← Slovensko

o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

6 Cdo 254/2010 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej veci ţalobcu Ing. J. R., bývajúceho v P., proti ţalovanej JUDr. V. R., bývajúcej v P., o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4 C 444/2001, o dovolaní ţalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. januára 2010 sp. zn. 2 Co 130/2007, takto r o z h o d o l : Dovolanie ţalovanej z a m i e t a . Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom z
  2. augusta 2005 č.k. 4 C 444/2001-742 rozhodol o návrhu ţalobcu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manţelov (ďalej len BSM) tak, ţe z vecí patriacich do BSM prikázal do jeho výlučného vlastníctva odšťavovač ovocia bielej farby, odkupnú hodnotu poistnej zmluvy č. 11 882 ku dňu 10.3.2001 v sume 11 157,-- Sk, odkupnú hodnotu poistnej zmluvy č. 40 010 845 v sume 9 190,-- Sk, odkupnú hodnotu poistnej zmluvy č. X. v sume 13 120,-- Sk a 12 cenných papierov emitenta V. a.s. v sume 336,-- Sk, celkove majetok v sume 35 163,-- Sk a do výlučného vlastníctva ţalovanej prikázal ostatné hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku pod poloţkami 1/ aţ 12/ a 14/ a 15/, sumu 6 641,-- Sk vyplatenú pri zrušení kúpnej zmluvy, predmetom ktorej bola gaučová súprava Venus a trojizbový byt č. 9 na
  3. poschodí v obytnom dome súpisného čísla X v na parcele č. X. spolu s podielom 75/2232 z parcely č. X. - zastavaná plocha o výmere 365 m2, celkove majetok v sume 2 6 Cdo 254/2010 790 191,-- Sk. Ţalovanej uloţil povinnosť vydať ţalobcovi odšťavovač ovocia bielej farby do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal ju uhradiť ţalobcovi v tej istej lehote na vzájomné vyrovnanie sumu 363 457,-- Sk. Ţalobcovi aj ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne súdny poplatok na účet okresného súdu a rozhodol o náhrade trov konania. V odôvodnení rozsudku uviedol, ţe v súlade so zhodnými tvrdeniami účastníkov do predmetu BSM patria všetky vo výroku rozsudku uvedené veci, včítane odkupných hodnôt troch poistných zmlúv a 12 ks cenných papierov emitenta V.. Do predmetu BSM nezahrnul osobné motorové vozidlo typu Škoda F., lebo z výsledkov vykonaného dokazovania mal preukázané, ţe bolo zakúpené z peňazí darovaných výlučne ţalobcovi jeho rodičmi. K tvrdeniu ţalovanej, podľa ktorého vozidlo patrí do BMS uviedol, ţe pravdivosť tohto tvrdenia spochybňuje samotný jej list z
  4. februára 2000 adresovaný riaditeľovi S., z ktorého vyplýva, ţe účastníci nemali peniaze na zakúpenie auta. Navyše, aj sama ţalovaná v priebehu konania, keď ţiadala preveriť úmysel rodičov ţalobcu koho mienili obdarovať priznala, ţe peniaze na kúpu auta boli darované jeho rodičmi. Z rovnakého dôvodu do predmetu BSM nezahrnul parcelu č. X. – ornú pôdu vo výmere 22 m2 v pomere 1/1 zapísanú na LV č. X. k.ú. S. a parc. č. X. ornú pôdu vo výmere 987 m2 v pomere 1/42 zapísanú na LV č. X. k.ú. S. (prostriedky na ich kúpu ţalobca získal darom od rodičov a sestier). Ku garáţi postavenej na parc. č. X. uviedol, ţe ku dňu zániku BSM (a ani v čase rozhodnutia súdu) nebola zapísaná v katastri nehnuteľností v prospech účastníkov konania, prípadne jedného z nich. Do predmetu BSM preto nepatrí. Devízové účty vedené vo V., zaloţené v roku 1993, vkladnú kniţku na meno ţalovanej vedenú v S., a.s. a sporoţírový účet vedený v tej istej banke na meno ţalobcu nepojal do BSM, lebo tieto ku dňu zániku BSM neexistovali. Rovnako do predmetu BSM nepatrí ani poistné za byt, lebo ţalovaná uzavrela poistnú zmluvu v septembri 2001, teda po zániku BSM. K samotnému vyporiadaniu BSM uviedol, ţe vychádzal z ustanovenia § 150 OZ, podľa ktorého podiely oboch manţelov sú rovnaké. Celkove predmet BSM predstavoval sumu 825 354,-- Sk, t.j. kaţdému účastníkovi patrí suma 412 677,-- Sk. Keďţe ţalobcovi pripadol do vlastníctva majetok v sume 35 163,-- Sk a ţalovanej v sume 790 191,-- Sk, na vyrovnanie podielov patrí ţalobcovi suma 377 514,-- Sk, od ktorej však bolo potrebné odpočítať polovicu z nesplatenej ceny bytu, čo predstavuje sumu 14 057,-- Sk. Ţalovanú preto zaviazal na vyrovnanie podielu zaplatiť ţalobcovi sumu 363 457,-- Sk. Povinnosť účastníkov zaplatiť súdny poplatok odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 7 ods. 7 v spojení s § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 71/1992 Zb. a o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. 3 6 Cdo 254/2010 Krajský súd v Prešove rozsudkom z
  5. januára 2010 sp. zn. 2 Co 130/2007 v spojení s opravným uznesením z
  6. októbra 2010 na odvolanie ţalovanej rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe z vecí patriacich do BSM prikázal do výlučného vlastníctva ţalobcu, okrem odšťavovača a 12 ks cenných papierov, len odkupnú hodnotu z poistnej zmluvy č. X. a ďalej mu prikázal do výlučného vlastníctva pozemok parc. č. X. – orná pôda vo výmere 22 m2 v pomere 1/1 zapísaný na LV č. X. k.ú. S. a pozemok parc. č. X. orná pôda vo výmere 987 m2 v pomere 1/42 zapísaný na LV č. X. k.ú. S., celkove majetok v sume 1053,02 eur (31 723,28,-- Sk) a do výlučného vlastníctva ţalovanej prikázal zhodne so súdom prvého stupňa majetok v celkovej sume 26229,54 eur (790 191,-- Sk). Ţalovanej uloţil povinnosť zaplatiť ţalobcovi na úplné vyrovnanie sumu 12111,03 eur (364 856,89,-- Sk) do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrok rozsudku okresného súdu o povinnosti ţalovanej vydať ţalobcovi odšťavovač zrušil. Ţalobcu zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu súdny poplatok v sume 248,70 eur a rozhodol o trovách konania tak, ţe účastníkom náhradu trov nepriznal. K prejednaniu odvolania bez účasti ţalovanej uviedol, ţe ţalovaná bola na pojednávanie riadne predvolaná a svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila. Odvolanie preto prejednal v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. bez jej prítomnosti. Na plnomocenstvo udelené ţalovanou advokátovi JUDr. R. Z. neprihliadol, lebo bolo predloţené iba v telegrafickej podobe bez jeho doplnenia v lehote troch dní originálom. Navyše, zástupca ţalovanej ţiadosť o odročenie pojednávania doručil súdu aţ po pojednávaní. Vo veci samej uviedol, ţe súd prvého stupňa správne zistil, ţe do BSM účastníkov patria hnuteľné veci tak, ako ich uviedol vo výroku rozhodnutia. Nesprávne však vyporiadal odkupné hodnoty poistných zmlúv č. X. a č. X.. Tieto poistné zmluvy boli účastníkmi konania uzavreté v prospech vtedy maloletých detí. Jednalo sa o prísľub daru a plnenie z týchto zmlúv treba povaţovať za dar rodičov maloletým deťom. Odkupné hodnoty z týchto zmlúv preto nepatria do BSM. Pokiaľ ide o nehnuteľné veci, nestotoţnil sa so súdom prvého stupňa v tom, ţe do predmetu BSM nepatria pozemky parc. č. X. a parc. č. X. v podiele 1/1, resp. v podiele 1/
  7. Po doplnení dokazovania dospel, na rozdiel od súdu prvého stupňa, k záveru, ţe nebolo preukázané nadobudnutie týchto pozemkov z iných peňazí ako zo spoločných. Naopak, za správny povaţoval záver súdu prvého stupňa, ţe do BSM nepatrí osobné motorové vozidlo typu Škoda F. a garáţ stojaca na parcele č. X. k.ú. S.. Aj podľa odvolacieho súdu výsledky vykonaného dokazovania umoţňujú prijať úsudok, podľa ktorého ţalobca zakúpil toto vozidlo z peňaţného daru poskytnutého rodičmi a jeho sestrami výlučne jeho osobe. V súvislosti s garáţou uviedol, ţe predmetom BSM a teda jeho vyporiadania, je v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka všetko to, čo môţe byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol 4 6 Cdo 254/2010 niektorý z manţelov za trvania manţelstva. V danom prípade okresný súd správne vychádzal zo zistenia, ţe ku kúpe tejto garáţe účastníkmi od jej zhotoviteľa počas trvania manţelstva