1 O.s.p. Ţalovaný 3/ napadol predmetné uznesenie odvolacieho súdu dovolaním, ktorým ho ţiadal zrušiť z dôvodu, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Vadu v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. videl v tom, ţe krajský súd sa nijakým spôsobom nezaoberal jeho odvolaním proti uzneseniu Okresného súdu Košice I z
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V predmetnej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. Ako je však výslovne uvedené v § 239 ods. 3 O.s.p., ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. 6 Cdo 14/2012 3 V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o predbeţnom opatrení, ktoré vykazuje znaky jedného z tých uznesení, ktoré sú taxatívne vymenované vo vyššie citovanom ustanovení ako rozhodnutia, proti ktorým dovolanie nie je prípustné bez ohľadu na spôsob rozhodnutia odvolacieho súdu. Prípustnosť dovolania ţalovaného 3/ je preto v zmysle ustanovenia § 239 ods. 3 O.s.p. vylúčená. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol
zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. So zreteľom na dovolateľom tvrdenú procesnú vadu sa osobitne zameral na otázku splnenia podmienok prípustnosti dovolania
ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Pod odňatím moţnosti pred súdom konať treba rozumieť taký vadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdom konaní (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, podávať návrhy, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, právo, aby o jeho návrhu, resp. odvolaní príslušný súd rozhodol a pod.) za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Dovolací súd dospel k záveru, ţe postup súdov v danej veci je touto vadou postihnutý.
1 O.s.p., ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Z citovaného zákonného ustanovenia okrem iného vyplýva, ţe podanie odvolania má aj devolutívny účinok, ktorý spočíva v tom, ţe po podaní odvolania je oprávnený vo veci konať a o nej rozhodnúť odvolací súd. Tento účinok nastáva podaním odvolania bez ohľadu 6 Cdo 14/2012 4 na to, či odvolanie bolo podané proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné alebo či bolo podané oneskorene alebo osobou, ktorá nie je oprávnená na podanie odvolania. Odvolací súd je teda povinný o odvolaní rozhodnúť niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení § 218 a nasl. O.s.p. Ak účastník podá odvolanie riadne a včas a jeho podanie zákon nevylučuje, medzi práva, ktoré procesné predpisy účastníkom občianskeho súdneho konania priznávajú, patrí nepochybne aj právo na preskúmanie vecnej správnosti prvostupňového rozhodnutia v inštančnom konaní odvolacím súdom.
2 O.s.p. len čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, predloţí súd (prvého stupňa) vec bez zbytočného odkladu odvolaciemu súdu. V zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je súd prvého stupňa povinný predloţiť vec odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní aţ po tom, čo všetkým účastníkom uplynie lehota na podanie odvolania a vyjadrenia k odvolaniu. Okrem toho, po podaní odvolania súd prvého stupňa má povinnosť odvolaciemu súdu bezodkladne doručiť aj kaţdé ďalšie podanie, včítane následne podaného odvolania. V danom prípade súdy niţších stupňov nepostupovali v zmysle citovaných zákonných ustanovení. V posudzovanej veci z obsahu spisu totiţ vyplýva, ţe uznesenie Okresného súdu Košice I z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.