Najvyšší súd 3 Rks 1/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8, Bratislava, p

zákona č. 461/2003 Z.z. Po 01.01.2004 zostala zachovaná právomoc súdov rozhodovať len o nárokoch na zvýšenie odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Vzhľadom k tomu, že zákon o sociálnom poistení zveril s účinnosťou od 01.01.2004 rozhodovanie vo veciach sociálneho poistenia do právomoci Sociálnej poisťovne a žalobca podal žalobu 14.09.2005, vec nespadá do právomoci súdov. Sociálna poisťovňa, ústredie v návrhu na rozhodnutie sporu o právomoc uviedla, že z ustanovenia § 272 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení nevyplýva, že o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti sa za obdobie do 31.12.2003 rozhoduje ako o úrazovej rente. Do 31.12.2003 ide vždy o náhradu za stratu na zárobku, nikdy sa nejdená o úrazovú rentu. O náhrade za stratu na zárobku sa rozhoduje

predpisov účinných do 31.12.2003 a

týchto predpisov rozhodoval a rozhoduje v sporných prípadoch vždy súd a táto právomoc nebola súdom odňatá ani zákonom. Sociálna poisťovňa rozhoduje o úrazovej rente

zákona č. 461/2003 Z.z. v prípade pracovných úrazov, ktoré vznikli po 31.12.2003 a chorôb z povolania, ktoré boli zistené po 31.12.2003. V prípade pracovných úrazov, ktoré vznikli pred 01.01.2004 a chorôb z povolania, ktoré boli zistené pred 01.01.2004, rozhoduje Sociálna poisťovňa o úrazovej rente

zákona č. 461/2003 Z.z. iba za obdobie po 01.01.2004, pokiaľ sa nejdená o úrazovú rentu transformovanú

§ 272ods.

3 zákona č. 461/2003 Z.z. Sociálna poisťovňa nie je oprávnená rozhodovať o nárokoch za obdobie do 31.12.2003. Túto právomoc nemala ani za účinnosti predpisov platných do 31.12.2003 a nemá ju ani teraz. Rozhodovanie o nárokoch za obdobie do 31.12.2003, bez ohľadu na to, kedy boli uplatnené, t.j. či boli uplatnené do 31.12.2003 vrátane alebo boli uplatnené po 31.12.2003, je výlučne v právomoci súdov.

§ 8aO.s.p.

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje spory o právomoc medzi súdmi a orgánmi štátnej správy. Najvyšší súd posudzujúc kompetenčný spor medzi okresným súdom a Sociálnou poisťovňou sa nestotožňuje s právnym názorom okresného súdu a s dôvodmi, pre ktoré vec postúpil po zastavení konania pre nedostatok právomoci Sociálnej poisťovi v časti nárokov vzniknutých do 31.12.2003.

§ 7ods.

1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, 3 Rks 1/2011 3 obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich

zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

§ 7ods.

3 O.s.p. iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

§ 272ods.

5 zákona č. 461/2003 Z.z. v konaniach o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity a o náhrade za stratu na dôchodku, ktoré neboli právoplatne skončené do 31. decembra 2003, sa po tomto dni rozhodne za obdobie do 31. decembra 2003

predpisov účinných do

1. decembra 2003 a za obdobie po
2. decembri 2003 ako o úrazovej rente

tohto zákona. To platí aj na konanie o týchto náhradách, na ktoré vznikol nárok pred

1. januárom 2004 a žiadosť o ich priznanie a vyplácanie bola podaná po
2. decembri 2003.

stanoviska občianskoprávneho a správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uverejneného pod č. 27 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 4/2006, rozhodovanie o nárokoch na náhradu za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity, o náhrade za stratu na dôchodku a o náhrade nákladov na výživu pozostalých, vzniknutých z pracovných úrazov alebo chorôb z povolania do 31. decembra 2003, patrí do právomoci súdu, aj keď nároky boli uplatnené po účinnosti zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Zo stanoviska vyplýva, že na to, aby bolo možné takto začaté konanie na súde v zmysle § 103 v spojení s § 104 ods. 1 O.s.p. zastaviť a vec postúpiť Sociálnej poisťovni, muselo by byť v Zákone o sociálnom poistení ustanovené, že Sociálna poisťovňa rozhoduje nielen o nárokoch, ktoré vznikli

tohto zákona, teda Zákona o sociálnom poistení, t.j., ktoré vznikli od

1. januára 2004, ale aj o nárokoch, ktoré vznikli skôr, za podmienky, že o nich nebolo do nadobudnutia účinnosti citovaného zákona právoplatne rozhodnuté. Takéto ustanovenie sa však v citovanom zákone nenachádza. Taktiež by mohol súd postúpiť návrh, resp. celý spis Sociálnej poisťovni, ak by mu takúto povinnosť ukladalo prechodné ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku. Takéto ustanovenie sa však v O.s.p. nenachádza. V zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy môžu štátne orgány – teda aj súd, konať len na základe ústavy, v jej medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Ak preto žiaden zákon neustanovil, že o nárokoch, ktoré vznikli do
2. decembra 2003 (ak o nich nebolo právoplatne rozhodnuté) má konať Sociálna poisťovňa (čo by bola výnimka zo všeobecnej právomoci súdu v pracovnoprávnych vzťahoch zakotvená v § 7 ods. 1 O.s.p. in fine), musí konanie začaté na súde dokončiť súd. Z ustanovenia § 272 ods. 5 zákon č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že o náhrade za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri uznaní invalidity alebo čiastočnej invalidity za obdobie do 31.12.2003 (a to nielen právoplatne neskončených do 31.12.2003, ale 3 Rks 1/2011 4 aj uplatnených po 31.12.2003) sa rozhodne

predpisov účinných do 31.12.2003 a vzhľadom k tomu, že zákon č. 461/2003 Z.z. nemá ustanovenie,

ktorého by Sociálna poisťovňa mala právomoc konať a rozhodovať aj o nárokoch, ktoré vzhľadom na vznik nároku (do 31.12.2003), patrili do právomoci súdu a ani žiaden zákon neustanovil, že o týchto nárokoch má konať Sociálna poisťovňa, je v takýchto prípadoch daná právomoc súdu. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V B. dňa 29. marca 2011 JUDr. Ivan R u m a n a, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková