1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
1 Trestného poriadku z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
2 Trestného poriadku zrušuje rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/102/2020 zo 4. februára 2020 v časti týkajúcej sa obvinenej PhDr. J. O.. Zrušujú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku Krajského súdu v Nitre prikazuje, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. II.
Dr. J. O., nar. XX. T. XXXX v B. Z., trvale bytom v B. Z., L. I.. XX, t. č. v ÚVTOS Sučany . Odôvodnenie Okresný súd Nové Zámky rozsudkom, sp. zn. 4T/52/2018, z 11. septembra 2019, uznal obvineného O. X. a obvinenú PhDr. J. O. v bode 2/ za vinných zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
Trestného zákona a sčasti samotným konaním na tom skutkovom základe, že - minimálne v období od konca roku 2015 až do
2 Trestného zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm.
Dr. J. O. na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Dr. J. O. ochranný dohľad vo výmere 2 (dva) roky.
Dr. J. O. trest prepadnutia veci: - digitálna váha značky X. č. XXX.XXmi ks 36, - MT MI bielej farby, SIM karta C.. XXXXXXXXXXXX, - MT zn. U., IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, karta SIM C.. XXXXXXXXXXX, - červená krabica s obsahom neznámych kapsulí, - zadymený alobal, - plastová trubička žltej farby, ktoré veci sa nachádzajú na Národnej kriminálnej agentúre, Národnej protizločineckej jednotke PPZ, Expozitúra Západ, Rázusová č. 7, Nitra. Krajský súd v Nitre na podklade odvolania podaného obvinenou rozsudkom, sp. zn. 1To/102/2019, zo 4. februára 2020, rozhodol
1 písm. e), ods. 3 Trestného poriadku tak, že zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, sp. zn. 4T/52/2018, z 11. septembra 2019, vo výroku o treste uloženom obvinenému O. X. a obvinenej PhDr. J. O.. Obvinenej PhDr. J. O. odvolací súd uložil
2 Trestného zákona,
2, ods. 3 Trestného zákona,
4 Trestného zákona zaradil obvinenú na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 písm. a) Trestného zákona uložil obvinenej trest prepadnutia vecí: - digitálna váha značky X.. XXX.XXmi ks 36, - MT MI bielej farby, SIM karta C.. XXXXXXXXXXXX, - MT zn. U., IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X, karta SIM C.. XXXXXXXXXXX, ktoré veci sa nachádzajú na Národnej kriminálnej agentúre, Národnej protizločineckej jednotke PPZ, Expozitúra Západ, Rázusová č. 7, Nitra. V ostatných častiach napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k obvinenému O. X. a obvinenej PhDr. J. O. ostal nezmenený. Proti rozsudku odvolacieho súdu sp. zn. 1To/102/2019, zo
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c), písm. g), písm. i) Trestného poriadku. V dovolaní uviedla, že napriek tomu, že podala proti rozsudku súdu prvého stupňa sp. zn. 4T/52/2018, z
1 písm. c) Trestného poriadku namietla, že bolo zásadným spôsobom porušené jej právo na obhajobu stanoviskom odvolacieho súdu, v ktorom uviedol, že obvinená nepodala v 15-dňovej lehote odvolanie s konkretizáciou tak, že by napadla aj konanie predchádzajúce rozsudku. „Záver krajského súdu na strane 10/, že som v 15-dňovej lehote nepodala odvolanie s konkretizáciou je v rozpore s reálnou právnou skutočnosťou, pretože dôvodov odvolania rozpísané, som nemohla na hlavnom pojednávaní pred Okresným súdom v Nových Zámkoch dňa 11.9.2019 rozviesť, pretože som sama nepoznala dôvody, ktoré viedli Okresný súd v Nových Zámkoch k tomu, že ma uznal vinnou
obžaloby krajského prokurátora v Nitre a nepoznala som dôvody, prečo mi uložil trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov a 6 mesiacov a nepoznala som ani to, na základe akých skutočností (ktoré súd nerozviedol) som bola uznaná vinnou z vyššie uvedeného zločinu
