1, § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dôvodil, že N. I. výlučne sám na svoje meno kúpil predmetné motorové vozidlo od Z. W.. Považoval za irelevantné, či N. I. v čase uzavretia kúpnych zmlúv a sprostredkovateľskej zmluvy bol alebo nebol zamestnancom žalovaného, keďže sám potvrdil, že vozidlo kupoval na svoje meno, od majiteľa autobazáru splnomocnenie na kúpu vozidla nemal, nedisponoval pečiatkou autobazáru, t. j. nerokoval z pozície zamestnanca autobazáru, resp. nedopustil sa ako zamestnanec autobazáru excesu. N. I. svoje neskoršie tvrdenie, že vozidlo kupoval formálne, nepreukázal a žiadne dôkazy v tomto smere neoznačil. Zo správania N. I. vyplynulo, že vozidlo kupoval na svoje meno so zámerom ho následne predať prostredníctvom žalovaného na základe sprostredkovateľskej zmluvy. V spore nepreukázal uzavretie dohody so žalovaným, že vozidlo kúpia pre autobazár a ani tvrdenie, že peniaze na kúpu vozidla od Z. W. mu dal žalovaný. Odvolací súd dodal, že v prípade, ak by vozidlo kupoval žalovaný, uvedená skutočnosť by bola premietnutá v jeho účtovníctve, čo nikto ani len netvrdil. Zdôraznil, že sprostredkovateľská činnosť bola jedným z predmetov podnikania žalovaného. Záverom poukázal na pochybenie súdu prvej inštancie, ktorý namiesto listinných dôkazov uveril rozporným tvrdeniam, pričom táto spornosť sa nedá odstrániť, keďže N.J. I. a Z. W. už nežijú. Taktiež pochybil, keď konfrontáciu medzi N. I. a žalovaným vyhodnotil ako jednoznačný dôkaz, a to bez absolútnej viazanosti na ostatné dôkazy, ktoré všetky vyústili do podania obžaloby na Z. W.. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. preto
Odvolanie žalovaného proti výrokom III. a IV. napadnutého rozsudku, v ktorej časti bol žalovaný úspešný, odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. O nároku na náhradu trov konania rozhodol
l a 2, § 255 ods. l, § 262 ods. l a 2, § 396 ods. 1 a 2 CSP.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 7.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). 9.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 10. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 11. V posudzovanom prípade dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
f/ a § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP.
stabilizovanej judikatúry ústavného súdu riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (IV. ÚS 14/07). Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (napr. III. ÚS 107/07). V prípade, keď právne závery súdu z vykonaných skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba takéto rozhodnutie považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd (I. ÚS 243/07). Súd by mal byť preto vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení koherentný, t. j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne musí dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08). 14. Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie. Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv dovolateľa.
názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia náležitosti v zmysle § 393 ods. 2 CSP. Z rozhodnutia odvolacieho súdu sú zrejmé jeho úvahy, ktoré ho viedli k zmene záveru súdu prvej inštancie o dôvodnosti žaloby. V odôvodnení uviedol obsah podstatných skutkových tvrdení strán sporu a dôkazov vykonaných v konaní, ako aj to, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, zároveň poukázal na § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré aplikoval a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Rozhodnutím odvolacieho súdu došlo k zmene napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej (§ 388 CSP), pričom dôvod zmeny rozhodnutia odvolací súd náležite odôvodnil tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že bezdôvodné obohatenia na úkor dovolateľa získal N. I. a žalovaný v spore nesie zodpovednosť vo vzťahu k dovolateľovi len ako sprostredkovateľ. Rozhodnutie odvolacieho súdu nie je arbitrárne, pretože je dostatočne podrobne, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené. 15. Pre úplnosť treba dodať, že dovolací súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť skutkových zistení, ku ktorým dospel odvolací súd, pretože dovolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP). Dovolací súd nie je treťou inštanciou, a preto sa dovolaním nemožno domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi nižšej inštancie a ani prieskumu nimi vykonaného dokazovania. 16. Prípustnosť dovolania
f/ CSP nie je spôsobilá založiť ani námietka dovolateľa týkajúca sa nesprávneho hodnotenia dôkazov a nesprávnosti skutkových zistení. Najvyšší súd už
predchádzajúcej právnej úpravy dospel k záveru, že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O. s. p. zakladajúcim prípustnosť dovolania) nebolo nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (porovnaj judikáty R 37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/85/2010, 2Cdo/29/2011, 2Cdo/130/2011, 3Cdo/268/2012, 3Cdo/108/2016, 5Cdo/244/2011, 6Cdo/185/2011, 7Cdo/38/2012).
právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť
1 písm. a/ CSP dovolací súd uvádza, že toto ustanovenie dopadá len na takú právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil, t. j. vysvetlil jej podstatu a uviedol súvisiace právne úvahy spolu s dôvodmi, pre ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie a zároveň sa týmto rozhodnutím odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. c/ CSP je relevantná právna otázka, pri riešení ktorej sa v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu vyskytla nejednotnosť navonok prejavená v prijatí odlišných právnych názorov. Ide teda o otázku, ktorú už dovolací súd riešil, avšak právne názory dovolacích senátov sa ešte neustálili (nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu). 21. Predmetom prejednávaného sporu bolo posúdenie nároku dovolateľa na vrátenie plnenia poskytnutého na základe absolútne neplatného právneho úkonu tým, kto sa na jeho úkor v dôsledku plnenia na základe absolútne neplatného právneho úkonu bezdôvodne obohatil
zásad o bezdôvodnom obohatení v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odvolací súd dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie na úkor dovolateľa získal zosnulý N. I.. Dovolateľ namietal, že odvolací súd mal konanie žalovaného posudzovať ako spôsobenie škody, ale keďže tak neurobil, rozhodol bez komplexného posúdenia veci, čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Toto tvrdenie však
názoru dovolacieho súdu nemá priamy skutkový a právny súvis s posudzovanou vecou, keďže otázka spôsobenia škody žalovaným a miera jeho zavinenia vôbec nebola predmetom sporu a súdy nižších inštancií ju neriešili. Dovolacia argumentácia dovolateľa tak nezodpovedá požiadavkám stanoveným v § 421 ods. 1 písm. a/, resp. c/ v spojení s § 431 až 435 CSP, pretože jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom neuviedol (konkrétnu) právnu otázku riešenú odvolacím súdom, neuviedol ako ju riešil odvolací súd ani to, ako mala byť (konkrétna) právna otázka správne riešená. Dovolací súd poznamenáva, že samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia dôkazov súdom, či sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia, prípadne kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní žalobou uplatneného nároku, významovo nezodpovedajú kritériám uvedeným v § 421 ods. 1 CSP a § 431 až § 435 CSP. 22. Dovolací súd konštatuje, že dovolanie v časti namietajúcej nesprávne právne posúdenie veci v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP nie je prípustné a v časti namietajúcej vadu zmätočnosti
f/ CSP je síce prípustné, ale nie je dôvodné. Vzhľadom na uvedené dovolanie ako celok zamietol (§ 448 CSP). 23. Žalovaný bol v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešný (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol mu nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol dovolací súd
1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.