1 písm. c), písm. d) Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného O. P. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Galanta (ďalej aj „okresný súd") rozsudkom z 10. apríla 2019, č. k. 31T/127/2018-154, uznal obvineného O. P. za vinného v bode 1 zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d) Trestného zákona („Tr. zák.") a v bode 2 z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
2 Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom s tým, že v bode 1 dňa
1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 5 Tr. zák. a § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov, na výkon ktorého bol
2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Proti rozsudku okresného súdu podal obvinený odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej aj „krajský súd") zo 17. septembra 2019, č. k. 3To/109/2019-180,
por.") zamietnuté. Uznesenie krajského súdu prevzal obvinený
1, ods. 2 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a predchádzajúci rozsudok okresného súdu a vec prikázal okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol v inom senáte s tým, že dovolanie podáva z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. h) a písm. i) Tr. por. a § 374 ods. 3 Tr. por. Obvinený uviedol v postate nasledujúce dovolacie námietky - nepriznanie poľahčujúcej okolnosti
c) Tr. zák. - spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby vzhľadom na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX MUDr. Straku ohľadom psychickej a fyzickej látkovej závislosti obvineného na opiátoch a psychostimulanciách s tým, že v prípade jej priznania by prevažovali poľahčujúce okolnosti v pomere 2:1 s aplikáciou ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák. o znížení hornej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, - neaplikovanie § 38 ods. 7 Tr. zák. ohľadom nepoužitia ustanovenia § 38 ods. 5 Tr. zák., pretože vzhľadom na okolnosti prípadu (prechovávania drog v množstve 19 a 5 dávok pre vlastné použitie) je uložený trest odňatia slobody šesť a pol roka neprimerane prísny, - vzhľadom na okolnosti prípadu v súlade s ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zák. na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje pre obvineného aj trest kratšieho trvania a tento mal byť uložený na spodnej hranici rozpätia trestnej sadzby trestu odňatia slobody upravenej
vyššie uvedených skutočnosti
dovolateľa v rozsahu do troch rokov, - krajský súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil, svojvoľne vykladal a aplikoval trestnoprávne predpisy a vôbec sa nezaoberal návrhom obvineného v odvolaní, aby mu bol uložený trest v rozsahu troch rokov, rovnako ho dostatočne neodôvodnil okresný súd a ich rozhodnutia sú teda arbitrárne, čím boli
dovolateľa naplnené dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. h), písm. i) Tr. por., - krajský súd pochybil, keď obvineného odsúdil v bode 1
nesprávnej právnej kvalifikácie
1 Tr. zák. a správne malo byť použité ustanovenie § 171 ods. 2 Tr. zák. s tým, že súd mal posudzovať konkrétne okolnosti prípadu ohľadom druhu a účinnosti konkrétnej omamnej látky, keďže na každého závislého pôsobí iné množstvo návykovej látky a súd sa nevysporiadal s hlavnou otázkou, a to s výškou jednorazovej dávky pre obvineného pribratím dvoch znalcov z odvetvia psychiatrie, pričom bolo poukázané na tzv. spotrebnú držbu v stanovisku trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 1/98 a bol pripojený článok ohľadom pojmu obvykle jednorazovej dávky drogy uverejnený na web stránke Právne listy a
dovolateľa v tomto ohľade nesprávnym posúdením zisteného skutku boli naplnené dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. i) Tr. por. a keďže túto nesprávnosť neodstránil ani krajský súd ako odvolací súd, aj dovolací dôvod
3 Tr. por., - dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. bol
dovolateľa naplnený tým, že bolo porušené ustanovenia § 141 ods. 1, § 142 ods. 2 a § 148 ods. 1 Tr. por., nakoľko bol pribratý iba jeden znalec z odvetvia psychiatrie a nie dvaja znalci, prípadne malo byť nariadené vyhotovenie znaleckého posudku
1 Tr. por. s poukazom na dlhodobú závislosť obvineného na opiátoch a psychostimulanciách. K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Galanta písomnými podaniami z
1 písm. g) Tr. por. s tým, že duševný stav obvineného nebolo potrebné skúmať, keďže netrpel žiadnou duševnou poruchou, pričom
platnej právnej úpravy aj v prípade nariadenia skúmania duševného stavu obvineného sa tento skúma jedným znalcom z odvetvia psychiatrie. Pokiaľ obvinený v dovolaní namieta uloženie neprimerane prísneho trestu, bolo poukázané, že nesúhlas s vyhodnotením kritérií uvedených v § 34 až § 39 Tr. zák. nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „Najvyšší súd" alebo „dovolací súd") na rozhodnutie o podanom dovolaní 28. júna 2021 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
daného rozvrhu práce Najvyššieho súdu rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift (predtým predložený spis 25. januára 2021 bol prípisom predsedu senátu 5T vrátený ako predčasne predložený, pretože okresný súd riadne nevykonal úkony
por.).
