Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1ObdoV/13/2013 Identifikačné číslo spisu: 1099899462 Dátum vydania rozhodnutia: 28.05.2015 Meno a priezvisko: JUDr. Alena Priecelová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 218ods.

1 písm. b/ O. s. p. odmietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 2 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O. s. p.), ktorý je zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 veta druhá O. s. p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania podľa § 243a ods. 3 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. odmietnuť. Dovolanie má v systéme opravných prostriedkov občianskeho súdneho konania osobitné postavenie. Z príslušných ustanovení O. s. p. (v ďalšom citované v znení účinnom od

2. 2015) je zrejmé, že ním ako jedným z mimoriadnych opravných prostriedkov nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O. s. p.). Podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p., ustanovenia § 218 ods. 1, § 224 ods. 1, § 225 a § 226 platia pre konanie na dovolacom súde obdobne. Podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. V prejednávanej veci je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu. V ustanoveniach § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. sú uvedené rozhodnutia odvolacieho súdu vydané v procesnej forme uznesenia, proti ktorým je dovolanie prípustné. Je tomu tak v prípade, ak je dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým bolo zmenené uznesenie súdu prvého stupňa (§ 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p.), alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska s tým, že dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p.). Podľa § 239 ods. 2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu (§ 239 ods. 2 písm. a/ O. s. p.), alebo ak ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) účinkov cudziemu rozhodnutiu na území Slovenskej republiky (§ 239 ods. 2 písm. b/ O. s. p.). Ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, súdnych poplatkoch, oslobodení od súdnych poplatkov, prerušení alebo neprerušení konania, poriadkovej pokute, o znalcovskom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením (§ 239 ods. 3 O. s. p.). V predmetnej veci je dovolaním napadnuté uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolacieho, ktorým zrušil odvolaním napadnutý prvostupňový rozsudok (v znení opravného uznesenia) a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ide teda o uznesenie v § 239 O. s. p. neupravené, čo znamená, že dovolanie žalobcu v zmysle vyššie citovaných ustanovení O. s. p. prípustné nie je. S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 ods. 1 O. s. p. (či už to účastník konania namieta alebo nie), Najvyšší súd Slovenskej republiky sa neobmedzil len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O. s. p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 ods. 1 O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia majúcich za následok tzv. zmätočnosť rozhodnutia. Ak je totiž konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 ods. 1 písm. a/ až g/ O. s. p., možno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, v ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O. s. p. vylúčené. Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p. pritom nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že k vade vymenovanej v tomto ustanovení došlo, ale rozhodujúcim je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Dovolateľ vo vzťahu k procesnej vade konania podľa § 237 ods. 1 O. s. p. odvolaciemu súdu vytkol, že napriek tomu, že v priebehu konania bol súdu doručený návrh na zámenu účastníkov na strane žalobcu, tento o predmetnom návrhu nerozhodol, ale v konaní pokračoval s pôvodným žalobcom. Tvrdí, že v dôsledku tejto skutočnosti odňal spoločnosti PRAESIDIUM CONSULTING & INVESTMENT LTD, ktorej sa zámena mala týkať, možnosť konať pred súdom. Dovolací súd z obsahu s vecou súvisiaceho súdneho spisu zistil, že dňa
4. 2011 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu odvolaciemu doručené v rámci odvolacieho konania k spisovej značke 2 Obo 90/2010 písomné podanie spoločnosti PRAESIDIUM CONSULTING & INVESTMENT LTD zo dňa
6. 2011 (č. l. 1024 - 1026) s návrhom na jej vstup do konania ako účastníka na strane žalobcu na miesto doterajšieho žalobcu - spoločnosti ESCADA, a. s. Pripustenie zámeny účastníka v zmysle § 92 ods. 2 O. s. p. menovaná spoločnosť odôvodnila uzavretím Zmluvy o postúpení žalovanej pohľadávky z pôvodného žalobcu na spoločnosť PRAESIDIUM CONSULTING & INVESTMENT LTD (zmluva zo dňa
8. 2011 na č. l. 1027 - 1028). Odvolací súd uznesením č. k. 2 Obo 90/2010-1124 zo dňa
10. 2012 rozhodol o odvolaní žalovaných v
11. a
12. rade podanom proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave ako prvostupňového súdu č. k. 57Cb/42/1999-952 zo dňa
14. 2010 v znení opravného uznesenia č. k. 57Cb/42/1999-955 zo dňa
16. 2010, a to tak, že odvolaním napadnutý rozsudok (v znení opravného uznesenia) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po vrátení spisu prvostupňovému súdu, tento uznesením č. k. 57Cb/42/1999-1163 zo dňa
18. 2012 pripustil, aby z konania vystúpila obchodná spoločnosť ESCADA, a. s. Bratislava a na jeho miesto vstúpila obchodná spoločnosť PRAESIDIUM CONSULTING & INVESTMENT LTD, Efesou 9, Paralimni, P. C. 5311, Famagusta, Cyprus (reg. č. HE 142092). Na odvolanie žalovaného v
19. rade najvyšší súd ako odvolací súd uznesením sp. zn. 2 Obo 27/2013 zo dňa
21. 2014 prvostupňové uznesenie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil. Uznesenie odvolacieho súdu nadobudlo právoplatnosť dňa
24. Z vyššie uvedenej chronológie jednotlivých úkonov je zrejmé, že odvolací súd návrh spoločnosti PRAESIDIUM CONSULTING & INVESTMENT LTD v čase rozhodovania o odvolaní žalovaných v
25. a
26. rade proti prvostupňovému rozsudku zo dňa
28. 2010 (v znení opravného uznesenia z toho istého dňa) mal k dispozícii a mohol (mal) o ňom rozhodnúť. I keď odvolací súd o predmetnom návrhu nerozhodol, rozhodol o ňom následne súd prvého stupňa, a to vyššie označeným uznesením č. k. 57Cb/42/1999-1163 zo dňa
30. 2012, ktorý na odvolanie žalovaného v
31. rade potvrdil odvolací súd uznesením sp. zn. 2 Obo 27/2013 zo dňa
34. Jeho doručením všetkým dotknutým účastníkom nadobudlo uznesenie právoplatnosť dňa
37. V dôsledku uvedeného preto dôvod dovolania žalobcu odpadol a rozhodovanie o ňom je v súčasnosti bezpredmetné, keďže o návrhu na zámenu účastníka je právoplatne rozhodnuté. Vo vzťahu k námietke žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že odvolací súd nerešpektoval rozhodnutie dovolacieho súdu zo dňa
39. 2007, dovolací súd poznamenáva, že prípustnosť dovolania podľa § 238 ods. 2 O. s. p. (ktorá je daná vtedy, ak sa odvolací súd odchýli od právneho názoru dovolacieho súdu, ktorý v prejednávanej veci vyslovil) možno uplatniť v prípade rozhodnutí vydaných v procesnej forme rozsudku, čo nie je tento prípad. Naviac, žalobca túto svoju námietku nijako bližšie nešpecifikoval. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v danom prípade dovolanie žalobcu proti uzneseniu odvolacieho súdu nie je podľa § 239 O. s. p. prípustné a vada uvedená v § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. (ani žiadna iná procesná vada v zmysle § 237 ods. 1 O. s. p.) zistená nebola, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací dovolanie žalobcu podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p., ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol podľa § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p.

§ 224ods.

1 O. s. p. a § 142 ods. 1 O. s. p. Žalovaní boli v dovolacom konaní úspešní, preto by mali právo na náhradu trov dovolacieho konania. Dovolací súd im však náhradu trov dovolacieho konania nepriznal, žalovanému v

1. rade preto, že napriek písomnému vyjadreniu k dovolaniu žalobcu si trovy v dovolacom konaní neuplatnil a žalovanému v
2. rade preto, že mu žiadne trovy nevznikli (k dovolaniu žalobcu sa nevyjadril). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 5 :
3. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.