Dôvody krajského súdu v Nitre na strane 10/ rozsudku, že neprihliadol na moje odvolanie aj čo do viny, tak takýto argument Krajského súdu v Nitre neobstojí, pretože nemá žiadny právny základ, navyše Krajský súd v Nitre akceptoval dôvody môjho odvolania len čo do trestu. Veď som jasne a zreteľne napísala, že odvolanie podávam čo do viny, tak trestu, ktoré som aj v zákonnej lehote odôvodnila. V právnom štáte súd nesmie „naprávať" znenie právnych predpisov interpretáciou, ktorá zmení ústavne konformný, ale z pohľadu štátnej moci nevýhodný text právneho predpisu. Ak súd použil takýto výklad k ustanoveniu § 309 odsek 1 Trestného poriadku, ktorý možno bol v pochybnostiach v prospech štátnej moci v neprospech nositeľa základných práv a slobôd, nerešpektoval tým základný princíp vzťahu jednotlivca a štátnej moci. Gramaticky a právny výklad ustanovenia § 309 odsek 1 Trestného poriadku jednoznačne znie, že odvolanie sa podáva a to do 15 dní od oznámenia rozsudku, čo som aj mojou vôľou naplnila a odvolanie som podala čo do viny ako aj trestu s tým, že toto odvolanie zdôvodním po doručení rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch. Dôvody po uznaní mojej viny a trestu pri vyhlásení rozsudku Okresného súdu v Nových Zámkoch ústne podrobne špecifikované a zakotvené až v písomnom vyhotovení rozsudku, na ktoré dôvody, ako do viny a trestu som aj písomne včas reagovala v mojom komplexnom odvolaní. Vzhľadom na to, že štát má záujem na stíhaní trestných činov a zákonodarca je jedinou autoritou, ktorej patrí zákonodárna právomoc, je v jeho záujme, aby aj trestno-procesné predpisy vymedzil s náležitou jasnosťou a presnosťou. Štát sa nemôže dovolávať voči jednotlivcovi ako adresátovi právnych noriem neurčitosti právnej úpravy, ktorej je on sám autorom. V prípade pochybností by nejasnosť právnej úpravy mala zaťažovať štát a nie jednotlivca (nález ÚS Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 336/2012 z 13.11.2014).
logického a gramatického výkladu ustanovenia § 309 odsek 1 Trestného poriadku, mal Krajský súd v Nitre posudzovať
obsahu odvolania komplexne a s plnou vážnosťou sa zaoberať s rozsahom odvolania môjho právneho zástupcu JUDr. Ervina Erdélyiho, ktoré podal dňa 17.10.2019, kde práve v tomto odvolaní rozviedol v súvislosti s ustanovením § 309 odsek 1 Trestného zákona ako dôvody svojho odvolania, ktoré podrobne smerovali aj
Krajský súd v Nitre svojím rozsudkom v tejto časti základným spôsobom porušil moje právo na obhajobu". Ďalej namietala, že jej návrh na výsluch X. J. a návrh na zaistenie telefónu X. J. neboli vykonané a doposiaľ o nich nerozhodol súd prvého stupňa, ani odvolací súd. Obvinená v dovolaní poukázala i na výsluch uskutočnený 23. augusta 2017, v rámci ktorého bol
jej názoru porušený čl. 6 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (ďalej len „Dohovor"), pretože počas uvedeného výsluchu bola v 7 mesiaci tehotenstva, k výsluchu bola predvedená o 7:30 hod., pričom výsluch bol určený na 9:00 hod., do 9:00 hod. jej nebol umožnený kontakt s obhajcami a matkou X. J.. Vyšetrovateľ L. J. tlačil na jej matku, aby sa obvinená priznala, inak nepôjde domov a porodí v base. Vzhľadom k týmto skutočnostiam bola obvinená psychicky zdeptaná a vypovedala nesúvisle. Boli jej odopreté a porušené práva
čl. 6 ods. 1, ods. 3 písm. b) Dohovoru a
9, ods. 19, ods. 14 Trestného poriadku. Nakoľko sa odvolací súd nezaoberal námietkami obvinenej došlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Trestného poriadku uviedla, že súd prvého stupňa a odvolací súd nezákonne právne kvalifikoval skutok
2 písm. c) Trestného zákona, pretože obvinená sa dopustila konania právne kvalifikovaného
1 Trestného zákona. Súd prvého stupňa mechanicky prevzal skutok do výrokovej časti svojho rozsudku tak, ako ho naformuloval prokurátor a pri hodnotení dôkazov nepostupoval
2 Trestného poriadku. Z výrokovej časti rozsudku súdu prvého stupňa nevyplýva ani ako súd dospel k záveru, že stopa č. 13 patrila obvinenej, keď obvinený O. X. vo svojej výpovedi uviedol, že stopa č. 13 patrí jemu. Výsluchy svedkovzo 4. júna 2017 boli
názoru obvinenej zmanipulované a súd neprihliadol na výsluchy týchto svedkov vykonaných na hlavnom pojednávaní, ktoré boli vierohodné, slobodné, bez nátlaku a psychickej deformácie a zodpovedali realite a ďalším vykonaným dôkazom. Súd prvého stupňa nezákonne rozhodol o treste prepadnutia veci, a to digitálnej váhy X.. XXX.XXB.XX, pretože táto váha nebola a nie je v príčinnej súvislosti s trestnou činnosťou a nebola prostriedkom na spáchanie trestnej činnosti. Vlastníkom váhy je majiteľka nehnuteľnosti na ulici L. I. XX v B. Z. pani X. J., ktorá nebol vypočutá ani v súvislosti s domovou prehliadkou z 3. júna 2017, ktorá bola vykonaná v jej nehnuteľnosti. K výsluchu pred vyšetrovateľom NAKA a službukonajúcou sudkyňou pre prípravné konanie počas hospitalizácie v nemocnici si obvinená vôbec neuvedomovala čo od nej chcú, mala vážne zdravotné problémy a došlo tak k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces
čl. 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. b) Dohovoru. Obvinená PhDr. J. O. doplnila svoje dovolanie prostredníctvom obhajcu doc. JUDr. Petra Kočana, PhD. písomným podaním, v ktorom namietala, že vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku, práve naopak, odvolací súd sa dopustil ďalších procesných pochybení. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku uviedla, že rozsudkom súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu došlo k porušeniu základných ľudských práv a slobôd vo vzťahu k čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 2 a ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými k osobe obvinenej a ku skutku kladenému jej za vinu. Odvolací súd sa nevysporiadal ani s argumentami a dôvodmi podaného odvolania. Obvinenej bolo znemožnené právo na obhajobu, pretože celé trestné konanie bola obvinená spolu s ďalšími osobami a nemohla sa tak dostatočne brániť. Skutku, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie sa nedopustila spoločným konaním, ani v spolupáchateľstve. Obvinenie jej bolo vznesené na základe výsluchov niekoľkých svedkov, ktorí boli vypočutí pred začatím trestného stíhania a tieto boli vykonané bez prítomnosti jej a jej obhajcov, čím došlo k porušeniu zásady kontradiktórnosti. Vyšetrovateľ oznámil obhajcovi obvinenej len dátum a čas výsluchu bez mena osoby, ktorá mala byť vypočúvaná, čím došlo k porušeniu práva v zmysle § 213 ods. 3 Trestného poriadku, práva na obhajobu v zmysle § 2 ods. 9 Trestného poriadku a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky. Obhajcovia tak nemali možnosť pripraviť sa na jednotlivé výsluchy. Obvinená odkázala na nález I. ÚS 22/2001 z
jej názoru v odôvodnení svojho rozhodnutia len stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by vyvrátili tvrdenia uvedené v odvolaní obvinenej. Takéto rozhodnutie je nezlučiteľné s požiadavkami vyplývajúcimi zo základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie (nález IV. ÚS 149/2009). Právna úvaha odvolacieho súdu, že obvinený O. X. sa snažil svojou výpoveďou zmierniť zavinenie obvinenej sa nezakladá na pravde, nakoľko počas celého prípravného konania a konania pred súdom vypovedal spontánne, pravdivo, priznal sa k spáchaniu skutku a nikdy netvrdil, že drogy predával spolu s obvinenou PhDr. J. O.. K dovolaciemu dôvodu
Dr. J. O. bol získaný nezákonným spôsobom, pretože sa priznal a zároveň obvinenú usvedčil až na hlavnom pojednávaní, po vykonaní všetkých dôkazov. V rozsudku súdu prvého stupňa nie je ani osoba obvineného G. L. uvedená ako osoba, ktorej mala obvinená predávať drogy, no v rozsudku odvolacieho súdu už je obvinený G. L. uvedený, ako osoba, ktorej mala obvinená PhDr. J. O. predávať metamfetamín. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku uviedla, že predaj drog viacerým osobám nemožno právne kvalifikovať
2 písm.
