reťaz dôkazov o vine, a preto je významnou poľahčujúcou okolnosťou jeho priznanie, písm. h/ - bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. U obvineného neboli splnené podmienky pre posúdenie trestnej sadzby
4 Trestného zákona a uložený trest je nad rámec trestnej sadzby za prejednávaný trestný čin
obžaloby, písm. i/ - rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia s ohľadom na vyššie uvedené. Obvinený G. Y. navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline zo
1 písm. c/ Trestného poriadku obvinený neuviedol žiadnu skutočnosť, o ktorú by oprel svoj záver, že bolo porušené jeho právo na obhajobu. Posudzovanie konania páchateľa a jeho osoby z hľadiska zásad pre ukladanie trestu nemá súvislosť s porušením práva na obhajobu. Obvinený G. Y. mal ustanoveného obhajcu, ktorý ho v konaní zastupoval.
názoru prokurátora všetky dôkazy boli vykonané v súlade s požiadavkami upravenými v Trestnom poriadku. Obvinený neuviedol ani jediný dôkaz, ktorý by bol vykonaný nezákonne. Tým teda nebol naplnený dovolací dôvod
1 písm. g/ Trestného poriadku. Prokurátor ďalej uviedol, že obvineným akcentovaný dôvod dovolania uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku, teda uloženie neprípustného druhu trestu, je len mylný názor obvineného. Je zrejmé, že odvolací súd ustálil trestnú sadzbu, v rámci ktorej musel obvinenému ukladať trest v rozmedzí od 5 rokov a 4 mesiacov až do 10 rokov.
názoru prokurátora pre páchateľa, ktorý má v registri trestov 15 záznamov pre rôznu majetkovú trestnú činnosť, je uložený trest primeraný.
názoru prokurátora ani dovolací dôvod
1 písm. i/ Trestného poriadku nie je naplnený. Obvinený prostredníctvom obhajcu prezentoval svoj uhol pohľadu na existenciu aj ďalších poľahčujúcich okolností.
prokurátora sú však tieto názory nesprávne. Napr. uvedenie poľahčujúcej okolnosti
b/ Trestného zákona, t.j. spáchanie trestného činu v dôsledku nedostatku vedomostí a skúseností, čo pri úmyselnom trestnom čine, ktorý je kladený obvinenému za vinu a s prihliadnutím na bohatý register trestov možno hodnotiť ako nemiestny záver. S poukazom na uvedené dôvody prokurátor navrhol, aby dovolací súd
Trestného poriadku dovolanie odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
K vyjadreniu prokurátora sa vyjadril 9. júna 2016 obvinený prostredníctvom svojho obhajcu. Vo vyjadrení v podstate zopakoval skutočnosti uvedené v podanom dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) na základe podaného dovolania zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Trestného poriadku), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku), za splnenia podmienok uvedených v § 373 Trestného poriadku, v zákonnej lehote a mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku). Dospel však k záveru, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. h/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku.
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu (písm. c/), bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa (písm. h/), rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom (písm. g/), rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť (písm. i/). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov
Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c/ Trestného poriadku odmietnuť. Dovolací súd skúmal najskôr naplnenie dovolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, t.j. či zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
citovaného ustanovenia chápe ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Právo na obhajobu v sebe zahŕňa právo na osobnú obhajobu, právo nechať sa obhajovať obhajcom, ktorým môže byť len advokát, právo na povinnú obhajobu, ako aj povinnosť orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať okolnosti svedčiace proti obvinenému a okolnosti svedčiace v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávať dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Zároveň aj predstavuje vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Obvinený v podanom dovolaní neuviedol ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by preukazovala, že v posudzovanom prípade bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. Obvinený tento dovolací dôvod videl v tom, že o posúdení trestnej sadzby
4 Trestného zákona sa dozvedel až v rámci odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Bolo to pre neho tzv. prekvapivé rozhodnutie. Zo spisového materiálu vyplýva, že obvinený G. Y. v prípravnom konaní ako aj v konaní pred okresným i krajským súdom dôsledne využil právo na obhajobu, ktoré patrí k základným atribútom spravodlivého procesu. Obhajcovia, ako vyplýva z trestného spisu sa zúčastňovali v prípravnom konaní i v konaní pred súdom riadne všetkých úkonov trestného konania (JUDr. Ján Jenča v prípravnom konaní a Mgr. Tomáš Gurecký v konaní pred súdom). Čo sa týka tzv. prekvapivého rozhodnutia (ako ho vnímal obvinený), najvyšší súd poznamenáva: predvídateľné je také rozhodnutie, ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení možným iným právnym posúdením veci súdom.
2 Trestného poriadku ak chce súd obžalovaného uznať za vinného
prísnejšieho ustanovenia Trestného zákona, ako
ktorého skutok posudzovala obžaloba, musí ho na to upozorniť a prípadne mu aj poskytnúť lehotu na prípravu obhajoby vzhľadom k možnej zmene právnej kvalifikácie. V posudzovanom prípade však o takýto prípad nejde. Nešlo o zmenu právnej kvalifikácie
prísnejšieho ustanovenia, ale len o postup súdov
zásad pre ukladanie trestov v zmysle § 34 Trestného zákona. Pod pojmom zákonom stanovená trestná sadzba sa rozumie sadzba trestu odňatia slobody uvedená v osobitnej časti Trestného zákona po jej úprave
ustanovení všeobecnej časti Trestného zákona. Súdy neboli teda povinné vopred informovať o tom, ako upravia základnú trestnú sadzbu vzťahujúcu sa na prečin podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona, teda nešlo o prekvapivé rozhodnutie. Dovolací dôvod
1 písm. c/ Trestného poriadku naplnený nebol. Obvinený G. Y. v dovolaní namietal nezákonnosť rozhodnutia odvolacieho súdu, teda naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. g/ Trestného poriadku. Pričom poukázal na to, že orgány nemali ucelený reťazec dôkazov o jeho vine. Z obsahu predloženého spisu je zrejmé, že obvinený Daniel Vágay na hlavnom pojednávaní po prednesení obžaloby a po poučení o jeho právach
1 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora, právne kvalifikovaného ako prečin podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona. Následne prvostupňový súd postupom
7 Trestného poriadku vyhlásenie obvineného prijal a
8 Trestného poriadku dokazovanie v rozsahu, v akom obvinený priznal spáchanie skutku, nevykonal. Vykonal dokazovanie v súvislosti s ukladaním trestu. Obvinený v rámci uvedenia tohto dôvodu nepreukázal žiadnym spôsobom, ktorý dôkaz bol vykonaný nezákonne.
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky súdy obidvoch stupňov pri vykonávaní dokazovania postupovali v súlade so zákonom a v tomto smere im nie je čo vytknúť. V súvislosti s dovolacou námietkou v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Trestného poriadku Najvyšší súd Slovenskej republiky poukazuje na to, že okresný súd u obvineného Daniela Vágaya postupoval
V posudzovanej veci po zrušení prvostupňového rozhodnutia vo výroku o treste potom krajský súd uložil obvinenému súhrnný trest
zásad uvedených v § 42 ods. 1 Trestného zákona. Za prečin podvodu
1, ods. 2 Trestného zákona, za zbiehajúci sa prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
1 písm. d/ Trestného zákona z rozsudku Okresného súdu Galanta, sp. zn. 3T 57/2013, zo 7. augusta 2013 a za skutky pod bodom 1/, 2/ právne kvalifikované ako zločin poškodzovania cudzej veci
1, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona formou spolupáchateľstva
Trestného zákona pokračujúci zločin krádeže
2 písm. a/, ods. 4 písm. c/ Trestného zákona v časti v štádiu pokusu
1 Trestného zákona v časti dokonaný formou spolupáchateľstva
zn. 6T 107/2013, z
toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. V tomto prípade to bol trestný čin
4 Trestného zákona, kde je rozpätie trestnej sadzby od 3 rokov do 10 rokov. Odvolací súd uložil druh trestu, ktorý zákon v posudzovanej veci pre tento trestný čin pripúšťa a v zákonom stanovenej sadzbe. Nebol teda naplnený ani dovolací dôvod
1 písm. h/ Trestného poriadku. Pokiaľ ide o dovolací dôvod
1 písm. i/ Trestného poriadku; z tohto ustanovenia vyplýva, že dovolací súd nepreskúmava skutkové zistenia, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie súdu, teda nepreskúmava ani neúplnosť skutkových zistení ani nesprávne hodnotenie dôkazov. Rozsah jeho prieskumnej povinnosti je vždy vymedzený len dovolacím dôvodom, pre ktorý je dovolanie podané. Podstatou správnej právnej kvalifikácie je, že skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol subsumovaný pod správnu skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad (nesprávna subsumpcia) odôvodňuje naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i/ Trestného poriadku. Najvyšší súd konštatuje, že v posudzovanej veci skutková veta tak, ako bola ustálená, obsahuje všetky zákonné znaky trestného činu, z ktorého bol obvinený G. Y. právoplatne uznaný za vinného (k skutku sa priznal) a jeho konanie bolo správne právne posúdené v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani dovolací dôvod
1 písm. i/ Trestného poriadku naplnený nebol.
c/ Trestného poriadku dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania predpokladané ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/, písm. h/, písm. g/, písm. i/ Trestného poriadku, preto dovolanie obvineného Daniela Vágaya na neverejnom zasadnutí odmietol. Dovolateľom uplatnený návrh na prerušenie výkonu trestu odňatia slobody
4 Trestného poriadku dovolacím súdom do rozhodnutia (o dovolaní) nemal vzhľadom k odmietnutiu podaného dovolania zákonný dôvod . Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.