náhrada škody a nemajetkovej ujmy

Najvyšší súd Slovenskej republiky 1 Nc 16/2012 U z n e s e n i e Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. R. G., bývajúcej v B., zastúpenej Mgr. V. Š., advokátom v B., proti ţalovanej Slovenskej republike - Ministerstvu spravodlivosti SR, so sídlom v Bratislave, Ţupné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom, vedenej na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 19C 224/2010, o vylúčení sudcu Krajského súdu v Bratislave z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8Co 41/2012, takto r o z h o d o l : Sudca Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľ. S. n i e j e v y l ú č e n ý z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tomto súde pod sp. zn. 8Co 41/2012 (vec Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C 224/2010). O d ô vo d n e n i e V konaní o odvolaní ţalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I z

1. októbra 2011 č. k. 19C 224/2010-163 oznámil predseda senátu 8Co Krajského súdu v Bratislave JUDr. Ľ. S., ţe vzhľadom na jeho pomer k veci, resp. aj k ţalovanej, môţe mať ţalobkyňa pochybnosti o jeho nezaujatosti pri prejednávaní a rozhodovaní tejto veci. Svoju zaujatosť vyvodzoval zo skutočnosti, ţe ako podpredseda Krajského súdu v Bratislave v zmysle § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov a rozvrhu práce tohto súdu na príslušný rok od roku 2009 aţ doposiaľ vybavuje sťaţnosti, ako aj prešetrenia sťaţností predsedami okresných súdov v obvode Krajského súdu v Bratislave a ţalobkyňa sa vo veci samej domáha nároku na náhradu škody a nemajetkovej ujmy, ktorá jej mala vzniknúť práve nesprávnym úradným postupom Krajského súdu 2 1 Nc 16/2012 v Bratislave, konajúceho prostredníctvom vtedajšej podpredsedníčky súdu, pri vybavovaní sťaţnosti o preskúmanie vybavenia sťaţnosti na postup Okresného súdu Bratislava I v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Er 1842/
2. Predsedníčka Krajského súdu v Bratislave predloţila vec Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie podľa § 16 ods. 1 O. s. p. po tom, čo dospela k záveru, ţe u predsedu senátu JUDr. Ľ. S., ktorý navrhol svoje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania v tejto právnej veci, nie je daný dôvod pochybovať o nezaujatosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd pri posudzovaní skutočností, v ktorých JUDr. Ľ. S. videl dôvod svojho vylúčenia z prejednávania a rozhodovania veci, vychádzal zo zákonnej prezumpcie nestrannosti sudcov a z toho, ţe výnimku z tejto prezumpcie stanovuje iba zákon. Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 O. s. p. sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na ich pomer k veci, k účastníkom alebo k ich zástupcom moţno mať pochybnosti o ich nezaujatosti. Účelom citovaného ustanovenia je prispieť k nestrannému prejednaniu veci, k nezaujatému prístupu k účastníkom alebo k ich zástupcom a tieţ predísť moţnosti neobjektívneho rozhodovania. Cieľu sledovanému uvedeným ustanovením zodpovedá aj právna úprava skutočností, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu povaţované za právne relevantné. Týmito skutočnosťami sú právne významné vzťahy sudcu a to jeho vzťah: l. k veci, v rámci ktorého vzťahu by mal sudca svoj konkrétny záujem na určitom spôsobe skončenia konania a rozhodnutia o veci, alebo
3. k účastníkom konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na príbuzenskom alebo rýdzo osobnom (pozitívnom alebo negatívnom) pomere k nim, alebo
4. k zástupcom účastníkov konania, ktorý vzťah by bol zaloţený na pomere vykazujúcom znaky vzťahu uvedeného pod bodom
5. Skutočnosti uvádzané sudcom JUDr. Ľ. S. neumoţňujú prijať záver, ţe je z prejednávania a rozhodovania danej veci vylúčený. 3 1 Nc 16/2012 Z ustanovenia § 30 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných povinnosti sudcu, vyplýva o. i. povinnosť sudcu zdrţať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov. Aj so zreteľom na toto ustanovenie má sudca (v rámci prejednávania a rozhodovania konkrétneho sporu) zachovávať k veci, účastníkom konania a ich zástupcom vţdy vecný a profesionálny prístup. Miera schopnosti sudcu zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a ich zástupcov ako aj od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní, je daná stupňom osobnej a osobnostnej pripravenosti sudcu na výkon súdnictva. O nestrannosť musí dbať predovšetkým sudca sám. Pri výkone súdnictva má zachovať vecný prístup za kaţdých okolností. Musí mať dostatok schopnosti ovládať svoje konanie aj sféru svojich vnútorných pocitov. Súčasťou vecného prístupu sudcu k prejednávanej veci, k účastníkom konania a ich zástupcom je napr. aj schopnosť sudcu vyrovnať sa vnútorne s prípadnými námietkami účastníkov v priebehu i mimo konania ako aj s eventuálnou kritikou jeho konania, ktorá môţe mať rozmanitú podobu (porovnaj R 47/1998). Pokiaľ by sudca (mimo iného) takúto schopnosť nemal, spochybňovalo by to jeho spôsobilosť vykonávať funkciu sudcu. Treba pripomenúť, ţe nezávislosť s nestrannosťou a odbornosťou (kvalifikáciou) sudcu sú podmienkami kvalitného rozhodovania a jeho predvídateľnosti a sledujú tak význam riadneho napĺňania (poskytovania) spravodlivosti. V tejto súvislosti treba uviesť, ţe samotná skutočnosť, ţe sudca sa zo svojho osobného pohľadu domnieva, ţe v jeho prípade by mohli vzniknúť pochybnosti o jeho nezaujatosti, bez ďalšieho nezakladá dôvod pre jeho vylúčenie z prejednávania a rozhodovania veci, a to najmä nie vtedy, ak okolnosti, z ktorých sudca subjektívne vyvodzuje moţnosť vzniku pochybností o jeho nezaujatom prístupe, nie sú ničím objektivizované alebo ak objektívne nemôţu viesť k legitímnym pochybnostiam o jeho nezaujatosti alebo ak sú vyváţené takými okolnosťami objektívnej povahy, so zreteľom na ktoré jestvuje dostatočná záruka, ţe iný sudca 4 1 Nc 16/2012 nachádzajúci sa v rovnakej alebo obdobnej situácii by nemohol byť zaujatý a vylučoval by objektívnu oprávnenosť obavy z nedostatku nestrannosti súdneho rozhodovania. Všeobecné záruky takéhoto charakteru vyplývajú v právnom poriadku Slovenskej republiky predovšetkým z ústavne zakotveného nezávislého postavenia sudcu ako reprezentanta súdnej moci v demokratickej spoločnosti. Na takýto prístup v posudzovaní tých ktorých skutočností z hľadiska moţnosti vzniku pochybnosti o nezaujatosti sudcu Najvyšší súd Slovenskej republiky ako nadriadený súd uţ opakovane a s podrobným rozborom poukázal (porovnaj napr. uznesenie z
6. apríla 2009 sp. zn. 3 Nc 13/2009 a uznesenie z
7. apríla 2010 sp. zn. 1 Nc 8/2010 a v nich uvedenú judikatúru). V predloţenom oznámení JUDr. Ľ. S. poukazoval na existenciu pomeru k veci a k ţalovanej s odôvodnením, ţe ako podpredseda Krajského súdu v Bratislave vybavuje sťaţnosti, ako aj prešetrenia ich vybavenia predsedami okresných súdov v obvode tohto krajského súdu, pričom ţalobkyni mala vzniknúť škoda práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu Krajského súdu v Bratislave pri vybavovaní prešetrenia jej sťaţnosti vtedajšou podpredsedníčkou súdu. V prejednávanej veci je ţalovanou Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto spojitosti nadriadený súd upozorňuje na článok 144 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Vymenovaním za sudcu vzniká a zánikom funkcie sudcu zaniká osobitný vzťah sudcu k štátu, z ktorého vyplývajú vzájomné práva a povinnosti sudcu a štátu (k tomu porovnaj § 25 ods. 1 prvú vetu zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Práve osobitnosť vzťahu sudcu k štátu umoţňuje sudcovi konať a rozhodovať nezávisle a nezaujato vo všetkých veciach, teda nepochybne aj vo veciach týkajúcich sa štátu, s ktorým tento vzťah po dobu výkonu svojej sudcovskej funkcie má. Pokiaľ ide o tvrdenie JUDr. S. o existencii jeho pomeru k veci, z obsahu spisu, ako aj z jeho vlastného vyjadrenia vyplýva, ţe prešetrenie sťaţnosti, ktoré malo mať za následok nesprávny úradný postup Krajského súdu v Bratislave, nevybavoval on, ale vtedajšia podpredsedníčka tohto súdu. Samotná skutočnosť, ţe tento sudca v rámci výkonu funkcie 5 1 Nc 16/2012 podpredsedu Krajského súdu v Bratislave sťaţnosti a ich prešetrenia v súčasnosti vybavuje, resp. ţe predmet konania sa dotýka nesprávneho postupu Krajského súdu v Bratislave (ktorý nie je ale účastníkom konania) u neho bez ďalšieho pomer k veci v zmysle § 14 ods. 1 O.s.p. nezakladá. Vychádzajúc z podaného výkladu a zistenia, ţe skutočnosti uvádzané v oznámení JUDr. Ľ. S. a ani obsah spisu z objektívneho hľadiska nezakladajú ţiadne pochybnosti o jeho nezaujatosti, Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 16 ods. 1 O. s. p.) rozhodol spôsobom uvedeným vo výrokovej časti tohto uznesenia. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
8. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
9. marca 2012 JUDr. Milan D e á k, v. r. predseda senátu Za správnosť : Hrčková Marta