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
1 písm. h) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
4 prvá veta Tr. por. dôvody
odseku 1 písm.
5 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. i) a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie, preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. Uplatnené dovolacie námietky obvineným je potrebné v zásade rozdeliť do dvoch skupín vzhľadom k tomu, že zo spisu vyplýva, že obvinený na hlavnom pojednávaní k obom skutkom obžaloby urobil vyhlásenie, že je vinný, ktoré aj okresný súd prijal a dokazovanie sa vykonávalo len ohľadom výroku o treste, pričom odvolanie obvineného podané proti rozsudku okresného súdu sa týkalo len výroku o treste, keď bolo v podstate namietané nepriznanie určitej poľahčujúcej okolnosti a z toho vyplývajúci namietaný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a neprimeraná prísnosť uloženého trestu. Do prvej skupiny dovolacích námietok treba teda zaradiť tie, ktorých podstatou je namietanie výroku o vine. Pokiaľ obvinený v dovolaní poukazuje na nesprávnu právnu kvalifikáciu skutku s tým, že aj v prípade skutku v bode 1 rozsudku okresného súdu malo byť konanie právne posúdené
2 Tr. zák., resp. že súd mal posudzovať druh a účinnosť omamnej či psychotropnej látky z pohľadu závislosti obvineného na takých látkach, tak uvedené námietky spadajú pod dovolací dôvod
1 písm.
ktorého môže obvinený podať dovolanie iba proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa, resp. v § 372 ods. 1 Tr. por.,
ktorého oprávnená osoba môže podať dovolanie len vtedy, ak využila svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok (tento by v danom prípade musel byť podaný aj proti výroku o vine, nielen proti výroku o treste). Z týchto dôvodov sú tieto dovolacie námietky irelevantné a nemôžu byť ani vecne posudzované dovolacím súdom. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že predmetné námietky dovolateľa by boli aj vecne nesprávne, keďže
ustálenej súdnej praxe sa za obvykle jednorazovú dávku považuje dávka omamnej či psychotropnej dávky (ako bežne jednorazovo používané množstvo finálneho materiálu, teda nie
množstva účinnej látky), ktorá sa u väčšiny užívateľov konzumuje pri jednom použití a takto vyjadruje konzumný priemer (R 87/2015, R 22/2019). Uvedené platí obdobne z pohľadu namietania dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. ohľadom namietaného znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie s tým, že
dovolateľa mali byť pribratí dvaja znalci, a nie jeden znalec, keďže uvedené malo mať vzťah práve k otázke viny (namietanie dlhodobej závislosti obvineného na omamných či psychotropných látkach a z toho vyplývajúca nutnosť väčšieho množstva takej látky na aplikáciu jednorazovej dávky), pričom v konaní nebola zistená ani nutnosť vyšetrenia duševného stavu obvineného
1 Tr. por., keďže
záverov znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie obvinený netrpel žiadnou formou duševnej poruchy (samotná závislosť na omamných a psychotropných látkach nie je dôvodom vyšetrenia duševného stavu danej osoby) a
1 Tr. por. sa dvaja znalci priberajú zo zákona obligatórne len vtedy, ak ide o pitvu mŕtvoly. Rovnako neboli zistené podmienky ani na pribratie znaleckého ústavu
1 Tr. por., keďže tento možno pribrať len vo výnimočných, obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie alebo na preskúmanie posudku znalca. Do druhej skupiny dovolacích námietok patria tie, ktorými dovolateľ namietal skutočnosti ohľadom uloženého trestu, pričom dovolací súd po ich vecnom posúdení zistil, že tieto nenapĺňajú žiadny z uplatnených dovolacích dôvodov ani iný dovolací dôvod
1 Tr. por. Pokiaľ dovolateľ namieta nepriznanie poľahčujúcej okolnosti
c) Tr. zák., teda že spáchal trestný čin v spojitosti s negatívnymi dôsledkami svojej choroby, tak dovolací súd uvádza, že
