216 356,80 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2ObdoV/1/2016 Identifikačné číslo spisu: 5098899851 Dátum vydania rozhodnutia: 31.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Katarína Pramuková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:5098899851.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: PSN a. s., so sídlom A. Bernoláka 6, Ružomberok, IČO: 36 857 645, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Martin Kováčik, s. r. o., so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica, IČO: 47 236 876, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Kováčik, proti žalovaným: 1/ Ing. I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom: V., 2/ I. U., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom: V., 3/ X. U., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom: V., 4/ JUDr. Eva Plichtová, so sídlom kancelárie Radlinského 1718, Dolný Kubín, správca konkurznej podstaty úpadcu O.C. - MARÍNA, s. r. o., so sídlom: Hviezdoslavovo nám. 1, Námestovo, IČO: 36 375 063, 5/ MARÍNA - NÁMESTOVO, s. r. o., so sídlom: A. Bernoláka 6, Ružomberok, IČO: 36 375 055, 6/ P. U., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom: V., 7/ X. V., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom: F., 8/ W. M., rod. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom: V., 9/ M. R. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom: X., 10/ I. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom: V., žalovaní 1/, 7/, 8/, 9/ a 10/ zastúpení advokátkou JUDr. Lenkou Mišalovou so sídlom Radlinského 47, Dolný Kubín, o zaplatenie 216 356,80 eur (pôvodne 6 517 965,20 Sk) s príslušenstvom, vedenej na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 22Cb 635/1998, o dovolaní žalovaných 1/, 7/, 8/, 9/ a 10/ proti rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z

1. júna 2015 č. k. 4 Obo 73/2013-1687 v spojení s opravným uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
2. mája 2016 4 Obo 73/2013-1855, takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a . Žalobcovi nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania. Odôvodnenie Krajský súd v Žiline ako súd prvého stupňa rozsudkom z
3. augusta 2013 č. k. 22Cb/635/1998-1596 uložil žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/ a 10/ povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 216 356,80 eur spolu s 28% úrokom z omeškania zo sumy 212 158,82 eur od
5. 1998 až do zaplatenia tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť žalovaných s tým, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť žalovanú sumu vo výške 216 356,80 eur spolu s 28% úrokom z omeškania zo sumy212 158,82 eur od
7. 1998 až do zaplatenia, žalovaná 7/ je povinná zaplatiť zo žalovanej sumy sumu 11 834,53 eur, žalovaná 8/ je povinná zaplatiť zo žalovanej sumy sumu 12 315,79 eur, žalovaná 9/ je povinná zaplatiť zo žalovanej sumy 6 662,10 eur a žalovaný 10/ je povinný zaplatiť zo žalovanej sumy rovnako 6 662,10 eur, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh zamietol. Súčasne rozhodol o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podaný žalovanými 1/, 7/ a 8/ na pojednávaní dňa
10. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/ a 10/ uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 40 392,77 eur do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Na základe dokazovania vykonaného výsluchom účastníkov, ich zástupcov, oboznámením sa s obsahom pripojených dedičských spisov Okresného súdu Námestovo sp. zn. D 310/98, Dnot 264/98 a D 40/2013, oboznámením sa s obsahom pripojeného spisuRI 536/98, RIII 1250/92, č. l. 638 spisu, listinnými dôkazmi v spise, ako aj svedeckými výpoveďami svedkýň Ing. U. L., Ing. U. U. a Ing. F. H., súd prvého stupňa zistil, že úverovou zmluvou F., pobočka Dolný Kubín č. XXXXXX/X zo dňa
12. 1992 poskytla žalovanému 1/ úver vo výške 15 497 000,- Sk pri úrokovej sadzbe plus 2% nad základnú sadzbu. Tento úver sa žalovaný 1/ zaviazal splatiť do
15. V bode
16. písm. a/ úverovej zmluvy účastníci dohodli, že pokiaľ žalovaný 1/ splátku v dohodnutom termíne neuhradí a nepožiada o jej odloženie, sporiteľňa postupne zvýši úrokovú sadzbu zo sumy nezaplatenej splátky až na 28%. Ďalej v bode
17. úverovej zmluvy účastníci dohodli, že žalovaný 1/ berie na vedomie, že pri úvere alebo splátke nesplatenej v lehote, sporiteľňa pristúpi k zvýšeniu úrokovej sadzby na 28% zo sumy úveru alebo splátky nesplatenej v lehote odo dňa nasledujúceho po splatnosti úveru alebo splátky. Z obsahu bodu
