1 veta prvá O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní ţalobcu (§ 212 ods. 1 O.s.p.
1 veta prvá O.s.p.) postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. V zmysle § 244 ods. 1 a 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov 4 8Sžo/32/2011 štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy. V intenciách citovaného súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je orgán oprávnený i povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom stanovené náleţitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Predmetom odvolacieho konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu ţalovaného správneho orgánu, ktorým ţalovaný potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a odvolanie ţalobcu zamietol, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie ţalovaného a súčasne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a konania, ktoré týmto rozhodnutiam prechádzali, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami, uvedenými v ţalobe, a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia ţalovaného. Najvyšší súd Slovenskej republiky z pripojeného spisu zistil, ţe disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov rozhodnutím č. DK 1/08 v disciplinárnom konaní začatom na návrh J. J. R., prezidenta Slovenskej komory exekútorov, proti disciplinárne obvinenému súdnemu exekútorovi J. J. F., rozhodol, ţe sa ţalobca dopustil závaţného disciplinárneho previnenia v zmysle § 220 ods. 2 Exekučného poriadku. Za toto previnenie mu v súlade s § 221 ods. 2 písm. c/ mu bolo udelené disciplinárne opatrenie zbavenie výkonu funkcie súdneho exekútora. Disciplinárne opatrenie mu bolo uloţené z dôvodu, ţe porušil § 207 v spojení § 205 ods. 2 a § 206 ods. 1 Exekučného poriadku, keď pri prešetrovaní sťaţnosti č. 293-3612/07 podanej sťaţovateľom B. d. P. nepredloţil napriek opakovaným výzvam kontrolóra Slovenskej komory exekútorov stanovisko k sťaţnosti ani písomné materiály týkajúce sa predmetného konania. Ţalobca tieţ v exekučnom konaní vedenom pod č. Ex 105/2003 po vykonaní rozvrhového pojednávania nepredloţil exekučnému súdu návrh na schválenie rozvrhu výťaţku draţby, čím porušil § 164 ods. 1 Exekučného poriadku. 5 8Sžo/32/2011 V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový disciplinárny orgán poukázal na priebeh disciplinárneho konania vyplývajúci zo spisu, podľa ktorého podaním zo dňa 15.8.2007 predloţila Slovenská komora exekútorov ţalobcovi sťaţnosť B. d. P. a vyzvala ho na písomné vyjadrenie a na doloţenie dokladov potrebných na posúdenie veci a to v lehote do 10 dní od doručenia. Ţalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril a poţadované materiály nepredloţil. Následne bol vyzvaný na splnenie výzvy opätovne, avšak opäť nereagoval a poţadované materiály nepredloţil. Z týchto dôvodov podal prezident Slovenskej komory exekútorov proti ţalobcovi návrh na začatie exekučného konania. Na základe uvedeného skutkového stavu prvostupňový disciplinárny senát konštatoval, ţe nekonanie exekútora, spôsobovanie prieťahov v konaní, svojvoľné disponovanie s vymoţenými financiami sú všetko atribúty, ktoré sú v značnom rozpore s Exekučným poriadkom a so zmyslom celého exekučného konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal ţalobca odvolanie, ktorým sa zaoberal odvolací disciplinárny senát Disciplinárnej komisie Slovenskej komory exekútorov. Následne disciplinárny senát rozhodol o potvrdení prvostupňového rozhodnutia zo dňa 27.11.2008. V odôvodnení senát vzal do úvahy aj skutočnosť, ţe sa u ţalobcu nejedná o prvý skutok, nakoľko uţ v minulosti sa proti nemu viedli štyri disciplinárne konanie, z ktorých dve boli právoplatne skončené uloţením pokuty, resp. pokarhania. Následne ţalobca podal ţalobu na Okresný súd Bratislava V, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odvolacieho disciplinárneho senátu Disciplinárnej komisie č. DK 1/2008. Okresný súd Bratislava V uznesením vec postúpil Krajskému súdu v Bratislave z dôvodu, ţe nie je vecne a miestne príslušný. Krajský súd v Bratislave ţalobu zamietol a ţalobcovi nepriznal právo na náhradu trov konania. Proti rozsudku krajského súdu podal ţalobca odvolanie. Podľa názoru odvolacieho súdu správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách na vec sa vťahujúcich právnych noriem a ich rozhodnutia moţno povaţovať za skutkovo správne a v súlade so zákonom, z ktorých dôvodov súd prvého stupňa rozhodol v danej veci skutkovo a právne správne, keď ţalobu ako nedôvodnú zamietol. Po vyhodnotení závaţnosti odvolacích dôvodov ţalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd v zmysle ustanovenia § 219 ods. 2 OSP konštatuje, ţe nezistil dôvod na to, 6 8Sžo/32/2011 aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotoţňuje v celom rozsahu, povaţujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd obmedzuje len s konštatovaním správnosti dôvodov napadnutého rozsudku podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Vychádzajúc s uvedeného a s ohľadom na to, ţe odvolanie ţalobcu neobsahuje ţiadne nové právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 vety druhej O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa s právnym posúdením a dôvodmi krajského súdu, viazaný tieţ rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj rozsahom a dôvodmi podanej ţaloby. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 a aj § 142 ods. 1 O.s.p.
1 vety prvej O.s.p. tak, ţe účastníkom ich náhradu nepriznal, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanej ich náhrada neprináleţí. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 22. marca 2012 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.