predpisov účinných do
2 písm. a/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdne poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., pretoţe sa mu postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom.
ţalobcu je konanie odvolacieho súdu vadné v tom, ţe odvolací súd ho nevyzval v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadril „k právnemu predpisu ohľadne nedostatku právomoci súdu v danej veci konať“. K záverom odvolacieho súdu sa tak nemohol vyjadriť, čím boli porušené jeho práva na spravodlivý súdny proces. Navrhol dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie „Okresnému súdu Ţiar nad Hronom“. Ţalovaná navrhla dovolanie ţalobcu zamietnuť a ţalobcovi uloţiť povinnosť zaplatiť jej náhradu trov dovolacieho konania, výšku ktorej jej zástupkyňa vyčíslila sumou 750,86 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý je príslušný rozhodnúť o dovolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov, ako súdov odvolacích (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas na tento procesný úkon oprávnenou osobou (§ 240 ods. 1 O.s.p.), prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďţe jeho nariadenie nepovaţoval za potrebné (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe
1 O.s.p. je ale dovolanie prípustné len proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej a
2 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného vo veci a naostatok v zmysle § 238 ods. 3 O.s.p. je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ale len vtedy, ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, alebo ak ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky
3 a 4 O.s.p. Rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba o zaplatenie úroku z omeškania v sume 2 610,41 € zamietnutá, nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených rozsudkov, proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Prípustnosť dovolania ţalobcu preto z ustanovení § 238 ods. 1 aţ 3 O.s.p. nemoţno vyvodiť. Prípustnosť dovolania ţalobcu proti potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu by prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p. Dovolací súd plniac si zákonnú povinnosť
1 O.s.p. skúmal, či prípustnosť dovolania nezakladá niektorá z procesných vád taxatívne vymenovaných v tomto ustanovení.
uvedeného ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ nepodal sa návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. 6 Cdo 25/2011 5 Dovolateľ procesné vady konania v zmysle § 237 O.s.p. vo vzťahu k potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu výslovne netvrdil, a vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli ani najavo. Prípustnosť dovolania ţalobcu proti tejto časti rozsudku odvolacieho súdu preto nemoţno vyvodiť ani z ustanovení § 237 O.s.p. Vo vzťahu k potvrdzujúcej časti rozsudku odvolacieho súdu ţalobca výslovne nenamietal v dovolaní ani to, ţe by v konaní došlo k tzv. inej procesnej vade v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ţe by napadnutý rozsudok v tejto časti spočíval na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolací súd poznamenáva, ţe ak by tak aj urobil, v oboch prípadoch by išlo síce o zákonom dovolené dovolacie dôvody (§ 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p.), ktoré by ale mohli byť úspešne uplatnené (iba) v procesne prípustnom dovolaní, o ktorú procesnú situáciu v danej veci ale nešlo. Keďţe ţalobca dovolaním výslovne napadol potvrdzujúcu časť rozsudku odvolacieho súdu v celom rozsahu, teda aj vo výroku, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania, dovolací súd skúmal prípustnosť jeho dovolania aj vo vzťahu k tejto časti rozhodnutia odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu nie je ani v tejto časti prípustné. Rozhodnutie odvolacieho súdu má v časti o trovách prvostupňového konania procesnú formu uznesenia (§ 167 ods. 1 O.s.p.), a to aj vtedy, ak je pojaté do rozsudku. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 239 O.s.p. V preskúmavanej veci prípustnosť dovolania