nedošlo. Predmetnú garáţ teda nenadobudol ani jeden z manţelov počas trvania manţelstva do vlastníctva. V rámci vyporiadania BSM neprichádzalo preto do úvahy jej prikázanie do vlastníctva ţalobcu tak, ako to navrhovala ţalovaná. Pokiaľ boli počas trvania manţelstva do tejto veci vynaloţené finančné prostriedky, súhlasil s názorom súdu prvého stupňa, ţe tieto získal ţalobca darom od svojich rodičov a sestier. V súlade s vyššie uvedeným ustálil, ţe celkove predstavuje predmet BSM sumu 27 282,56 eur (821 914,40 Sk), z ktorej sumy prikázal do výlučného vlastníctva ţalobcu veci v celkovej hodnote 1 053,02 eur (31 723,28 Sk) a do výlučného vlastníctva ţalovanej veci v celkovej hodnote 26 229,54 eur ( 790 191,-- Sk). Pri vyporiadaní prihliadol zhodne so súdom prvého stupňa na pasívum v sume 933,21 eur (28 114,-- Sk) a navyše v prospech ţalovanej zohľadnil sumu 10,63 eur. Ţalovanú zaviazal na vyrovnanie podielu zaplatiť ţalobcovi sumu 12 111,03 eur ( 364 856,-- Sk) do 90 dní od právoplatnosti rozsudku. V tomto smere preto rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O.s.p. zmenil. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým uloţil povinnosť ţalovanej vydať ţalobcovi odšťavovač zrušil, nakoľko v konaní bolo preukázané, ţe táto vec sa nachádzala po rozvode manţelstva u ţalobcu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala včas dovolanie ţalovaná. Ţiadala rozsudok odvolacieho súdu a tieţ prvostupňového súdu zrušiť. Uviedla, ţe odvolací súd nepostupoval správne, keď odvolanie prejednal v jej neprítomnosti a v neprítomnosti jej zástupcu JUDr. Z.. Týmto postupom odvolací súd jej resp. právnemu zástupcovi znemoţnil predloţiť ďalšie dôkazy na obranu svojich tvrdení. Namietala, ţe viackrát trvala na tom, aby „Krajský súd Prešov bol úplne vylúčený z konania“, lebo ţalobca je riaditeľom súdnej správy na Okresnom súde Prešov a všetci sa tam navzájom poznajú. Napriek jej snahám napokon Krajský súd v Prešove vo veci rozhodol. Vo vzťahu k meritu veci namietala, ţe krajský súd síce vyporiadal pozemky – parcely reg. CKN č. X. (správne č. X.) a č. X., ale ako ornú pôdu, hoci nepochybne ide o pozemky zastavané. Ţiadala preto, aby jej bola priznaná náhrada za zastavanú plochu a nie ornú. Podľa nej, garáţ mala byť pojatá do BSM a mala byť prikázaná do vlastníctva ţalobcu s tým, ţe pohľadávku voči tretej osobe by vymáhal ţalobca, keď v budúcnosti by sa stal jej vlastníkom. Krajský súd sa okrem toho mal zaoberať tým, koľko zo spoločných peňazí vynaloţila ona na garáţ, teda koľko bolo vynaloţené zo spoločných 5 6 Cdo 254/2010 prostriedkov manţelov a polovicu z tejto sumy jej priznať. Vytýkala odvolaciemu súdu, ţe nesprávne do masy BSM nezahrnul ani osobné motorové vozidlo, hoci devízové účty, na ktorých boli peňaţné prostriedky pochádzajúce z príjmov ţalobcu v Nemecku, ţalobca zrušil v apríli
  8. Z hodnoty auta a garáţe jej tak ţalobca dlhuje sumu 4 791,18 eur. Rozsudok krajského súdu povaţuje preto za nespravodlivý. Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe v konaní nebolo ţiadnym hodnoverným spôsobom preukázané, ţe by peniaze na devízových účtoch boli pouţité na zakúpenie auta. S otázkou, prečo do BSM nepatrí garáţ sa odvolací súd podrobne zaoberal v dôvodoch svojho rozhodnutia, pričom ţalovaná v priebehu konania nikdy netvrdila, ţe by počas trvania BSM mali nejaké pohľadávky voči tretím osobám. Navrhol preto dovolanie ţalovanej ako nedôvodne podané zamietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podala včas účastníčka konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalovanej nie je dôvodné. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je podľa zákona (§ 242 ods. 1 O.s.p.) viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní uplatnenými dôvodmi a obligatórne sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V posudzovanej veci ţalovaná tvrdila vady konania uvedené v § 237 O.s.p., a to konkrétne vadu uvedenú pod písm. f/. Dovolací súd preto osobitne skúmal, či konanie pred odvolacím súdom nebolo postihnuté práve touto vadou. Podľa § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. 6 6 Cdo 254/2010 Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a pod.). Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník neustanoví na pojednávanie ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o odročenie, môţe súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy. Citované ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umoţňuje súdu, aby v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania prejednal vec na pojednávaní v neprítomnosti účastníka za predpokladu, ţe účastník bol na pojednávanie riadne predvolaný, na pojednávanie sa nedostavil a ani nepoţiadal z dôleţitého dôvodu o jeho odročenie. Splnenie predpokladov pre moţnosť prejednať vec v neprítomnosti účastníka musí súd skúmať dôsledne, pretoţe jeho nesprávny postup v tomto smere môţe mať za následok porušenie základného práva účastníka vyplývajúceho z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to práva na verejné prejednanie veci v jeho prítomnosti. V preskúmavanej veci je z obsahu spisu zrejmé, ţe odvolací súd nariadil opakovane pojednávanie na
  9. január 2010 a ţe na toto pojednávanie bola ţalovaná riadne predvolaná
  10. januára
  11. Napriek tomu sa na pojednávanie nedostavila a ani nepoţiadala o jeho odročenie. Boli tak splnené zákonné predpoklady uvedené v § 101 ods. 2 O.s.p. pre prejednanie veci v neprítomnosti ţalovanej. Ak za tohto stavu odvolací súd odvolanie prejednal a vo veci rozhodol bez účasti ţalovanej, postupoval v súlade so zákonom a týmto postupom preto neodňal ţalovanej moţnosť pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. tak, ako to nesprávne v dovolaní tvrdí ţalovaná. Pokiaľ ide o jej zástupcu JUDr. Z., z jeho podania z
  12. januára 2010 označeného ako ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní je zrejmé, ţe o termíne pojednávania nariadeného odvolacím súdom na deň
  13. január 2010 mal vedomosť. Toto podanie bolo odvolaciemu súdu doručené
  14. februára 2010, t.j. po termíne nariadeného pojednávania. Nemoţno preto vyčítať odvolaciemu súdu, ţe odvolanie prejednal v jeho neprítomnosti. 7 6 Cdo 254/2010 Dovolací súd nezistil ani existenciu ţiadneho ďalšieho dôvodu obsiahnutého v taxatívnom výpočte uvedenom pod písmenami a/ aţ e/ a g/ § 237 O.s.p. Dovolanie v tejto veci preto ani podľa týchto zákonných ustanovení prípustné nie je. Napokon dovolateľka vady uvedené v týchto zákonných ustanoveniach ani nenamietala. Pokiaľ ţalovaná v dovolaní poukazovala na to, ţe viackrát ţiadala, aby „Krajský súd Prešov bol úplne vylúčený z konania“, lebo ţalobca je riaditeľom súdnej správy na Okresnom súde Prešov, dovolací súd k tomu iba poznamenáva, ţe podľa obsahu tejto časti dovolania ţalovaná výslovne nenamieta, ţe by vo veci na odvolacom súde rozhodoval vylúčený sudca a teda, ţe odvolací súd zaťaţil konanie vadou uvedenou v § 237 písm. g/ O.s.p. Vo vzťahu k meritu veci ţalovaná v dovolaní namietala jednak nesprávnosť ocenenia pozemkov parc. č. X. a č. X. a jednak nesprávnosť záveru odvolacieho súdu, podľa ktorého do BSM nepatrí osobné motorové vozidlo typu Škoda F. a garáţ. K prvej námietke dovolací súd uvádza, ţe odvolací súd vychádzal pri stanovení hodnoty uvedených pozemkov zo znaleckého posudku znalca Ing. M. O. z
  15. októbra 2003, ktorý označil v posudku uvedené pozemky v súlade so stavom podľa katastra nehnuteľností ako orná pôda. Pozemky však ocenil rovnako ako pozemok parc. č. X. – zastavaná plocha metódou polohovej diferenciácie, pričom pri ocenení pouţil tie isté kritériá (východiskovú hodnotu, koeficient všeobecnej situácie, intenzity vyuţitia, dopravného spojenia s obcou, obchodnej a priemyselnej polohy, povyšujúcich a redukujúcich faktorov). Pozemky teda neoceňoval podľa hľadísk, ktoré sú rozhodujúce pre ocenenie poľnohospodárskej pôdy. Napokon ţalovaná v základnom konaní nesprávnosť ocenenia týchto pozemkov nenamietala a to ani na pojednávaní konanom pred súdom prvého stupňa
