1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“).
1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. 3. Proti časti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá a výrokom o trovách konania podali dovolanie žalobcovia 1/ a 2/ (ďalej aj „dovolatelia“). Navrhli, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, prípadne zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Prípustnosť dovolania vyvodzovali z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. keď rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Za otázku, ktorá doposiaľ nebola v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu riešená považovali otázku, I. či vznikla žalovanej 2/ solidárna povinnosť na zaplatenie žalovanej pohľadávky spoločne so žalovanou 1/, ak nebola zmluvnou stranou zmluvy o zájazde, platbu prijala ako zástupca v mene a na účet zastúpeného a po prijatí platby zastúpená stratila oprávnenie na podnikanie ako cestovná kancelária a či bola povinná túto platbu vrátiť žalobcom už v okamihu, keď sa dozvedela o zániku platnosti poistenia žalovanej 1/ proti úpadku, keď zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti cestovnej kancelárie žalovanou 1/ nezavinila; II. či je jednostranný zápočet pohľadávok žalovanou 2/ voči žalovanej 1/ za stavu, keď žalovaná 2/ mala vedomosť o zániku oprávnenia na podnikanie cestovnej kancelárie žalovanou 1/ a za stavu, keď pohľadávka, ktorá bola predmetom započítania nebola
zmluvy medzi ňou a žalovanou 1/ ešte splatná platným právnym úkonom a či mohla takýto zápočet vykonať a platbu zinkasovanú od žalobcov si v celom rozsahu titulom zápočtu pohľadávok ponechať; III. či môže vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi žalovanou 2/ (ako zástupcom) a žalobcami, ak žalovaná 2/ predávala zájazdy cestovnej kancelárie za stavu, keď vedela o existencii jej nezaplatených pohľadávok voči nej vo veľkom rozsahu, teda či takého konanie možno posúdiť ako konanie s odbornou starostlivosťou a tiež ak žalovaná 2/ najprv uskutočnila jednostranný zápočet, na základe ktorého titulu si ponechala platbu od žalobcov a až následne informovala žalobcov o zániku oprávnenia žalovanej 2/ na vykonávanie činnosti cestovnej kancelárie, teda či konala v súlade s dobrými mravmi. Posudzujúc
obsahu (§ 124 ods. 1 C.s.p.) prípustnosť dovolania vyvodzovali i z § 420 písm. f/ C.s.p., keď namietali, že odvolací súd tým, že sa nevenoval zásadným otázkam, o ktoré oprel svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, buď vôbec, alebo tieto zásadné otázky posúdil veľmi povrchne a formalisticky, nerozhodol v súlade s princípom právnej istoty a nerozhodol spravodlivo. Poukázali na skutočnosť, že podstatou tohto sporu bolo, či je daná spoluzodpovednosť žalovanej 2/ na vrátenie platby, keď a/ vedela, už pri uzatváraní zmluvy o zájazde, že žalovaná 1/ má problémy s platobnou disciplínou a sama má voči nej pohľadávky vo veľkom rozsahu a b/ neinformovala o skutočnosti zániku poistenia včas, ale najprv si jednostranným zápočtom svoje pohľadávky započítala a potom žalobcov informovala o vzniknutej situácii. Boli názoru, že skutočnosť, že žalovaná 1/ bola oprávnená platbu prijať, automaticky neznamená, že mala právo si ju v celom rozsahu aj ponechať po tom, ako nadobudla vedomosť o vzniku právnej prekážky u žalovanej 1/ v podobe zániku poistenia proti úpadku. Takisto to neznamená, že nemala povinnosť urobiť opatrenia pre odvrátenie hroziacej škody a nemala povinnosť o vzniknutej situácii žalobcov včas, pravdivo a úplne informovať a už vôbec to neznamená, že si mohla prijatú platbu započítať proti svojej pohľadávke, ktorá už existovala a bola splatná v čase, keď túto zmluvu o zájazde v zastúpení žalovanej 1/ uzatvárala.
je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. 7.
je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8.
1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 9. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). 10. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). 11. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu
f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s § 431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.
názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré treba v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie chápať ako jeden vecný celok) všetky náležitosti v zmysle § 393 C.s.p. Za procesnú vadu konania
ustanovenia § 420 písm. f/ C.s.p. nemožno považovať to, že žalobcovia sa s rozhodnutím odvolacieho súdu nestotožňujú a že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
ich predstáv. Samotná skutočnosť, že dovolatelia so skutkovými a právnymi závermi vyjadrenými v odôvodnení rozhodnutí súdov oboch nižších inštancií nesúhlasia a nestotožňujú sa s nimi, nemôže sama osebe viesť k založeniu prípustnosti dovolania
f/ C.s.p., pretože do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ním predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 98/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 18. Dovolací súd zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (
názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). 19. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ neopodstatnene namietajú, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom im znemožnil uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ C.s.p.). 20.