1 Trestného zákona, zahŕňa predaj drog viacerým osobám a z uvedeného dôvodu nie je možné právne kvalifikovať konanie obvinenej
2 písm.
súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu dopustiť nebol preukázaný a ani v jednej skutkovej vete (uznesenie, žaloba, rozsudok) nie je uvedený obsah THC v % a vo výroku rozhodnutia odvolacieho súdu absentuje koľko dávok a aké množstvo mala obvinená predávať. Odkázalana rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Tdo/22/2019. Rovnako nebolo v súlade so zásadou ústnosti a bezprostrednosti dokázané, že by obvinená predávala drogy po dlhšiu dobu. Súdy nebrali ako dôkaz výpovede svedkov - neodstránili v nich závažné rozpory a došlo tak porušeniu čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru. V závere svojho dovolania obvinená podotkla, že zlým procesným postupom došlo v konaní k porušeniu jej základného ľudského práva - práva na spravodlivý súdny proces
čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 a ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Obvinená navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že rozsudkom súdu prvého stupňa sp. zn. 4T/52/2018, z
1 písm. c), písm.
prokurátora účelová, nedôvodná a v rozpore s objektívnym právnym posúdením protiprávneho konania obvinenej. Na margo dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku a obvinenou namietaného porušenia práva na obhajobu z dôvodu neuvádzania totožnosti svedkov v predvolaniach na výsluchy prokurátor uviedol, že Trestný poriadok v žiadnom ustanovení neukladá policajtovi povinnosť uvádzať totožnosť svedka, alebo inej osoby, ktorej sa úkon bude týkať, okrem uvedenia procesného postavenia vypočúvanej osoby. Z ustanovenia § 131 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že totožnosť svedka sa zisťuje až pred samotným výsluchom, kedy sa zisťuje aj jeho pomer k obvinenému. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svojej rozhodovacej činnosti prikláňa k názoru, že je vecou taktiky a stratégie vyšetrovateľa a v konečnom dôsledku prokurátora, uvádzať mená vypočúvaných svedkov, pričom takúto povinnosť nie je možné z § 213 ods. 3 Trestného poriadku vyvodiť. Ďalej prokurátor vo vzťahu k dovolacím dôvodom
1 písm.
1 písm. g) Trestného poriadku, v rámci ktorého obvinená spochybňovala stopu č. 13 (metamfetamín zaistený pri domovej prehliadne u obvinenej PhDr. J. O. a u obvineného O. X.). Keďže žili v predmetnom byte spoločne, bolo prechovávanie predmetného metamfetamínu kladené za vinu obom obvineným, navyše samotné prechovávanie tejto psychotropnej látky nemá žiadny vplyv na právnu kvalifikáciu konania obvinenej. Namietané modifikovanie skutkovej vety v rozsudku odvolacieho súdu vo vzťahu k obvinenej, spočívajúce v doplnení osoby obvineného G. L., ktorému mala predávať omamné a psychotropné látky, taktiež neobstojí. Predmetné doplnenie vykonal už súd prvého stupňa a doplnenie bolo zákonné a dôvodné, keďže situácia vyplýva z dôkaznej situácie, konkrétne výpovede samotného spoluobvineného G. L. z 11. júla 2018. Rovnako neobstojí ani námietka ohľadom absencie údajov uvádzajúcich obsah zastúpenia účinnej látky v jednotlivých drogách predávaných obvinenou, nakoľko sú tieto parametre pre právnu kvalifikáciu predaja týchto látok viacerým osobám nadbytočné. Skutočnosť, že obvinená predávala metamfetamín a konope jednotlivým odberateľom, je preukázaný výpoveďou týchto osôb. Čo do dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Právo na obhajobu je popri prezumpcii neviny jedným z najdôležitejších základných práv osôb, proti ktorým sa vedie trestné konanie. Hlavným účelom tohto práva garantovaného čl. 6 ods. 3 Dohovoru, ako aj čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je dosiahnutie spravodlivého súdneho rozhodnutia. Ide o právo, ktoré je nielen v záujme trestne stíhanej osoby a na jej prospech, ale tiež v záujme demokratického právneho štátu, založeného na úcte k právam a slobodám človeka a občana. Zásada „práva na obhajobu" vyjadruje požiadavku, aby v trestnom procese bola zaručená ochrana práv a záujmov osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie. Právo na obhajobu je nevyhnutým prostriedkom úspešného výkonu súdnictva smerom k ochrane základných práv a slobôd. Jeho legislatívne vyjadrenie a reálne zabezpečenie svedčí nielen o stupni demokracie v trestnom procese daného štátu, ale jeho realizácia v čo najširšom meradle je nielen v záujme osoby, proti ktorej sa vedie trestné konanie, ale aj v záujme celej spoločnosti, pretože toto právo neplynie len z ochrany práv jednotlivca, ale aj zo záujmu štátu na zistení pravdy.
názoru dovolacieho súdu sa právo na obhajobu zaručuje ako základné právo fyzickej osoby, ktoré podlieha všetkým pravidlám, ktoré sa uznávajú pri ochrane základných práv a slobôd, a možno ho vnímať aj ako prostriedok nastoľujúci spravodlivú rovnováhu medzi verejnými záujmami, ktoré sú predmetom ústavnej ochrany. Konštantná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky právona obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku chápe ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to-ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, však samo o sebe nezakladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom, je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v danej trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby a tiež o prípad, ak odôvodnenia odsudzujúcich rozhodnutí súdov nižších stupňov nezodpovedajú ani základným zákonným a ústavným štandardom. Obvinená PhDr. J. O. podala odvolanie riadne a včas priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní konanom
odvolacieho súdu iracionálne nebolo prijaté súdom prvého stupňa s poukazom na dôvody, ktoré uvádza, a to napriek tomu, že tento obžalovaný kontinuálne priznával vlastné zavinenie, aj keď zo zrejmého úmyslu sa snažil obsahom svojich výpovedí zmierniť zavinenie zo strany obžalovanej PhDr. J. O., s ktorou mal blízky vzťah i spoločné dieťa. Aj samotná obžalovaná v čiastočnom rozsahu doznala páchanie trestnej činnosti so snahou zmierniť svoje zavinenie, aby tak dosiahla inú právnu kvalifikáciu, umožňujúcu jej uložiť trest zásadne iného rozsahu, ako pre ustanovenie § 172 ods. 2 Trestného zákona. A to jednak pokiaľ sa týka rozsahu ňou distribuovaných drog, ale i časového rozpätia, kedy mala predmetnú protiprávnu činnosť vykonávať. Napokon obaja obžalovaní boli usvedčení aj svedkami vypočutými na hlavnom pojednávaní, resp. na podklade prečítaných obsahov zápisníc svedkov - konzumentov. Rovnako s obsahmi týchto úkonov korešpondovali i ďalšie nepriame dôkazy, napr. prepisy hovorov a sms správ. Súd prvého stupňa bez sporu právne dospel k záveru, že vina obžalovaných O. X. a PhDr. J. O. bola preukázaná v rozsahu, v akom bola podaná obžaloba, po úprave časti skutku týkajúceho sa obžalovanej O. ohľadom toho, že pervitín predala aj obžalovanému G. L.. Z toho pohľadu odvolací súd zhodnotil právnu kvalifikáciu konania oboch obžalovaných za čiastočne páchanú v spolupáchateľstve v zmysle § 20 Trestného zákona a čiastočne samostatne vo vzťahu k obzvlášť závažnému zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm.
