← Slovensko

určenie právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti prihl. pohľ.

Obsah (11)§ 17§ 470§ 10§ 15a§ 16§ 201§ 236§ 396§ 262§ 256§ 420

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obo/8/2016 Identifikačné číslo spisu: 5108215567 Dátum vydania rozhodnutia: 02.02.2001 Meno a priezvisko: JUDr. Lenka Praženková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR

§ 17ods.

1 zákona o advokácii. V závere uviedol, že skutočnosť, ktorú namietal a týkala sa predchádzajúcej činnosti právnej zástupkyne žalovaného ( jej pôsobenie na Krajskom súde v Žiline ako justičná čakateľka s pridelením na Okresný súd v Žiline), považuje za objektívne spôsobilú narušiť zdanie nestrannosti. Navrhol napadnuté uznesenie krajského súdu zrušiť. 6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd"), skúmal najskôr, či sú dané procesné predpoklady, za splnenia ktorých môže konať o odvolaní žalobcu proti uzneseniu krajského súdu, ktorým rozhodol o námietke zaujatosti [

§ 470ods.

4 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C. s. p.")] a dospel k záveru, že konanie o odvolaní žalobcu je potrebné zastaviť. Odvolanie žalobcu bolo podané pred 1. júlom 2016, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."), odvolací súd preto postupoval v zmysle ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p. a posudzoval právne účinky tohto odvolania v zmysle príslušných ustanovení O. s. p.

ust. § 16 ods. 1 veta prvá O. s. p. v znení do

  1. 2016 súd predloží vec nadriadenému súdu s vyjadrením sudcu na rozhodnutie o námietke zaujatosti do 15 dní od jej podania.

ust. § 16 ods. 1 veta tretia O. s. p. v znení do

  1. 2016 o tom, či je sudca vylúčený, rozhodne do desiatich dní od predloženia veci nadriadený súd v senáte; touto lehotou nie je viazaný, ak rozhoduje zároveň o odvolaní.

§ 10ods.

1, 2 O. s. p. krajské súdy rozhodujú o odvolaniach proti rozhodnutiam okresných súdov. O odvolaniach proti rozhodnutiam krajských súdov ako súdov prvého stupňa (teraz prevej inštancie) rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Z vyššie uvedených ustanovení O. s. p. vyplýva, že v prípade námietky týkajúcej sa sudcu súdu prvej inštancie, podanej stranou sporu

§ 15aO. s.

p., rozhoduje krajský súd ako súd nadriadený. Rozhodovanie krajského súdu o námietke zaujatosti

§ 16ods.

1 O. s. p. nemožno stotožňovať s rozhodovaním krajského súdu ako súdu prvej inštancie, ani ako odvolacieho súdu. Rozhodnutie krajského súdu v zmysle § 16 ods. 1 O. s. p. o nevylúčení sudcu je teda rozhodnutie konečné a je vynesené mimo rámca inštančného postupu. Proti takémuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny opravný prostriedok a neexistuje ani žiadny funkčne príslušný súd, ktorý by mohol o takomto opravnom prostriedku rozhodnúť (viď uznesenie NS SR sp. zn. 5Co/5/2010). 13. V danom prípade žalobca svoje podanie jednoznačne formuloval, aj odôvodnil ako odvolanie voči rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení sudkyne okresného súdu z prejednávania a rozhodovania veci. Odvolaním

§ 201ods.