18. úverovej zmluvy súd mal preukázané, že žalovaný 1/ sa zaväzuje splatiť úver s úrokmi vrátane poplatkov, náhrady, paušály náhrad za poskytnutý úver a za úkony vykonané v súvislosti so správou úveru podľa sadzobníka poplatkov a náhrad vydaného F.. Súd mal ďalej preukázané, že dodatkom č. 1 k úverovej zmluve sa účastníci zmluvy, t. j. F., Mestská pobočka v Y. a žalovaný 1/ dohodli, že v prípade, ak žalovaný v 1/ do 15 dní po skončení štvrťroka nebude mať dostatok zdrojov na bežnom účte na inkaso úrokových nákladov, resp. úroky neuhradí inak, sporiteľňa zo sumy nezaplateného úroku uplatní sankčný úrok vo výške 28%. Posledným dodatkom č. 8 z
20. 1997 k úverovej zmluve sa jej účastníci dohodli, že zostatok úveru vo výške 7 337 000,-- Sk sa bude splácať formou pravidelných mesačných splátok v roku 1998 za január až máj po 200 000,-- Sk a v júni 4 437 000,-- Sk. Splácanie bolo presne špecifikované aj v roku
21. Dňa
23. 2002 F., pobočka Y. a žalovaný 1/ uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX/X/A-X, v ktorej bode
24. bolo zriadené záložné právo na prevádzkovú jednotku potravín, široký sortiment súp. č. 1 postavenú na parc. č. 4/1 a 4/3 k. ú. O., zapísaná na LV č. XXXX, v tom čase v Stredisku geodézie Y., ktorých hodnota podľa znaleckého posudku je 15 957 000,-- Sk. V bode
25. účastníci dohodli, že táto zmluva sa uzatvára na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 15 497 000,-- Kčs z vyššie uvedenej úverovej zmluvy. V záhlaví zmluvy o zriadení záložného práva bolo uvedené, že sa zabezpečuje pohľadávka z úverovej zmluvy č. XXXXXX/X z
27. 1992, ktorá bola uzavretá medzi totožnými zmluvnými stranami. Z výpisu z katastra nehnuteľností k. ú. O. LV č. XXXX súd zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti označenej ako nehnuteľnosť súp. č. 1 postavená na parc. č. 4/1, ako aj parcely č. 4/1 o výmere 1 157 m2 a parcely č. 4/3 o výmere 68 m2, je obchodná spoločnosť MARÍNA - NÁMESTOVO, s. r. o., Námestovo, v jednej polovici a obchodná spoločnosť O.C. - MARÍNA, s. r. o., Námestovo, tiež v jednej polovici. Z ručiteľského záväzku podpísaného žalovaným 2/ a žalovanou 3/, vyplýva, že sa zaviazali ručiť za záväzok klienta Ing. I. U. - žalovaného 1/ titulom úverovej zmluvy č. XXXXXX/X zo dňa
29. 1992 vo výške 2 400 000,-- Kčs a v tejto výške preberá žalovaný 2/ ako ručiteľ s manželkou X. - žalovanou 3/ ručenie. V konaní nebolo preukázané, že by dlh vo výške 6 517 965,20 Sk, ktorého sa domáhala F., a. s., ako dlhu z predmetnej úverovej zmluvy, zákonným spôsobom zanikol. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 151d ods. 2 OZ platného v roku 1997, ako aj v čase vkladu vlastníckeho práva. Vzhľadom na to, že vlastnícke právo žalovaného 1/ k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, vedenej Správou katastra O., prešlo zo žalovaného 1/ na žalovaných 4/ a 5/ a následne podiel žalovaného 5/ prešiel na žalovaného 11/, mal súd preukázané, že záložné právo pôsobí aj voči súčasným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. V konaní nebolo preukázané, že by pôvodný veriteľ F., a. s., vyzval žalovaného 1/ ako dlžníka na zaplatenie žalovanej istiny. V konaní boli preukázané výzvy na zaplatenie voči ručiteľom - žalovaným 2/ a 3/, avšak vzhľadom na skutočnosť, že na majetok žalovaného 1/ bol vyhlásený konkurz, súd vyhodnotil túto skutočnosť v súlade s ustanovením § 306 ods. 1 Obchodného zákonníka majúc za to, že bola splnená aj hmotno-právna podmienka uplatnenia nároku voči ručiteľom žalovaného 1/ v súlade s touto zákonnou úpravou. Vo vzťahu k námietke žalovaných 3/, 6/, 7/, 8/, 9/ a 10/ o aktívnej legitimácii žalobcu v konaní súd prvého stupňa mal notárskymi zápisnicami preukázané, že žalovaná pohľadávka na základe zmlúv o postúpení pohľadávok prechádzala postupne zo F., a. s., na F., a. s., a to zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
31. 2000 a notárskou zápisnicou N 498/00, Nz 485/00 zo dňa
33. 2000, ďalej notárskou zápisnicou N 26/2004, Nz 5704/2004 zo dňa
35. 2004 pohľadávka prešla z postupcu F., a. s., na postupníka Majetkový Holding, a. s., Bratislava, ďalej notárskou zápisnicou N 107/2004, Nz 13460/2004 zo dňa
37. 2004 pohľadávka prešla z postupcu Majetkový Holding, a. s., na VINACO HOLDINGS LIMITED, Cyprus, ďalej notárskou zápisnicou N 173/2004, Nz 22985/2004 zo dňa
39. 2004 pohľadávka prešla z postupcu VINACO HOLDINGS LIMITED, Cyprus na postupníka Dražobná a finančná spoločnosť, s. r. o., Bratislava a notárskou zápisnicou N 304/2004, Nz 27853/2004 zo dňa
41. 2004 prešla pohľadávka z postupcu Dražobná a finančná spoločnosť, s. r. o., na RUDEA a. s., Ružomberok. Poslednou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