1 Trestného poriadku v písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Konaním, ktoré rozsudku predchádzalo, je celý úsek trestného konania od vykonania potrebných, neodkladných, či neopakovateľných úkonov do vyhlásenia odvolaním napadnutého rozsudku. Zahŕňa teda aj fázu pred začatím trestného stíhania, ktoré je súčasťou prípravného konania, pokiaľ taká fáza predchádzala začatiu trestného stíhania, ďalej samotné prípravné konanie a celé konanie pred súdom prvého stupňa predchádzajúce vydanému napadnutému rozsudku. Chyby vytýkané konaniu, ktoré predchádzalo rozsudku, môžu spočívať v porušení procesných predpisov upravujúcich priebeh trestného konania, pokiaľ také porušenia mohli spôsobiť, že výrok rozsudku je nesprávny, alebo že chýba. Zákon neustanovuje ako predpoklad podania odvolania, aby vytýkaná chyba konania malo skutočný vplyv na správnosť a zákonnosť výroku a aby spôsobila jeho nesprávnosť, neúplnosť, alebo to že chýba, ale postačí len či tu taká možnosť existuje. Vychádza sa pritom z nutného predpokladu, že spravodlivého výsledku trestného konania nemožno dosiahnuť bez spravodlivého priebehu tohto konania a postupu v ňom. Nie je tu rozhodujúce, či došlo ku chybám na hlavnom pojednávaní, alebo už v predchádzajúcich štádiách trestného konania, najmä v prípravnom konaní. Príklady typicky procesných chýb, pokiaľ mohli mať vplyv na správnosť a zákonnosť preskúmavanej časti rozsudku, uvádza § 321 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku ako dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku. Ide najmä o porušenie práva na obhajobu, alebo o porušenie ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť náležité objasnenie veci (napr. súd prečítal zápisnicu o výpovedi skoršieho svedka, hoci k takémuto postupu neboli splnené podmienky a svedok mal byť osobne vypočutý súdom). Krajský súd nesprávne vyložil a aplikoval práve toto ustanovenie, keď na to, aby sa zaoberal prieskumom konania, ktoré predchádzalo rozsudku, vyžadoval doslovné vyjadrenie obvinenej o tom, že napáda nielen výrok o vine a výrok o treste, ale aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. Takáto formalistická aplikácia práva zo strany krajského súdu odporuje nielen materiálneho obsahu označeného uznesenia a právu na spravodlivý a fér proces, ale aj ustanoveniu § 317 ods. 1 Trestného poriadku,
ktorého ak nezamietne odvolací súd odvolanie
1 alebo nezruší rozsudok
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolanie
1 Trestného poriadku. Zo slovného spojenia „... ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo" celkom jednoznačne vyplýva povinnosť pre odvolací súd preskúmať nielen výrok napadnutý odvolaním, ale aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a to aj bez Krajským súdom v Nitre vyžadovanej podmienky, aby odvolateľ formálne a výslovne uviedol, že odvolaním napáda aj konanie predchádzajúce rozsudku. Ak teda obvinený odvolaním napadne výrok o vine, je odvolací súd povinný preskúmať nielen tento výrok, ale aj logicky a zákonne (§ 317 ods. 1 Trestného poriadku) aj konanie, ktoré mu predchádzalo a samozrejme aj všetky ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad (pozri § 317 ods. 2 Trestného poriadku). Ak obvinený odvolaním napadne výrok o treste, odvolací súd preskúma výrok o treste a aj konanie, ktoré mu predchádzalo (klasickým príkladom je situácia, keď súd prijme vyhlásenie obvineného o vine v zmysle § 257 ods. 5, ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku). Ak obvinený odvolaním napadne výrok o náhrade škody, odvolací súd v zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku musí preskúmať tento výrok a samozrejme aj konanie, ktoré mu predchádzalo, napr. či poškodený uplatnil nárok na náhradu škody riadne a včas v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Ak by uvedené neplatilo, potom si najvyšší súd nevie vôbec predstaviť, ako by krajský súd v zmysle jeho výkladu práva postupoval v prípade, ak by obvinený na hlavnom pojednávaní, po vyhlásení rozsudku, stroho oznámil: „Podávam odvolanie" a na výzvu súdu v zmysle § 311 Trestného poriadku by nereagoval. Najvyšší súd uzatvára: V zmysle § 317 ods. 1 Trestného poriadku je odvolací súd povinný vždy preskúmať nielen zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ale aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a to aj v prípade, ak odvolateľ v odvolaní výslovne neuvedie, že odvolaním napáda aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutému výroku. Krajský súd si svoju prieskumnú povinnosť v tomto smere vôbec nesplnil, v dôsledku čoho ani nemohol dôjsť k žiadnym logickým právnym záverom, napr. či bola dodržaná kontradiktórnosť konania, či sú výpovede svedkov použiteľné na preukazovanie viny atď. V dôsledku vyššie uvedeného sa krajský súd vyhol odpovediam na zásadné námietky obvinenej v odvolaní, nevyriešil tam predostreté otázky zásadného významu a tak odôvodnenie jeho rozhodnutia obsahuje len všeobecné frázy a nezodpovedá ustanoveniu § 168 Trestného poriadku.