ustálenej súdnej praxe (R 18/2015) samotné zistenie či nezistenie určitej poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti je skutkovou otázkou a nespadá pod žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por., pričom pod dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. (nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia) možno podradiť iba tú situáciu, ak súd vo výroku konštatuje danosť niektorej poľahčujúcej alebo priťažujúcej okolnosti, ale v rozpore s tým ju nezoberie do úvahy pri ukladaní trestu pri úprave trestnej sadzby ako to ustanovuje § 38 ods. 2 až 4 Tr. zák., čo nie je tento prípad. Pokiaľ dovolateľ namieta neaplikovanie § 38 ods. 7 Tr. zák. ohľadom nepoužitia § 38 ods. 5 Tr. zák., tak dovolací súd poukazuje, že
ustálenej súdnej praxe (R 26/2020) namietané ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. ani nemohlo byť použité, keďže po nadobudnutí účinkov nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. PL. ÚS 106/2011, o nesúlade § 41 ods. 2 Trestného zákona v texte za bodkočiarkou s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky je ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. obsoletné, keďže už nedochádza k interakcii medzi § 41 ods. 2 Tr. zák., ktorý zvyšuje len hornú hranicu trestnej sadzby, s § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák., ktoré z tam uvedených dôvodov zvyšujú dolnú hranicu trestnej sadzby, a je a priori vylúčené, aby súčasné použitie týchto ustanovení mohlo byť pre páchateľa neprimerane prísne. Pokiaľ dovolateľ namieta prísnosť uloženého trestu a neaplikovanie ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., tak dovolací súd uvádza, že nepoužitie ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu
zák.
ustálenej súdnej praxe (R 5/2011, R 51/2014) nezakladá žiadny dovolací dôvod a posúdenie primeranosti uloženého trestu nespadá pod žiadny z dovolacích dôvodov
1 Tr. por., resp. pôsobnosť dovolacieho súdu je v tomto smere obmedzená len na posúdenie, či bol trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za daný trestný čin nepripúšťa [§ 371 ods. 1 písm. h) Tr. por.], čo nie je prejednávaný prípad. Obvinenému bol uložený trest na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby trestu odňatia slobody najprísnejšie trestného z posudzovaných trestných činov (tri roky až desať rokov
1 Tr. zák.) zvýšenej o jednu polovicu
5 Tr. zák. (z dôvodu opätovného spáchania zločinu) spôsobom
8 Tr. zák. (z rozdielu medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby) vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov, čiže bol uložený druh trestu, ktorý zákon pripúšťa v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe. Pokiaľ dovolateľ namieta, že dotknuté meritórne rozhodnutia okresného súdu a krajského súdu nie sú dostatočne odôvodnené a sú arbitrárne s tým, že krajský súd si svojvoľne vykladal a aplikoval trestnoprávne predpisy a nezaoberal sa odvolacou námietkou obvineného, aby mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, tak dovolací súd také skutočnosti nezistil. Okresný súd a krajský súd síce stručne, ale dostatočným spôsobom svoje meritórne rozhodnutia zdôvodnili z pohľadu ukladaného trestu poukázaním na vykonané dôkazné prostriedky a skutočnosti z nich zistené, pričom krajský súd sa v napadnutom uznesení vysporiadal s odvolacími námietkami a výslovne sa vyjadril k otázke výmery uloženého trestu odňatia slobody aj z pohľadu, prečo považoval uložený trest odňatia slobody vo výmere šesť rokov a šesť mesiacov za zákonný a primeraný a prečo nevidel dôvod na aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák., resp. ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák. Z vyššie uvedeného zároveň vyplýva, že bolo irelevantným poukazovanie dovolateľom na konanie pred okresným súdom (§ 374 ods. 3 Tr. por.), keďže ani v jeho konaní neboli zistené vytýkané pochybenia. Na základe uvedených skutočností dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie:
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.