neprichádza do úvahy, pretoţe v zmysle § 239 ods. 3 O.s.p. totiţ ustanovenia odsekov 1 a 2 (určujúce prípady, kedy je dovolanie prípustné proti uzneseniam odvolacieho súdu) neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Z uvedeného vyplýva, ţe procesná prípustnosť dovolania ţalobcu smerujúceho aj proti výroku odvolacieho súdu o trovách prvostupňového konania je v posudzovanom prípade vylúčená priamo zo zákona. Z rovnakých dôvodov nie je prípustné dovolanie ţalobcu v časti napádajúcej výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho konania. 6 Cdo 25/2011 6 Vychádzajúc z uvedeného, dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu v časti napádajúcej výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba o zaplatenie úroku z omeškania v sume 2 610,41 € zamietnutá a vo výroku o náhrade trov konania a bolo rozhodnuté o trovách odvolacieho konania, treba
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietnuť ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné. 2. Pokiaľ ide o dovolanie ţalobcu v časti napádajúcej výrok rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba o zaplatenie poplatku z omeškania v sume 2 039,92 € zamietnutá a konanie v tejto časti zastavené s tým, ţe po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená úradu, dovolací súd, plniac si zákonnú povinnosť
1 O.s.p., predovšetkým skúmal, či je opodstatnená dovolacia námietka ţalobcu, ţe odvolací súd tým, ţe ho nevyzval v zmysle ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadril „k právnemu predpisu ohľadne nedostatku právomoci súdu v danej veci konať“, porušil jeho právo na spravodlivý súdny proces. Prieskum postupu odvolacieho súdu z hľadiska ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. v znení od
predmetného ustanovenia, ak je odvolací súd toho názoru, ţe sa na vec vzťahuje ustanovenie právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo pouţité a je pre rozhodnutie veci rozhodujúce, vyzve účastníkov konania, aby sa k moţnému pouţitiu tohto ustanovenia vyjadrili. V preskúmavanej veci ale nešlo o procesnú situáciu riešenú v ustanovení § 213 ods. 2 O.s.p. Otázka právomoci súdu bola totiţ predmetom posudzovania tak pred súdom prvého stupňa, ako aj pred odvolacím súdom, a účastníci, resp. ich zástupcovia mali moţnosť sa k nej vyjadriť. Zo spisu súdu prvého stupňa vyplýva, ţe odvolací súd v uznesení z
f/ O.s.p. spočívajúcu v porušení § 213 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od
a/ aţ e/ a d/ O.s.p. majúcimi za následok tzv. zmätočnosť konania a rozhodnutia. Takéto vady konania nezistil; existenciu takýchto vád netvrdil ani ţalobca vo svojom dovolaní. Po tomto zistení dovolací súd skúmal, či dovolanie ţalobcu v časti napádajúcej výrok rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bola ţaloba o zaplatenie poplatku z omeškania v sume 2 039,92 € zamietnutá a konanie v tejto časti zastavené s tým, ţe po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená úradu, je prípustné
iných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku upravujúcich prípustnosť dovolania. Dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je v tejto časti prípustné
1 O.s.p. (rozhodnutie odvolacieho súdu má v tejto časti v zmysle ustanovenia § 223 O.s.p. procesnú povahu uznesenia). Odvolací súd totiţ inak posúdil otázku právomoci súdu neţ súd prvého stupňa, ktorý postup odvolacieho súdu a jeho následné rozhodnutie má povahu zmeny rozhodnutia súdu prvého stupňa. Vychádzajúc z uvedeného dovolací súd potom pristúpil ku skúmaniu, či rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto časti spočíva na správnom právnom posúdení veci (ktoré posúdenie, hoci veľmi stručne, ţalobca v dovolaní tieţ namieta). Mal pritom na zreteli, ţe právne 6 Cdo 25/2011 8 posúdenie je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Dospel k záveru, ţe ţalobca neopodstatnene vytýka odvolaciemu súdu chybu pri právnom posúdení veci. Odvolací súd pri rozhodovaní o zrušení rozsudku súdu prvého stupňa, zastavení konania a postúpení veci úradu, vychádzal z toho, ţe na prejednanie veci v tejto časti nie je daná právomoc súdu, pretoţe na rozhodnutie o nárokoch na dlţné poistné a na poplatok z omeškania s plnením neodvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
predpisov účinných do
2 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnej samosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich 6 Cdo 25/2011 9
zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Nad rámec, vymedzený uvedenými súbormi vzťahov, súdy