názoru žalobcov 1/ a 2/ je ich dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., v otázkach, I. či vznikla žalovanej 2/ solidárna povinnosť na zaplatenie žalovanej pohľadávky spoločne so žalovanou 1/, ak nebola zmluvnou stranou zmluvy o zájazde, platbu prijala ako zástupca v mene a na účet zastúpeného a po prijatí platby zastúpená stratila oprávnenie na podnikanie ako cestovná kancelária a či bola povinná túto platbu vrátiť žalobcom už v okamihu, keď sa dozvedela o zániku platnosti poistenia žalovanej 1/ proti úpadku, keď zánik oprávnenia na vykonávanie činnosti cestovnej kancelárie žalovanou 1/ nezavinila; II. či je jednostranný zápočet pohľadávok žalovanou 2/ voči žalovanej 1/ za stavu, keď žalovaná 2/ mala vedomosť o zániku oprávnenia na podnikanie cestovnej kancelárie žalovanou 1/ a za stavu, keď pohľadávka, ktorá bola predmetom započítania nebola
zmluvy medzi ňou a žalovanou 1/ ešte splatná platným právnym úkonom a či mohla takýto zápočet vykonať a platbu zinkasovanú od žalobcov si v celom rozsahu titulom zápočtu pohľadávok ponechať; III. či môže vzniknúť zodpovednostný vzťah medzi žalovanou 2/ (ako zástupcom) a žalobcami, ak žalovaná 2/ predávala zájazdy cestovnej kancelárie za stavu, keď vedela o existencii jej nezaplatených pohľadávok voči nej vo veľkom rozsahu, teda či takého konanie možno posúdiť ako konanie s odbornou starostlivosťou a tiež ak žalovaná 2/ najprv uskutočnila jednostranný zápočet, na základe ktorého titulu si ponechala platbu od žalobcov a až následne informovala žalobcov o zániku oprávnenia žalovanej 2/ na vykonávanie činnosti cestovnej kancelárie, teda či konala v súlade s dobrými mravmi. 21. Dôvod prípustnosti dovolania
1 písm. b/ C.s.p. predpokladá, že právnu otázku kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd ako najvyššia súdna autorita túto otázku vyriešil. Právna úprava účinná od
1 písm. b/ C.s.p. mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.), musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 C.s.p. (porovnaj 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 64/2018, 6 Cdo 113/2017, 7 Cdo 95/2017 a 8 Cdo 95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v C.s.p., podobne ako predchádzajúca právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.
toho je dovolateľ povinný vymedziť, v čom vidí splnenie predpokladov prípustnosti dovolania; mal by teda uviesť, ktorý z predpokladov vymedzených v § 421 ods. 1 C.s.p. je naplnený a prečo. Povedané inými slovami, dovolateľ je povinný jasne a zrozumiteľne vymedziť relevantnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu a uviesť, v čom sa odvolací súd odchýlil od tejto relevantnej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo v čom je relevantná rozhodovacia prax dovolacieho súdu rozporná, alebo v čom je potrebné relevantnú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu zmeniť, alebo či ide o právnu otázku dovolacím súdom doteraz nevyriešenú. Prípadne možno prípustnosť dovolania
okolností vymedziť i odkazom na rozhodovaciu činnosť ústavného súdu.
1 prvá veta Občianskeho zákonníka cestovná kancelária zodpovedá objednávateľovi za porušenie záväzkov vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bez ohľadu na to, či tieto záväzky má splniť cestovná kancelária, alebo iní dodávatelia služieb, ktoré sa poskytujú v rámci zájazd.
názoru ústavného súdu teda vyplýva, že vadné plnenie, resp. nesplnenie (neposkytnutie) dojednaných služieb zabezpečovaných aj iným subjektom (napr. na základe zmluvy o províznom predaji) je potrebné pričítať na ťarchu cestovnej kancelárii, na ktorú sa vzťahujú všetky povinnosti a obmedzenia. (…) V uvedenej súvislosti ústavný súd zdôrazňuje, že § 6 zákona o zájazdoch s odkazom na § 52 až § 60 a § 741a až § 741k Občianskeho zákonníka jednoznačne deklaruje zmluvu o zájazde za spotrebiteľskú zmluvu, ktorú nie je cestovná agentúra (provízny predajca) oprávnená uzatvoriť vo svojom mene, ale iba v mene cestovnej kancelárie (sťažovateľky), pre ktorú v danom prípade zájazd sprostredkovala, a to bez ohľadu na práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o províznom predaji (ktoré ani nie sú objednávateľovi známe). Zmluvným partnerom spotrebiteľa (objednávateľa) je tak cestovná kancelária ako organizátor zájazdu, zodpovednostný vzťah preto existuje medzi cestovnou kanceláriou a objednávateľom.“ Ústavný súd dodal, že nemožno opomenúť ani právnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú cestovnou kanceláriou, ktorá sa tejto zodpovednosti môže zbaviť len z dôvodov výslovne uvedených v § 741j Občianskeho zákonníka. Dovolací súd nezistil žiadny dôležitý dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od týchto záverov, pretože nie sú v rozpore s ustanovením § 741 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka, a preto konštatuje, že cestovná agentúra (žalovaná 2/), ktorá sprostredkovala objednávateľom zájazdu (žalobcom 1/ a 2/) zájazd v mene a na účet cestovnej kancelárie (žalovanej 1/), nie je solidárne zodpovedná za záväzky, ktoré vznikli žalovanej 1/ z dôvodu porušenia zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o obstaraní zájazdu. 29. Predpoklad prípustnosti v tejto časti dovolania žalobcov 1/ a 2/ spočíval v tom, že mala byť posúdená doteraz neriešená právna otázka, čiže bola vymedzená iba vo vzťahu k neexistujúcej judikatúre dovolacieho súdu, resp. k nesprávnemu riešeniu právnej otázky odvolacím súdom. Tento predpoklad však v žiadnom prípade neobstál a týchto dôvodov dovolací súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ v tejto časti dovolania nedôvodne tvrdia, že ich dovolanie je prípustné
1 písm. b/ C.s.p.
1 písm. b/ C.s.p. 31. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcov 1/ a 2/ zamietol
ako dovolanie, ktoré nie je dôvodné. 32. Žalovaná 2/ bola v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. 1 C.s.p.) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd
ustanovení § 453 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.