43. 2009 pohľadávka prešla na PSN, a. s., Ružomberok. Vzhľadom na uvedené mal súd prvého stupňa za preukázané, že predmetná pohľadávka prešla z pôvodného veriteľa F. až na súčasného žalobcu. S poukazom na to súd vyhodnotil námietku žalovaných, namietajúcich aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní, za nedôvodnú, poukazujúc na listinné dôkazy - zakladateľskú listinu F., a. s., ako aj výpis z obchodného registra F., a. s., ako verejnej listiny, z ktorých mal súd preukázané, že pohľadávka z predmetnej úverovej zmluvy prešla zo F. na F., a. s. a následne hmotno-právnymi úkonmi - zmluvami o postúpení pohľadávky ju nadobudol žalobca vystupujúci v konaní aj v čase vyhlásenia tohto rozsudku. Súd prvého stupňa, vychádzajúc aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, vysloveného v jeho rozhodnutí zo dňa
45. 2009, k otázke účinnosti uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávok konštatoval, že žalobca má aktívnu legitimáciu na uplatňovanie nároku z predmetnej úverovej zmluvy. V konaní mal jednoznačne preukázané, že F., štátny peňažný ústav ako celok bola pretransformovaná do F., a. s., ktorá následne zmluvami o postúpení pohľadávok pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy prevádzala na konkrétne subjekty, v konečnom dôsledku až na žalobcu - PSN, a. s., Ružomberok, vo vzťahu ku ktorému súd aj rozhodol. Súd poukázal na listinné dôkazy, ktoré predložil žalobca na pojednávaní dňa
47. 2013, a to obsah Notárskej zápisnice N 56/94, Nz 57/94 zo dňa
49. 1994 spísanej pred notárkou JUDr. Helenou Hrušovskou so sídlom v Bratislave, ako aj na zakladaciu listinu F., a. s., V., z ktorých vyplýva, že predmetná pohľadávka prešla na F., a. s. Osobitne súd poukázal na článok 4 bod 3 zakladacej listiny F., a. s., z ktorého jednoznačne vyplýva, že F., a. s., preberá všetok majetok F., š. p. ú., a to aj všetky práva, povinnosti, záväzky i neznáme, to znamená, aj tie záväzky, ktoré by neboli obsahom ani špecifikácie majetku, ktorá je uvedená v schválenom privatizačnom projekte. Poukazujúc aj na právoplatné rozhodnutia prvostupňového súdu, ktorými bola pripustená zmena v osobe účastníka konania na strane žalobcu, má podľa názoru súdu žalobca, vo vzťahu ku ktorému konal a rozhodol - PSN, a. s., Ružomberok, aktívnu legitimáciu v spore. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobca má aktívnu legitimáciu, aby sa domáhal zaplatenia nárokov z úverovej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi žalovaným 1/ a F., š. p. ú., pobočka Y., č. XXXXXX/X zo dňa
52. Vo vzťahu k návrhu žalovaných 1/, 7/ a 8/ na prerušenie konania až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/22/2013, súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh na prerušenie konania nie je dôvodný, pretože neboli splnené podmienky stanovené § 109 ods. 1 a 2 O. s. p., preto návrh zamietol. Vyslovil názor, že konanie Okresného súdu Žilina vedené pod sp. zn. 5Cbi/22/2013 nie je takým konaním, v ktorom sa rieši zásadná otázka, ktorá by bola podstatná pre konanie 22Cb/635/1998, vedené na Krajskom súde v Žiline, a súčasne že konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 5Cbi/22/2013 nerieši otázku, ktorú nie je v konaní 22Cb/635/1998 oprávnený riešiť tunajší súd. Uviedol, že v konaní vedenom pod sp. zn. 5Cbi/22/2013 sa žalobca domáha voči žalovanému 4/ nárokov, ktoré uplatnil aj v konaní 22Cb/635/1998, ktoré však po vyhlásení konkurzu na žalovaného 4/ správca konkurznej podstaty označeného žalovaného poprel. Vyhlásením konkurzu na pôvodného žalovaného 4/ O.C.-MARÍNA, s. r. o., preto žalobcovi neostávalo nič iné, len realizovať postup v súlade s úpravou konkurzného práva a prihlásiť pohľadávku z predmetnej úverovej zmluvy titulom plnenia záložného dlžníka proti úpadcovi O.C.-MARÍNA, s. r. o., s tým, že vyhlásením konkurzu je konanie vo vzťahu k žalovanému 4/ zo zákona prerušené. Všetky námietky týkajúce sa platnosti úverovej zmluvy, ručiteľských záväzkov a záložných zmlúv, vo vzťahu ku ktorým si veriteľ uplatnil nárok z predmetnej úverovej zmluvy, je však prvostupňový súd oprávnený riešiť v konaní 22Cb/635/
53. Ďalej uviedol, že konanie na Okresnom súde Žilina sa síce týka zaplatenia rovnakej pohľadávky, aká sa rieši v konaní 22Cb/635/1998, ide však o nárok PSN, a. s., Ružomberok, vo vzťahu k správcovi konkurznej podstaty O.C.-MARÍNA, s. r. o. (žalovaný 4/), ktorý vystupuje ako záložný dlžník. Vo vzťahu k námietke žalovaných 1/, 7/ a 8/, že žalovaní 9/ a 10 nie sú v konaní riadne zastúpení, súd prvého stupňa konštatoval, že zástupcovia žalovaných 9/ a 10 faxovým podaním zo dňa
55. 2013 ospravedlnili svoju neúčasť na pojednávaní a požiadali o zrušenie termínu z dôvodu, že v rovnaký deň, t. j.