3 O.s.p. v občianskom súdnom konaní prejednávajú a rozhodujú aj iné veci, ktoré sa uţ, na rozdiel od predchádzajúcich, nezakladajú priamo na práve súkromnom, tieto však vţdy len vtedy, ak to ustanovuje zákon. Vzhľadom na predmet daného konania a subjekty, ktoré v ňom majú postavenie účastníkov a právny základ, z ktorého je ţaloba na zaplatenie úrokov z omeškania vyvodzovaná, nie je
dovolacieho súdu za potrebné bliţšie vysvetliť, ktoré vzťahy povaţuje zákon za pracovné, rodinné a druţstevné. Pokiaľ ale ide o ostatné vzťahy, vypočítané v § 7 ods. 1 O.s.p., je pre účely ďalšieho výkladu vhodné podať ich stručnú charakteristiku: Za občianskoprávne vzťahy sa povaţujú predovšetkým v ustanovení § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvedené majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (napr. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka). Úpravu niektorých osobitných majetkových a osobných vzťahov občianskoprávnej povahy obsahujú ďalšie zákony, napr. zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka sa podporne pouţijú aj vtedy, ak v niektorých predpisoch nie je upravená vlastná osobitná úprava. Napríklad
2 Obchodného zákonníka platí, ţe ak niektoré otázky nemoţno riešiť
ustanovení tohto zákonníka, riešia sa
občianskeho práva. Obchodnoprávnymi vzťahmi sú vzťahy podnikateľov, ďalej obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (viď bliţšie najmä § 1 ods.1 Obchodného zákonníka). Tak pre občianskoprávne vzťahy, ako aj pre obchodnoprávne vzťahy platí to, čo bolo uvedené vyššie o všetkých vzťahoch vymenovaných v § 7 ods.1 O.s.p., totiţ ţe sú upravené normami súkromného práva a ţe sú zaloţené na princípoch právnej rovnosti a autonómie ich subjektov. Pre vyriešenie otázky, či tá - ktorá vec patrí do právomoci súdu v zmysle uvedených ustanovení, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu ţalobca vyvodzuje ţalobou uplatnený nárok (predmet súdneho konania), tento vzťah dôsledne analyzovať a následne po právnej stránke správne vyhodnotiť a posúdiť. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutných pre tento postup, ukladá zákon ţalobcovi povinnosť uviesť vţdy uţ v návrhu (ţalobe) rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods.1 O.s.p.). Tie majú súdu umoţniť, aby 6 Cdo 25/2011 10 daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Ţalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a zdôvodniť. Je totiţ vţdy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho ale predsa len v ţalobe právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný. Pre analýzu právneho vzťahu účastníkov a posúdenie jeho povahy z hľadiska právomoci súdu na prejednanie a rozhodnutie o nároku, ktorý ţalobca vyvodzuje z tohto právneho vzťahu je rozhodujúce obsahové hľadisko, teda akú majú povahu práva a povinnosti účastníkov, tvoriace obsah tohto právneho vzťahu. Len uvedené kritérium je určujúce pre posúdenie, či ţalobou uplatnený nárok je vyvodzovaný z takého právneho vzťahu, ktorý moţno podriadiť pod niektorý z právnych vzťahov vymenovaných v § 7 ods. 1 O.s.p. Ţalobca v ţalobe o splnenie povinnosti ţalovanou zaplatiť mu (okrem iného) poplatok z omeškania s platením poistného na zdravotné poistenie v sume 2 039,92 €, ako rozhodujúce skutočnosti uviedol, ţe na základe zmluvy z 29. septembra 2006 o postúpení pohľadávok uzavretej so spoločnosťou Z., s.r.o. (ktorá pohľadávku nadobudla rovnako postúpením od P.), nadobudol aj pohľadávku na poistnom na zdravotné poistenie v sume 423,22 €, ktorú pohľadávku bola ţalovaná povinná zaplatiť P. na základe ňou vydaného platobného výmeru č. 861/2002 z 21. októbra 2002. Ţalovaná postúpenú pohľadávku na poistnom ţalobcovi síce zaplatila, urobila tak ale oneskorene a preto jej vznikla povinnosť zaplatiť ţalobcovi poplatok z omeškania v zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zákon č. 273/1994 Z.z.“). vo výške 0,2% z dlţnej sumy poistného za kaţdý kalendárny deň.
273/1994 Z.z. povinné zdravotné poistenie je poistenie, na ktorého základe sa poskytuje zdravotná starostlivosť v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi a sluţby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi. 6 Cdo 25/2011 11
9 zákona č. 273/1994 Z.z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poistného (§ 16 ods. 1 aţ 3) platobným výmerom dlţné poistné, ak ho neodviedol v termíne splatnosti
odsekov 1 aţ 4.
2 zákona č. 273/1994 Z.z., ak poisťovňa zistí nedostatky uvedené v odseku 1, predpíše platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2% z dlţnej sumy poistného za kaţdý kalendárny deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlţná suma poukázaná na účet príslušnej poisťovne.
4 zákona č. 273/1994 Z.z. príslušná poisťovňa predpíše platiteľovi poplatok z omeškania platobným výmerom.
1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 580/2004 Z.z.“) zdravotné poistenie je
osobitného predpisu. 2)
2 zákona č. 580/2004 Z.z. vykonávanie verejného zdravotného poistenia je činnosť vo verejnom záujme, pri ktorej sa hospodári s verejnými prostriedkami. Verejné zdravotné poistenie vykonávajú zdravotné poisťovne za podmienok ustanovených v osobitnom predpise.
1 zákona č. 580/2004 Z.z. na konanie a rozhodovanie o pohľadávkach z verejného zdravotného poistenia sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 6 Cdo 25/2011 12
2 zákona č. 580/2004 Z.z. ustanovenie odseku 1 sa pouţije rovnako na rozhodovanie o pohľadávkach na poistnom a poplatkoch z omeškania, ktoré bol platiteľ poistného povinný uhradiť
predpisov účinných do 31. decembra 2004.
3 zákona č. 580/2004 Z.z. nárok na pohľadávky
odsekov 1 a 2 môţe zdravotná poisťovňa uplatniť podaním návrhu na vydanie platobného výmeru na úrade. Podanie je moţné vykonať písomnou alebo elektronickou formou. Spôsob a náleţitosti elektronickej formy podania určí úrad.
1 písm. a/, bod 3. zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 581/2004 Z.z.“), úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, ţe vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo neodvedeného nedoplatku na poistnom
osobitného predpisu 38) ,úroky z omeškania 38a) a pohľadávky vyplývajúce z nezaplatenej úhrady za neodkladnú zdravotnú starostlivosť
osobitného predpisu, 38b) (
poznámok 38), 38a) a 38b) osobitným predpisom treba rozumieť zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov; poznámka dovolacieho súdu).
prechodného ustanovenia § 85h ods. 1 zákona č. 581/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade nárok na dlţné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
predpisov účinných do 31. decembra 2004.
prechodného ustanovenia § 85h ods. 3 zákona č. 581/2004 Z.z. úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
predpisov účinných do
zákona č. 273/1994 Z.z. Právny rámec, v ktorom vzniklo ním uplatnené právo, vymedzil sám ţalobca svojimi skutkovými tvrdeniami, pričom ho lokalizoval práve len do tohto právneho vzťahu; tým zároveň (nepriamo) vylúčil, ţe k nemu došlo v inom právnom vzťahu,
predpisov účinných do 31. decembra 2004, sa uplatňuje na úrade a ţe rozhodovanie o takýchto pohľadávkach patrí do právomoci úradu. Predpokladom vzniku oprávnenia úradu (a ţiadneho iného orgánu) rozhodovať (jeho právomoci) je, aby išlo o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok
predpisov účinných do
tretej a štvrtej časti O.s.p. neprejednávajú a nerozhodujú. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu vo výroku, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa poplatku z omeškania v sume 2 039,92 € a konanie bolo v tejto časti zastavené s tým, ţe po právoplatnosti rozsudku bude vec postúpená úradu, je správny a preto dovolanie v časti napádajúcej tento výrok treba uznesením zamietnuť
1 a 4 O.s.p. V dovolacom konaní úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 4 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešná účastníčka v dovolacom konaní podala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť jej trovy tohto konania v sume „750,86 €“ za dva úkony právnej sluţby „á 184,01 €“ Dovolací súd jej priznal náhradu, ktorá spočíva v odmene advokátky za jednu právnu sluţbu, ktorý poskytla ţalovanej vypracovaním vyjadrenia z 1. februára 2011 k dovolaniu ţalobcu (§ 14 ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil
1 tejto vyhlášky vo výške 161,01 € (41,49 € + 12 x 9,96€), čo s náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 tejto vyhlášky (t.j. 7,41€), predstavuje spolu 168,42 €. 6 Cdo 25/2011 15 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 28. marca 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.