Najvyšší súd 6 Cdo 128/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne E., a.s., so sídlom v K., IČO: X., proti ţalovaným 1/ J. L., bývajúcemu v B., zastúpenému JUDr. Š. L., advokátom, so sídlom v B., a 2/ K. A., bývajúcej v B., o zaplatenie 75,02 Eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 12 C 57/2010, o dovolaní ţalovaného 1/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- novembra 2010, sp.zn. 12 Co 309/2010, v spojení s opravným uznesením z
- marca 2011, sp.zn. 12 Co 309/2010, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovaného 1/ o d m i e t a . Ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z
- júna 2010, č.k. 12 C 57/2010-30 uloţil ţalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť ţalobkyni sumu 75,02 eur, zmluvnú pokutu vo výške 0,25 % denne zo sumy 75,02 eur odo dňa 27.05.2009 do zaplatenia, najviac však do výšky 75,02 eur, úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, z istiny od 27.05.2009 aţ do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 64,12 eur advokátovi ţalobkyne do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň vyslovil, ţe plnením jedného zo ţalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého ţalovaného. V prevyšujúcej časti návrh na zaplatenie zmluvnej pokuty zamietol. Z vykonaného dokazovania zistil, ţe medzi ţalobkyňou a ţalovaným 1/ bola uzatvorená kúpna zmluva s výhradou vlastníctva podľa § 601 Občianskeho zákonníka. Nestotoţnil sa s názorom ţalobkyne, ţe sa jednalo o zmluvu o finančnom prenájme podľa § 489 a nasl. Obchodného zákonníka. Ţalovaného 1/ preto zaviazal k zaplateniu ţalovanej sumy ako nedoplatku zvyšku dohodnutej kúpnej ceny, spolu s príslušenstvom. Ţalovanú 2/ zaviazal k zaplateniu pohľadávky z titulu ručiteľského záväzku. Zmluvnú pokutu za porušenie zmluvnej povinnosti súd v zmysle § 545a 2 6 Cdo 128/2011 Občianskeho zákonníka zníţil. Na odvolanie ţalovaného 1/ Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z
- novembra 2010, sp.zn. 12 Co 309/2010, v spojení s opravným uznesením z
- marca 2011, sp.zn. 12 Co 309/2010, ako súd odvolací, rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu a vyhodnotenie dôkazov postupoval okresný súd správne. Za správne povaţoval aj preskúmanie primeranosti výšky zmluvnej pokuty súdom prvého stupňa s tým, ţe správne celú uplatnenú zmluvnú pokutu nepriznal, pretoţe by to bolo v rozpore s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka. V postupe okresného súdu nedošlo ani k procesným pochybeniam, ktoré by mohli byť dôvodom pre vyhovenie odvolaniu. Odvolanie ţalovaného 1/ povaţoval preto za nedôvodné. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalovaný 1/. Navrhol, aby dovolací súd rozsudok krajského i okresného súdu zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. V dovolaní uviedol, ţe nevykonaním ním navrhnutých dôkazov a tým, ţe bolo rozhodnuté bez jeho osobnej účasti, mu súdy niţších stupňov odňali moţnosť pred súdom konať. Vytýkal súdom niţšieho stupňa, ţe nesprávne zistili skutkový stav veci a ţe napadnuté rozhodnutia spočívajú na nesprávnom právnom posúdení veci. Ţalobkyňa povaţovala napadnuté rozhodnutia za správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas oprávnená osoba (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno dovolaním napadnúť (§ 236 a nasl. O.s.p.). Dovolanie prejednal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, ţe smeruje proti takému rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, preto ho treba odmietnuť. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V preskúmavanej veci ţalovaný 1/ napadol dovolaním rozsudok odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (§ 219 O.s.p.). 3 6 Cdo 128/2011 Podmienky prípustnosti dovolania smerujúceho proti potvrdzujúcemu rozsudku odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach § 237 a § 238 ods. 2 a ods. 3 O.s.p. Rozhodnutiu odvolacieho súdu nepredchádzalo rozhodnutie dovolacieho súdu obsahujúce právny názor v tejto veci. Preto dovolanie podľa § 238 ods. 2 O.s.p. neprichádza do úvahy. Nejedná sa ani o rozsudok, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil prípustnosť dovolania, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, ani nešlo o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. Dovolanie nie je preto prípustné ani podľa § 238 ods. 3 O.s.p. Navyše, prípustnosť dovolania podľa § 238 O.s.p. vylučuje aj ustanovenie § 238 ods. 5 O.s.p. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v ustanovení § 237 O.s.p., neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti dovolania podľa § 238 O.s.p., ale sa komplexne zaoberal otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p. (t.j., či v prejednávanej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad nepodania návrhu na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, odňatia moţnosti účastníka pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania nesprávne obsadeným súdom). S prihliadnutím na obsah dovolania, sa dovolací súd osobitne zameral na otázku, či konanie pred súdmi niţších stupňov nebolo postihnuté vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné, ak bola účastníkovi odňatá moţnosť konať pred súdom. Dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., je vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia účinnej 4 6 Cdo 128/2011 ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom vylúčil účastníka konania z realizácie jeho procesných práv, ktoré mu právny poriadok priznáva. Podľa názoru dovolacieho súdu v posudzovanej veci konanie pred odvolacím súdom nebolo takouto vadou postihnuté. Pokiaľ dovolateľ namietal, ţe súdy nevykonali ním navrhnuté dôkazy, treba uviesť, ţe podľa ustálenej judikatúry platí, ţe takýto postup súdu nemoţno zásadne povaţovať za odňatie moţnosti konať pred súdom. Účastníci sú totiţ povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môţu slúţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov (§ 120 ods. l veta prvá a § 125 veta prvá O.s.p.). O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov (ale aj tých, ktoré navrhnuté neboli) budú vykonané, rozhoduje však súd. Z uvedeného je zrejmé, ţe Občiansky súdny poriadok účastníkovi konania priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. Toto procesné oprávnenie dovolateľ v danej veci aj vyuţil (nebolo mu odňaté). Rozhodnutie o tom, či navrhnutý dôkaz bude vykonaný, ponecháva súdu. Odvolací ani prvostupňový súd preto svojim postupom dovolateľa nevylúčili z realizácie procesného práva, ktoré mu O.s.p. priznáva. Dovolateľ ďalej namietal porušenie (odňatie) jeho práva účasti na odvolacom pojednávaní tým, ţe sa konalo bez jeho prítomnosti. Ani táto námietka dovolateľa však opodstatnená nie je. Podľa § 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu (aj celého konania na odvolacom súde) na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vţdy, ak a/ je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/ to vyţaduje dôleţitý verejný záujem. V ostatných prípadoch moţno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia odvolacieho súdu). 5 6 Cdo 128/2011 Keďţe z obsahu spisu nevyplýva, ţe by boli dané dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 214 ods. 1 O.s.p. (krajský súd pred vyhlásením rozsudku dokazovanie nedoplňoval ani nezopakoval, súd prvého stupňa nerozhodol podľa § 115a O.s.p. bez nariadenia pojednávania a nariadenie pojednávania nevyţadoval dôleţitý verejný záujem), odvolací súd v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p. rozhodol o odvolaní bez nariadenia pojednávania. Rozhodnutie iba verejne vyhlásil v súlade s ustanovením § 156 ods. 3 O.s.p. Postupom odvolacieho súdu plne rešpektujúcim platnú úpravu Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase rozhodnutia nemohlo preto dôjsť k odňatiu moţnosti ţalovaného 1/ pred súdom konať (porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 362/09). Pokiaľ ide o námietku ţalovaného 1/ spochybňujúcu nesprávnosť zistenia skutkového stavu veci, treba uviesť, ţe v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie nie je moţné odôvodniť tým, ţe odvolací súd neúplne zistil skutkový stav veci, resp. ţe dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Dovolanie totiţ nie je „ďalším“ odvolaním, ale je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným na nápravu len výslovne uvedených procesných (§ 241 ods. 2 písm. a/ a b/ O.s.p.) a hmotnoprávnych (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.) vád. Preto sa dovolaním nemoţno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa, ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. Námietky v tomto smere vznesené bez ďalšieho nespôsobujú ani vady konania v zmysle § 237 O.s.p. Vady konania v zmysle § 237 O.s.p. neboli spôsobilé zaloţiť ani právne závery, na ktorých odvolací súd zaloţil svoje rozhodnutie. Právne posúdenie veci súdom je totiţ realizáciou jeho rozhodovacej činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa § 237 O.s.p., pretoţe právnym posudzovaním súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto ustanovení. Nakoľko prípustnosť dovolania v danom prípade nemoţno vyvodiť z ustanovenia § 238 O.s.p. a v dovolacom konaní neboli zistené ani dôvody prípustnosti dovolania uvedené v ustanovení § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného 1/ podľa § 243b ods. 5 v spojení s § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok neprípustný, odmietol. 6 6 Cdo 128/2011 V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti ţalovanému 1/, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd však nepriznal ţalobkyni náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe nepodala návrh na uloţenie povinnosti nahradiť trovy dovolacieho konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová