Obsah (6)

§ 419§ 421§ 431§ 432§ 440§ 447

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Obdo/66/2020 Identifikačné číslo spisu: 4616208229 Dátum vydania rozhodnutia: 28.07.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:

§ 419

CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. 21.

§ 421ods.

1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

1. a)pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
2. b)ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
3. c)je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 22.

§ 431ods.

1 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada.( § 431 ods. 2 CSP) 23.

§ 432ods.

1 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP) 24.

§ 440CSP, dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný.

1. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
2. Podľa ust. § 387 ods. 3 CSP odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.
3. Hlavným dôvodom, na základe ktorého dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 CSP, bola skutočnosť, že odvolací súd sa nevysporiadal s podstatnými argumentami sporovej strany, tiež že v odôvodnení dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu absentuje argumentácia (nedostatočne odôvodnené rozhodnutie), že rozhodnutie je arbitrárne a prekvapivé, čo bolo dôvodom, že rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a je v rozpore s judikatúrou súdov.
4. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
5. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, resp. ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená. V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Ak v dovolaní absentuje uvedené vymedzenie, súd nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016 z 26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017).
6. Dovolateľ však v dovolaní nevymedzil žiadnu právnu otázku, od ktorej podľa neho záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a následne malo zakladať nesprávne právne posúdenie veci. V dôsledku nevymedzenia právnej otázky neboli dané predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu. V tomto smere dovolací súd konštatuje, že v prípade absencie vymedzenia právnej otázky, dovolací súd nemôže pristúpiť k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd. Ak by postupoval inak (opačne), uskutočnil by procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj cieľu sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (viď Števček M., Ficová S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomašovič M. a kol., Civilný sporový poriadok, Komentár, Praha: C. H. BECK, str. 1382). Posúdenie, či odvolací súd (ne)použil správny právny predpis a či ho (ne)správne interpretoval alebo či zo správnych skutkových záverov vyvodil (ne)správne právne závery prichádza do úvahy až vtedy, ak je dovolanie procesne prípustné (viď R 54/2012 a rozhodnutia NS SR sp. zn. 1Cdo/62/2010, sp. zn. 2Cdo/97/2010, sp. zn. 4Cdo/68/2011, sp. zn. 7Cdo/17/2013). Z týchto dôvodov dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu s poukazom na § 421 CSP nevymedzuje právnu otázku relevantnú z hľadiska odseku 1 písm. a/, b/ ani c/ tohto ustanovenia.
7. Z obsahu dovolania je zrejmá len všeobecná nespokojnosť dovolateľa s vyvodením iných skutkových zistení a záverov súdmi nižších inštancií. Samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí, nezodpovedá kritériu uvedenému v ust. § 421 ods. 1 písm. a/, b/, resp. písm. c/ CSP. Dovolací súd konštatuje, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle ust. § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP spôsobom, aký vyplýva z ust. § 432 ods. 2 CSP, čo vylučuje uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu a je naplnený dôvod pre odmietnutie dovolania

§ 447písm.

f/ CSP.

1. V súvislosti s dovolateľovými tvrdeniami o arbitrárnych a nepreskúmateľných záveroch súdov nižšej inštancie pri posudzovaní nárokov zo zmluvy o dielo pri ním tvrdenej povinnosti aplikovať ust. § 107 ods. 3 OZ dovolací súd musí ozrejmiť nesprávnosť a zmätočnosť úvahy samotného dovolateľa. Zrušenie zmluvy s účinkami od počiatku znamená nielen to, že zmluva stráca právne účinky, čoho dôsledkom neposkytuje základ pre právne vzťahy účastníkov. Medzi stranami sa tento spôsob zrušenia zmluvy prejavuje najmä tým, že sa obnovujú ich práva a povinnosti v takej podobe v akej ich mali k predmetu zmluvy pred jej uzavretím - obnova pôvodného stavu. O rovnakých účinkoch možno hovoriť aj v súvislosti s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu, kedy sa má za to, že tento vôbec nevznikol a jeho účinky nenastali. Ak teda ide o plnenie z takejto (zrušenej) zmluvy, ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ( § 451 ods. 2 OZ) a každý z účastníkov takejto zmluvy je povinný podľa § 457 OZ druhému vrátiť všetko, čo podľa nej dostal. Rovnaké účinky nastávajú v prípade (absolútne) neplatnej zmluvy podľa Obchodného zákonníka, kedy ide o bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu. Nie je potom dôvod neaplikovať právnu úpravu obsiahnutú v § 107 ods. 3 OZ, keďže ide o špeciálnu úpravu, ak k takémuto výkladu sa prikláňa aj doktrína (viac pozri závery publikované v komentári Števček, M., Dulak, A. Bajánková, J., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450,
2. vydanie. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2019, s. 1748). Dovolateľ však opomína, že princíp vydania takýchto vzájomných plnení je ten, že musí byť vydané všetko, čo nadobudol účastník bezdôvodným obohatením. Pokiaľ toto nie je možné, najmä z toho dôvodu, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí byť poskytnutá peňažná náhrada (analogicky na takúto situáciu nastolenú v prejednávanej veci dopadá aj R 1/1979, podľa ktorého okolnosť, že k vzájomnému vráteniu plnenia nemôže dôjsť, nerobí neplatnú zmluvu, ani čiastočne platnou, zdôrazňujúc, že ak kúpenú vec nemožno vrátiť, treba zaň vrátiť jej cenu. Teda v prípade diela musí ísť o vrátenie ceny poskytnutého plnenia).
3. Je teda zjavné, že premisa, z ktorej vychádza dovolateľ, že ide o stret premlčateľného a nepremlčateľného práva, nie je správna. Záväzok zo zmluvy o dielo, ktorá hoc aj bola následne vyhodnotená ako neplatná pre rozpor so zákonom, bol záväzkom synalagmatickým, kedy požadované plnenie je peňažnou čiastkou zodpovedajúcou určitému objemu výkonov a materiálneho substrátu použitého na plnenie zmluvy o dielo, ktoré by tak mal samotný žalobca vydať žalovanému. Pokiaľ to nie je možné, čo je zjavné z povahy veci, musí byť vydaný ich peňažný ekvivalent. Túto skutočnosť žalobca úplne opomína (hoci odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu sa dotýka aj tohto aspektu veci, čomu sa venuje v bodoch 32 a 33). Bezdôvodné obohatenie má spočívať v majetkovom obohatení (tu žalovaného 1/ na úkor žalobcu), čo dovolateľ nezobral do úvahy z hľadiska (peňažného ekvivalentu) ním prijatého protiplnenia (diela zhotoveného žalovaným 1/), ktoré zjavne nemôže vydať (stavba cestnej komunikácie).
4. V súvislosti s námietkami vo vzťahu k tvrdenému opomenutiu súdov zaoberať sa skutočnosťou, že vo vzťahu k sume 3.954,45 eur ide o nárok, ktorý nie je premlčaný a napriek tomu mu súdy v tomto rozsahu nevyhoveli, dovolací súd konštatuje, že tieto sú nedôvodné. Predmetom konania v zmysle žalobného návrhu je suma 20.718,17 eur zodpovedajúca sume, ktorou si uplatnil žalovaný voči žalobcovi zostatok ceny diela podľa faktúry č. 1/
5. K tejto sume žiada žalobca priznať podľa žalobného petitu úrok z omeškania vo výške 8% ročne odo dňa podania žalobného návrhu. Žalobný návrh je limitovaný jeho vymedzením ako kvantitatívnym tak kvalitatívnym. Žalobca formuloval svoju žalobnú žiadosť ako nárok na náhradu škody, ktorú spôsobili žalovaní 1/ a 2/ žalobcovi z dôvodu, že tento plnil z neplatnej zmluvy o dielo. Táto suma je čo do obsahu zároveň vymedzená odkazom na faktúru č. 1/2010 a uznávací prejav samotného žalobcu obsiahnutý v uznaní záväzku zo 4.10.2010, potvrdený v notárskej zápisnici z 8.11.
7. Suma 3.954,45 eur však v žalobnom petite obsiahnutá nie je. Ide o samostatný nárok, ktorý žalobca predmetom konania v zmysle žalobného petitu neučinil. Síce je prílohou žaloby aj listina „Výzva na zaplatenie úrokov z omeškania z 20.10.2014 a 24.1.2012“, aj z nich je tak zrejmé, že ide o ďalší nárok, ktorý nezodpovedá nároku uplatnenému v samotnej žalobe.
8. Žalobca žiada vrátiť sumy vyplatené podľa splátkového kalendára z 13.1.2011, ktoré prijal žalovaný 1/ (pričom posledná splátka, ktorej úhrada v konečnom dôsledku zodpovedala v súhrne žalovanej sume, bola uhradená 28.12.2011), avšak suma vyplatená na základe uvedenej výzvy v tomto kalendári a uznávacom prejave obsiahnutá nie je. Suma 3.954,45 eur uvádzaná dovolateľom je suma zodpovedajúca osobitne vyčíslenému úroku z omeškania podľa uvedenej dohody, a teda prevyšujúca žalobný petit.
9. Pokiaľ dovolateľ vychádzal z toho, že žiadal aj príslušenstvo k žalovanej sume, ktorým takto vyčíslená suma má byť pokrytá, toto nezodpovedá jeho žalobnému návrhu. Suma 3.954,45 eur je vyčíslený dohodnutý úrok z omeškania, ktorého právny režim je odlišný od toho, čo si v konaní žalobca uplatnil, keď žiadal istinu a k nej určité príslušenstvo. Žalobca aj takúto úhradu príslušenstva považuje za svoju škodu, resp. bezdôvodné obohatenie na strane žalovaných, a o tejto úhrade mal v čase podania žalobného návrhu vedomosť, a teda ho mal uplatniť osobitne. Ak totiž žiada príslušenstvo v konaní uplatnenej pohľadávky, žiada nárok odlišný, pretože tvrdí, že každá úhrada prijatá žalovanými je škodou žalobcu, a teda z každej žiada aj príslušenstvo tak, ako to vymedzuje v žalobe. Nevyplýva zo žalobného návrhu ani z iných tvrdení obsiahnutých v jeho procesných návrhoch, že by rozšíril žalobný návrh o zaplatenie uvedenej sumy, a teda túto neučinil predmetom konania zákonu zodpovedajúcim spôsobom (postupom podľa ust. § 140 a nasl. CSP). Rozširovaniu nároku bez toho, aby ho skutočne procesne prípustným spôsobom žalobca v konaní uplatnil, nemôže konajúci súd vyhovieť.
10. Z tvrdení dovolateľa je zjavné, že účelovo posúva moment celkového premlčania uplatneného nároku práve k momentu, kedy na základe exekúcie došlo k stiahnutiu prostriedkov v sume 3.954,45 eur z účtu žalobcu, a teda podľa jeho bližšie nešpecifikovaného názoru (čo do opory v právnej úprave) dovodzuje, že až od tohto momentu začína plynúť premlčacia doba vo vzťahu k celej v konaní uplatnenej pohľadávke. Dovolací súd tu však zdôrazňuje nesprávnosť tejto úvahy s tým, že sa s ňou dostatočne vo svojich rozhodnutiach súdy nižšej inštancie vysporiadali a vo vzťahu k nároku uplatnenému v konaní zodpovedajúcemu sume 20.718,17 eur ich odôvodnenie dostatočne a preskúmateľne osvetľuje dôvody, prečo nárok v konaní uplatnený musel byť z dôvodu premlčania zamietnutý (viď bod č. 35 rozhodnutia odvolacieho súdu).
11. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľova argumentácia obsiahnutá v dovolaní smerovala zásadne len k vade podľa ust. § 420 písm. f/ CSP, t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Rovnako na dovolateľom poukazované množstvo judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky, resp. NS ČR a citácií, možno túto argumentáciu vztiahnuť primárne len k prípustnosti dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. f/ CSP (vada zmätočnosti), ktorého sa však dovolateľ priamo nedovolával.
12. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, dôsledkom čoho by bolo popretie zmyslu a podstaty práva na spravodlivý proces. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
13. Žalobca v dovolaní namietal, že k vade podľa ust. § 421 CSP došlo v dôsledku toho, že sa odvolací súd nevysporiadal s jeho argumentmi a tiež, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nepreskúmateľné a arbitrárne.
14. Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, prečo odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, stotožňujúc sa závermi súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný. Odvolací súd sa vyjadril ku všetkým podstatným a pre posúdenie veci relevantným odvolacím námietkam, a nie je mu možné vytýkať, že sa vo svojom rozhodnutí v odôvodnení dostatočne nevysporiadal s argumentáciou sporových strán, resp. žalobcu. Súd prvej inštancie, ako aj odvolací súd, v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedli rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísali priebeh konania, stanoviská sporových strán k prerokovávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citovali právne predpisy, ktoré aplikovali na daný prípad a z ktorých vyvodili svoje právne závery. Skutočnosť, že žalobca mal na vec odlišný názor a že rozhodnutie súdu nebolo odôvodnené podľa jeho predstáv, nemôžu byť základom pre záver o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia.
15. K namietanej arbitrárnosti rozhodnutia, dovolací súd poukazuje aj na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo
16. marca 2005, podľa ktorého súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
17. Ohľadom dovolateľom namietaného vydania prekvapivého rozhodnutia, dovolací súd uvádza, že o tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, keď odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch, ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana sporu možnosť vyjadrovať sa, právo argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné.
18. Princíp právnej istoty znamená, že strany môžu predvídať obsah súdneho rozhodnutia v konkrétnej právnej veci. O nečakané (prekvapivé) rozhodnutie odvolacieho súdu ide vtedy, ak sa odvolací súd v rozhodujúcich okolnostiach odklonil od rozhodnutia súdu prvej inštancie alebo ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti týmto iným právnym záverom odvolacieho súdu nemá strana sporu možnosť vyjadrovať sa, právo argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska právnych záverov súdu prvej inštancie nejavili ako významné. V súvislosti s touto námietkou dovolací súd konštatuje, že v danom prípade nemožno rozhodnutie odvolacieho súdu považovať za prekvapivé, čím by nebol daný dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f/ CSP a ani dovolateľom namietaný dovolací dôvod podľa ust. § 421 CSP.
19. Z dôvodov vyššie uvedených dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcu neumožňuje, aby bol na jeho základe uskutočnený meritórny prieskum. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzatvára, že dovolanie žalobcu je procesne neprípustné a preto ho podľa § 447 písm. f/ CSP odmietol.
20. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 CSP) a vznikol im nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
22. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný žiadny opravný prostriedok.