Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 8Sžr/73/2014 Identifikačné číslo spisu: 1012201434 Dátum vydania rozhodnutia: 26.05.2016 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:1012201434.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcov:
- Coryn, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 510 645,
- BENC, s.r.o., so sídlom Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 506 451,
- PONECO, s.r.o., so sídlom Jesenná 12, Prešov, IČO: 36 707 996,
- CORS, spol. s r.o., so sídlom Jesenná 8, Prešov, IČO: 36 467 057,
- V. X., bytom P. XX, V., všetci právne zastúpení JUDr. Michalom Feciľakom, so sídlom Jesenná 8, Prešov, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 6, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 07211/2012/SCDPK-59306 zo dňa
- apríla 2012, na odvolanie žalobcov
- až
- proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 158/2012-121 zo dňa
- apríla 2014, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S 158/2012-121 zo dňa
- apríla 2014 p o t v r d z u j e . Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením č. k. 4S 158/2012-121 zo dňa
- apríla 2014 podľa § 250d ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zastavil konanie o žalobe žalobcov
- až
- proti rozhodnutiu žalovaného č. 07211/2012/SCDPK-59306 zo dňa
- apríla
- Krajský súd uviedol, že žalobcovia napadli prvostupňové správne rozhodnutie, ktoré v zmysle § 247 ods. 2 OSP nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Zdôraznil, že žalobcovia nevyužili všetky možnosti v správnom konaní smerujúce k obnove konania, so správnym orgánom nespolupracovali a svojou nedisciplinovanosťou spočívajúcou v nezaplatení správneho poplatku spôsobili zastavenie konania pred správnym orgánom. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo, pretože konanie vo veci bolo zastavené (§ 146 ods. 1 písm. c/ OSP s použitím § 246c OSP). Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia
- až
- a žiadali, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/158/2012-121 zo dňa
- apríla 2014 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítali, že na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rovnako tak mu vyčítali, že zastavením konania v prejednávanej veci žalobcom odňal ich procesné práva, ktoré im Občiansky súdny poriadok priznáva a tým im odňal možnosť konať pred súdom. Za nesprávny označili záver krajského súdu, že žalobcovia nevyužili všetky možnosti v správnom konaní smerujúce k obnove konania, nespolupracovali so správnym orgánom a svojou nedisciplinovanosťou spočívajúcou v nezaplatení správneho poplatku spôsobili zastavenie konania pred správnym orgánom. Poukázali na skutočnosť, že žalobcom bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené až dňa
- mája 2012, cestou Prešovského samosprávneho kraja, pričom v tom čase už bolo toto rozhodnutie právoplatné. Právoplatnosť nadobudlo dňa
- mája
- Namietali, že skutočnosť, že žalobcovia po podaní odvolania voči rozhodnutiu žalovaného neuhradili správny poplatok v konaní o obnove, nie je dôvodom na zastavenie konania, nakoľko pri podaní žaloby v zmysle § 250b OSP nie je podmienkou, aby žalobca vyčerpal v správnom konaní mimoriadne opravné prostriedky. Preto podľa žalobcov nemôže byť zmarením konania, pokiaľ žalobcovia z akéhokoľvek dôvodu nevyužili inštitút obnovy konania v pôvodnom správnom konaní, v ktorom s nimi žalovaný nekonal. Ďalej namietali, že inštitút tzv. opomenutého účastníka, zakotvený v § 250b ods. 2 OSP podľa ustálenej súdnej judikatúry prelamuje dôsledky § 247 ods. 2 a § 250 ods. 2 OSP v tom, že priznáva procesné právo podať žalobu aj tomu, s kým správny orgán ako s účastníkom konania nekonal a napadnuté rozhodnutie mu nebolo doručené. Zdôraznili, že toto ustanovenie pripúšťa podanie žaloby aj proti neprávoplatnému rozhodnutiu a pri nevyčerpaní opravných prostriedkov v záujme dôslednej ochrany práv fyzických a právnických osôb. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v správnom konaní vedenom pod sp. zn. 07211/2012/SCDPK so žalobcami nekonal ako s účastníkmi konania, avšak rozhodnutie im bolo doručené a žalobcovia následne podali v konaní odvolanie. Ďalej uviedol, že odvolanie žalobcov v správnom konaní vyhodnotil ako podnet na obnovu konania, začalo konanie o obnove a vyzval žalobcov na zaplatenie správneho poplatku. Žalobcovia tak mali možnosť obhájiť svoje práva prostredníctvom opravného prostriedku v správnom konaní. Vyjadril sa, že použitie § 250b ods. 2 OSP by bolo v tomto prípade bezpredmetné. Účelom tohto ustanovenia je zabezpečiť opomenutým účastníkom konania doručenie správneho rozhodnutia a umožniť im podať opravný prostriedok. Doplnil, že žalobcovia už mali pred podaním žaloby rozhodnutie k dispozícii a využili možnosť opraného prostriedku, avšak konanie o podanom opravnom prostriedku bolo zo strany žalobcov zmarené tým, že napriek výzve neuhradili správny poplatok. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcov
- až
- nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 OSP. Správne súdnictvo je založené na generálnej klauzule vyjadrenej v ustanovení čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a v čl. 36 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd; Občiansky súdny poriadok však negatívnou enumeráciou v ustanovení § 248 kvantitatívne zužuje rozsah rozhodnutí správnych orgánov podliehajúcich súdnemu prieskumu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov je potrebné mať na zreteli aj charakter napádaného rozhodnutia v zmysle ustanovení § 244 ods. 3, § 247 ods. 2 OSP, teda či ide o rozhodnutie, ktoré - bolo vydané v správnom konaní, - zakladá, mení alebo ruší oprávnenia a povinnosti fyzických a právnických osôb alebo sa priamo dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností fyzických alebo právnických osôb, - po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov (odvolanie, rozklad) nadobudlo právoplatnosť. Žalobou v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je možné napadnúť právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, a ktorým bol žalobca podľa svojho názoru ukrátený na svojich právach (§ 247 ods. 1, ods. 2, § 250 ods. 4 OSP). To znamená, že žaloba má smerovať proti rozhodnutiu správneho orgánu druhého stupňa, ktoré nadobudlo právoplatnosť. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je preskúmavaná v spojení s právoplatným rozhodnutím správneho orgánu druhého stupňa a ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahuje rovnaké vady ako druhostupňové rozhodnutie, je možné ho zrušiť podľa ustanovenia § 250j ods. 2 OSP, ale vždy len v spojení s právoplatným druhostupňovým rozhodnutím, nie samostatne. Zákonom stanovená podmienka vyčerpania riadnych opravných prostriedkov je namieste preto, aby súd nenahrádzal odvolací správny orgán. Od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu v druhom stupni sa odvíja aj lehota pre podanie žaloby v zmysle ustanovenia § 250b ods. 2 OSP (dva mesiace od právoplatnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni). Najvyšší súd Slovenskej republiky z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobcovia podali žalobu o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 07211/2012/SCDPK-59306 zo dňa
- apríla 2012, ktorým tento pretriedil a prestaničil v cestnej sieti pôvodný úsek cesty III. triedy č.
- Napadnuté rozhodnutie nebolo žalobcom doručované, nakoľko žalovaný ich za účastníkov konania nepovažoval. Napriek uvedenému žalobcovia dňa
- júna 2012 podali podanie, označené ako „Rozklad, Návrh na obnovu konania“, v ktorom namietali okruh účastníkov konania a domáhali sa, aby správny orgán preskúmavané rozhodnutie zrušil, alebo aby bolo konanie obnovené podľa § 62 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Žalovaný uvedené podanie posúdil ako podnet na obnovu konania a výzvou zo dňa
- júla 2012 žalobcov spoločne a nerozdielne vyzval na zaplatenie správneho poplatku. Súčasne ich poučil, že ak správny poplatok nebude v určenej lehote zaplatený, konanie zastaví v zmysle § 30 ods. 1 písm. j/ správneho poriadku. Nakoľko žalobcovia vyrubený správny poplatok v stanovenej lehote nezaplatili, žalovaný konanie v tejto veci rozhodnutím č. 15451/2012/SCDPK-46909 zo dňa
- augusta 2012 podľa § 9 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch zastavil. Toto rozhodnutie bolo dňa
- augusta 2012 doručené žalobcom prostredníctvom spoločného splnomocnenca pre doručovanie. Odvolací súd sa stotožnil so záverom Krajského súdu v Bratislave, že žalobcovia v žalobe napadli prvostupňové rozhodnutie, proti ktorému bolo možné podať opravný prostriedok - rozklad. Nešlo teda o právoplatné rozhodnutie, ktoré by bolo možné napadnúť žalobou v správnom súdnictve (druhá hlava piatej časti Občianskeho súdneho poriadku). Nebola splnená základná podmienka konania podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 2 OSP), ktorá umožňuje preskúmavať právoplatné rozhodnutia správneho orgánu, ktorý rozhodoval v poslednom stupni, po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov. Odvolacia námietka žalobcov, spočívajúca v tvrdení, že nezaplatenie správneho poplatku žalobcami v konaní o obnove, nie je dôvodom na zastavenie konania, nakoľko pri podaní žaloby v zmysle § 250b OSP nie je podmienkou, aby žalobca vyčerpal v správnom konaní mimoriadne opravné prostriedky, nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd opätovne poukazuje na ustanovenie § 247 ods. 2 OSP, s ohľadom na ktoré uvádza, že žalobcovia tým, že opomenuli svoju povinnosť zaplatiť správny poplatok v konaní o obnove konania, napriek poučeniu o následku nezaplatenia poplatku, vedome nevyužili zákonnú možnosť, ktorú mali v prejednávanej veci, aby sa bránili voči správnemu rozhodnutiu, ktoré pokladali za nezákonné. V prípade žalobou napadnutého prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu ide o rozhodnutie, ktoré samo osebe nemôže byť predmetom preskúmavania súdom. Krajský súd v Bratislave preto postupoval správne, keď konanie podľa ustanovenia § 250d ods. 3 OSP zastavil. Vychádzajúc z uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnuté uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 4S/158/2012-121 zo dňa
- apríla 2014 ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 1 OSP). O náhrade trov odvolacieho konania Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa ustanovenia § 224 ods. 1 v spojení s § 250k ods. 1 OSP, keď neúspešným žalobcom
- až
- ich náhradu nepriznal a žalovanému v tomto druhu konania náhrada trov konania neprináleží. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od
- mája 2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.