Najvyšší súd 8Sžo/30/2011 Slovenskej republiky R O Z S U D O K V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a Mgr. Petra Melichera v právnej veci ţalobcu R. T., bytom v S., K., zastúpeného J.. O. K., advokátom, so sídlom v B., S., proti ţalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Vazovova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. 43628/2008- 1409 zo dňa
- novembra 2008, o odvolaní ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/9/2009-57 zo dňa
- marca 2010, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/9/2009-57 zo dňa
- marca 2010 z m e ň u j e tak, ţe rozhodnutie ţalovaného č. 43628/2008-1409 zo dňa
- novembra 2008 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi náhradu trov konania vo výške 1177,03 € na účet jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol podľa § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,OSP“) ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia v záhlaví označeného rozhodnutia ţalovaného, ktorým 2 8Sžo/30/2011 zamietol odvolanie ţalobcu proti rozhodnutiu riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-439/2008-5334 zo dňa 8.7.2008, ktorým prepustil podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. o štátnej sluţbe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 200/1998 Z. z.“) ţalobcu zo sluţobného pomeru v stálej štátnej sluţbe vo funkcii odborný colný referent pobočky Colného úradu (ďalej aj „PCÚ“) Vyšné Nemecké, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce, miesto výkonu štátnej sluţby Vyšné Nemecké, z dôvodu porušenia základných povinností colníka ustanovených v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z. z., a toto rozhodnutie potvrdil. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ţalobcovi právo na ich náhradu nepriznal. Krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval, ţe podľa jeho názoru ţalovaný ako aj prvostupňový správny orgán určite, jasne a jednoznačne vymedzili, na ktorých skutkových základoch spočívalo porušenie sluţobnej disciplíny ţalobcom, pričom svoje skutkové zistenia aj dostatočným spôsobom odôvodnili. Uviedol, ţe ţalobcovou povinnosťou bolo vykonávať fyzické colné kontroly vystupujúcich nákladných vozidiel a zároveň vykonávať colnú kontrolu predloţených sprievodných tranzitných dokladov. Mal za to, ţe z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v administratívnom spise ţalovaného bolo nepochybne preukázané, čo vyplynulo aj z písomného stanoviska Štátnej colnej sluţby Ukrajiny zo dňa 3.4.2008, ţe tovar, deklarovaný na sprievodnom tranzitnom doklade T1 nevystúpil z územia spoločenstva a nevstúpil na územie Ukrajiny cez hraničný priechod Vyšné Nemecké, z čoho nepochybne vyplýva, ţe ţalobca, ktorý dňa 19.12.2007 vykonával fyzickú kontrolu tohto tovaru, napriek skutočnosti, ţe tovar nebol fyzicky predloţený na pobočke, potvrdil, ţe predloţený bol a ţe neboli zistené ţiadne nezrovnalosti tohto tovaru. Ďalej bolo podľa názoru krajského súdu dostatočné preukázané aj to, ţe ţalobca ako colník vykonávajúci štátnu sluţbu v priebehu obdobia od 8.10.2007 do 25.1.2008 ukončil a zapísal viaceré tranzitné operácie s výsledkom ,,A1-Súhlasí“ a to aj napriek tomu, ţe na tranzitnom doklade a ani v počítačovej evidencii neboli vôbec uvedené evidenčné čísla vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colné priestoru, alebo evidenčné čísla boli uvedené len v počítačovej evidencii alebo medzi evidenčnými číslami uvedenými v počítačovej evidencii a sprievodnými tranzitnými dokladmi bol nesúlad, pričom aj v týchto prípadoch bolo stanovisko Štátnej colnej sluţby Ukrajiny také, ţe vozidlá s tovarom, uvedeným na sprievodnom tranzitnom doklade ako aj v počítačovom systéme, nevstupovali za uvedené obdobie na colné územie Ukrajiny alebo tieto vozidlá vstúpili na územie Ukrajiny bez tovaru, čiţe prázdne. Krajský súd poukázal na to, ţe ţalobca vo svojej 3 8Sžo/30/2011 výpovedi svoje skutky v podstate potvrdil, uvádzajúc, ţe k nim došlo z nevedomosti alebo ţe zistené nezrovnalosti prehliadol, a ţe v ďalšej výpovedi priznal, ţe porušil nariadenie Generálneho riaditeľa Colného riaditeľstva SR (ďalej len „GR CR SR“) č. 120/2006, avšak nevedome, pretoţe na pracoviskách postupovali podľa zauţívaných postupov a neotvárali detail tranzitnej operácie, z čoho je podľa názoru krajského súdu nepochybné, ţe ţalobca si neplnil svedomite svoje úlohy ani si ich neplnil riadne, nedodrţiaval sluţobnú disciplínu, ale naopak porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť, a to zvlášť hrubým spôsobom, keďţe sa tak stalo celkovo v dvadsiatich prípadoch. K námietke ţalobcu, ţe ţalovaný o jeho prepustení rozhodol po uplynutí lehoty dvoch mesiacov, ustanovenej v § 183 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., krajský súd poukázal na to, ţe ţalovaný odpoveďou orgánov colnej správy Ukrajiny zo dňa 14.4.2008 preukázal určitú skutočnosť, ţe tovar v uvedených prípadoch nebol dováţaný na územie Ukrajiny, avšak následne Inšpekcia GR CR SR uskutočnila šetrenie podozrenia fiktívneho ukončovania tranzitných operácii na hraničnom priechode a pri preverovaní 145 tranzitných operácií výsledok svojej činnosti oznámila aţ dňa 12.5.2008, a preto aj podľa jeho názoru tento dátum moţno povaţovať za deň, kedy sa správny orgán prvého stupňa dozvedel o porušení sluţobnej disciplíny zo strany ţalobcu. Uzavrel, ţe ak prvostupňové rozhodnutie bolo vydané 8.7.2008, potom dvojmesačná subjektívna lehota uplynula aţ 12.7.2008, kedy bolo prvostupňové rozhodnutie doručené ţalobcovi, preto táto námietka ţalobcu nemohla obstáť. Ďalej poukázal na to, ţe celkovo dvadsať prípadov porušenia sluţobnej disciplíny ţalobcom zakladá aj podľa jeho názoru zvlášť hrubý spôsob porušenia zákonných povinností ţalobcu a napĺňa preto druhú zákonnú podmienku ponechania ţalobcu v sluţobnom pomere, ktoré by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Mal za to, ţe ţalovaný sa s dôvodmi odvolania ţalobcu podrobne a jednotlivo vysporiadal, a preto sa stotoţnil s jeho závermi, ţe na základe správnym orgánom zadováţených a vykonaných dôkazov bolo moţné dôvodne povaţovať konanie ţalobcu, kladené mu za vinu, za dostatočne preukázané. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil poukazom na § 250k ods. 1 OSP vychádzajúc z neúspechu ţalobcu v konaní. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil napadnutý rozsudok krajského súdu tak, ţe rozhodnutie ţalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie riaditeľa Colného úradu Michalovce zruší a vec vráti na nové konanie, z dôvodu, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. a/, d/ OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm. g/ OSP) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza 4 8Sžo/30/2011 z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP). Uviedol, ţe uţ v ţalobe namietal uplynutie lehôt majúcich povahu lehôt prekluzívnych, po uplynutí ktorých nie je moţné rozhodnúť o prepustení colníka so sluţobného pomeru, čo ani riaditeľ colného úradu ani ţalovaný nerešpektovali, a tieţ nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí, nedostatočne zistený skutkový stav veci aj to, ţe v preskúmavanom rozhodnutí nie je jediná úvaha odvolacieho orgánu a celé je len prepísaným stanoviskom riaditeľa colného úradu a citáciou prvostupňového rozhodnutia, teda ide o úvahu riaditeľa colného úradu, ďalej ţe konanie bolo začaté predtým, ako bol riaditeľovi colného úradu doručený list inšpekcie, a tieţ ţe z rozhodnutia sa nedá zistiť, v čom spočívala hrubosť jeho konania, a napokon i to, ţe konanie o prepustení nie je disciplinárnym konaním. V odvolaní ţalobca vytkol krajskému súdu, ţe napriek ţalobnej námietke nepreskúmaval zákonnosť postupu ţalovaného z hľadiska § 222 zákona č. 200/1998 Z. z. Podľa názoru ţalobcu aj zo skutkových okolností uvádzaných súdom vyplýva, ţe riaditeľ colného úradu sa o skutku dozvedel dávno pred tým, ako mu bol doručený podnet od Inšpekcie generálneho riaditeľa, pretoţe najneskôr 14.4.2008 o tomto porušení vedel, pričom tento podnet, na ktorý poukazuje krajský súd, podľa ţalobcu vyvracia závery súdu, pretoţe sa v ňom uvádza: ,,Váš úrad je o porušení sluţobnej disciplíny s colníkmi zaradenými na výkon sluţby na hraničnom priechode Vyšné Nemecké uţ oboznámený a kaţdý jednotlivý colník Vám bude v konaní o sluţobnom pomere povinný podať opätovné vyjadrenie k svojej činnosti, a teda nepovaţujem za nutné popisovať porušenie sluţobnej disciplíny colníkmi pri kaţdom sprievodnom tranzitnom doklade tovaru (STD), navyše Vami získané oficiálne stanovisko ukrajinskej strany dokazuje skutočnosť, ţe došlo k porušeniu predpisov colníkmi, avšak tieto zistenia budú predmetom činnosti orgánov činných v trestnom konaní a nemajú výrazný vplyv na Vaše konanie“. Ţalobca vyjadril presvedčenie, ţe z citovaného stanoviska jednoznačne vyplýva, ţe tento podnet nemá taký význam na posúdenie plynutia lehôt, aký mu pripisuje súd, ale naopak závery súdu vyvracia, a potvrdzuje tvrdenie ţalobcu, ţe riaditeľ colného úradu vedel dávno predtým o porušení sluţobných povinností, t.j. najneskôr 14.4.2008 vedel o tom, ţe ţalobca porušil sluţobnú disciplínu, pričom ţalobca k týmto skutočnostiam podával následne 15.4.2008 vysvetlenie aj inšpekcii. Ţalobca mal za to, ţe list inšpekcie mal len zastrieť to, ţe riaditeľ colného úradu nerozhodol vo veci v zákonnej lehote. Zdôraznil, ţe listinné dôkazy, na ktoré bolo poukázané, jednoznačne preukazujú, ţe riaditeľ colného úradu sa dozvedel o porušení sluţobnej disciplíny ţalobcom z listu č. l1/23-1562, ktorý mu zaslala ukrajinská strana dňa 3.4.2008, ktorý mu bol doručený 4.4.2008, a z ktorého jednoznačne vyplýva, ţe boli preverované všetky dovozy v rokoch 2007 a 2008, pričom sa zistilo, ţe len 6 prípadov bolo 5 8Sžo/30/2011 dovezených na územie Ukrajiny. Podľa názoru ţalobcu nemôţe byť sporné, ţe riaditeľ nekonal včas, aj keď porušenie sluţobnej disciplíny u skutkov uvedených v bode
- výroku rozhodnutia nielen zistil, ale mal aj preukázané najneskôr 4.4.2008, a to listom od ukrajinských colných orgánov a najneskôr 15.4.2008 zistil aj porušenie sluţobnej disciplíny u skutkov uvedených v bode
- výroku rozhodnutia, kedy mu bola ukrajinskými colnými orgánmi doručená odpoveď na jeho listy, pretoţe všetka korešpondencia prebiehala medzi riaditeľom a ukrajinskými colnými orgánmi, povaţoval za logické, ţe o porušeniach najskôr vedel riaditeľ a aţ následne inšpekcia, pričom tento záver bez najmenších pochybností preukazuje obsah listu doručený riaditeľovi colného úradu 15.5.
- Namietal, ţe ţiadna listina nepotvrdzuje závery súdu, ţe aţ z listu inšpekcie doručenému dňa 15.5.2008 sa riaditeľ colného úradu dozvedel o porušení sluţobnej disciplíny, naopak list inšpekcie je dôkazom toho, ţe riaditeľ o porušení vedel, a vyššie uvedenými listami mal aj preukázané, ţe 15.4.2008 zistil porušenie a ţe postupy inšpekcie a šetrenia sa vykonávali pre účely trestného konania, ktoré je konaním samostatným, a informácie riaditeľa boli pre inšpekciu podnetom na konanie podľa trestných predpisov. Riaditeľ colnice uţ vtedy mal preukázané, ţe v osemnástich prípadoch uvedených vo výroku jeho rozhodnutia v
- bode došlo k porušeniu sluţobných povinností ţalobcom. Uzavrel, ţe z listín vyplýva, ţe riaditeľ colného úradu mal informácie od ukrajinských colných orgánov t.j., ţe sa mu potvrdili jeho zistenia, ţe tovar nevstúpil na územie Ukrajiny uţ 4.4.2008 a nekonal v súlade so zákonom, čo potvrdzuje aj fakt, ţe došlo k uplynutiu aj objektívnej lehoty v iných prípadoch, čo preukazujú jednak listiny s Ukrajiny, zápisnica z 2.6.2008 a jeho list, ktorým začal konanie. Podľa týchto listín predmetom porušenia malo byť 35 prípadov, avšak riaditeľ colného úradu rozhodoval len o 20 prípadoch, čo tieţ potvrdzuje, ţe riaditeľ nekonal po zistení porušení spôsobom ustanovených v zákonom a ţe list inšpekcie mal len tento nedostatok v činnosti riaditeľa colného úradu zastierať. Ţalobca ďalej namietal záver súdu o hrubosti konania ţalobcu, keďţe tento záver ani ţalovaný ani riaditeľ colného úradu vo svojich rozhodnutiach neuviedli, a z ich rozhodnutí sa nedá zistiť, či hrubosť konania bola posudzovaná podľa počtu prípadov alebo bola odvodzovaná od následku, ţe tovar nevstúpil na Ukrajinu a zostal na území spoločenstva, a preto je takéto rozhodnutie správneho orgánu čo do dôvodov a splnenia zákonných podmienok nepreskúmateľné. V tejto súvislosti vzniesol tieţ námietku, ţe úlohou súdu nie je doplňovať chýbajúce náleţitosti rozhodnutí správnych orgánov, ale preskúmať, či ich rozhodnutia a postup boli v súlade so zákonom. Vytkol krajskému súdu, ţe sa nevysporiadal s námietkou, ţe rozhodnutie ţalovaného nie je výsledkom jeho rozhodovacej činnosti, ale je opisom stanoviska riaditeľa colného úradu a jeho rozhodnutia, pričom jediným rozdielom 6 8Sžo/30/2011 je to, ţe namiesto mena ţalobcu sa uvádza „odvolateľ“, ktorý postup povaţuje ţalobca za porušenie dvojinštančnosti konania a odvolacie konanie je potom len formalitou, a nie skutočným prieskumom rozhodnutia, čo je v rozpore s § 230 ods. 3 v spojení s § 232 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z. Napokon ţalobca poukázal na to, ţe súd sa nevysporiadal ani s jeho námietkou, ţe riaditeľ colného úradu ani ţalovaný nezisťovali skutočnosti, svedčiace v jeho prospech, čo potvrdzuje aj tá skutočnosť, ţe nepreverovali prejazd motorových vozidiel, ktorý sa mal uskutočniť 19.12.2007, pričom ţalobca poţiadal v odvolacom konaní o vykonanie dôkazu listom 4/2008 zo dňa 16.9.2008 a listom 3/2008 zo dňa 11.9.2008, o preverenie skutočností spojených s dopravným prostriedkom, ktorým mal byť prepravovaný tovar na územie Ukrajiny, s čím sa ţalovaný vysporiadal tak, ţe nechal preveriť čísla nesprávne uvedené a k číslam uvedeným v druhom liste uviedol, ţe tieto správne čísla sú právne irelevantné a s danou kauzou nesúvisia, na základe čoho podľa názoru ţalobcu ide o jasný úmysel ţalovaného nevykonať dôkaz, ktorý je v prospech ţalobcu a ktorý závery riaditeľa colného úradu vyvracia. Záverom ţalobca uviedol, ţe zotrváva na všetkých dôvodov uvedených v ţalobe, pre ktoré rozhodnutie ţalovaných správnych orgánov povaţuje za nezákonné, majúc za to, ţe súdom mu nebola poskytnutá ochrana jeho zákonných aj ústavných práv, pretoţe nevzal do úvahy, ţe bol zo sluţobného pomeru prepustený nielen po uplynutí prekluzívnej lehoty, ale aj z toho dôvodu, ţe neboli jednoznačne preukázané skutky, ktoré sa mu kladú za vinu, pričom riaditeľ colného úradu postupoval účelovo, dôkazy svedčiace v jeho prospech nevykonal, rozhodnutie ţalovaného nebolo výsledkom jeho rozhodovacej činnosti, keďţe je kópiou stanoviska riaditeľa colného úradu doplnené o nepodstatné časti ţalovaným. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Opravným uznesením č. k. 6S/9/2009-126 zo dňa 3.6.2011 Krajský súd v Košiciach opravil v záhlaví napadnutého rozsudku nesprávne uvedenú členku senátu JUDr. V. M. na správneho člena senátu JUDr. P. N. dôvodiac zrejmou nesprávnosťou a chybou pri písaní záhlavia v rozsudku. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej 7 8Sžo/30/2011 OSP), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 250ja ods. 2 OSP s tým, ţe deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.supcourt.gov.sk. a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Predmetom súdneho preskúmavacieho konania bolo rozhodnutie ţalovaného, ktorým zamietol odvolanie ţalobcu a potvrdil rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Michalovce č. R-439/2008-5334 zo dňa 8.7.2008, ktorým ako správny orgán prvého stupňa prepustil podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. ţalobcu zo sluţobného pomeru colníka v stálej štátnej sluţbe vo funkcii odborný colný referent pobočky Colného úradu Vyšné Nemecké, sluţobného úradu Colný úrad Michalovce, miesto výkonu štátnej sluţby Vyšné Nemecké, z dôvodu porušenia základných povinností colníka ustanovených v § 44 ods. 3 písm. a/, b/, g/ a h/ zákona č. 200/1998 Z. z. tým, ţe - dňa 19.12.2007 na PCÚ Vyšné Nemecké na stanovisku ,,Rampa nákladná doprava–vývoz“, kde bolo jeho povinnosťou vykonávať fyzické colné kontroly vystupujúcich nákladných motorových vozidiel, potvrdil na sprievodných tranzitných dokladov v odseku ,,I. v rozpore so skutočnosťou, ţe tovar nebol fyzicky predloţený PCÚ Vyšné Nemecké, ţe tento tovar predloţený bol a ţe ním vykonanou colnou kontrolou neboli zistené ţiadne nezrovnalosti tovaru, čím konal v rozpore s nariadením GR CR SR č. 120/2004 čl. 197 a čl. 202 Prepúšťanie tovaru do reţimu tranzit a v rozpore s § 9 ods. 3 písm. q/ zákona č. 652/2004 Z. z. o orgánoch v štátnej správy v colníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 652/2004 Z. z.“), a - na stanovisku ,,Nákladná doprava – vývoz“ na PCÚ Vyšné Nemecké vykonal nedôslednú colnú kontrolu predloţených sprievodných tranzitných dokladov tovaru (STD) v reţime tranzit a počítačovej evidencie NCTS a v rozpore so skutočným stavom veci vyznačil výsledok colnej kontroly v NCTS ako ,,A1-Súhlasí“ a ukončil reţim tranzit v osemnástich prípadoch, a to aj napriek tomu, ţe v počítačovej evidencii NCTS a na STD neboli uvedené evidenčné čísla motorových vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colné priestoru, alebo evidenčné čísla motorových vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colného priestoru, boli uvedené len v počítačovej evidencii NCTS a neboli uvedené na STD alebo čísla motorových vozidiel, ktoré mali doviesť tovar do colného priestoru, ktoré boli uvedené počítačovej evidencii NCTS a na STD sa nezhodovali, čím konal 8 8Sžo/30/2011 v rozpore s nariadením GR CR SR č. 120/2004 Prepúšťanie tovaru do reţimu tranzit, príloha č. 5 bod
- a
- a s § 9 ods. 3 písm. q/ zákona č. 652/2004 Z. z., čím ţalobca porušil sluţobnú prísahu a sluţobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby s tým, ţe sluţobný pomer končí dňom doručenia rozhodnutia podľa § 185 ods. 3 zákona č. 200/1998 Z. z., pričom to bolo prerokované vo výbore ZV OO dňa 7.7.2008 pri Colnom úrade Michalovce podľa § 215 ods. 2 písm. c/ zákona č. 200/1998 Z. z. V ţalobe ţalobca (okrem iného) namietol, ţe pri prepustení nebola dodrţaná zákonná dvojmesačná subjektívna lehota, v ktorej k prepusteniu mohlo dôjsť. Poukázal v tomto smere na porušenie ustanovenia § 183 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. Po skutkovej stránke poukázal v tomto ohľade na to, ţe riaditeľ colného úradu (nadriadený) mal vedomosť o údajnom porušení sluţobných povinností ţalobcom uţ pred podstatne dlhšou dobou, neţ mu bol z inšpekcie GR CR SR doručený podnet na disciplinárne konanie. Najvyšší súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou dodrţania lehoty na prepustenie ţalobcu zo sluţobného pomeru; ak je táto námietka dôvodná, nemá praktický význam skúmať námietky ďalšie. Zo spisu predloţeného ţalovaným vyplynuli nasledujúce podstatné skutočnosti : Listami zo dňa 27.3.2008 a dňa 7.4.2008 riaditeľ Colného úradu Michalovce poţiadal riaditeľa Uţhorodskej colnice o poskytnutie údajov, na základe ktorých bol uskutočnený výstup tovaru zo SR na Ukrajinu podľa priloţeného zoznamu (fotokópie sprievodných dokladov – zväzok), a údajov vo veci preverenia príjemcov tovaru, ktorí mali v období rokov 2007-2008 prijať tovar vstupujúci na colné územie Ukrajiny cez hraničný prechod Vyšné Nemecké – Uţhorod (zoznam príjemcov tovaru v prílohe). Listom č. 11/23-1562 zo dňa 3.4.2008 doručeným Colnému úradu Michalovce dňa 4.4.2008 Uţhorodská colnica na ţiadosť z 27.3.2008 poskytla údaje, ţe po uskutočnenej previerke týkajúcej sa dovozu na colné územie Ukrajiny v priebehu rokov 2007 – 2008, ktorou sa zistilo, ţe za dané obdobie sa dovozy uskutočnili v 6 prípadoch, kuk ktorým zaslala príslušné dokumenty. 9 8Sžo/30/2011 Listom č. 11/23-1792 zo dňa 14.4.2008 doručeným Colnému úradu Michalovce dňa 18.4.2008 Uţhorodská colnica na ţiadosť zo 7.4.2008 vo veci doţiadaného dovozu tovaru na colné územie Ukrajiny oznámila, ţe príjemcom bol súkromný podnikateľ V. K. a ţe informácie o dovoze tovaru inými firmami colnica neeviduje. Dňa 15.4.2008 bola Inšpekciou GR CR SR spísaná so ţalobcom Zápisnica o podaní vysvetlenia týkajúceho sa colného prejednania tovaru na základe tranzitných vyhlásení, zoznam ktorých mal tvoriť jej prílohu. Dňa 12.5.2008 bol Colnému úradu Michalovce (do rúk jeho riaditeľa) doručený podnet Inšpekcie GR CR SR zo dňa 5.5.2008 na disciplinárne konanie okrem iných colníkov aj voči ţalobcovi, z obsahu ktorého okrem ďalších skutočností vyplynula podstatná skutočnosť, ţe Colný úrad Michalovce je o porušení sluţobnej disciplíny colníkmi zaradenými na výkon sluţby na hraničnom priechode Vyšné Nemecké uţ oboznámený a ţe ním získané oficiálne stanovisko ukrajinskej strany dokazuje skutočnosť, ţe došlo k porušeniu predpisov colníkmi. Listom riaditeľa Colného úradu Michalovce zo dňa 26.5.2008 bolo ţalobcovi oznámené začatie konania vo veci sluţobného pomeru. Riaditeľ Colného úradu Michalovce rozhodol o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru colníka rozhodnutím zo dňa 8.7.2008, ktoré bolo ţalobcovi doručené v ten istý deň. Ţalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20.11.2008 zamietol odvolanie ţalobcu podané proti vyššie uvedenému rozhodnutiu o prepustení ţalobcu zo sluţobného pomeru colníka a toto rozhodnutie potvrdil. Ţalovaný sa však v napadnutom rozhodnutí náleţite a dôsledne nevysporiadal s námietkou ţalobcu v odvolaní, ţe rozhodnutie Riaditeľa Colného úradu Michalovce o jeho prepustení zo sluţobného pomeru colníka zo dňa 8.7.2008 bolo vydané po dvojmesačnej prekluzívnej lehote podľa § 183 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. Podľa § 183 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase o prepustení colníka z dôvodov uvedených v odseku 1 písm. c/ aţ f/ moţno rozhodnúť len do dvoch mesiacov odo dňa, keď nadriadený zistil dôvod prepustenia, najneskôr však do jedného roku odo dňa, keď tento dôvod vznikol; v týchto lehotách musí byť rozhodnutie o prepustení 10 8Sžo/30/2011 colníkovi tieţ doručené. Ak ide o prepustenie colníka z dôvodu uvedeného v odseku 1 písm. c/, nezapočítava sa do lehoty dvoch mesiacov doba, počas ktorej je colník uznaný dočasne neschopným vykonávať štátnu sluţbu pre chorobu alebo pre úraz. K výkladu pojmu "zistil" najvyšší súd uváţil takto: Pre začiatok plynutia subjektívnej dvojmesačnej lehoty je rozhodujúci okamih, kedy nadriadený colníka získal informáciu o uvedenom konaní alebo opomenutí konania colníka, teda okamih vedomosti o skutkových okolnostiach prípadu v takom rozsahu, ţe je moţné i predbeţné právne hodnotenie. Nie je podmienkou, aby šlo o informáciu zvlášť kvalifikovanú, viazanú na iné (napr. disciplinárne či trestné) konanie, alebo aby takáto informácia pochádzala len z určitého zdroja. Postačí, ţe informácia má takú mieru určitosti a vierohodnosti, ktorá zabezpečí, ţe konanie o prepustení zo sluţobného pomeru nebude začaté na základe informácií nijako neoverených, nejasných či zreteľne nevierohodných. Pretoţe zákonodarca začiatok plynutia lehoty viazal na neurčitý právny pojem ("zistil" dôvod), je nevyhnutné, aby všade tam, kde je otázka dodrţania lehoty vzatá v pochybnosť (a tak tomu bolo i v posudzovanom prípade, pretoţe ţalobca nedodrţanie lehoty v odvolaní výslovne namietal), sa správny orgán s touto otázkou dôsledne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia pri právnom hodnotení skutkových zistení. Zo skutkových zistení, ako boli načrtnuté podľa obsahu správneho spisu, je zrejmé, ţe základná ţalobná námietka je dôvodná. Takto potom je nutné vychádzať z toho, ţe potrebnú informáciu získal riaditeľ Colného úradu Michalovce (nadriadený, v ktorého právomoci bolo prepustiť ţalobcu zo sluţobného pomeru) uţ z listov Uţhorodskej colnice zo dňa 3.4.2008 a 14.4.
