Obsah (11)

§ 104§ 246c§ 3§ 104a§ 246§ 246a§ 32§ 80§ 1§ 15§§ 244

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Nds/2/2016 Identifikačné číslo spisu: 2213208311 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec Funkcia: sudca ECLI: ECLI:S

ust. § 246 ods.1 O.s.p. v spojení s § 104 O.s.p postúpil Krajskému súdu v Trnave ako súdu vecne príslušnému, nakoľko na preskúmanie rozhodnutí a postupu zhromaždenia je príslušný krajský súd. Bez preskúmania zákonnosti postupu zhromaždenia v zmysle § 12, 13 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nebolo

jeho názoru možné posúdiť navrhovaný petit. C) 5. Prípisom z 08.03.2016 Krajský súd v Trnave predložil uvedenú vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej na účely uznesenia „Najvyšší súd“) na rozhodnutie postupom

§ 104ods.

3 O.s.p., nakoľko z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú, aby súd rozhodol o neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov a určil, že zmluva o užívaní poľovného revíru Gabčíkovo II je neplatná. Poukázal na § 244 ods. 1 O.s.p. a konštatoval, že nakoľko ani jeden zo žalovaných subjektov nie je orgánom verejnej správy a ide o určovaciu žalobu, ktorou má súd vysloviť platnosť resp. neplatnosť určitej skutočnosti je v danom smere vecne príslušný na prejednanie veci okresný súd. II. Právny názor Najvyššieho súdu 6. Najvyšší súd postupom

§ 246cods.

1 vety prvej O.s.p. v spojení s § 104a ods. 3 O.s.p. po posúdení prípisu predloženého Krajským súdom v Trnave dospel k záveru, že nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Okresným súdom Dunajská Streda je dôvodný. 7. Právny základ pre rozhodnutie o miestnej a vecnej príslušnosti konajúceho súdu vo veci podanej žaloby tvoria nižšie uvedené právne normy:

čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

§ 3ods.

3 veta prvá zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci.

ust. § 11 ods. 1 O.s.p. konanie sa uskutočňuje na tom súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje

okolností, ktoré tu sú v čase začatia konania, a trvá až do jeho skončenia.

ust. § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

ust. § 104a ods. 1 O.s.p. súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.

ust. § 250d ods. 2 O.s.p. ak predseda senátu zistí, že súd nie je vecne alebo miestne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému súdu.

§ 104aods.

3 O.s.p. ak súd, ktorému bola vec postúpená, s jej postúpením nesúhlasí, predloží vec bez rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky. Rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú súdy nižšieho stupňa viazané.

1. Po oboznámení sa s obsahom spisu Najvyšší súd jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k názoru, že sú splnené podmienky na určenie súdu na prejednanie a rozhodnutie v predmetnej veci.
2. V právnom štáte zásada zákonného sudcu predstavuje jednu zo základných garancií nezávislého a nestranného rozhodovania orgánov súdnej moci. Táto zásada je ústavnou zárukou pre každého účastníka konania, že v jeho veci bude rozhodovať súd a sudcovia, ktorí sú na to povolaní

vopred známych pravidiel s tým, že bude eliminovaný výber súdov a sudcov „ad hoc“ (m. m. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 239/04, IV. ÚS 257/07). Rozhodovanie veci zákonným sudcom (aj súdom) je tak základným predpokladom na naplnenie podmienok spravodlivého procesu (IV. ÚS 345/09), ktoré stanovuje zákonodarca a nie samotná súdna moc.

1. Prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z čl. 48 ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby nerozhodoval súd, ktorý nemá právomoc konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť, t. j. aby nebol určený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. Toto základné právo je konkretizované v procesných kódexoch; t. j. Občianskom súdnom poriadku a v predpisoch upravujúcich organizáciu súdnictva.
2. Z týchto zákonných úprav vyplýva, že pojem zákonného sudcu je definovaný viacerými na seba nadväzujúcimi kritériami, ktoré súčasne tvoria navzájom prepojené garancie reálneho obsahu tohto základného práva. K týmto kritériám treba na prvom mieste priradiť vecnú, funkčnú a miestnu príslušnosť súdov, ktorú si konajúci súd určuje, odmieta alebo posudzuje na základe zásady iura novit curia.
3. V súvislosti s naznačeným nesúhlasom pri určovaní prejednávanej veci je nepochybné, že ide o určenie právnej neplatnosti uznesení zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov začlenených do poľovného revíru Gabčíkovo II a určenie neplatnosti Zmluvy o užívaní poľovného revíru Gabčíkovo II.
4. Pre určenie vecnej a miestnej príslušnosti je potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, či v prejednávanej veci ide o preskúmavanie rozhodnutia v správnom súdnictve alebo o občianskoprávnu žalobu o určenie neplatnosti. Pre posúdenie tejto otázky vychádza súd z týchto zákonných ustanovení:

ust. § 244 ods. 1, 2, 3, 6 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (ďalej len "rozhodnutie správneho orgánu"). Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť. Primerane

ustanovení tejto časti konajú a rozhodujú súdy aj vtedy, ak to ustanoví osobitný predpis alebo ak preskúmanie rozhodnutí orgánov verejnej správy vyplýva z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

§ 246ods.

1 O.s.p. na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon neustanovuje inak.

§ 246aods.

1 O.s.p. miestne príslušným je súd, v ktorého obvode má sídlo správny orgán, ktorého rozhodnutie a postup sa preskúmava, ak nie je ustanovené inak. Ak ide o rozhodnutie orgánu s pôsobnosťou pre celé územie Slovenskej republiky, okrem ústredných orgánov štátnej správy, miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode je všeobecný súd navrhovateľa.

§ 32ods.

1, 2 zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 274/2009 Z. z.“) na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie právnická osoba zriadená

tohto zákona, ktorá

1. a)je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva,
2. b)má sídlo na území Slovenskej republiky,
3. c)je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo,
4. d)riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. Poľovnícka organizácia môže mať svoje organizačné zložky.

§ 80ods.

9 zákona č. 274/2009 Z. z. občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva

osobitného predpisu (zákon č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov) je poľovníckou organizáciou

tohto zákona.

§ 1ods.

1, 2, 3 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov občania majú právo slobodne sa združovať. Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov

1. a)v politických stranách a politických hnutiach,
2. b)na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní,
3. c)v cirkvách a náboženských spoločnostiach,
4. d)na výkon práva poľovníctva.

§ 15ods.

1, 2 zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už nemožno

stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do 30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie. Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Súd však môže v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť. 14. Z citovanej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca považuje za poľovnícku organizáciu právnickú osobu zriadenú

zákona č. 247/2009 Z. z., ktorá je neziskovou organizáciou, ktorá združuje občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov, a iné fyzické osoby na účel ochrany a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, má sídlo na území Slovenskej republiky, je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, riadi svoju činnosť stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi predpismi. 15. Uvedenou problematikou, predovšetkým charakterom poľovného združenia sa zaoberal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 22.08.2012, sp. zn. 2Sdo/4/2012, a preto v zmysle § 250ja ods. 7 O.s.p. senát najvyššieho súdu v danej veci naň poukazuje a cituje jeho právne závery nasledovne: „Poľovníctvo je súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy (§ 1 zákona č. 23/1962 Zb.). Právom poľovníctva je súhrn práv a povinností zver cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zber si privlastňovať, zbierať zhody parožia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno len

tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie (§ 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Zákonodarca v tomto ustanovení definoval verejný záujem štátu na výkone práva poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva pomerne často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci. Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou. Na účely zákona o poľovníctve č. 23/1962 Zb. sa verejným záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní, ochrane a optimálnom využívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky ako aj na tvorbe, ochrane a využívaní životného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri a lov zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za cieľ slúžiť v prospech celej spoločnosti, nie len jednotlivcom, sa podieľajú aj poľovnícke združenia (§ 4 ods. 1, § 1, § 2 zákona č. 23/1962 Zb.). Preto poľovnícke združenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme. Z tejto časti preto vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu poľovnícke združenia spĺňajú podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších špecifických podmienok. Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, že poľovnícke združenie je záujmovým združením, teda záujmovou samosprávou sui generis.“ Aj napriek tomu, že citovaný rozsudok poukazuje na skorší zákon o poľovníctve (č. 23/1962 Zb.), závery sú aplikovateľné aj pre daný prípad.