  16. januára 2005, kedy sa účastníci, resp. ich zástupcovia vyjadrovali k obsahu znaleckého posudku (viď č.l. 340 spisu) a ani v odvolaní proti rozsudku okresného súdu z
  17. októbra 2005 (viď č.l. 454 aţ 460 spisu). Dovolací súd povaţuje preto túto námietku ţalovanej za nedôvodnú. K druhej námietke vznesenej ţalovanou treba uviesť, ţe dovolací súd záver odvolacieho súdu, podľa ktorého do BSM účastníkov konania nepatrí garáţ a osobné motorové vozidlo, povaţuje za správny. V tejto súvislosti odvolací súd správne uvádza, ţe predpokladom BSM je nadobudnutie veci niektorým z manţelov za trvania manţelstva 8 6 Cdo 254/2010 a existencia vlastníctva k nej v čase zániku BSM a ţe v bezpodielovom spoluvlastníctve manţelov je všetko, čo môţe byť predmetom vlastníctva s výnimkou vecí získaných darom. Pokiaľ ide o garáţ, odvolací súd vychádzal v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania zo zistenia, ţe túto vec účastníci, resp. niektorí z nich počas trvania manţelstva nenadobudli a teda, ţe táto vec nebola ku dňu zániku manţelstva v ich vlastníctve (ţalovaná toto skutkové zistenie v dovolaní ani nespochybňuje). Z tohto skutkového zistenia odvolací súd v súlade s ustanovením § 143 OZ vyvodil, ţe táto vec nepatrí do BSM a ţe v rámci BSM ju nie je moţné prikázať do vlastníctva ţalobcovi tak, ako to ţalovaná navrhovala. Pokiaľ ţalovaná v dovolaní vytýkala odvolaciemu súdu, ţe v rámci vyporiadania BSM nie je moţné ponechať stranou ani pohľadávky manţelov voči tretím osobám treba uviesť, ţe ţalovaná ani v základnom konaní a ani v dovolaní nekonkretizovala, voči komu majú účastníci v súvislosti so stavbou garáţe pohľadávku a v akej výške. Jej poţiadavka, aby súd garáţ prikázal do vlastníctva ţalobcu s tým, ţe ţalobca si ju bude voči tretej osobe vymáhať v budúcnosti, keď sa stane vlastníkom garáţe, nezodpovedá zákonu. Odvolací súd a samozrejme ani dovolací súd takýto nárok ţalovanej preto nemohol akceptovať. K námietke ţalovanej týkajúcej sa osobného motorového vozidla treba uviesť, ţe odvolací súd, v zhode so súdom prvého stupňa, vychádzal správne zo zistenia, ţe predmetnú vec nadobudol ţalobca z peňaţných prostriedkov, ktoré výlučne jemu darovali jeho rodičia a sestry. Prijatie uvedeného skutkového zistenia výsledky vykonaného dokazovania nepochybne dovoľujú. Záver odvolacieho súdu, ţe vozidlo nepatrí do BSM, nie je preto v zjavnom rozpore s obsahom spisu. Na tomto závere nemení nič ani tvrdenie ţalovanej, ţe devízové účty, na ktorých boli uloţené peňaţné prostriedky pochádzajúce z príjmov ţalobcu v Nemecku, ţalobca v apríli 1997 zrušil. Táto skutočnosť sama osebe totiţ nedokazuje, ţe finančné prostriedky pochádzajúce z týchto účtov boli pouţité práve na kúpu osobného motorového vozidla. Obsah dovolania ţalovanej nebol teda spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska dovolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených. Ţalovaná preto napadla dovolaním vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p., Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovanej podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol. 9 6 Cdo 254/2010 Ţalobca mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov konania proti ţalovanej, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalobcovi v dovolacom konaní ţiadne trovy nevznikli, preto mu neboli priznané. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  18. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  19. marca 2012 JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.