2 a § 120 ods. 2 O. s. p. netýka vo veciach obchodného registra, pričom
p. môže napadnuté uznesenie zmeniť priamo súd prvého stupňa. Odvolací sú mal za to, že k perfektnému založeniu spoločnosti navrhovanej na zápis došlo až dňom
4 Zákona o obchodnom registri riadne poučený. Ďalej uviedol, že v prípade predloženia zmluvy o bežnom účte zo dňa
zistenia odvolacieho súdu, navrhovateľ v lehote 15 dní od doručenia oznámenia o odmietnutí vykonania zápisu neodstránil nedostatky návrhu, pre ktoré bolo vykonanie zápisu registrovým súdom odmietnuté, a nevyužil tak možnosť reparácie svojho podania v zmysle § 200b ods. 1 O. s. p. Z uvedených dôvodov registrový súd námietky navrhovateľa správne zamietol a odvolací súd, ktorý sa s odôvodnením jeho rozhodnutia v celom rozsahu stotožnil, preto odvolaním napadnuté uznesenie
1 a 2 O. s. p. potvrdil. Proti napadnutému uzneseniu odvolacieho súdu podal navrhovateľ dovolanie, ktoré odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., že navrhovateľovi bola postupom odvolacieho súdu odňatá možnosť konať pred súdom. Uviedol, že odvolacie konanie, v ktorom odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa o zamietnutí námietok sa spravuje všeobecnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku o odvolaní, keďže Zákon o obchodnom registri ako lex specialis vo vzťahu k Občianskemu súdnemu poriadku ako lex generealis odvolanie neupravuje. Registrové konanie je konanie nesporové. V zmysle § 205a ods. 1 O. s. p. je síce odvolacie konanie obmedzené vo vzťahu k predkladaniu nových dôkazov a uvádzaniu nových skutočností, avšak toto ustanovenie sa v zmysle § 205a ods. 1 v spojení s § 120 ods. 2 O. s. p. nepoužije v nesporových konaniach a vo veciach obchodného registra. Z toho dôvodu má navrhovateľ za to, že aj v rámci odvolacieho konania v nesporových konaniach je možné predkladať nové dôkazy a uvádzať nové skutočnosti bez obmedzenia. Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že k naplneniu vady konania
f/ O. s. p. došlo tým, že odvolací súd neprihliadol na listinu (výpis z účtu z banky,
ktorého odvolateľ vložil vklad vo výške 5 000 Eur), ktorú predložil spolu s odvolaním v odvolacej lehote, pretože v nesporovom konaní je možné dôkazy predkladať aj po skončení prvostupňového konania. Ďalej uviedol, že doloženie dokladov má znaky odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 205a ods. 1 písm. c/ O. s. p., preto je konštatovanie odvolacieho súdu v rozpore so zisteným skutkovým stavom. Súd prvého stupňa predtým, než zamietol námietky proti odmietnutiu vykonania zápisu, čím sa skončila fáza prvostupňového konania, nepoučil navrhovateľa v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa navrhovateľa nepoučil
4 O. s. p., sú uvedené dôkazy odvolacím dôvodom
1 písm. c/ O. s. p. a bolo povinnosťou ich vykonať v odvolacom konaní, čo však odvolací súd odmietol. Uviedol, že v priebehu konania už bolo preukázané splnenie všetkých podmienok pre vydanie kladného rozhodnutia o zápise spoločnosti do obchodného registra tak, ako to vyžadoval súd prvého stupňa. Na základe uvedeného navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 241 ods. 1 O. s. p.), v lehote stanovenej v § 240 ods. 1 O. s. p. a po preskúmaní veci v zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľa je dôvodné.
1 O. s. p. dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
1 O. s. p. dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak: a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa, b/ odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev [§ 109 ods. 1 písm. c)] na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c).
2 O. s. p. dovolanie je prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O. s. p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbežnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý je prípustný len proti zákonom výslovne určeným právoplatným rozhodnutiam odvolacieho súdu. V predmetnej veci odvolací súd napadnutým uznesením potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom uznesení nevyslovil, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, nejde ani o uznesenie uvedené v § 239 ods. 2 písm. b/ a c/. Rovnako na danú vec nemožno aplikovať ani prípady upravené v § 239 ods. 1 O. s. p.. Vzhľadom na uvedené, prípustnosť dovolania v zmysle § 239 ods. 1 a 2 O. s. p. nie je proti napadnutému uzneseniu daná. V zmysle § 242 ods. 1 O. s. p. /druhá veta/ je dovolací súd povinný prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. Iba v prípade, že by rozhodnutie odvolacieho súdu alebo predchádzajúce konanie vykazovalo procesnú vadu uvedenú v ust. § 237 O. s. p. by bolo dovolanie prípustné. Dovolací súd sa neobmedzil iba na skúmanie podmienok prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či podané dovolanie nie je prípustné
a/ až g/ O. s. p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu (rozsudku alebo uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z uvedených procesných vád (ide o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a rozhodovanie vylúčeným sudcom alebo súdom nesprávne obsadeným, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát). Pre záver o prípustnosti dovolania v zmysle § 237 O. s. p., však nie je významný subjektívny názor účastníka konania tvrdiaceho, že došlo k niektorej z vád vymenovaných v tomto ustanovení, ale rozhodujúce je zistenie, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/, b/, c/, d/, e/ a g/ O. s. p. netvrdil a existencia týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Procesná prípustnosť jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva. Navrhovateľ prípustnosť a dôvodnosť dovolania odôvodňoval ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p. Namietal, že odvolací súd mu odňal možnosť konať pred súdom, keďže v odvolacom konaní neprihliadol na listinu (výpis z účtu z banky,
ktorého navrhovateľ vložil vklad vo výške 5 000 Eur), ktorú predložil spolu s odvolaním v odvolacej lehote, pretože v nesporovom konaní je možné predkladať dôkazy aj po skončení prvostupňového konania. Ďalej namietal, že doloženie dokladov má znaky odvolacieho dôvodu uvedeného v ustanovení § 205a ods. 1 písm. c/ O. s. p., keďže súd prvého stupňa predtým než zamietol námietky navrhovateľa proti odmietnutiu vykonania zápisu nepoučil navrhovateľa v zmysle § 120 ods. 4 O. s. p.
f/ O. s. p. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom za účelom obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Musí však ísť o znemožnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide.
judikatúry Ústavného súdu (II.ÚS 122/05) základné právo na spravodlivé súdne konanie všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesno-právnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskom súdnom konaní a contrario, ak všeobecný súd koná v rozpore s procesnoprávnymi predpismi upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní, môže dôjsť k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa oznámením z
2 O. s. p.
1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
4 , d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach
2 .
2 O. s. p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e ) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Ustanovenie § 205a O. s. p. vyjadruje systém neúplnej apelácie. Odvolací súd aj naďalej zostáva súdom apelačným, nesmie však pritom prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa (na rozdiel od úplnej apelácie). Nové skutočnosti a dôkazy ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa sú odvolacím dôvodom len za splnenie podmienok uvedených v § 205a O. s. p. Z ustanovenia § 205a ods. 2 O. s. p. je zrejmé, že systém neúplnej apelácie sa nepoužije v konaniach
2 O. s. p., teda aj vo veciach obchodného registra. Konanie v týchto veciach je ovládané vyšetrovacou zásadou a v týchto konaniach sa neuplatní ani poučovacia povinnosť súdu uvedená v § 120 ods. 4 O. s. p. V odvolacom konaní je v týchto konaniach zachovaný systém úplnej apelácie a odvolací súd je tak povinný prihliadnuť na všetky skutočnosti a dôkazy aj keď neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa. V danom prípade ide o konanie vo veciach obchodného registra. Odvolací súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. a neprihliadol na navrhovateľom predložené dôkazy s odôvodnením, že nejde o nové skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali v zmysle § 205a O. s. p. dokladovať skutkový stav v čase rozhodovania súdu prvého stupňa. Odvolací súd na daný prípad opomenul aplikovať ustanovenie § 205a ods. 2 O. s. p., z ktorého vyplýva, že ustanovenie § 205a ods. 1 O. s. p. sa neuplatní v konaniach vo veciach obchodného registra teda aj v prejednávanom prípade. Z uvedené je zrejmé, že ide o konanie, v ktorom mal odvolací súd uplatniť systém úplnej apelácie a mal prihliadnuť na navrhovateľom predložené dôkazy. Napriek tomu, že odvolací súd na jednej strane neprihliadol na navrhovateľom predložené dôkazy, na druhej strane konštatoval, že doloženie týchto dokladov nemá znaky z možných odvolacích dôvodov taxatívne vymenovaných v ustanovení § 205 ods. 2 O. s. p. Dovolací súd však k tomu uvádza, že nové skutočnosti a nové dôkazy možno uvádzať ako dôvod odvolania bez akéhokoľvek obmedzenia ak odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, ak bolo vydané v konaní vo veciach obchodného registra. Z uvedeného je zrejmé, že odvolací súd svojím postupom znemožnil právo navrhovateľa na realizáciu procesných práv, ktoré mu vyplývajú z Občianskeho súdneho poriadku, konkrétne z ustanovenia § 205a ods. 2 O. s. p. v spojení s § 200a O. s. p. Dovolací súd dospel k záveru, že odvolací súd vyššie uvedeným postupom navrhovateľovi odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. Výskyt niektorej z procesných vád uvedených v § 237 O. s. p. je zo zákona nielen dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu, vydanému v konaní touto vadou postihnutom, ale zároveň je tiež dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v takom konaní nemôže byť považované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, dovolací súd sa nezaoberal ďalšími námietkami navrhovateľa uvedenými v dovolaní. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v zmysle § 243b ods. 2 O. s. p.. V novom rozhodnutí rozhodne súd aj o trovách dovolacieho konania (§ 243d ods. l O. s. p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.