1. Na základe vyššie uvedenej charakteristiky možno zhodnotiť, že poľovnícke združenie je záujmová samospráva sui generis, a teda rozhodnutia poľovníckeho združenia by mohli za určitých podmienok podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve. Tu však nemožno opomenúť dôležitú, priam nevyhnutnú podmienku, a to aby išlo o rozhodnutia vydané v oblasti verejnej správy a vo verejnom záujme.
2. Zo skutkových zistení v danom prípade vyplývajúcich z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobcovia žiadali o preskúmanie a zrušenie rozhodnutí poľovníckeho združenia, ktoré je treba považovať za poľovnícku organizáciu v zmysle § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z. z. ako aj o určenie neplatnosti zmluvy o užívaní poľovného revíru. Zákon č. 247/2009 Z. z. neupravuje priamo vzťahy medzi členmi poľovníckej organizácie - poľovníckeho združenia, iba všeobecne ustanovuje, že poľovnícka organizácia riadi svoju činnosť stanovami.
3. Vecný rozsah preskúmavacej pôsobnosti súdov v správnom súdnictve, t. j. ktoré rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu, je uvedený v § 244 O.s.p.. Podmienkou na to, aby niektoré rozhodnutia mohli byť preskúmané v rámci správneho súdnictva je tá, aby išlo o rozhodnutie orgánu alebo osoby uvedenej v ustanovení § 244 ods. 2 O.s.p., čo však v prípade rozhodnutia orgánov poľovníckeho združenia v danom prípade nemožno konštatovať. S poukazom na podstatu prejednávanej veci je nesporné, že takéto rozhodnutie je síce rozhodnutím o právach a povinnostiach člena združenia ako fyzickej osoby, ale nie je rozhodnutím vydaným vo verejnom záujme (v oblasti verejnej správy).
4. V prejednávanej veci vystupujú účastníci ako súkromnoprávne subjekty, ktoré rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej. Rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný záujem alebo cieľ. Ani zákon o poľovníctve ani žiadny iný zákon poľovníckym združeniam nezveril rozhodovaciu právomoc o právach a povinnostiach ich členov práve z dôvodu, že tieto sú internou, súkromnoprávnou záležitosťou združenia. Preto takéto rozhodnutia nemôžu podliehať súdnemu prieskumu v správnom súdnictve v zmysle § 244 ods. 2 O.s.p.. Takémuto prieskumu by podliehali len v prípade, ak by sa týkali oblasti verejnej správy a zákon (nie predpis nižšej právnej sily, alebo ich interný akt) by im v tomto smere zveril právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických alebo právnických osôb. V tejto súvislosti najvyšší súd dáva do pozornosti, že zákon č. 83/1990 Zb., ktorý všeobecne určuje vecnú príslušnosť okresného súdu na preskúmanie niektorého z rozhodnutí združenia na základe žiadosti jeho člena, má odkazovacie ustanovenia na použitie prieskumu v správnom súdnictve

§§ 244a nasl.

O.s.p., ale tieto (v ustanovení § 12 ods. 4) taxatívne vymenované prípady sú však typickými rozhodnutiami vydanými v oblasti verejnej správy, čo je základnou podmienkou ich prieskumu v správnom súdnictve. Pod takýto prieskum však rozhodne nemožno podradiť rozhodnutia združenia týkajúce sa pomerov združenia a jeho členov, o ktorých bezpochyby nemožno hovoriť ako o rozhodnutiach vydaných v oblasti verejnej správy. 20. Najvyšší súd dodáva, že vzťahy poľovného združenia a jeho členov v oblasti pomerov združenia ako aj vzťahy vlastníkov poľovných pozemkov v poľovnom revíri (rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach členov poľovného združenia a vlastníkov poľovných pozemkov) je potrebné dôsledne odlišovať od disciplinárnych konaní voči členom združenia, kde je zrejmý verejnoprávny charakter rozhodnutí. Verejnoprávny charakter vyplýva z verejného záujmu štátu na ochrane práva poľovníctva, kde je subjekt porušujúci riadny výkon tohto práva správne trestaný. Povahou rozhodnutia v disciplinárnom konaní sa zaoberal Najvyšší súd v uznesení zo 04.06.2014, sp. zn. 4Nds/2/2014, v zmysle ktorého: „Norma,

ktorej bol týmito rozhodnutiami navrhovateľovi uložený trest vylúčenia z poľovníckeho združenia, je Disciplinárny poriadok, vydaný Slovenským poľovníckym zväzom (ďalej aj „SPZ“) ako najvyšším orgánom záujmovej samosprávy, zriadeným

§ 32a nasl.