1 O. s. p. v znení do

  1. 2016 však možno napadnúť len rozhodnutie súdu prvej inštancie (súdu prvého stupňa). Najvyšší súd Slovenskej republiky nie je na rozhodnutie o odvolaní smerujúcom proti rozhodnutiu krajského súdu, pokiaľ nerozhoduje ako súd prvej inštancie, funkčne príslušný (§ 9 ods. 1 a 2 O. s. p. a § 10 ods. 1 a 2 O. s. p. v znení účinnom do
  2. 2016). O vylúčení alebo nevylúčení sudcov okresného súdu z prejednávania rozhodovania veci nerozhoduje krajský súd v inštančnom postupe ako súd prvej inštancie (súd prvého stupňa), ani ako odvolací súd, ale ako nadriadený súd. Občiansky súdny poriadok neupravuje funkčnú príslušnosť najvyššieho súdu na prejednanie odvolania voči rozhodnutiu krajského súdu o námietke zaujatosti vznesenej voči sudcovi okresného súdu (a takýto opravný prostriedok v súčasnosti neupravuje ani C. s. p.).
  3. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak do právomoci súdu nepatrí, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Vzhľadom na to, že funkčná príslušnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na prejednanie odvolania žalobcu nie je daná, najvyšší súd konanie o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline č. k. 13Ncb/1/2016-366 zo dňa
  4. januára 2016 zastavil (§ 103 a § 104 ods. 1 O. s. p.).
  5. Pre úplnosť najvyšší súd uvádza, odvolávajúc sa na ustálenú rozhodovaciu prax, že tak, ako nie je prípustné voči rozhodnutiu krajského súdu o námietke zaujatosti podať odvolanie, nie je s poukazom na § 236 ods. 1 O. s. p. a § 10 ods. 1, 2 O. s. p. v znení do
  6. 2016 možné napadnúť takéto rozhodnutie ani dovolaním (

§ 236ods.

1 O. s. p. možno dovolaním napadnúť len právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, teda súdu inštančného - rozhodujúceho v inštančnom postupe, t. j. o opravnom prostriedku - odvolaní, preto pokiaľ dovolanie smeruje proti rozhodnutiu krajského súdu, ktorý nerozhodoval ako inštančný súd, nie sú splnené podmienky konania pred dovolacím súdom). Vzhľadom na námietku žalobcu, uvedenú v odvolaní, nepripustením možnosti podať voči napadnutému uzneseniu krajského súdu opravný prostriedok dôjde k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces a práva na účinný prostriedok nápravy, najvyšší súd uvádza, že žalobca má (bude mať) možnosť sa domáhať ochrany svojho základného práva na zákonného, resp. nestranného sudcu v konaní pred všeobecnými súdmi v inštančnom postupe, teda v rámci využitia riadnych opravných prostriedkov (proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej), alebo aj prípadne v mimoriadnych opravných prostriedkoch (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej). Ak sa totiž vada konania, že rozhodoval vylúčený sudca, v konaní objektívne vyskytla, vylúčenie takého sudcu nastáva bez ohľadu na to, či bolo o jeho vylúčení/nevylúčení rozhodnuté alebo nie. Vylúčenie sudcu nastáva zo zákona (vyplýva to z dikcie § 14 O. s. p., aj z dikcie § 49 C. s. p.) a nie až rozhodnutím súdu, pretože inštitút vylúčenia sudcu je objektívnou procesnou kategóriou (z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/l53/96). K odňatiu účinného prostriedku nápravy z dôvodu, ako uvádza žalobca v odvolaní, preto nedôjde.

§ 396ods.

1 C. s. p. ustanovenie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

§ 262ods.

1 C. s. p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

§ 262ods.

2 C. s. p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

§ 256ods.

1 C. s. p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Zavinenie

§ 256C. s.

p. sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Konanie. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené (môže byť zastavené z rôznych dôvodov, napr. späťvzatie, nezaplatenie súdneho poplatku, neodstránenie vady konania, existencia neodstrániteľnej vady konania), ak už vznikol procesnoprávny vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu navzájom. V danom prípade možno konštatovať, že z procesného hľadiska zastavenie tohto odvolacieho konania zavinil žalobca, a preto žalovanému vznikol nárok

§ 256ods.

1 C. s. p. na náhradu trov odvolacieho konania. O ich výške (ak nejaké účelne vynaložené trovy žalovanému vznikli v súvislosti s týmto dovolaním) rozhodne

§ 262ods.

2 C. s. p. súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorá vydá súdny úradník. 21. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:

  1. a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
  2. b)ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
  3. c)strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred sodom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
  4. d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
  5. e)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
  6. f)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). Povinnosť

ods. 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany‚

druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie

predpisovo rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C. s. p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C. s. p.). Dovolanie prípustné

§ 420C. s.

p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431ods. 2 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.