správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o výživnom pre maloletú P.. Vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, správne ich vyhodnotil. V priebehu konania sa vysporiadal s námietkami otca, ktorý v odvolacom konaní neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o jeho vyživovacej povinnosti voči maloletej P.. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom otca, že súd prvého stupňa mal návrh matky posúdiť
Taktiež uviedol, že z obsahu spisového materiálu, napriek tvrdeniu otca, nevyplýva, že by konajúci súd neposkytol právnemu zástupcovi otca, resp. otcovi priestor na realizáciu ich procesných práv. Naopak, konanie viedol v súlade so všetkými zásadami riadneho procesu a dodržal zásadu rovnosti účastníkov konania. Taktiež prvostupňový súd rozhodol správne aj o výške a spôsobe zaplatenia dlhu na výživnom, odvolací súd napadnutý rozsudok v príslušných výrokoch potvrdil a
2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Poukazujúc na ustanovenia § 81 ods. 1, § 153 ods. 2 O.s.p. odvolací súd uviedol, že „súd nie je vo veciach starostlivosti o maloletých viazaný návrhom, preto nie je potrebné, aby v rozhodnutí vyčerpal celý predmet konania a v prevyšujúcej časti, v ktorej nevyhovel návrhu na určenie výživného tento zamietol. V predmetnom prípade odvolací súd zistil, že konajúci súd zamietol návrh matky na určenie výživného v prevyšujúcej časti, preto tento výrok
1 písm.i/ O.s.p. zrušil ako nezákonný“. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletej dovolanie, prípustnosť ktorého vyvodzoval z ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. Namietal, že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Vyslovil vážne pochybnosti, či pri vyhlásení rozsudku odvolacieho súdu boli dodržané podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p., pretože verejne prístupný zoznam pojednávaní na všetkých všeobecných súdoch Slovenskej republiky vôbec neobsahuje záznam o tom, že Krajský súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp.zn. 8 CoP 98/2011 oznámil verejné vyhlásenie rozsudku. V súdnom spise o tom nie je záznam, alebo iný dôkaz. Uvedené oznámenie sa nenachádza ani na elektronickej úradnej tabuli vytvorenej na webovom sídle ministerstva spravodlivosti. 3 2 Cdo 247/2011
názoru dovolateľa odvolací súd taktiež závažne pochybil, keď nedoručil právnemu zástupcovi otca vyjadrenie matky maloletej k odvolaniu otca proti rozsudku súdu prvého stupňa. Poukázal aj na to, že odvolací súd závadným procesným postupom pri odôvodňovaní rozhodnutia znemožnil dovolateľovi realizáciu jeho procesných práv – porušil jeho právo na riadne odôvodnenie rozsudku. Dovolateľ navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie. Kolízny opatrovník maloletej sa k dovolaniu nevyjadril, matka maloletej považuje dovolanie za bezpredmetné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.). V zmysle § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci je dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu.
1 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. V zmysle § 238 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti rozsudku, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci.
3 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež vtedy, ak smeruje proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu, vo výroku ktorého odvolací súd vyslovil, že dovolanie je prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4. V ustanovení § 238 ods. 4 Občiansky súdny poriadok zakotvuje zásadu, že dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (výnimku z tejto zásady predstavujú rozsudky o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností, o pozbavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení). 4 2 Cdo 247/2011 V preskúmavanej veci išlo o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Išlo tu teda o takú vec upravenú Zákonom o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na ktorú sa nevzťahuje výnimka v zmysle § 238 ods. 4 O.s.p. Vychádzajúc z toho, je opodstatnený záver, že dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu vykazuje znaky rozsudku, v prípade ktorého je procesná prípustnosť dovolania vylúčená ustanovením § 238 ods. 4 O.s.p. S prihliadnutím na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vždy, či dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád vedúcich k vydaniu tzv. zmätočného rozhodnutia, ktoré by viedlo k záveru, že dovolanie je prípustné bez ohľadu na procesnú formu rozhodnutia odvolacieho súdu a spôsob jeho rozhodnutia, neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm.a/ až g/ O.s.p. (t.j., či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, o prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, o prípad nedostatku návrhu na začatie konania vo veciach, ktoré možno začať len na návrh, či o prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným. Z vymenovaných procesných vád je v dovolaní výslovne namietaná vada konania
písm.f/ O.s.p., t.j., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť pred ním konať. Dovolateľ namietal, že k odňatiu možnosti konať pred súdom došlo tým, že 1/ v konaní pred odvolacím súdom absentuje dôkaz o tom, že pri vyhlásení rozsudku bol dodržaný zákonný postup, 2/ dovolateľovi nebolo zaslané vyjadrenie matky k jeho odvolaniu proti prvostupňovému rozsudku, 3/ nedostatočné odôvodnenie rozsudku odvolacieho súdu.
ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. 5 2 Cdo 247/2011 K prvej dovolacej námietke dovolateľa, ktorou poukazuje na nedodržanie podmienok odvolacím súdom pre verejné vyhlásenie rozsudku a tým odňatie možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm.f/ O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza nasledovné : Postup súdu pri vyhlasovaní rozsudku, ak sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania, stanovuje § 156 ods. 3 O.s.p.,
ktorého v týchto prípadoch súd oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku nie je potrebné na vyhlásenie rozsudku osobitne predvolávať účastníkov konania (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 18. augusta 2010, sp.zn. 4 Cdo 262/2009).
ustanovenia § 21 ods. 1 zák. č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre krajské súdy, špeciálny súd a vojenské súdy na úradnej tabuli súdu umiestnenej v budove v blízkosti vchodu do budovy súdu sa uverejňujú určené rozhodnutia súdu, úradné oznámenia alebo iné písomnosti súdu, o ktorých tak ustanoví predseda súdu alebo riaditeľ správy súdu. Na úradnej tabuli súdu sa ďalej zverejní údaj o tom, kde a v akom čase možno nazrieť do rozvrhu práce vrátane jeho dodatkov a stanoviska sudcovskej rady k rozvrhu práce, ako aj spôsob oboznámenia sa so zoznamom správcov 11) a zoznamom znalcov, tlmočníkov a prekladateľov.
ustanovenia § 21 ods. 2 uvedeného zákona písomnosti súdu a údaje
odseku 1 sa zverejňujú v elektronickej podobe na webovej stránke súdu, a to v ten istý deň, ako sa vyvesia na úradnej tabuli súdu
odseku
1 v znení účinnom do 31.12.2011 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci smej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol
bez nariadenia pojednávania, c/ to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
2 O.s.p. v tomto znení ale v ostatných prípadoch (než sú uvedené v § 214 ods. 1 O.s.p.) môže odvolací súd rozhodnúť aj bez nariadenia odvolacieho pojednávania. V danom prípade odvolací súd rozhodol
platnej právnej úpravy v čase vyhlásenia rozsudku stačilo, aby toto oznámenie bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu. Druhú dovolaciu námietku, ktorá sa týkala odvolacieho súdu, ktorým malo
názoru dovolateľa prísť k odňatiu možnosti konať pred súdom tým, že mu nedoručil vyjadrenie druhého účastníka k jeho odvolaniu, dovolací súd však vzhliadol ako dôvodnú. Postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom zakladá porušenie práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len dohovor), porovnaj napr. sp.zn. III. ÚS 156/06, sp.zn. III. ÚS 331/04, sp.zn. II. ÚS 174/04. 7 2 Cdo 247/2011
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46 ods. 1 ústavy inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (I. ÚS 4/94). Obsah práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto („každý“) domáha svojho práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku konania súdu, ktoré je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/08). Koncept spravodlivého súdneho konania vnímaný v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj v judikatúre Ústavného súdu Slovenskej republiky (viď sp.zn. II. ÚS 116/09, sp.zn. III. ÚS 199/08, sp.zn. IV. ÚS 186/09) vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosti za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície – proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe implikuje právo na kontradiktórne konanie,
ktorého procesné strany musia dostať príležitosť, nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené (účastníkmi), alebo zabezpečené (súdom) s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, Milatová a ďalší proti Českej republike, č. 61811/00, ECHR 2005-V, Mareš proti Českej republike, č. 1414/03,
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 335/06), v dôsledku čoho bola dovolateľovi odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.). Procesná vada
ustanovenia § 237 písm.f/ O.s.p. zakladá prípustnosť dovolania a je zároveň tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou nemôže byť považované za správne. Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243b ods. 1, 3 O.s.p.). Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že aj ďalšia námietka dovolateľa ohľadom nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacím súdom vo výroku o zrušení výroku 9 2 Cdo 247/2011 rozsudku okresného súdu o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúcej časti je dôvodná a táto vada zakladá aj prípustnosť dovolania
a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného konania a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.