č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona a uložil mu podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov s odkladom. Žalobca poukázal na to, že Okresný súd Banská Bystrica v odôvodnení rozsudku v trestnom konaní skonštatoval, že žalovaný neoprávneným investovaním finančných prostriedkov do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu NBS, ako aj prostredníctvom Fondu ochrany vkladov po dlhšiu dobu porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a tým spôsobil úpadcovi VK PLUS, spol. s r.o., „v konkurze“, Mikušovská cesta 5, 984 01 Lučenec, IČO: 31 632 645 škodu v žalovanej výške 23.235,74 eura. Ďalej uviedol, že v dobe od 02.02.2007 do 14.10.2009 žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu ustanovený do funkcie uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 39-24K/270/01 zo dňa 05.04.2002 napriek tomu, že bol povinný
ods.2 ZKV pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným sudcom a veriteľským výborom, neoprávnene investoval na presne nezistenom mieste vo viacerých prípadoch a bez súhlasu súdu neoprávnene investoval a vložil finančné prostriedky z účtu úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Ľ. A. P..B.. (M. B.) pobočka R. v celkovej výške 700.000,- Sk (23.235,74 eura) získaných zo speňaženia podstaty a inej činnosti správcu, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov úpadcu na účet nebankovej spoločnosti CI HOLDING, akciová spoločnosť, Poľná 1, 811 08 Bratislava, IČO: 36 020 090 (v súčasnosti na adrese Starobystrická 267/67, 900 28 Zálesie) vedené v W. A. P..B.. A., č. účtu XXX XX XXX/XXXX, a to na základe desiatich uzavretých zmenkových obchodov medzi predávajúcim CI HOLDING a kupujúcim, ktorým bol žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu VK PLUS spol. s r.o., ktorými síce dosiahol zisk v celkovej výške 47.737,16 Sk (1.584,58 eura), avšak na základe konfirmácie o uzavretom obchode zo dňa 14.10.2009 odkúpil žalovaný opätovne novú zmenku vystaviteľa CI HOLDING za sumu 23.235,74 eura (700.000,- Sk) s dátumom splatnosti 31.12.2009 v úrokovej sadzbe 2,5 % p.a. znejúcu na sumu 23.361,60 eura (703.792,- Sk), pričom sa účastníci zmenkového obchodu dohodli, že odplata za vystavenie tejto zmenky bude uhradená majiteľom zmenky v zmysle „Dohody o započítaní pohľadávok“ zo dňa 14.10.2009, teda že si vzájomne započítajú pohľadávky zodpovedajúce výške záväzkov uvedených v bode 1 a 2 predmetnej dohody a rozdiel medzi nimi v sume 148,45 eura (4.472,- Sk) spoločnosť CI HOLDING poukáže na účet úpadcu do 31.12.2009, avšak v dobe splatnosti tejto zmenky (znejúcej na zmenečnú sumu 23.361,60 eura) už k jej spätnému odkúpeniu zo strany CI HOLDING nedošlo, finančné prostriedky vrátené na účet úpadcu už neboli z dôvodu insolventnosti spoločnosti CI HOLDING, pričom takýmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov slúžiacich na uspokojenie veriteľov do subjektu, ktorý nie je chránený pred náhlou insolventnosťou prostredníctvom bankového dohľadu NBS, ako i prostredníctvom Fondu ochrany vkladov po dlhšiu dobu porušoval žalovaný všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil tak úpadcovi škodu vo výške 23.235,74 eura. 3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a navrhol, aby bez ďalšieho dokazovania bolo konanie zastavené z dôvodu litispendencie
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) a aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania. Uviedol, že nárok na náhradu škody spôsobenej trestným činom je možné uplatniť v tzv. adhéznom konaní, ktoré je súčasťou trestného konania, v rámci ktorého je možné takto uplatnený nárok buď priznať, t.j. uložiť tomu kto bol uznaný vinným zo spáchania trestného činu povinnosť, aby poškodenému nahradil v celom rozsahu alebo sčasti škodu spôsobenú trestným činom alebo odkázať poškodeného, aby si nárok v celom rozsahu, prípadne v nepriznanej časti uplatnil žalobou v občianskom súdnom konaní. Znamená to, že podanie návrhu poškodeného na náhradu škody v trestnom konaní je z hľadiska § 82 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej OSP), teraz § 123 a § 124 CSP začatím konania a tvorí v zmysle § 159 CSP prekážku litispendencie pre občianske súdne konanie, aj keď návrh bol podaný na iný orgán ako súd. Žalovaný zdôraznil, že litispendencia je neodstrániteľným nedostatkom podmienok konania, ktorá má za následok zastavenie konania. Rovnako namietol uplynutie premlčacej doby keď uviedol, že ak žaloba bola žalobcom podaná v roku 2018, tak skutok ktorý by mal spáchať žalovaný sa stal v rokoch 2007 až 2009 a teda objektívna aj subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku uplynula a vzniesol námietku nepríslušnosti krajského súdu pre konanie vo veci, keď uviedol že je otázka, či v zmysle najnovšej judikatúry Najvyššieho súdu SR je krajský súd príslušný pre konanie vo veci alebo či by mal byť príslušný Okresný súd vo Veľkom Krtíši, kde má žalovaný trvalé bydlisko.
ods.1 Trestného poriadku sa poškodení - úpadcovia, medzi nimi aj poškodený VK PLUS spol. s r.o. s nárokom na náhradu škody odkazujú na občianske súdne konanie, nebolo žiadnym z poškodených, ani obžalovaným, ani prokurátorom podané odvolanie. O tejto časti výroku preto už Krajský súd v Nitre v odvolacom konaní v trestnej veci ani nerozhodoval. Z uvedeného vyplýva, že už v čase podania žaloby o náhradu škody neprebiehalo žiadne iné súdne konanie, ktoré by mohlo tvoriť prekážku litispendencie.
2 ZKV a § 420 Obč. zák. len voči správcovi konkurznej podstaty. Poukázal pritom aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR R/149/2011 - sp. zn. 29Cdo/2316/2009, pričom v prípade, že by bol správca, ktorý škodu dobrovoľne z vlastných prostriedkov neuhradil funkcie zbavený, namiesto úpadcu by pristúpil k vymáhaniu tejto škody od pôvodného správcu konkurznej podstaty nový správca konkurznej podstaty. Úpadcovi ako samostatnému subjektu práva tak ostáva zachované právo uplatniť si voči správcovi konkurznej podstaty nárok na náhradu škody. Uplatniť právo je rovnako možné podaním žaloby na súde, ako v adhéznom konaní. Vzhľadom na to dospel k záveru, že štatutárna zástupkyňa úpadcu tak v čase uplatnenia si nároku na náhradu škody dňa 30.03.2012 bola oprávnená konať v mene úpadcu, pričom úpadca bol zároveň oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody voči správcovi konkurznej podstaty.
názoru súdu bola porušená práve povinnosť správcu konkurznej podstaty postupovať pri výkone funkcie s odbornou starostlivosťou, výslovne upravená v § 8 ods. 2 ZKV, a to nákupom zmenky z finančných prostriedkov úpadcu. Žalovaný vzhľadom na svoje odborné vzdelanie a výkon činnosti správcu a advokáta vedel, že zmenka je cenný papier, pri ktorom je vždy prítomné riziko, že vystaviteľ na zmenku jej majiteľovi nezaplatí. Postup správcu s odbornou starostlivosťou je postup, pri ktorom správca maximalizuje výťažok z majetku úpadcu a zabezpečí, aby tento výťažok bol v zmysle zákona pomerne rozdelený veriteľom. Pokiaľ výťažok použije v rozpore s týmto účelom zákona, v dôsledku čoho nie je možné rozdeliť ho veriteľom, nemôže sa jednať o postup vykonaný ani s bežnou, nieto s odbornou starostlivosťou. Súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaný vzhľadom na svoje odborné vzdelanie a výkon činnosti správcu a advokáta vedel, že zmenka je cenný papier, pri ktorom je vždy prítomné riziko, že vystaviteľ na zmenku jej majiteľovi nezaplatí. Vedel preto, že investuje peňažné prostriedky určené na rozdelenie veriteľov, dovtedy bezpečne uložené na účte v banke, do cenného papiera spojeného s rizikom straty. Bez primeraných dôvodov sa však spoľahol na to, že zmenkový obchod bude úspešný a peňažné prostriedky sa do konkurznej podstaty navrátia. Konanie, kedy konajúci subjekt vie o možnosti spôsobenia škody, ale sa bez primeraných dôvodov spolieha, že škodu nespôsobí je tzv. vedomou nedbanlivosťou. Čo sa týka škody, súd prvej inštancie zistil, že majetok úpadcu sa v dôsledku konania žalovaného znížil o sumu, ktorú žalovaný investoval do nákupu zmenky, pretože CI HOLDING ako vystaviteľ zmenky úpadcovi finančné prostriedky nevrátil. Vyhlásením konkurzu na vystaviteľa zmenky bolo zrejmé, že tento je platobne neschopný, pričom vymáhanie plnenia zo zabezpečovacích prostriedkov bolo znemožnené v dôsledku právnych účinkov vyhlásenia konkurzu na neho. Ďalšie plnenie zo strany dlžníka tak do konkurznej podstaty viac nebolo poskytnuté, čím žalobcovi vznikla škoda.
súdu prvej inštancie príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti postupovať pri správe majetku v konkurznej podstate s odbornou starostlivosťou je v tomto prípade daná tým, že ku škode došlo práve v dôsledku neodborného nakladania s konkurznou podstatou. V prípade, ak by žalovaný ponechal prostriedky získané speňažením na účte úpadcu a neinvestoval ich do zmenkových obchodov, nebolo by došlo ku vzniku škody a suma 23.235,74 eura mohla byť pomerne rozdelená medzi veriteľov úpadcu. Konanie žalovaného nebolo
názoru súdu spojené s úmyselným zavinením, pretože zo žiadneho konania žalovaného nevyplynulo, že by škodu žalobcovi spôsobiť chcel alebo, že by bol uzrozumený s tým, že ku škode dôjde a zároveň dospel k záveru, že ide v danom prípade nešlo o nevedomú nedbanlivosť, keďže vzhľadom na vzdelanie a skúsenosti žalovaného je zrejmé, že si musel byť vedomý rizika, že záväzok nemusí byť splnený. Výšku škody súd určil ako sumu, ktorú žalovaný previedol z účtu úpadcu č. XXXXXXXXXX/XXXX vedeného v Ľ. A., P..B.. vo výške 700.000 Sk (23.235,74 Eur) na účet CI HOLDING a ktoré už do konkurznej podstaty späť vyplatené neboli. O túto sumu sa majetok úpadcu zmenšil, k čomu by nebolo došlo, ak by žalovaný v súlade so Zákona o konkurze a vyrovnaní zabezpečil iba speňaženie majetku úpadcu a s odbornou starostlivosťou tento navrhol pomerne rozdeliť medzi veriteľov. 12. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na priznanie paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-eur zamietol z dôvodu, že nárok na náhradu škody úpadcu voči správcovi konkurznej podstaty je vzťahom občianskoprávnym, pričom dané ustanovenie § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 v spojitosti s ust. § 369c) ods.1 ObZ je možné uplatniť iba v obchodnoprávnych veciach. 13. O trovách konania rozhodol súd
1 CSP tak, že nárok na náhradu trov konania priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému, ktorý v konaní úspešný nebol.
ust. § 365 ods.1 písm. a),b), e),
neho sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal jeho vznesenou námietkou súvisiacou s prekážkou litispendencie a uvedené vôbec neodôvodnil, čím mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V rámci svojej argumentácie poukázal na nález Ústavného súdu SR z 18.6.2014 sp. zn. II.US 655/2013-48 poukazujúc na to, že vyhodnotenie námietky litispendencie musí mať vplyv aj na úvahu o potrebe prerušiť - neprerušiť konanie, zároveň poukazujúc na to, že aj v prípade ak by bol poškodený v právoplatnom odsudzujúcom rozsudku odkázaný so svojim nárokom na náhradu škody alebo jeho časťou na konanie vo veciach občiansko-právnych, je pre rozhodnutie súdu v tomto občiansko-právnom konaní rozhodnutie o vine rozhodnutím zásadného významu s prihliadnutím na to, že súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. 17. Žalovaný namieta aj to, že
neho rozsudok bol zjavne predčasne vydaný a zakladá sa na nesprávnom právnom posúdení nároku. Rozhodnutie považuje za nepreskúmateľné z dôvodu, že nie je zrejmé z čoho pozostáva suma 23.235,43 eura s príslušenstvom ako aj či daná suma je dôvodná s prihliadnutím na prebiehajúce konanie spoločnosti CI Holding, a.s. a trestné konanie. Ďalej vyjadril nesúhlas s aplikáciou ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval súd prvej inštancie.
