o ochranu osobnosti

Najvyšší súd 6 Cdo 236/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Ing. J. D., bývajúceho vo V., zastúpeného JUDr. S. K., advokátom so sídlom vo V., proti ţalovanej S., s. r. o., so sídlom v B., o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 1 C 1670/1998, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

1. februára 2011 sp. zn. 4 Co 146/2010 takto r o z h o d o l : Dovolanie o d m i e t a . Ţiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov dovolacieho konania. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Prešove ako súd odvolací označeným rozsudkom potvrdil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou (ako súdu prvého stupňa) zo
2. septembra 2010 č. k. 1 C 1670/1998-360, ktorým bola zamietnutá ţaloba ţalobcu o poskytnutie ochrany (vo forme ospravedlnenia a náhrady nemajetkovej ujmy) za zásah do jeho osobnostných práv, ku ktorému malo dôjsť uverejnením článku s názvom „ Poslanec O., jeho bratia a tí druhí ...“ v periodiku ţalovanej „P“ č. x zo dňa xx. Potvrdenie prvostupňového rozsudku odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu ako aj rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Dovolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci oboma súdmi, nesprávnym vyhodnotením vykonaných dôkazov, nesprávnymi skutkovými zisteniami a všeobecne aj vadami uvedenými v § 237 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“). 2 6 Cdo 236/2011 Ţalovaná sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadrila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) skúmal predovšetkým prípustnosť dovolania a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). Podmienky prípustnosti dovolania proti rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 O.s.p. Prípustnosť dovolania v predmetnej veci podľa § 238 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejde totiţ o zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu vo veci samej, ani o rozsudok, v ktorom by sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci, pretoţe dovolací súd v tejto veci ešte nerozhodoval. Rovnako nejde o potvrdzujúci rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu a nejedná sa ani o potvrdenie rozsudku, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a
3. Dovolací súd z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) preskúmal prípustnosť dovolania aj z hľadísk uvedených v § 237 O.s.p., na ktoré dovolateľ poukazoval len všeobecne. Podľa tohto ustanovenia dovolanie je prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolací súd z obsahu spisu nezistil existenciu ţiadnej podmienky prípustnosti dovolania uvedenej v tomto zákonnom ustanovení. So zreteľom na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobcu ako neprípustné odmietol (§ 218 ods. l písm. c/ v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p.) bez toho, aby sa mohol zaoberať vecnou správnosťou dovolaním napadnutého rozsudku odvolacieho súdu 3 6 Cdo 236/2011 z hľadiska právneho posúdenia veci alebo prípadného výskytu tzv. iných vád konania týkajúcich sa hodnotenia vykonaných dôkazov či zisťovania skutkového stavu veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.). O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. (s pouţitím analógie) v spojení s § 243b ods. 5 O.s.p., keď neboli dané dôvody pre pouţitie odseku 2 tohto ustanovenia, pretoţe ţalovanej v súvislosti s dovolacím konaním ţiadne trovy nevznikli. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
4. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
5. apríla 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová