1, ods. 4 písm.
júna 2021 v Bratislave o dovolaní obvineného R. I. proti rozsudku Okresného súdu Galanta z
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného R. I. odmieta. Odôvodnenie Okresný súd Galanta (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom z 21. novembra 2018, sp. zn. 2T/163/2017, uznal obvineného R. I. vinným v bode 1 zo zločinu krádeže
1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm.
1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a v bode 3
1 Trestného zákona, z pokračujúceho trestného činu krádeže, z toho v bode 2 prečin krádeže
1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona a v bode 3 zo zločinu krádeže
1, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. b) Trestného zákona a obvineného P. M. vinným v bode 1 zo zločinu krádeže
1, ods. 4 písm.
dňa 3. júla 2015 v čase okolo 04.00 hod. obvinený R. I. a obvinený P. M. po predchádzajúcej vzájomnej dohode spoločne prišli na J. A. č. XXX, k predajni s čínskym tovarom, s názvom „R.“, kde obvinený R. I. v zadnej časti budovy rozbil sklenenú výplň okna o rozmeroch 40x40 cm a cez takto vzniknutý otvor vošiel do predajne, následne prešiel až k pultu s registračnou pokladňou, kde z neuzamknutej zásuvky zobral kľúč od registračnej pokladne, pomocou ktorého ju otvoril a zobral z nej finančnú hotovosť vo výške 1.000 eur, ďalej zobral notebook zn. Asus, presnejšie nezisteného typu a výrobného čísla, čiernej farby spolu s taškou k notebooku v hodnote 180 eur, kľúče od motorového vozidla zn. Volkswagen Caravelle v hodnote 117,60 eura, zariadenie na odstraňovanie bezpečnostných kódov v hodnote 60 eur, a s uvedenými vecami odišiel; počas tejto doby obvinený P. M. zostal pred uvedenou predajňou pri múriku v pokľaku, kde sledoval okolie a prípadný pohyb osôb nachádzajúcich sa v blízkosti predajne, o čom mal obvineného R. I. telefonicky informovať, uvedeným konaním obvinení spoločnosti G. Q., s. r. o., so sídlom E. XX, J., IČO: XXXXXXXX, spôsobili škodu krádežou finančnej hotovosti a odcudzených vecí vo výške 1.357,60 eura, a škodu rozbitím sklenenej výplne okna vo výške 42,40 eura, pričom obvinený R. I. sa popísaného konania dopustil napriek tomu, že bol za prečin krádeže
2 písm. a) Trestného zákona odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta zo
1 písm. a) Trestného zákona odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z
2 písm. a) Trestného zákona odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z
Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu, pretože trest odňatia slobody uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súd Galanta z
4 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2, § 41 ods. 2 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, na ktorého výkon ho
2 písm. b) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Obvinenému P. M. okresný súd uložil
4 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 3. § 41 ods. 1, § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere tri roky, na ktorého výkon ho
2 písm. a) Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň mu
2 Trestného zákona zrušil výrok o treste uložený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta z
1 Trestného poriadku obom obvineným uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej spoločnosti G.Í. Q., s. r. o., so sídlom D. E. XX, J., IČO: XX XXX XXX, škodu vo výške 1.400 eur. Súčasne obvinenému R. I.
1 Trestného poriadku uložil povinnosť nahradiť právnym nástupcom poškodeného C. E. (R. E., R. P., X. E.) škodu spolu vo výške 367 eur a poškodenému G. P. škodu vo výške 500 eur.
2 Trestného poriadku okresný súd odkázal poškodených spoločnosť G. Q., s. r. o., so sídlom D. E. XX, J., IČO: XX XXX XXX, a G. P. so zvyškom nároku na náhradu škody na civilný proces. Rozsudok okresného súdu napadol odvolaním prokurátor, a to čo do výroku o treste obvineného R. I., ktoré Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 12. septembra 2019, sp. zn. 5To/29/2019, zamietol
Proti uzneseniu krajského súdu, ktoré bolo obvinenému R. I. doručené
1 písm. i) Trestného poriadku odkazujúc na ustanovenia § 42 ods. 1 a ods. 2 a § 44 Trestného zákona namietal, že napadnutým rozsudkom okresného súdu bol uznaný vinným v bodoch 2 a 3 obžaloby zo spáchania skutkov, ktorých sa dopustil v dňoch
obvineného mal súd aj pri rozhodovaní o jeho treste za skutky v bodoch 2 a 3 obžaloby prihliadať minimálne na rozsudok okresného súdu sp. zn. 29T/129/2015 (aj v súlade s tým, že naň prihliadal vo vzťahu k skutku pod bodom 1 obžaloby) a vo vzťahu k nemu ukladať súhrnný trest pri skutkoch 2 a 3 obžaloby, keďže boli splnené všetky podmienky
ustanovenia § 42 ods. 1 Trestného zákona. Ak by konajúci okresný súd prihliadal pri skutkoch v bodoch 2 a 3 obžaloby na rozsudok okresného súdu sp. zn. 29T/129/2015, a to aj v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu, tak mal obdobne ako pri skutku v bode 1 obžaloby dospieť k záveru o dôvodnosti aplikácie ustanovenia § 44 Trestného zákona a v súlade s týmto zákonným ustanovením rozhodnúť v jeho prípade o upustení od uloženia súhrnného trestu (§ 44 Trestného zákona) s tým, trest mu uložený rozsudkom okresného súdu sp. zn. 29T/129/2015 je na ochranu spoločnosti ako aj na jeho nápravu dostatočný. V tomto smere obvinený poukázal aj na jeho ďalšie právoplatné odsúdenia z obdobia medzi spáchaním skutkov v bodoch 2 a 3 obžaloby (
obvineného zrejmé, že konajúci okresný súd pochybil, keď v jeho prípade pri rozhodovaní o treste za skutky v bodoch 2 a 3 obžaloby nezohľadnil jeho vyššie uvádzané ďalšie odsúdenia, a to v súvislosti s ukladaním súhrnného trestu (§ 42 ods. 1 Trestného zákona), prípadne v súvislosti s upustením od uloženia súhrnného trestu alebo pustením od uloženia ďalšieho trestu (§ 44 Trestného zákona) a toto pochybenie okresného súdu nebolo napravené ani v odvolacom konaní krajského súdu. Obvinený tiež namietal, že mu napadaným rozsudkom za skutky v bodoch 2 a 3 obžaloby bol ukladaný trest
4 Trestného zákona, pričom krajský súd už rozhodoval po novelizácii ustanovenia § 212 Trestného zákona účinnej od 1. augusta 2019. Dovtedy posudzované trestné činy krádeže
4 písm. b) Trestného zákona spáchané vlámaním mali byť posudzované už
1 písm.
2 Trestného zákona vo výmere jeden rok, a nie tri roky ako mu bol trest uložený. V danom smere tento postup možno
neho tiež považovať za vadu v postupe a rozhodovaní odvolacieho súdu. Vo vyššie uvedenom vidí obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku, keď rozhodnutia konajúcich súdov sú
neho založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom použití hmotnoprávnych ustanovení Trestného zákona, a to najmä ustanovení § 42 ods. 1, ods. 2, § 44, § 212 a § 194 Trestného zákona. V súvislosti s aplikáciou uvedených zákonných ustanovení na jeho prípad došlo tiež k porušeniu ustanovení o konaní, keď konajúce súdy zistený skutkový stav nesprávne právne posúdili pri rozhodovaní o treste za skutky v bodoch 2 a 3 obžaloby vo vzťahu k jeho osobe, na prípad použili nesprávne ustanovenia právnych predpisov, a teda vadou trpí aj konanie, ktoré ich rozhodnutiu predchádzalo, keďže týmto postupom boli
názoru obvineného porušené konkrétne, vyššie uvedené ustanovenia právnych predpisov o konaní. Obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, že v zmysle § 386 ods. 1 Trestného poriadku vysloví porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, v zmysle § 386 ods. 2 Trestného poriadku zruší rozsudok okresného súdu ako aj uznesenie krajského súdu vo výroku o treste pre skutky v bodoch 2 a 3 obžaloby ako aj chybné konanie, ktoré napadnutým rozhodnutiam predchádzalo a v zmysle § 388 ods. 1 Trestného poriadku prikáže okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Prokurátor príslušnej okresnej prokuratúry v písomnom vyjadrení k dovolaniu obvineného uviedol, že námietky, že aj vo vzťahu k ukladaniu súhrnného trestu, sú
neho nedôvodné, a to s poukazom na str. 11 odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Obvinenému bol
prokurátora možné ukladať súhrnný trest vzhľadom na to, že v bodoch 2 a 3 obžaloby neboli v súbehu so skutkami v uvedených veciach, pretože medzi nimi boli vyhlásené a nadobudli právoplatnosť odsúdenia uvedené v bodoch
prokurátora zákonný. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prokurátor navrhol
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) posúdil vec najprv v zmysle § 382 Trestného poriadku a zistil, že dovolanie bolo podané obvineným R. I. ako oprávnenou osobou
2 písm.
1 Trestného poriadku a s uvedením dôvodu dovolania
odseku 2 tohto ustanovenia. Dovolací súd ale zároveň zistil, že obvineným uplatnený dôvod dovolania
1 písm.
Nestačí, ak podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pokiaľ v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu (pozri napr. odôvodnenie rozhodnutia najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 51/2014). Zároveň treba uviesť, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku), a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Trestného poriadku (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 120/2012-I). Povedané inými slovami, pri zisťovaní dôvodov dovolania dovolacím súdom je rozhodujúca ich vecná špecifikácia dovolateľom a nie ich označenie
V prípade uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pričom však
zákonnej dikcie tohto ustanovenia správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť (revízia skutkových zistení je možná len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Trestného poriadku). Najvyšší súd teda hodnotí skutkový stav len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Predmetom tohto dovolacieho dôvodu tak môže byť len nesprávne právne posúdenie v skutkovej vete rozhodnutia ustáleného skutku, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť (pozri tiež rozhodnutie najvyššieho súdu a stanovisko jeho trestnoprávneho kolégia zverejnené v Zbierke pod č. 47/2008 a 3/2011). V rámci tohto dovolacieho dôvodu tak nemožno účinne namietať ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu, keďže aj to by odporovalo viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom, ktorá je výslovne zakotvená v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Trestného poriadku a ktorá vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania iniciovaného obvineným alebo generálnym prokurátorom (§ 369 ods. 2 Trestného poriadku) je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu (primerane pozri napr. rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 7/2011). Dôvod dovolania
1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne na nápravu hmotnoprávnych chýb. Dikciou za bodkočiarkou vylučuje námietky skutkové, tzn. nie je prípustné právne účinne namietať, že skutok tak, ako bol zistený súdmi prvého a druhého stupňa, bol zistený nesprávne a neúplne, ani hodnotenie vykonaných dôkazov, pretože ako už bolo vyššie uvedené určitý skutkový stav je vždy výsledkom tohto hodnotiaceho procesu (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu zverejnené v Zbierke pod č. 47/2014-II). Obvinený v rámci tohto dovolacieho dôvodu namieta v zásade nesprávne použitie hmotnoprávneho ustanovenia, a to: - vo vzťahu k ukladaniu súhrnného trestu - vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku Pokiaľ ide o správnosť ukladania súhrnného trestu za skutky v bodoch 2) a 3), najvyšší súd uvádza nasledovné: Konajúce súdy ukladali obvinenému trest pre tri skutky, ktorých sa dopustil 1)
Trestného zákona, pretože trest odňatia slobody uložený obvinenému trestným rozkazom sp. zn. 29T/129/2015 považoval súd na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný, tak došlo k porušeniu zákona, avšak v prospech obvineného. Napriek tomu však bolo možné v súlade s aplikovaným zákonným ustanovením upustiť od uloženia ďalšieho trestu, a to rovnako postupom
Pokiaľ ide o skutky v bodoch 2) a 3), tieto nie sú - ako už bolo uvedené - v súbehu so žiadnymi iným skutkami, preto súdy správne posúdili nutnosť uloženia samostatného trestu obvinenému. K výške uvedeného trestu a správnosti právnej kvalifikácie pre úplnosť najvyšší súd dodáva, že za prečin porušovania domovej slobody (skutky 2 a 3 obžaloby)
2 Trestného zákona ustanovuje zákon trest odňatia slobody vo výmere jeden rok až päť rokov. V tomto smere sa dovolací súd stotožňuje so závermi odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení napadnutého uznesenia (str. 9), že s ohľadom na zmenu trestných sadzieb trestného činu krádeže vlámaním účinnú od 1. augusta 2019, možno uložený trest odňatia slobody vo výmere tri roky označiť za zákonný a zodpovedajúci všetkým zásadám pre ukladanie trestu, pri zohľadnení závažnosti konania obvineného, osobných pomerov obvineného, charakter celkovej trestnej činnosti, zváženia okolnosti, že obvinený bol už v minulosti opakovane súdne trestaný. V posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonnej trestnej sadzby. Je teda zrejmé, že úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov je uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe. V súvislosti s vyššie uvedeným najvyšší súd k posudzovanej veci dodáva, že krajský súd konštatoval zmenu právnej úpravy v prospech obvineného a správne právne kvalifikoval konanie obvineného ako prečin krádeže
1 písm. a), písm. b), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, okresný súd a krajský súd pri ukladaní trestu správne použili § 41 ods. 2, § 42 ods. 1 a ods. 2, § 44 Trestného zákona, a preto nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Trestného poriadku. Tieto dôvody viedli najvyšší súd k záveru, že v posudzovanej veci dôvody dovolania nie sú zjavne splnené, a preto dovolanie obvineného R. I.
c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí odmietol. Uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.