neho správca konkurznej podstaty vykonáva svoju činnosť na základe osobitného zákona a jeho činnosť nemôže byť posudzovaná ako podnikanie pre účely možnej aplikácie Obchodného zákonníka na takýto vzťah.
neho súd prvej inštancie mal na predmetný vzťah aplikovať podporne úpravu obsiahnutú v Občianskom zákonníku. Zdôraznil, že správca konkurznej podstaty pri plnení úloh správcu nie je podnikateľom
ustanovenia § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka, rovnako jeho činnosť nie je podnikaním
1 Obchodného zákonníka, pretože nespĺňa všetky pojmové znaky podnikania a teda na zodpovednosť správcu konkurznej podstaty nemožno aplikovať ustanovenie zákona o zodpovednosti štatutárnych orgánov obchodnej spoločnosti za škodu spôsobenú v súvislosti s výkonom funkcie. Žalovaný poukázal na rozsudok NS SR z 29. júla 2015 sp. zn. 1Obo 10/2014,
ktorého správca konkurznej podstaty vykonáva svoju funkciu na základe osobitného zákona, ide o osobitný procesný subjekt, ktorý má samostatné postavenie voči konkurzným veriteľom, ako aj úpadcovi a nemožno ho považovať za zástupcu konkurzných veriteľov ani za zástupcu úpadcu.
žalovaného sa súd prvej inštancie nevyporiadal čo i len s jedným z predpokladov vzniku nároku na náhradu škody, tak ako to predpokladá zákon. 18.
žalovaného bol nesprávne zistený skutkový stav ohľadne porušenia právnej povinnosti, nakoľko sa súd odvolával len na rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 5T/7/2013 zo dňa 6.12.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 4To/35/2018 zo dňa 18. októbra 2018. Tvrdená protiprávnosť
2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) predpokladá
žalovaného povinnosť správcu vykonávať funkciu s odbornou starostlivosťou. Danú normu označil za všeobecnú a abstraktnú, pričom vyjadril názor spočívajúceho v tom, že by malo ísť o povinnosť konkrétne existujúcu v špeciálnej norme ZKV a to vo forme príkazu alebo zákazu. Nakoľko ZKV takýto príkaz ani zákaz neobsahoval má za to, že neporušil žiadnu povinnosť uloženú mu právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať a spravovať cudzí majetok, keďže žiadne takéto rozhodnutie v predmetnej veci neexistovalo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3T do 55/2015 zo dňa 18.1.2017 a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3T do 9/2016 zo dňa 18.1.2017 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 2To 11/2017 zo dňa 29.
žalovaného o škode je možné hovoriť až po ukončení konkurzného konania úpadcu CI Holding a.s., Bratislava.
neho pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode, teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t. j. ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške. Znalosť poškodeného o osobe škodcu sa viaže k okamihu, kedy poškodený získal informáciu, na základe ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R38/75). 21. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil
ods.1 CSP a
1 CSP. Tento rozsudok bol
1 CSP verejne vyhlásený, pričom termín verejného vyhlásenia bol v zmysle § 219 ods.3 CSP oznámený na úradnej tabuli najvyššieho súdu dňa 21. júla 2021. 24.
1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25.
2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26.
3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
1 písm. a/,b/, e/, f/ a h/ CSP . V odvolaní žalovaný k týmto dôvodom samostatnú argumentáciu jednotlivo neuvádza, ale najvyšší súd konštatuje, že je možné z obsahu odvolania námietky k jednotlivým odvolacím dôvodom zistiť a sú uvedené v ďalších bodoch tohto odôvodnenia. 30. O vadu
1 písm. a/ CSP ide vtedy , ak neboli splnené procesné podmienky, za ktorých súd môže konať a rozhodnúť. Ide o vecné procesné podmienky (žaloba, poplatková povinnosť), podmienky na strane súdu (právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu), procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, riadne splnomocnenie zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky prekážky začatého konania a rozsúdenej veci). Skúmanie týchto podmienok je úradnou povinnosťou súdu. Odvolateľ v danom prípade namietol, že súd vo veci konal a rozhodol aj napriek existencie prekážky prebiehajúceho iného konania - trestného konania - teda prekážky litispendencie. 31. O vadu konania
1 písm. b/ CSP ide vtedy, ak súd postupuje spôsobom porušujúcim právo odvolateľa na spravodlivý proces. Medzi zložky spravodlivého procesu patria napr. právo na prístup k súdu, na nestranný, nezávislý súd zriadený zákonom, právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie, právo byť vypočutý, navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia i na preskúmanie rozhodnutia, kontradiktórnosť konania. Porušenie procesného postupu však musí byť takej intenzity, že je dôvodný záver o tom, že celé konanie sa javí ako nespravodlivé (zvažuje sa celý kontext konania - vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu i následky). Odvolateľ namietol, že napadnuté rozhodnutie, resp. odôvodnenie rozsudku nezodpovedá § 220 ods. 2 CSP a právu účastníka na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie 32. O vadu
1 písm. e/ CSP ak súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Tu treba zdôrazniť, že súd vyhodnocuje relevantnosť navrhnutého dôkazu a taký, ktorý neprinesie ďalšie relevantné skutkové zistenia, môže zamietnuť. Ak by nevykonal dôkaz, ktorý je relevantný, mohlo by dôjsť k situácii nespravodlivo vyvodeného neunesenia dôkazného bremena a vzdialil by sa od možnej a želanej miery zistenia skutkového stavu, čo by bolo pochybením súdu. Nevykonanie navrhovaných dôkazov však súd musí v odôvodnení svojho rozhodnutia presvedčivo odôvodniť. Odvolateľ uvádza, že súd nevykonal žiadne dokazovanie (avšak bez konkretizácie dôkazov, ktoré žalovaný navrhol a súd ich nevykonal) k výške priznanej škody, resp. že dokazovanie vlastne vykonané nebolo. 33. O skutkovú vadu, a teda odvolací dôvod
ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP pôjde vtedy, ak súd dospeje nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky. Odvolateľ v odvolaní namietol, že súd rozhodol predčasne, zmätočne, bez riadneho zistenia skutkového stavu, pričom konštatácia o splnení predpokladov zodpovednosti za škodu sú
neho v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním, ktorá je v podstate len v predložení určitej sumy žalobcom, bez akýchkoľvek ďalších relevantných dôkazov, ktoré by osvedčovali výšku škody a nemožno nijako vyvodiť zodpovednosť žalovaného založenú ust. § 8 zákona o konkurze a vyrovnaní, pričom žalovaný tvrdí, že žiadnu povinnosť správcu neporušil. 34. Pre odvolací dôvod
1 písm. h/ CSP, platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením vec je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval síce správny právny predpis, avšak ho nesprávne vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval. Odvolateľ namietol nesprávne právne posúdenie ním vznesenej námietky premlčania sa nároku na náhradu škody. 35. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie sa nezaoberal jeho vznesenou námietkou súvisiacou s prekážkou litispendencie a uvedené vôbec neodôvodnil, čím mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Vytkol súdu prvej inštancie, že doposiaľ neboli preukázané základné predpoklady uplatnenia nároku na náhradu škody (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť medzi nimi a zavinenie) a súd sa s nimi ani nezaoberal a nevykonal k nim žiadne dokazovanie.
neho z rozhodnutia nevyplýva z čoho pozostáva žalobcom uplatnená suma 23 235,74 eura a akým spôsobom k nej žalobca dospel. Namietol teda, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo svojom odôvodnení nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 CSP a právu strán sporu na súdnu ochranu a spravodlivé súdne konanie. Vytkol súd prvej inštancie i to, že neprihliadol na ním vznesenú námietku premlčania sa nároku uplatneného v žalobe, resp. že túto nesprávne právne posúdil. 36. Vzhľadom na existenciu viacero námietok zo strany žalovaného, odvolací súd sa v rámci svojho odôvodnenia zaoberal každou z nich jednotlivo. Odvolací súd v súlade s princípom neúplnej apelácie odvolacieho konania
ust. § 383 CSP vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, pretože na aplikáciu výnimiek uvedených v § 384 CSP nevzhliadol v tomto prípade dôvody. Skutkový stav bol súdom prvej inštancie pre rozhodnutie o veci dostatočne zistený, súd prvej inštancie dospel na základe zisteného skutkového stavu k správnym skutkovým zisteniam, tieto správne právne posúdil a vo veci vecne správne rozhodol. S odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje
2 CSP a odkazuje na ne s tým, že na potvrdenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, ako aj k odvolacím námietkam žalobcu a podstatným vyjadreniam strán v konaní, na doplnenie
3 CSP uvádza dôvody uvedené v nasledovných odsekoch.
predstáv odvolateľa - žalovaného. Iba samotná skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia. Pokiaľ odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie neodôvodnenie nevykonania konkrétnych dôkazov - odvolací súd uvádza, že sám odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol aké dôkazy vykonať navrhol, a ktoré z nich súd prvej inštancie nevykonal. V tomto smere je odvolacia námietka nekonkrétna. Naviac ako vyplýva z podaní žalovaného založených v súdnom spise, jeho obrana spočívala v námietkach litispendencie, premlčania a neexistencie porušenia právnej povinnosti, či spôsobenej škody, avšak nevyplývajú z nich návrhy na vykonanie dokazovania (čo je povinnosťou strany svoje tvrdenia a námietky podložiť dôkazmi, minimálne v rovine uvedenia návrhu dôkazu, z ktorého jeho tvrdenie vyplýva). Vo vyjadrení k žalobe označil ako dôkaz zápisnicu z výsluchu poškodeného a zápisnicu z hlavného pojednávania (z ktorých aj súd prvej inštancie vychádzal pri svojom rozhodnutí a čítaním tieto zápisnice na pojednávaní aj vykonal). V tomto jedinom písomnom vyjadrení žalovaný namietol len prekážku litispendencie. Ostatné námietky vzniesol až na pojednávaní pred súdom prvej inštancie, z ktorých sa súd s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania, zaoberal len tými, ktoré zadefinoval na str. 6 zápisnice z pojednávania. Ďalšie konkrétne návrhy na doplnenie dokazovania v rámci sudcovskej koncentrácie konania a ani so súhlasom na pojednávaní nenavrhol. Nemožno preto vytýkať súdu prvej inštancie, že sa vo svojom odôvodnení nevyjadril k návrhom, či tvrdeniam, ktoré strana v konaní pred ním neprodukovala. 39. K žalovaným uplatnenej námietke prekážky litispendencie odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na bod 43 až 45 odôvodnenia súdu prvej inštancie, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku k spornej otázke posúdenia litispendencie odvolací súd poukazuje na dôvody uvedené v nasledovných bodoch. 40. Prekážku prv začatého súdneho konania (litispendencia) upravuje ustanovenie § 159 CSP (prvá veta),
ktorého začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde iné konanie. Táto prekážka vzniká (je daná), ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republiky je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Predmet konania je vymedzený petitom návrhu na začatie konania, základ uplatneného nároku je určený skutkovými okolnosťami, ktorými je petit zdôvodnený. Litispendencia je procesnou prekážkou konania, ktorú musí súd z úradnej povinnosti odstrániť, a to zastavením konania. Prekážku prv začatého konania môže zakladať aj uplatnený nárok na náhradu škody v adhéznom konaní, ak ten istý nárok bol následne uplatnený v občianskom právnom konaní. Prekážkou už začatého konania môže byť v prípade nároku na náhradu škody , ak si tento nárok poškodený uplatňuje v trestnom konaní a súd v tomto trestnom konaní o tomto nároku koná, teda neodkáže poškodeného s jeho nárokom na samostatné občianskoprávne konanie. 41.
p., začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr.
Žalovaný mal za to, že neporušil žiadnu právnu povinnosť mu ustanovenú všeobecným záväzným právnym predpisom a ani povinnosť uloženú právoplatným rozhodnutím súdu opatrovať a spravovať cudzí majetok. Zároveň tvrdil, že nebolo možné hovoriť o vzniku škody, keďže k zníženiu majetku úpadcu nedošlo. Suma vložená do spoločnosti CI Holding a. s., vrátená nebola, ale bola zákonným spôsobom prihlásená ako pohľadávka do prebiehajúceho konkurzného konania úpadcu CI Holding a. s., bola uznaná a teda bola považovaná za zistenú.
žalovaného o škode bude možné hovoriť až po tom, keď sa ukončí konkurzné konanie na spoločnosť CI Holding a. s., Bratislava a ustáli sa, ktorý veriteľ a v akom rozsahu bude, resp. nebude uspokojený. 46. Žalovaný namietal aj nesprávne zistenie skutkového stavu veci čo sa týka porušenia právnej povinnosti a argumentujúc tým, že ustanovenie § 8 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní (ďalej len ZKV) je všeobecné a abstraktné, ktoré konkrétne nezakazuje alebo neprikazuje výkon nejakej povinnosti a teda mal za to, že neporušil žiadnu povinnosť ohľadne opatrovania či spravovania cudzieho majetku, nakoľko ZKV neobsahuje normatívny príkaz či zákaz ohľadne vyššie uvedeného (investovanie prostriedkov konkurznej podstaty do podnikania tretích osôb). 47.
