2 písm. a/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) rozhodnutie žalovaného č. 24160/2010- 1214 zo dňa 19.07.2010 ako aj rozhodnutie Colného úradu Košice č. 46139/2009- 5634/1977/KER zo dňa 12.11.2009 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie 3Sžo/14/2011 2 Na základe rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Košice č. 46139/2009- 5634/1977/KER zo dňa 12.11.2009 bol žalobca
1 zákona č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 200/1998 Z.z.) uvoľnený zo služobného pomeru colníka dňom 31.01.2008. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, že uvoľnenie colníka zo služobného pomeru
200/1998 Z.z. je jednou z foriem skončenia jeho služobného pomeru (§ 180 písm. b/ uvedeného zákona). Pre uvedené je potrebné, aby boli splnené zákonné podmienky: formálne – písomná forma žiadosti o uvoľnenie a doručenie žiadosti nadriadenému pod hrozbou sankcie neplatnosti žiadosti, ale súčasne musí byť splnená hmotnoprávna podmienka – existencia služobného pomeru colníka. Táto hmotnoprávna podmienka pre skončenie služobného pomeru žalobcu uvoľnením na základe jeho žiadosti zo dňa 13.11.2007 nebola ku dňu 31.01.2008, kedy sa
žalobou napadnutého rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa mal skončiť služobný pomer žalobcu, splnená, pretože dňom 15.11.2007 bol žalobca zo služobného pomeru prepustený z dôvodu uvedeného v § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. Skutočnosť, že následne krajský súd rozsudkom č. k. 6S/31/2008-66 zo dňa 29.01.2009 zrušil rozhodnutie žalovaného č. 4569/2010-1214 zo dňa 27.01.2010, nič nemení na tom, že služobný pomer žalobcu po 15.11.2009 už netrval, lehota dvoch kalendárnych mesiacov v zmysle § 182 ods. 7 zákona č. 200/1998 Z.z. nemohla uplynúť ku dňu 31.01.2008, a preto služobný pomer žalobcu nemohol ku dňu 31.01.2008 skončiť na základe jeho žiadosti o prepustenie zo služobného pomeru zo dňa 13.11.2007. II. Proti rozsudku krajského súdu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 7S/13929/2010-95 zo dňa 19.01.2011 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný uviedol, že riaditeľ Colného úradu Košice začal dňa 08.11.2007 voči ţalobcovi konanie vo veci prepustenia zo sluţobného pomeru
ustanovenia § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. pre zvlášť hrubé porušenie sluţobnej povinnosti. Dňa 13.11.2007 doručil žalobca Riaditeľovi Colného úradu Košice písomnú ţiadosť o uvoľnenie zo sluţobného pomeru colníka s návrhom na skončenie sluţobného pomeru dohodou dňom 31.12.2007. Riaditeľ Colného úradu Košice rozhodnutím č. 72477/2007-5637 zo dňa 15.11.2007 prepustil ţalobcu zo sluţobného pomeru
1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach č.k. 6S/31/2008-66-7008200243 zo dňa 29.01.2009 bolo zrušené rozhodnutie ţalovaného č. 6702/2008-1409 zo dňa 28.01.2008, ako aj rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Košice č. 72477/2007-5637 zo dňa 15.11.
ustanovenia § 182 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z., a to dňom 31.01.2008 na základe jeho písomnej ţiadosti zo dňa 13.11.
ustanovenia § 182 ods. 1 zákona č. 200/1998 Z. z. colník musí byť uvoľnený zo služobného pomeru. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi žalobcom a nadriadeným nedošlo k dohode o termíne skončenia služobného pomeru, služobný pomer žalobcu skončil
ustanovenia § 182 ods. 7 zákona č. 200/1998 Z. z. uplynutím dvojmesačnej lehoty (služobný pomer skončil dňom
odseku 1 sa skončí...“). V čase vydania rozhodnutia riaditeľa Colného úradu Košice č. 46139/2009- 5634/1977/KER zo dňa
1 zákona č. 200/1998 Z.z. služobný pomer po zrušení rozhodnutia o prepustení trvá so všetkými právami a povinnosťami, tak v danom prípade nejde o právo byť uvoľnený, ale o právo podať žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru potom, čo bolo zrušené rozhodnutie o prepustení zo služobného pomeru, resp. právom garantovaným v § 187 zákona č. 200/1998 Z.z., z ktorého vyplýva, ţe jeho sluţobný pomer trvá, ak ţalobca po zrušení rozhodnutia neprejaví vôľu nepokračovať vo výkone štátnej sluţby. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zrušením rozhodnutia o prepustení sa neobnovujú účinky právnych úkonov ţalobcu, ale 3Sžo/14/2011 5 potvrdzuje sa trvanie služobného pomeru colníka so všetkými právami a povinnosťami, teda aj s právom požiadať o uvoľnenie zo služobného pomeru. Je preukázané, že žalobca neprejavil vôľu nepokračovať v služobnom pomere, ale naopak, žalobca si splnil svoju zákonnú povinnosť uvedenú v § 44 ods. 3 písm. r/ zákona č. 200/1998 Z.z., nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného. Je preukázané, že žalobca bol od dňa 02.04.2009 do 07.05.2009 zaradený do výkonu štátnej služby a riadne ju vykonával dovtedy, kým mu riaditeľ colného úradu neoznámil, že jeho služobný pomer skončil ku dňu 31.01.2008. Generálny riaditeľ, v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu o zaradení, zrušil uvedené rozhodnutie z dôvodu, že služobný pomer žalobcu skončil ku dňu 31.01.2008, napriek tomu, že po zrušení rozhodnutia služobný pomer trvá, pričom zákon nedáva oprávnenie rozhodovať o tom, či služobný pomer trvá alebo nie, ale ukladá colníkovi povinnosť oznámiť nástup do štátnej služby. V súčasnosti prebieha odvolacie konanie na Najvyššom súde slovenskej republiky v uvedenej právnej veci pod spisovou značkou 2Sžo/224/2010.
názoru žalobcu nie je možné v prejednávanom prípade použiť analógiu so Zákonníkom práce. Napriek tomu, že ide o podobné inštitúty, tak to neznamená, že je možné vyvodiť rovnaké závery. Žalovaný tvrdí, že ak by zamestnanec podal výpoveď a zamestnávateľ by počas výpovednej doby ukončil pracovný pomer so zamestnancom okamžitým skončením pracovného pomeru a súd by označil okamžité skončenie pracovného pomeru za neplatné, bolo by absurdné tvrdiť, že sa na zamestnanca po skončení pracovného pomeru nevzťahoval Zákonník práce a výpovedná doba by prestala plynúť.
žalovaného by v takomto prípade skončil pracovný pomer výpoveďou. Žalobca však poukazuje na rozdielnosť, ktorá je daná v § 79 Zákonníka práce. V pracovnoprávnych vzťahoch spadajúcich pod ustanovenia Zákonníka práce, ak zamestnanec oznámi zamestnávateľovi, po doručení oznámenia o okamţitom skončení pracovného pomeru, ţe trvá naďalej, aby ho zamestnával, tak jeho pracovný pomer nekončí. Ten skončí aţ po právoplatnom rozhodnutí súdu, takţe výpovedná doba plynie aj naďalej. V prípade skončenia služobného pomeru, služobný pomer končí ku dňu, ktorý je uvedený v rozhodnutí, pričom nepriaznivé dôsledky nezákonného skončenia, nemôže colník odvrátiť ani podaním odvolania, pretože jeho podanie nemá odkladný účinok. Preskúmanie zákonnosti rozhodnutia súdom nie je možné zamieňať s rozhodovaním súdu o neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Žalobca si uplatnil trovy odvolacieho konania v celkovej výške 130,91 € + 26,18 € daň z pridanej hodnoty za 1 úkon právnej služby po 123,50 € (vyjadrenie k odvolaniu) a režijný paušál vo výške 7,41 €. IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu 3Sžo/14/2011 6 a konanie mu predchádzajúce (§ 246c v spojení s § 212 a nasl.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) s tým, že deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk, www.nsud.sk a dospel k záveru že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Z obsahu pripojeného administratívneho a súdneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) zistil, že riaditeľ colného úradu Košice rozhodnutím č. 72477/2007-5637 zo dňa 15.11.2007
1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom. Generálny riaditeľ Colného riaditeľstva Slovenskej republiky rozhodnutím č. 6702/2008-1409 zo dňa 28.01.2008 zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Krajský súd rozsudkom č. k. 6S/31/2008-66 zo dňa 29.01.2009 zrušil obe rozhodnutia
2 O.s.p. z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.
1 zákona č. 200/1998 Z.z. colník musí byť uvoľnený zo sluţobného pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená nadriadenému, inak je neplatná.
