3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) nezistil ţiadne skutočnosti, na základe ktorých by bolo moţné mať pochybnosti o jej nezaujatosti z dôvodu jej pomeru k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného konania alebo k ich zástupcom. Súdna exekútorka sa v svojom oznámení odvolávala výlučne na skutočnosti spočívajúce a súvisiace s jej postupom v rámci predmetnej exekúcie. Krajský súd v Bratislave uznesením z 25. októbra 2011 sp.zn. 19 CoE 55/2011 odvolanie súdnej exekútorky odmietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), keďţe 2 6 Cdo 25/2012 ustanovenia § 37 ods. 10 Exekučného poriadku nepripúšťa odvolanie proti rozhodnutiu súdu o vylúčení či nevylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podala dovolanie súdna exekútorka. Ţiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie spolu s rozhodnutím prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Uviedla, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom výklade ustanovenia § 30 ods. 10 Exekučného poriadku, ktoré sa
dovolateľky vzťahuje len na rozhodovanie o námietke zaujatosti uplatnenej účastníkom konania, nie však aj na rozhodovanie o oznámení súdneho exekútora o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený z vykonania exekúcie. Odvolaciemu súdu vytýkala aj nedostatočne zistenie skutkového stavu veci. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas na tento úkon oprávnený subjekt, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.
1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V danej exekučnej veci smeruje dovolanie povinného proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré má procesnú formu uznesenia. Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p.
1 O.s.p. dovolanie je prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa b/ odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c/] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ O.s.p.
2 O.s.p. dovolanie je prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie 3 6 Cdo 25/2012 po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. V prejednávanej veci uznesenie odvolacieho súdu, ktorým odmietol odvolanie súdnej exekútorky, nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie uvedených uznesení. Dovolanie
1 a 2 O.s.p. preto prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písm. a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka a riadneho zastúpenia účastníka bez procesnej spôsobilosti, prekáţku právoplatne rozhodnutej veci alebo uţ prv začatého konania, nedostatok návrhu na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). So zreteľom na obsah dovolania dovolací súd sa osobitne zameral na skúmanie, či konanie nie je zaťaţené vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Vo všeobecnosti pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.
ustálenej súdnej praxe k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. O taký prípad ide aj vtedy, ak odvolací súd odmietne odvolanie z dôvodu, ţe odvolanie nie je prípustné (§ 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.), hoci pre tento záver 4 6 Cdo 25/2012 neboli splnené zákonné podmienky. O také porušenie procesných práv súdnej exekútorky ale v danej veci nejde.
účastník môţe napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.
2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu v exekučnom konaní
osobitného zákona31), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
osobitného zákona (pod poznámkou 31) sa uvádza Exekučný poriadok; poznámka dovolacieho súdu).
7 Exekučného poriadku exekútor predloţí vec na rozhodnutie súdu o námietke bez zbytočného odkladu. O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloţenia veci.
10 Exekučného poriadku proti rozhodnutiu súdu
odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok. Z ostatne citovaného ustanovenia vyplýva, ţe odvolanie proti uzneseniu exekučného súdu o tom, či súdny exekútor je či nie je vylúčený z vykonávania exekúcie, vylučuje priamo zákon.
dovolacieho súdu nemá oporu v zákone tvrdenie dovolateľky, ţe sa ustanovenie § 30 ods. 10 Exekučného poriadku nevzťahuje na prípad, keď súd rozhoduje o vylúčení súdneho exekútora na základe jeho oznámenia o tom, ţe sú tu skutočnosti, pre ktoré je vylúčený z vykonávania exekúcie. Z formulácie pouţitej v ustanovení § 30 ods. 7, druhá veta, Exekučného poriadku („O tom, či je exekútor vylúčený, rozhodne súd do desiatich dní od predloţenia veci“), jednoznačne vyplýva, ţe upravuje postup a rozhodovanie súdu o vylúčení exekútora všeobecne, bez ohľadu na to, či rozhoduje o vylúčení exekútora na základe námietky účastníka alebo oznámenia exekútora. Postup a rozhodnutie súdu, ktoré vychádza z aplikácie príslušnej zákonnej procesnej normy, nemoţno hodnotiť ako porušovanie procesných práv účastníka konania. 5 6 Cdo 25/2012 Keďţe odvolací súd správne odmietol odvolanie súdnej exekútorky ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému tento opravný prostriedok nie je prípustný, nemoţno v tejto veci hovoriť o odňatí jej moţnosti konať pred súdom. Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p.; dovolanie v tejto veci ani
týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľka vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala. Právne posúdenie veci súdom je realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania
O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Nesprávne právne posúdenie veci je síce relevantný dovolací dôvod, samo osebe ale prípustnosť dovolania nezakladá (nemá základ vo vade konania v zmysle § 237 O.s.p. a nespôsobuje zmätočnosť rozhodnutia). I keby tvrdenia súdnej exekútorky o nesprávnom právnom posúdení veci boli opodstatnené (dovolací súd ich z uvedeného aspektu neposudzoval), vytýkaná skutočnosť by mala za následok vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia, nezakladala by ale prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia § 237 O.s.p. Vzhľadom na to, ţe dovolanie súdnej exekútorky proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je
prípustné a vady uvedené v § 237 O.s.p. neboli zistené, Najvyšší súd Slovenskej republiky jej dovolanie
5 O.s.p. v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako neprípustné odmietol. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.