Obsah (6)

§ 173§ 318§ 518§ 15§ 48§ 19

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Urto/5/2018 Identifikačné číslo spisu: 7018200223 Dátum vydania rozhodnutia: 21.07.2021 Meno a priezvisko: JUDr. František Mozner Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 173ods.

1, ods. 2 písm. b) Trestného zákonníka Českej republiky na neverejnom zasadnutí konanom

1. júla 2021 v Bratislave o dovolaní odsúdeného E. Ž., rod. B., proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo
2. mája 2018, sp. zn. 8Ntc/1/2018, takto rozhodol: I.

§ 318ods.

2 Trestného poriadku pokračuje v konaní o uznaní a výkone rozsudku Krajského súdu v Plzni z

1. júla 2017, sp. zn. 4T 15/2016, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z
2. septembra 2017, sp. zn. 2To 76/2017, ktorými bol E. Ž. odsúdený za obzvlášť závažný zločin lúpeže

§ 173ods.

1, ods. 2 písm.

1. b)Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením na jeho výkon do väznice so strážením, a berie návrh na začatie prejudiciálneho konania o výklade čl. 4 ods. 1 písm. a), ods. 2 a čl. 9 ods. 1 písm.
2. b)rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody, na účely ich výkonu v Európskej únii (Ú. v. EÚ L 327, 5. 12. 2008) v znení rámcového rozhodnutia Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 [Ú. v. EÚ L 81, 27. 3. 2009 (ďalej len „rámcové rozhodnutie“)] späť. II.

§ 518ods.

4 Trestného poriadku zrušuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu. III.

19 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov berie späťvzatie osvedčenia Krajským súdom v Plzni na vedomie. Odôvodnenie Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom zo 17. mája 2018, sp. zn. 8Ntc/1/2018,

§ 15ods.

1 a § 17 ods. 1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zák. č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení účinnom do

1. decembra 2019 (ďalej len „zákon č. 549/2011 Z. z.“) rozhodol o uznaní a výkone rozsudku Krajského súdu v Plzni z
2. júla 2017, sp. zn. 4T 15/2016, v spojení s rozsudkom Vrchného súdu v Prahe z
3. septembra 2017, sp. zn. 2To 76/2017, ktorými bol E. Ž. odsúdený za obzvlášť závažný zločin lúpeže

§ 173ods.

1, ods. 2 písm. b) Trestného zákonníka Českej republiky na trest odňatia slobody vo výmere osem rokov so zaradením na jeho výkon do väznice so strážením. Súčasne

§ 48ods.

4 Trestného zákona zaradil odsúdeného na výkon uznaného trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku podal odsúdený E. Ž. včas odvolanie, v dôvodoch ktorého v podstate uviedol, že celá jeho rodina (manželka, dve dcéry, zať a vnúča) žije a pracuje v Plzni a každý mesiac ho vo výkone trestu odňatia slobody jej členovia navštevujú. So synom ani s nevlastným bratom, ktorí žijú na území Slovenskej republiky, nie je v žiadnom kontakte, keďže sa na neho hnevajú. Zároveň zdôraznil, že jeho rodičia už nežijú a teda na Slovensku nemá žiadne rodinné väzby ani iné blízke osoby. Tvrdí tiež, že premiestnením na Slovensko by stratil kontakt s rodinou, ktorá sa nemá kam na Slovensko vrátiť, pričom v Českej republike má (jeho rodina) strechu nad hlavou aj prácu. Z týchto dôvodov odsúdený E. Ž. žiada, aby trest odňatia slobody vykonal v Českej republike, pričom v prílohe odvolania predložil kópiu zmluvy o nájme bytu v Plzni. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) uznesením z 28. augusta 2018, sp. zn. 2 Urto 5/2018,

§ 318ods.

1 Trestného poriadku per analogiam v spojení s § 244 ods. 4 Trestného poriadku prerušil toto konanie o uznaní a výkone, a to až do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „súdny dvor“) o jeho skoršom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal v skutkovo obdobnej veci vedenej pod sp. zn. 2 Urto 1/2018; v konaní pred súdnym dvorom vedenej pod č. C-495/18. Vzhľadom na to, že vo veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. 2 Urto 1/2018 Krajský súd v Ústi nad Labem vzal osvedčenie vydané

čl. 4 rámcového rozhodnutia späť a v nadväznosti na to súdny dvor uznesením z

1. októbra 2019 konanie o návrhu najvyššieho súdu na začatie prejudiciálneho konania vedené pod č. C-495/18 zastavil. Najvyšší súd preto uznesením z
2. októbra 2019, sp. zn. 2 Urto 5/2018,

§ 318ods.

2 Trestného poriadku per analogiam rozhodol o pokračovaní v konaní v tejto veci. Zároveň ale dospel k záveru, že aj v tejto veci je nutné obrátiť sa na súdny dvor s novým návrh na začatie prejudiciálneho konania, a tak uznesením z 22. októbra 2019, vydaným pod tou istou spisovou značkou,

§ 318ods.

1 Trestného poriadku per analogiam v spojení s § 244 ods. 4 Trestného poriadku toto konanie opäť prerušil a súdnemu dvoru podal návrh na začatie prejudiciálneho konania o výklade čl. 4 ods. 1 písm. a), ods. 2 a čl. 9 ods. 1 písm.

1. b)rámcového rozhodnutia s nasledujúcimi otázkami: 1) Má sa čl. 4 ods. 1 písm.
2. a)rámcového rozhodnutia vykladať v tom zmysle, že kritériá v ňom uvedené budú splnené iba vtedy, ak má odsúdená osoba v členskom štáte, ktorého je štátnym občanom, také rodinné, sociálne, pracovné alebo iné väzby, so zreteľom na ktoré možno dôvodne predpokladať, že výkon trestu v tomto štáte môže uľahčiť jej sociálnu nápravu, teda, že bráni takej vnútroštátnej úprave, akou je § 4 ods. 1 písm.
3. a)zákona č. 549/2011 Z. z. (v znení účinnom do 31. decembra 2019), ktorá umožňuje v takýchto prípadoch uznať a vykonať rozsudok len na základe formálne evidovaného obvyklého pobytu vo vykonávajúcom štáte, bez ohľadu na to, či má odsúdená osoba v tomto štáte konkrétne väzby umožňujúce posilniť jej sociálnu nápravu. 2) V prípade kladnej odpovede na predchádzajúcu otázku má sa čl. 4 ods. 2 rámcového rozhodnutia vykladať v tom zmysle, že aj v situácii upravenej v čl. 4 ods. 1 písm.
4. a)rámcového rozhodnutia je príslušný orgán štátu pôvodu povinný presvedčiť sa ešte pred zaslaním rozsudku a osvedčenia o tom, že výkon trestu zo strany vykonávajúceho štátu bude slúžiť na účely uľahčenia sociálnej nápravy odsúdenej osoby, a zároveň v tomto smere získané informácie je povinný uviesť v časti d), bod 4. osvedčenia, osobitne ak odsúdená osoba v stanovisku

čl. 6 ods. 3 rámcového rozhodnutia tvrdí, že má konkrétne rodinné, sociálne alebo pracovné väzby v štáte pôvodu. 3) V prípade kladnej odpovede na prvú otázku má sa čl. 9 ods. 1 písm.

1. b)rámcového rozhodnutia vykladať tak, že dôvod odmietnutia uznania a výkonu rozsudku bude daný aj vtedy, ak sa v situácii uvedenej v čl. 4 ods. 1 písm.
2. a)rámcového rozhodnutia napriek porade

odseku 3 tohto ustanovenia a prípadnom poskytnutí ďalších potrebných informácií nepreukáže existencia takých rodinných, sociálnych, pracovných alebo iných väzieb, so zreteľom na ktoré by bolo možné dôvodne predpokladať, že výkon trestu vo vykonávajúcom štáte môže uľahčiť sociálnu nápravu odsúdeného. Následne, listom z 29. júna 2021, doručeným najvyššiemu súdu 15. júla 2021, Krajský súd v Plzni oznámil, že berie osvedčenie vydané

čl. 4 rámcového rozhodnutia späť, a to z dôvodu podmienečného prepustenia odsúdeného E. Ž..

§ 19ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. ak justičný orgán štátu pôvodu rozhodne o späťvzatí osvedčenia pred prijatím rozhodnutia o uznaní a výkone, súd vezme späťvzatie uznesením na vedomie. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatím osvedčenia zanikol predmet tohto konania a jediným možným rozhodnutím v tejto veci je vzatie tohto späťvzatia na vedomie. Tým zároveň stratilo svoje opodstatnenie aj najvyšším súdom v tejto veci iniciované prejudiciálne konanie, keďže zo znenia a systematiky článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vyplýva, že predpokladom prejudiciálneho konania je to, že vnútroštátne súdy skutočne riešia prebiehajúci spor, v rámci ktorého majú vydať rozhodnutie, ktoré bude môcť zohľadniť rozsudok súdneho dvora z prejudiciálneho konania (pozri najmä uznesenia súdneho dvora z

1. októbra 2012, Šujetová, C-252/11, neuverejnené, EU:C:2012:653, bod 14, a z
2. marca 2016, Euro Bank, C-537/15, neuverejnené, EU:C:2016:143, bod 32). Tieto dôvody viedli najvyšší súd k tomu, že potom čo pominul dôvod prerušenia konania jednomyseľne rozhodol o pokračovaní v ňom, vzal návrh na začatie prejudiciálneho konania späť, na podklade odvolania odsúdeného E. Ž. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu o uznaní a výkone v Českej republike uloženého trestu odňatia slobody v celom rozsahu a súčasne vzal späťvzatie osvedčenia na vedomie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.