1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. 48.
3 citovaného právneho predpisu, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. 49.
2 zákona č. 328/1991 Zb., o konkurze a vyrovnaní, správca je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu vzniknutú porušením povinností, ktoré mu ukladá zákon alebo mu ich uloží súd. 50.
5 veta posledná citovaného právneho predpisu, zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť
odseku 2 za čas výkonu funkcie. Správca, ktorý bol zbavený funkcie, je povinný riadne informovať nového správcu a dať mu k dispozícii všetky doklady. 51. K predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu patrí
Uvedené posúdenie je správne, nakoľko za škodu spôsobenú účastníkom konkurzného konania alebo tretím osobám v dôsledku porušenia povinnosti uloženej správcovi konkurznej podstaty v súvislosti s výkonom funkcie správcu konkurznej podstaty zodpovedá správca konkurznej podstaty
1 Občianskeho zákonníka ako fyzická osoba. Vyplýva to zo skutočnosti, že správcu je potrebné považovať za osobitný procesný subjekt, ktorý má samostatné postavenie voči konkurzným veriteľom, ako aj úpadcovi, a nemožno ho považovať za zástupcu konkurzných veriteľov a ani za zástupcu úpadcu. Práva a povinnosti správcu konkurznej podstaty sú vymedzené najmä v ustanoveniach zákona č. 7/2005 Z.z., o konkurze a reštrukturalizácii a predstavujú výkon jeho právomoci, resp. predtým v zákone o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným nemožno považovať za obchodno-záväzkový vzťah
1 Obchodného zákonníka, pretože nejde o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti. Výkon funkcie správcu
osobitného predpisu nie je podnikaním
1 Obchodného zákonníka, hoci samotný správca je podnikateľom (často napr. advokátom). Najvyšší súd tak ustálil, že na právny vzťah, ktorý sa týka správcu (i bývalého správcu) a vyplýva z jeho osobitnej zodpovednosti za výkon funkcie, je potrebné aplikovať vždy režim Občianskeho zákonníka (viď aj 1Obo/10/2014). V danom prípade preto možno konštatovať aplikáciu správneho právneho predpisu.
Účelom tohto ustanovenia je zabrániť nehospodárnemu ukončeniu prevádzky, ktorá by mohla byť speňažená výhodnejšie ako aktívny podnik, než iba súbor vecí. Rozhodne ale citované ustanovenie neoprávňuje správcu vykonávať s ostatnými časťami konkurznej podstaty podnikateľskú činnosť za účelom dosahovania zisku?. Odvolací súd poukazuje na závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnil, pričom dopĺňa, že uvedené vyvracia žalovaného námietku spočívajúceho v absencii interného zákazu, či príkazu v zákone o konkurze a vyrovnaní, nakoľko ako súd prvej inštancie uviedol, z daného zákona nie je možné vydedukovať oprávnenie správcu investovať prostriedky konkurznej podstaty do podnikania tretej osoby.
2 zák. č. 328/1991 Zb., pri výkone svojej funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, zatajujúc uvedenú skutočnosť pred konkurzným súdom i veriteľským výborom, neoprávnene vo viacerých prípadoch investoval a bez súhlasu súdu vložil z účtu úpadcu finančné prostriedky vo výške 700.000,-Sk ( 23 235, 74 eura) na účet nebankovej spoločnosti CI Holding a.s. Bratislava, ktoré mali slúžiť na pomerné uspokojenie veriteľov, naposledy 14.októbra 2009, keď odkúpil opätovne ďalšiu zmenku vystaviteľa CI HOLDING za sumu 23 235,74 eura s dátumom splatnosti 31.12.2009 v úrokovej sadzbe 2,5 % p.a., znejúcu na sumu 23.361,60 eura (táto mala byť spoločnosťou CI HOLDING v dobe splatnosti tejto zmenky spätne odkúpená, k čomu však nedošlo a finančné prostriedky neboli vrátené na účet úpadcu), pričom týmto neoprávneným investovaním finančných prostriedkov porušoval všeobecne záväzným právnym predpisom ustanovenú povinnosť spravovať cudzí majetok a spôsobil úpadcovi škodu vo výške 23 235,74 eura, čím spáchal prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku
58.
p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
os
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.