1 Trestného poriadku, ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti
príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky. Každý výrok rozsudku, ktorý obsahuje odôvodnenie, musí byť odôvodnený síce stručne, ale z kontextu § 168 ods. 1 Trestného poriadku vyplýva, že aj presvedčivo a tak, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Musí vychádzať z hodnotenia dôkazov v intenciách § 2 ods. 12 Trestného poriadku, t. j.
svojho vnútorného presvedčenia založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či dôkazy obstaral súd, prokurátor, policajt alebo obvinený, či jeho obhajca. Čl. 6 ods. 1 Dohovoru zahŕňa právo na súd, do ktorého patrí právo na prístup k súdu, k nemu sa pridávajú záruky ustanovené čl. 6 ods. 1 Dohovoru, pokiaľ ide o organizáciu a zloženie súdu a vedenie konania. To všetko v súhrne zakladá právo na spravodlivé prejednanie veci (rozhodnutie ESĽP z
čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, je aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia (napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument strany. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveď práve na tento argument (Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, Higgins proti Francúzsku z 19. februára 1998). Rozsudok Krajského súdu v Nitre nezodpovedá zákonnému ustanoveniu
Dohovoru, pretože v ňom absentujú odpovede na takmer všetky odvolacie námietky obvinenej a s tým súvisiace závery o hodnotení dôkazov, a to aj z pohľadu posúdenia ich zákonnosti. Najvyšší súd v dovolacom konaní nemôže nahrádzať činnosť odvolacieho súdu a za neho riešiť (pre obvinenú sporné otázky), pokiaľ nevie ako sa s týmito vyrovnal odvolací súd. V predmetnej veci krajský súd ignoroval odvolacie námietky obvinenej, pretože: „odvolaním nenapadla konanie, ktoré predchádzalo odvolaním napadnutým výrokom". Už z vyššie uvedeného je zrejmé, že takýto prístup krajského súdu výkladu práva nemôže najvyšší súd akceptovať, a preto dovolací súd dospel k záveru o splnení dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku, pretože krajský súd svojím postupom zásadným spôsobom porušil právo obvinenej na obhajobu. S ohľadom na nesprávny postup krajského súdu, v odvolacom konaní a v dôsledku toho i nedostatočnú odôvodnenosť jeho rozsudku, nemôže dovolací súd zodpovedne posúdiť, či boli alebo neboli naplnené aj dovolacie dôvody
1 písm. g), písm. i) Trestného poriadku, pričom najvyšší súd opakovane zdôrazňuje, že dovolací súd nemôže nahrádzať činnosť odvolacieho súdu. + + +
2 Trestného poriadku ak sa na obvinenom vykonáva trest odňatia slobody, uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Nakoľko obvinená PhDr. J. O. v súčasnosti vykonáva trest odňatia slobody, ktorý jej bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To/102/2020 zo 4. februára 2020 a dovolací súd v konaní o dovolaní predmetné rozhodnutie krajského súdu zrušil, bolo potrebné rozhodnúť
2 Trestného poriadku o väzbe. Menovaná bola v predmetnej veci vo väzbe od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.