57. 2013 má JUDr. Kuric vytýčenú vec na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 35T/172/2009 o 9.00 hod., o ktorej skutočnosti zaslal v prílohe podania fotokópiu upovedomenia obhajcu. Ďalej uviedol, že pojednávania sa nemôže zúčastniť ani JUDr. Vladárová z dôvodu úmrtia jej otca. Súd prvého stupňa návrhu zástupcu žalovaných 9/ a 10/ na odročenie pojednávania nevyhovel z dôvodu, že v prílohe faxového podania nebola doručená listina, ktorá by preukazovala existenciu predvolania označenej advokátskej kancelárie v trestnej veci na Okresnom súde Žilina 35T/172/
58. Rovnako súd nemal preukázané, že predvolanie na toto pojednávanie bolo advokátskej kancelárii doručené skôr, než termín pojednávania určený v konaní 22Cb/635/1998 na deň
61. Zástupca žalovaných 9/ a 10/ podľa názoru súdu nepreukázal existenciu vážneho dôvodu, pre ktorý sa nemôže pojednávania zúčastniť, nepreukázal, že skutočne je predvolaný ako právny zástupca na hlavné pojednávanie v konaní Okresného súdu Žilina 35T/172/2009, súčasne nepreukázal ani to, že by mu toto predvolanie bolo doručené skôr, než mal doručené predvolanie na pojednávanie vo veci 22Cb/635/
62. Zástupca žalovaných 9/ a 10/ až v prílohe podania zo dňa
64. 2013, doručeného súdu prvého stupňa dňa
66. 2013, pripojil fotokópiu upovedomenia obhajcu zo dňa
68. 2013 v konaní Okresného súdu Žilina 35T/172/
69. Prvostupňový súd dodal, že ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s. r. o., mohla zabezpečiť zastúpenie aj svojimi advokátskymi koncipientmi, resp. prostredníctvom inej advokátskej kancelárie. Poukázal tiež na to, že účastníci v konaní nenavrhli výsluch svedkov, vo vzťahu ku ktorým by bolo potrebné zabezpečiť účasť právneho zástupcu žalovaných 9/ a 10/ v súvislosti s právom klásť svedkom otázky a vyjadriť sa k ich výpovediam. Zástupcovi žalovaných 9/ a 10/ boli všetky písomné vyjadrenia účastníkov konania doručované, bol s nimi riadne oboznámený, rovnako bol oboznámený aj s obsahom všetkých listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou spisu. Podľa názoru prvostupňového súdu neboli ani v tomto zmysle splnené podmienky na to, aby súd pojednávanie z dôvodu neúčasti zástupcu žalovaných 9/ a 10/ odročil, majúc za to, že ich účasť nebola nutná, súčasne že ich neúčasťou neboli poškodené práva žalovaných 9/ a 10/. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaných 9/ a 10/, rovnako v neprítomnosti ich právneho zástupcu. Vo vzťahu k zastúpeniu žalovaných 9/ a 10/ súd prvého stupňa uviedol, že ich zákonná zástupkyňa, matka Mgr. Katarína Matejčíková, mala právo konať v mene maloletých detí a zvoliť im právneho zástupcu v konaní. JUDr. Pavlovi Kuricovi bola účinne udelená plná moc na zastupovanie žalovaných 9/ a 10/ v konaní. Z obsahu spisu súd nemal preukázané, že by túto generálnu plnú moc zákonná zástupkyňa maloletých odvolala, resp. že by ju odvolali žalovaní 9/ a 10/ po dovŕšení plnoletosti, prípadne že by splnomocnili iného právneho zástupcu, ktorý by ich namiesto advokáta JUDr. Pavla Kurica (následne Advokátska kancelária JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s. r. o., Žilina) v konaní zastupoval. Poukázaním na § 33b OZ, ktorý upravuje kogentné spôsoby zániku plnomocenstva, prvostupňový súd vyslovil, že zákonodarca dovŕšenie plnoletosti osôb, za ktorých zákonný zástupca v čase ich neplnoletosti udelil advokátovi plnú moc, neviaže so skutočnosťou, ktorá by zakladala zo zákona zánik plnej moci. Súd prvého stupňa poukázal aj na podanie matky žalovaných 9/ a 10 a plnú moc, ktorú udelila splnomocnenému zástupcovi JUDr. Antonovi Tabačákovi. Vo vzťahu k uvedenému však prvostupňový súd zdôraznil, že v čase doručenia podania matky maloletých súdu (ku dňu
71. 2010), ako aj ku dňu udelenia plnej moci JUDr. Antonovi Tabačákovi (
73. 2010), boli už žalovaní 9/ a 10/ plnoletí, ktorá skutočnosť znamená, že podanie M. U. je pre posúdenie veci irelevantné, keďže M. U. nebola účastníčkou konania a v čase doručenia predmetného podania súdu, ako aj udelenia plnej moci JUDr. Antonovi Tabačákovi, prestala byť zákonnou zástupkyňou žalovaných 9/ a 10/. Na základe uvedeného súd prvého stupňa uzavrel, že žalovaní 9/ a 10/ boli v konaní riadne zastúpení advokátom, pôvodne JUDr. Kuricom, následne Advokátskou kanceláriou JUDr. Kuric, JUDr. Vladárová, s. r. o., Žilina, ktorá so súdom komunikovala. Ani táto advokátska kancelária, ani priamo žalovaní 9/ a 10/ súdu neoznámili skutočnosti, z ktorých by bolo preukázané, že plná moc zanikla. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí skonštatoval správnosť vypočítanej výšky žalovanej istiny. Poukázal na to, že žalovaní špecifikáciu a správnosť výpočtu uplatneného peňažného nároku v konaní žiadnym skutkovým vymedzením ani dôkazmi nespochybnili. Z tohto dôvodu mal súd za to, že uplatnená výška istiny ako nesplateného úveru 5 681 000,-- Sk, riadneho úroku vo výške 710 490,-- Sk, je v súlade s ustanoveniami úverovej zmluvy. Poukázaním na list F. z
75. 2004 a ďalšie pripojené listinné dôkazy mal súd preukázané, že základná úroková sadzba bola stanovená s účinnosťou od
77. 1992 na 12%, ďalej s účinnosťou od
79. 1992 na 11%, s účinnosťou od
81. 1993 na 13% a s účinnosťou od
83. 1993 na 14,5%. Z tohto dôvodu uplatnená výška riadneho úroku tak, ako je špecifikovaná v rozmedzí od 15 do 11,5%, je uplatnená v súlade s predmetnou úverovou zmluvou, kde bolo dohodnuté zvýšenie úrokovej sadzby nad základnú plus 2%. Za správne preto súd považoval uplatnené príslušenstvo vo forme riadneho úroku v sume 710 496,60 Sk. Vo vzťahu k uplatnenému 28% sankčnému úroku súd uviedol, že tento bol uplatnený v súlade s dodatkom č. l k úverovej zmluve, uzavretým dňa
85. 1992, v ktorej účastníci dohodli možnosť úročiť úroky, pokiaľ nebudú zaplatené, 28% sankčným úrokom, pričom sankčný úrok bol dohodnutý na omeškané splátky v samotnej úverovej zmluve, a to v bode
86. a
87. Z tohto dôvodu pokiaľ si žalobca uplatnil aj 28% úrok z omeškania zo sumy 6 391 496,60 Sk od
89. 1998 až do zaplatenia, tento nárok mu vyplýva a je daný z predmetnej úverovej zmluvy. Táto čiastka predstavuje súčet nezaplatenej istiny 5 681 000,-- Sk a nezaplateného riadneho úroku 710 496,60 Sk, vypočítaného do
91. 1998, teda do termínu splatnosti celého úveru. Po tomto termíne splatnosti si žalobca nemohol uplatniť riadne úroky, ale mal nárok na úrok z omeškania, ktorý bol dohodnutý za oneskorenú úhradu istiny, ako aj riadneho úroku, a to v bodoch
92. a
93. úverovej zmluvy a v dodatku č. l k tejto úverovej zmluve vo výške 28% ročne. Zosumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že z predmetnej úverovej zmluvy žalobcovi vznikol proti žalovanému 1/ ako dlžníkovi nárok na zaplatenie žalovanej istiny v celkovej výške 6 517 965,20 Sk (216 356,80 eur) a 28% úroku z omeškania zo sumy 6 391 496,60 Sk (212 158,82 eur) od
95. 1998 až do zaplatenia. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku ďalej konštatoval, že v konaní bol uplatnený nárok voči dlžníkovi ako účastníkovi úverovej zmluvy - žalovanému 1/, ako aj nárok voči žalovaným 2/ a 3/ ako ručiteľom žalovaného 1/. V tomto smere sa súd zaoberal platnosťou a účinnosťou ručiteľského vyhlásenia zo dňa
97. 1992, ktoré žalovaní 2/ a 3/ podpísali. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že žalovaní 2/ a 3/ sa zaviazali za predmetný úver ručiť, každý z nich vo výške 2 400 000,-- Kčs. Vychádzal z obsahu predloženého ručiteľského vyhlásenia, ako aj svedeckých výpovedí bývalých pracovníčok F., Mestská pobočka Y., svedkýň L., H. a U., ktoré potvrdili, že prax v prípade vyhlásenia ručiteľského záväzku, pokiaľ ručiteľmi boli manželia a nemali zrušené BSM, bola taká, že obaja manželia sa za dlh dlžníka zaväzovali spoločne a nerozdielne do výšky, ktorá bola v predmetnom ručiteľskom vyhlásení určená. Súd tak nemal preukázané tvrdenie žalobcu, že žalovaní 2/ a 3/ sa ako manželia, ručitelia, zaviazali každý dlžiť za záväzok dlžníka, žalovaného 1/, po 2 400 000,-- Kčs. Tieto skutočnosti nevyplývali ani z obsahu formulácie vyhlásenia ručiteľského záväzku, v ktorej je uvedené, že záväzok vo výške 2 400 000,-- Kčs preberá ručiteľ František Matejčík s manželkou Vlastou. Aj z tejto formulácie súd vyvodil záver, že ručitelia - žalovaní 2/ a 3/ ručili za záväzok žalovaného 1/ spoločne a nerozdielne (nakoľko boli manželmi a nebolo zrušené ich BSM), obaja vo výške 2 400 000,-- Kčs a nie každý vo výške po 2 400 000,- Kčs. Žalovaná 3/ tak mohla ručiť sama za seba iba do výšky polovice tohto ručiteľského záväzku, t. j. 1 200 000,-- Sk a jej manžel, toho času nebohý žalovaný 3/, tiež iba do výšky 1 200 000,-- Sk. Z tohto dôvodu potom predmetom dedičského konania po žalovanom 2/ z predmetného ručiteľského záväzku mohol byť dlh iba vo výške 1 200 000,-- Sk. Z obsahu dedičského rozhodnutia mal súd preukázané, že dedičmi po žalovanom 2/ sú žalovaná 3/ (manželka) a žalovaní 6/, 7/ a 8/, po žalovanom 1/ dedili jeho deti - žalovaní 9/ a 10/. Žalovaná 3/ titulom dedenia po žalovanom 2/ ako manželovi nadobudla aktíva vo výške 26 000,-- Sk, žalovaný 6/ nadobudol aktíva vo výške 245 477,32 Sk, žalovaná 7/ nadobudla aktíva v hodnote 235 718,40 Sk (7 824,41 eur), žalovaná 8/ nadobudla aktíva v hodnote 246 372,40 Sk (8 178,-- eur), žalovaná 9/ nadobudla aktíva vo výške 200 702,50 Sk (6 662,-- eur) a žalovaný 10/ nadobudol aktíva tiež vo výške 200 702,50 Sk (6 662,-- eur). Súd k takémuto záveru dospel súčtom hodnoty majetku aktív, ktoré zdedili žalovaní v 3/, 6/, 7/, 8/, 9/ a 10/ po žalovanom 2/ tak, ako sú tieto práva, hnuteľný a nehnuteľný majetok podrobne špecifikované v osvedčení o dedičstve. Súd vychádzal z hodnoty, ktorá je buď hodnotou dohodnutou medzi dedičmi, resp. stanovená znaleckými posudkami, ktoré boli vypracované pre účely stanovenia hodnoty dedičstva po žalovanom 2/. Žalovaná 3/ v priebehu konania zomrela, pričom v dedičskom konaní bolo preukázané, že nezanechala žiaden majetok. Žalobca túto skutočnosť nespochybnil, resp. nepreukázal opak skutkovým vymedzením a dôkazmi. Súd tak dospel k záveru, že právni nástupcovia po žalovanej 3/, ktorými sú žalovaní 1/, 7/ a 8/, neprededili po nebohej žiaden majetok, a teda na nich neprešli žiadne aktíva. Žalovaný 6/ - Pavol Matejčík, nar.
99. 1973, po svojom otcovi žalovanom 2/ prededil aktíva v sume 8 148,35 eur (245 477,32 Sk). V priebehu konania žalovaný 6/ zomrel. Z osvedčenia o dedičstve Dnot 43/2007 zo dňa
101. 2007, súd zistil, že aktíva po nebohom P. U. predstavujú celkom 409 324,-- Sk (13 587,-- eur). Túto čistú hodnotu dedičstva nadobudli na základe dohody žalované 7/ a 8/. Predmetom dohody boli nehnuteľnosti: rodinný dom č. XXX a pozemky KN XXX/X a XXX/XX nachádzajúce sa v V., zapísané na LV č. XX na mene poručiteľa v 1/3 v hodnote 402 900,-- Sk. Tieto nehnuteľnosti nadobudli žalované 7/ a 8/, každá v jednej polovici, teda každá nadobudla hodnotu aktív 201 450,-- Sk. Žalovaná 8/ ďalej nadobudla hnuteľnosť v hodnote 20 000,-- Sk, a teda aktíva, ktoré spolu nadobudla, boli v sume 221 450,-- Sk (7 350,79 eur). Žalovaná 8/ prebrala aj pasíva v celkovej sume 13 576,-- Sk, čo znamená, že čistá hodnota jej dedičstva predstavuje 207 874,-- Sk (6 900,16 eur). Z celkovej hodnoty dedičstva v sume 409 324,-- Sk tak nadobudla 50,78%. Žalovaná 7/ nadobudla polovicu predmetných nehnuteľností, t. j. aktíva v hodnote 201 450,-- Sk (6 686,90 eur), a teda dedičstvo po žalovanom 6/ nadobudla v pomere 49,22% vo vzťahu k čistej hodnote dedičstva vo výške 409 324,-- Sk (13 587,-- eur). Dlh, ktorý ku dňu smrti z predmetnej úverovej zmluvy pripadol na pôvodného žalovaného 6/, predstavoval sumu 8 148,35 eur. Vo vzťahu k percentuálnemu vyčísleniu získaného dedičstva žalovaných 7/ a 8/ po nebohom P. U., súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaná 7/ zodpovedá z dlhu žalovaného 6/ (8 148,35 eur) do výšky 49,22%, čo predstavuje sumu 4 010,12 eur a žalovaná 8/ zodpovedá za dlh žalovaného 6/ vo výške 50,78%, čo zo sumy 8 148,35 eur predstavuje 4 137,73 eur. Celkový dlh, ktorý pripadá na žalovanú 7/ (dlh po pôvodnom žalovanom 2/ v sume 235 718,40 Sk, t. j. 7 824,41 eur + dlh po pôvodnom žalovanom 6/ v sume 4 010,12 eur), v súčte predstavuje sumu 11 834,53 eur. Žalovaná 8/ po žalovanom 2/ nadobudla aktíva vo výške 246 372,40 Sk (8 178,06 eur) a po žalovanom 6/ nadobudla aktíva vo výške 4 137,73 eur, spolu 12 315,79 eur. Vzhľadom na uvedené súd zaviazal žalovaných 1/, 7/, 8/, 9/ a 10/ na zaplatenie sumy 216 356,80 eur spolu s 28% úrokom z omeškania zo sumy 212 158,82 eur od
103. 1998 až do zaplatenia, pričom plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných s tým, že žalovaný 1/ je povinný zaplatiť zo žalovanej sumy sumu 216.356,80 eur spolu s 28% úrokom z omeškania zo sumy 212 158,82 eur od
105. 1998 až do zaplatenia titulom obligačného dlžníka, ktorý uzavrel s predchodcom žalobcu úverovú zmluvu a úver v zmysle dohodnutých úverových podmienok žalobcovi ako veriteľovi nezaplatil. Žalovanú 7/ súd zaviazal na povinnosť zaplatiť zo žalovanej sumy sumu 11 834,53 eur a žalovanú v
106. rade zaviazal na zaplatenie sumy 12 315,79 eur. Žalovaných 9/ a 10/, každého z nich, zaviazal zaplatiť zo žalovanej sumy sumu 662,10 eur, ktorá zodpovedá rozsahu aktív nadobudnutých po žalovanom 2/. Vo zvyšku súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania vo vzťahu k žalovaným 1/, 7/, 8/, 9/ a 10 priznal plnú výšku náhrady trov konania spolu v sume 40 392,77 eur, z toho trovy právneho zastúpenia 12 243,50 eur vyčíslené v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z. z. a trovy súdneho konania 28 149,27 eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za žalobu vrátane doplatku pri rozšírení žaloby 15 161,02 eur, svedočného 6,97 eur a zaplateného súdneho poplatku za podané odvolanie v sume 12 981,28 eur. Na odvolanie žalovaných 1/, 7/, 8/, 9/ a 10/ Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z
107. júna 2015 sp. zn. 4 Obo 73/2013 potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny (§ 219 ods. 1 O. s. p.). Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznal. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že aktívna legitimácia žalobcu je preukázaná prioritne listinnými dôkazmi, konkrétne notárskou zápisnicou sp. zn. N 56/94 Nz 57/94, napísanou dňa
109. 1994 notárkou JUDr. Helenou Hrušovskou so sídlom v Bratislave, osvedčujúcou založenie akciovej spoločnosti F. a. s., ako aj Zakladateľskou listinou zo dňa
112. Obe tieto listiny preukazujú skutočnosti, že F., a. s., je právnym nástupcom F., š. p. Vecnou legitimáciou sa rozumie hmotnoprávny vzťah účastníka konania k prejednávanej veci a má ju iba ten, kto je subjektom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Otázku, či žalobca je v spore aktívne legitimovaný, t. j. či je nositeľom tvrdeného hmotného práva a či správne označil osobu - nositeľa tvrdenej povinnosti, teda či ním označený žalovaný je v spore naozaj pasívne legitimovaný, rieši súd až v samom závere konania. Až z meritórneho rozhodnutia vyplynie autoritatívny záver o otázke vecnej legitimácie účastníkov konania. Podľa čl. 4 bod 3 Zakladateľskej listiny zo dňa
114. 1994, predmetom nepeňažného vkladu zakladateľa je všetok majetok slúžiaci na prevádzkovanie š. p. F., ako i všetky práva, povinnosti, záväzky (i neznáme), okrem práv podľa § 16 zákona č. 92/1991 Zb. Z tejto skutočnosti vyplýva, že všetok majetok a všetky práva, povinnosti, záväzky, pohľadávky menovaného štátneho peňažného ústavu (vrátane tej, ktorú si v konaní uplatnil pôvodný žalobca) bol pretransformovaný do F., a. s. Táto žalovanú pohľadávku následne prevádzala jednotlivými hmotnoprávnymi úkonmi - zmluvami o postúpení pohľadávky na konkrétne subjekty, až nakoniec bola právoplatne prevedená na súčasného žalobcu - obchodnú spoločnosť PSN, a. s., Ružomberok (uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 22Cb 635/1998-1083 zo dňa
115. decembra 2009, právoplatným dňa
116. januára 2010). Odvolací súd mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa
118. 2000 nemá žiadne také nedostatky, ktoré by s prihliadnutím aj na vôľu účastníkov tejto zmluvy vzbudzovali dôvodné pochybnosti o účastníkoch, predmete či účele predmetnej zmluvy, a to tak vo vzťahu k samotným jej účastníkom (zmluvným stranám), ako aj vo vzťahu k osobám nezúčastneným na tomto právnom úkone. Nový žalobca ako nový veriteľ postúpených pohľadávok tak získal oprávnenie konať vo vzťahu k uplatnenému nároku vo vlastnom mene, a teda sa právoplatne stal účastníkom konania na strane žalobcu (t. j. aktívne legitimovaným subjektom). Rovnako tak tomu bolo aj v prípade nasledujúcich zmlúv o postúpení pohľadávky, ktoré súd právoplatne vyhodnotil za spôsobilý titul zmeny účastníka na strane žalobcu (pri postúpení žalovanej pohľadávky obchodnej spoločnosti RUDEA, a. s., Ružomberok, uznesením súdu prvého stupňa č. k. 22Cb/635/98-605 zo dňa
119. júla 2004 na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa
121. 2004, následne spoločnosti PSN, a. s., Ružomberok, uznesením súdu prvého stupňa č. k. 22Cb/635/1998-1083 zo dňa
122. decembra 2009 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
124. 2009). K námietke žalovaných 1/, 7/ a 8/ spočívajúcej v tvrdení o absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy č. 900507/7 zo dňa
126. 1992 pre jej rozpor s § 40 ods. 1 OZ v spojení s § 39 OZ z dôvodu, že nebola podpísaná konajúcou osobou, odvolací súd uviedol, že je podstatná skutočnosť, že F. uzavrela zmluvu prostredníctvom jej pobočky v Y., zastúpenej jej riaditeľkou Ing. F. H.. Riaditeľ riadil činnosť pobočky a konal v mene F. vo veciach týkajúcich sa pobočky v rozsahu určenom Organizačným poriadkom F.. Táto skutočnosť však nevylučovala, aby zmluvu podpísal iný pracovník vybavený oprávneniami konať v stanovenom rozsahu v mene sporiteľne. Hoci ten, kto zmluvu fyzicky za F. podpísal, mal k svojmu podpisu uviesť meno a pripojiť funkciu, ktorá ho na tento úkon oprávňovala, resp. že koná ako zástupca, nemožno tento nedostatok vyhodnotiť ako taký, ktorý má za následok neplatnosť právneho úkonu. Odvolací súd mal preto za to, že v danom prípade posudzovaná úverová zmluva bola uzatvorená platne, a teda pre zmluvné strany z nej vyplývajú práva a povinnosti. Pokiaľ žalovaní 1/, 7/ a 8/ namietali absolútnu neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva č. 900507/7/A-2 zo dňa
128. 2002 tvrdiac, že je neplatná samotná úverová zmluva, súčasne pre rozpor zmluvy o zriadení záložného práva s § 37 ods. 1 OZ z dôvodu jej neurčitosti (pretože pozemok, na ktorom mala stáť budova so súp. č. 1 v k. ú. O., nie je identifikovaný v súlade so zákonom), odvolací súd poukázal na vyššie konštatovanú platnosť úverovej zmluvy, ako aj dostatočnú identifikáciu parciel tak v zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. XXXXXX/X/A-X zo dňa
130. 1992, ako aj v návrhu na registráciu tejto zmluvy. Parcelou sa rozumie geometrické určenie a polohové určenie a zobrazenie pozemku v katastrálnej mape alebo v geometrickom pláne s vyznačením jej parcelného čísla (§ 3 ods. 3 zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon). Identifikáciou parcely je porovnanie zápisu a zákresu totožnosti tej istej nehnuteľnosti podľa súboru popisných a geodetických informácií katastrálneho operátu so zápisom a zákresom vo verejných listinách alebo v iných listinách a v iných operátoch (§ 3 ods. 12 citovaného zákona). Namietané parcely sa nachádzajú na LV č. XXXX vedenom OÚ O., odbor katastra nehnuteľností označené parcelnými číslami X/X, X/X, ktoré označenie sa zhoduje s ich označením v namietaných zmluvách. Vo vzťahu k námietke žalovaných 1/, 7/ a 8/ o nedostatku zastúpenia žalovaných 9/ a 10/ v konaní odvolací súd stotožňujúc sa s podrobným odôvodnením súdu prvého stupňa k otázke ich zastúpenia v konaní doplnil, že Občiansky zákonník v žiadnom zo svojich ustanovení dosiahnutie plnoletosti ako dôvod na zánik plnomocenstva udeleného tej ktorej osobe počas jej maloletosti, skutočne neupravuje. Nemožno teda vyvodiť, že plné moci udelené Mgr. M. U., matkou (zákonnou zástupkyňou) v tom čase maloletých žalovaných 9/ a 10/ advokátovi JUDr. Pavlovi Kuricovi, dosiahnutím ich plnoletosti nejakým spôsobom zanikli (vypovedaním splnomocneným advokátom alebo odvolaním žalovanými). Právne zastúpenie žalovaných 9/ a 10/ po dosiahnutí ich plnoletosti preto naďalej v konaní platne a účinne trvalo, a to osobou JUDr. Pavla Kurica s tým rozdielom, že po tom, ako zmenil spôsob výkonu advokácie (z fyzickej osoby na obchodnú spoločnosť), označených žalovaných v konaní zastupovala ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Kuric, s. r. o. Odvolací súd poukázal aj na tú skutočnosť, že menovaná advokátska kancelária podala v mene žalovaných 9/ a 10/ proti prvostupňovému rozsudku odvolanie, v ktorom síce poukazuje na nepodpísanie nových plných mocí, nedoručenie predvolania na pojednávanie, ako aj zmeny žalobného petitu samotným žalovaným, avšak zastupovanie ich osôb nijako nespochybnila. Pokiaľ ide o námietku žalovaných 9/ a 10/ v ich odvolaní týkajúcu sa toho, že súd prvého stupňa neakceptoval ospravedlnenie ich právneho zástupcu z neúčasti na pojednávaní nariadenom na deň
132. 2013, vrátane žiadosti o jeho odročenie, odvolací súd poukazujúc na dostatočne vysvetlené dôvody rozhodnutia prvostupňového súdu o nevyhovení predmetnej žiadosti doplnil, že skutočne neboli splnené podmienky pre odročenie pojednávania vyžadované ustanovením § 119 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Dôležitý dôvod môže byť vyvodzovaný len zo skutočnosti, ktorá je vo vzťahu k prebiehajúcemu súdnemu konaniu a nariadenému pojednávaniu so zreteľom na všetky okolnosti vážna (svojou povahou znemožňujúca každému účastníkovi občianskeho súdneho konania za rovnakých okolností účasť na súdnom pojednávaní), súčasne ospravedlniteľná (všeobecne prijímaná ako odpustiteľná), nepredvídateľná (nepredvídaná alebo neočakávaná), neodvrátiteľná (neumožňujúca účastníkovi prijať opatrenie prekonávajúce príčinu neúčasti na pojednávaní) a náhla (vzhľadom na časové súvislosti nedovoľujúca účastníkovi uskutočniť kroky vedúce k jeho účasti na pojednávaní). I keď Občiansky súdny poriadok výslovne neupravuje povinnosť účastníka (jeho zástupcu) dôležitý dôvod, pre ktorý pojednávanie žiada odročiť, aj preukázať, je hodnoverné preukázanie tohto dôvodu nevyhnutným predpokladom toho, aby súd pojednávanie odročil. Pokiaľ reálna existencia dôvodu odročenia pojednávania nie je v čase rozhodovania súdu o žiadosti o odročenie hodnoverne preukázaná, zostáva takáto žiadosť len v rovine nepodložených tvrdení. Zo skutočností vyplývajúcich zo spisu bolo podľa odvolacieho súdu zrejmé, že právny zástupca žalovaných 9/ a 10/ bol na pojednávanie konané dňa
134. 2013 riadne predvolaný. V čase pojednávania dňa
136. 2013 o 10.00 hod. mal súd prvého stupňa k dispozícii len faxové podanie právneho zástupcu žalovaných zo dňa
138. 2013 s ospravedlnením neúčasti na pojednávaní a žiadosťou o jeho odročenie bez akýchkoľvek príloh preukazujúcich v podaní uvádzané tvrdenia (upovedomenie obhajcu o hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Žilina v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 35T/172/2009). Odvolací súd zdôraznil, že z prílohy odvolania vyplýva len počet odfaxovaných hárkov