Zákona o poľovníctve. Disciplinárny poriadok slúži, prostredníctvom úpravy trestania previnení proti interným predpisom SPZ, t. j. aj proti jeho stanovám, okrem iného aj na zabezpečenie dodržiavania zákona o poľovníctve, nakoľko stanovy SPZ musia byť s ním v súlade a podliehajú schváleniu štátnym orgánom na úseku správy poľovníctva. Ako represívna norma, resp. kódex uvedenej záujmovej korporácie, slúžiaca na administratívne trestanie uzavretého okruhu osôb, založenom na ich príslušnosti k záujmovej korporácii v súvislosti so štátom regulovaným výkonom práva poľovníctva, je svojou podstatou administratívna norma. Je nepochybné, že návrhom napadnuté rozhodnutia orgánov odporcu, t. j. rozhodnutia vydané v rámci dvojinštančného disciplinárneho konania, majú charakter individuálneho správneho aktu, ktorý svojím enunciátom zásadne zasahuje do práv a povinností navrhovateľa vo vzťahu k jeho právu výkonu poľovníctva v rámci poľovníckeho združenia ako záujmovej korporácie. Je zrejmé, že v procese vydania sporných rozhodnutí právny vzťah nadriadenosti a podriadenosti medzi orgánmi odporcu, ukladajúcimi trest za disciplinárne previnenie, a navrhovateľom ako trestaným subjektom, nemá súkromnoprávny charakter, ktorý by bol založený zmluvou

Občianskeho zákonníka, príp.

inej, typicky občianskoprávnej normy, pričom napadnutým disciplinárnym konaním sa nerealizuje právo poškodenej záujmovej korporácie na vyvodenie zmluvnej zodpovednosti navrhovateľa prostredníctvom záväzkových inštitútov súkromného práva (napr. zmluvná pokuta, odstúpenie od zmluvy). V tomto ohľade ide o typický výkon administratívneho trestania členov záujmovej korporácie, v konečnom dôsledku za účelom zabezpečenia riadneho a so zákonom súladného výkonu poľovníctva, a to na základe zmocnenia zákona a spôsobom, ktorý prostredníctvom schvaľovania disciplinárneho poriadku a stanov podlieha kontrole orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva. Poľovnícke združenia sú povinné zabezpečiť výkon práva poľovníctva svojich členov v súlade so zákonom o poľovníctve, preto nie je možné prisvedčiť výslovne súkromnoprávnemu charakteru vzťahov odporcu a navrhovateľa pri vyvodzovaní disciplinárnej zodpovednosti člena poľovníckeho združenia v súvislosti s výkonom jeho práva poľovníctva. 21. Vzhľadom k tomu, že vzťah poľovníckeho združenia a jeho člena vo veciach týkajúcich sa uplatnenia práv členov združenia, ako je právo rozhodovať na zhromaždení vlastníkov poľovného revíru, je vzťahom súkromnoprávnym a nespadá do oblasti verejnej správy, je treba považovať za právne konformné v predmetnej právnej veci postupovať

prvej a tretej hlavy Občianskeho súdneho poriadku a preskúmať napadnuté uznesenia zhromaždenia vlastníkov poľovných pozemkov na základe podanej žaloby v klasickom občianskoprávnom konaní, s poukazom na, že v prejednávanej veci ide o občianske konanie „sui generis“, v ktorom ustanovenia piatej časti Občianskeho súdneho poriadku aplikovať nemožno. V tomto smere treba vnímať aj Zmluvu o užívaní poľovného revíru, ktorú bez pochyby nemožno považovať za rozhodnutie v oblasti verejnej správy, a preto určenie jej neplatnosť treba prejednať v občianskoprávnom konaní

§ 80O.s.p..

22. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky považoval nesúhlas Krajského súdu v Trnave s postúpením veci Okresným súdom Dunajská Streda za dôvodný a rozhodol, že vecne príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci je Okresný súd Dunajská Streda tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu n i e j e p r í p u s t n ý opravný prostriedok (§ 246c ods. 1O.s.p.).