7 zákona č. 200/1998 Z.z. sluţobný pomer
odseku 1 sa skončí uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak. Lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.
8 zákona č. 200/1998 Z.z. rozhodnutie o skončení služobného pomeru uvoľnením oznámi nadriadený colníkovi najneskôr do jedného mesiaca odo dňa doručenia jeho ţiadosti o uvoľnenie zo sluţobného pomeru.
1 zákona č. 200/1998 Z.z. v znení účinnom k 31.08.2009 ak dôjde k zrušeniu rozhodnutia o skončení služobného pomeru, sluţobný pomer trvá so všetkými právami a colníkovi sa doplatí sluţobný plat. Rozhodnutie o doplatení služobného platu vydá nadriadený, ktorý je oprávnený rozhodnúť o skončení služobného pomeru colníka, a uvedie v ňom sumu patriaceho doplatku.
3 zákona č. 200/1998 Z.z. v znení účinnom k 31.08.2009 ak oznámi colník po doručení rozhodnutia o zrušení, ţe netrvá na ďalšom výkone štátnej sluţby, platí, ak sa colník a nadriadený nedohodnú inak, ţe jeho sluţobný pomer sa skončil uvoľnením v lehote dvoch kalendárnych mesiacov; lehota na skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po dni pôvodného rozhodnutia. 3Sžo/14/2011 7
3 písm. r/ zákona č. 200/1998 Z.z. colník je povinný nastúpiť do výkonu štátnej služby bezodkladne po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a oboznámiť s týmto rozhodnutím bezprostredne nadriadeného.
1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 O.s.p. dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa v tomto prípade stotožnil s názorom vysloveným v rozsudku Krajského súdu v Košiciach v tom, že pre skončenie služobného pomeru colníka, buď na základe jednostranného právneho úkonu colníka (písomná žiadosť o uvoľnenie služobného pomeru doručená nadriadenému), alebo na základe dvojstranného právneho úkonu (dohoda medzi colníkom a nadriadeným o inom termíne skončenia služobného pomeru ako je koniec doby dvoch kalendárnych mesiacov), platia spoločné zákonné podmienky: formálne – písomná forma žiadosti o uvoľnenie a doručenie žiadosti nadriadenému a hmotnoprávna podmienka – existencia služobného pomeru colníka. Táto hmotnoprávna podmienka pre skončenie služobného pomeru žalobcu uvoľnením na základe jeho žiadosti zo dňa 13.11.2007 nebola ku dňu 31.01.2008 splnená, kedy sa
žalovaného mal skončiť služobný pomer žalobcu, pretože dňom 15.11.2007 bol žalobca zo služobného pomeru prepustený z dôvodu uvedeného v § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z.z. Rozsudkom č. k. 6S/21/2008-66 zo dňa 29.01.2009 bolo síce zrušené rozhodnutie o prepustení služobného pomeru žalobcu, ale žalobca neprejavil vôľu nepokračovať v služobnom pomere. Žalobca nastúpil do výkonu štátnej služby po zrušení rozhodnutia o skončení služobného pomeru a od 02.04.2009 do 07.05.2009 bol žalobca zaradený do výkonu štátnej služby a riadne ju vykonával dovtedy, kým mu nebolo oznámené rozhodnutím zo dňa 12.11.2009, že jeho služobný pomer skončil už ku dňu 31.01.2008. S poukazom na uvedené najvyšší súd
1, 2 O.s.p. napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/13929/2010-95 zo dňa 19.01.2011 ako vecne správny potvrdil. 3Sžo/14/2011 8 Úspešnému žalobcovi súd priznal náhradu trov odvolacieho konania
1 O.s.p. v celkovej sume 157,09 €. Táto pozostáva z nasledovných položiek. Odmena za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia z odvolaniu ţalovaného) – odmena
4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytnutie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška č. 655/2004 Z.z.) v spojení s § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v sume 123,50 € spolu s reţijným paušálom vo výške 7,41 €. Ďalej právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý je platiteľ dane z pridanej hodnoty, bola priznaná uplatnená daň z pridanej hodnoty z uvedeného úkonu právnej služby a z režijného paušálu vo výške 20 % v sume 26,18 €. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania do 30 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku v prospech účtu právneho zástupcu žalobcu vedeného v Tatra banka, a.s., pod číslom 262 970 4223/1100. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 03. mája 2011 JUDr. Jana Z e m k o v á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.