- Ak teda rozhodol o prepustení aţ 8.7.2008 (keď zrejme vyčkal výsledok šetrenia inšpekcie GR CR SR), stalo sa tak očividne po lehote dvoch mesiacov. Pretoţe táto lehota má charakter lehoty prekluzívnej, zanikla jej uplynutím moţnosť prepustiť ţalobcu pre taký skutok z sluţobného pomeru. Najvyšší súd sa nestotoţnil s právnym názorom ţalovaného prezentovaným v odôvodnení jeho rozhodnutia, ţe aţ po doručení podnetu na disciplinárne konanie 11 8Sžo/30/2011 od inšpekcie GR CR SR dňa 12.6.2008 vrátane dôkazného materiálu preukazujúceho colníkovi porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom začala nadriadenému ţalobcu plynúť zákonom stanovená dvojmesačná subjektívna lehota na prijatie rozhodnutia o prepustení, pretoţe takýto výklad nemá oporu v ustanovení § 183 ods. 4 zákona č. 200/1998 Z. z., z ktorého vyplýva, ţe zistenie dôvodu prepustenia colníka zo sluţobného pomeru sa viaţe na osobu nadriadeného. Nad rámec vyššie uvedeného povaţuje odvolací súd za potrebné pripomenúť, ţe v administratívnom konaní, predmetom ktorého je prepustenie colníka zo sluţobného pomeru z dôvodu porušenia sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom, je podstatné preukázanie, ţe colník spáchal skutok, ktorým porušil sluţobnú prísahu a svoje sluţobné povinnosti, ktorý napĺňa znaky takej intenzity a ktorého sa dopustil takým spôsobom, ţe jeho ponechanie v sluţobnom pomere by bolo na ujmu dôleţitých záujmov štátnej sluţby. Prepustenie colníka zo sluţobného pomeru je tak závaţný zásah do základných práv a slobôd fyzickej osoby, ţe musí byť zaloţené na objektívnom zistení a posúdení všetkých okolností prípadu a nie je moţné zistenie o hrubom porušení sluţobnej prísahy a sluţobných povinností zaloţiť na domnienkach. Skutok, ktorým colník hrubo porušil sluţobnú prísahu a sluţobné povinnosti musí byť jasne, zrozumiteľne a určito opísaný vo výroku rozhodnutia správneho orgánu o prepustení zo sluţobného pomeru a z opisu skutku musí priamo vyplývať intenzita hrubého porušenia sluţobnej prísahy a sluţobných povinností colníka. Tento skutok musí byť správnym orgánom riadne zdokumentovaný a preukázaný. Správny orgán nemôţe pri hrubom porušení sluţobnej prísahy a sluţobných povinností colníka vychádzať zo svojich domnienok a predpokladov. Najvyšší súd zdôrazňuje, ţe základom pre úsudok o prepustení colníka zo sluţobného pomeru podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z. je úsudok o obsahu a rozsahu neurčitého právneho pojmu „porušenie sluţobnej prísahy alebo sluţobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom“. Aţ po tom, keď správny orgán tento neurčitý právny pojem vyloţí, môţe ho konfrontovať so skutkovým zistením konkrétneho prípadu a usúdiť, či konanie colníka spočívajúce v porušení sluţobnej prísahy dosiahlo takej intenzity, ţe napĺňa zákonný znak zvlášť závaţného porušenia. Nie je pritom pochybné, ţe vyššie uvedené platí aj pre posudzovanú vec, lebo zvlášť hrubé porušenie sluţobnej povinnosti je rovnako ako porušenie 12 8Sžo/30/2011 sluţobnej prísahy zvlášť hrubým spôsobom neurčitým právnym pojmom. Úsudok o obsahu a rozsahu vyššie uvedeného neurčitého právneho pojmu v rozhodnutiach oboch správnych orgánov chýba. Absencia uvedených úvah preto zakladá aj zjavnú nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia pre nedostatok dôvodov a Krajskému súdu v Košiciach je potrebné vytknúť, ţe sa náleţitým spôsobom ani nepreskúmateľnosťou ţalobou napadnutého správneho rozhodnutia nezaoberal a zo zistených vád nevyvodil zodpovedajúce závery, a to napriek tomu, ţe nepreskúmateľnosť správneho rozhodnutia v tomto smere bola ţalobcom namietaná v ţalobe. Ţalovaný v konaní nesprávne a aj nedostatočne právne vec posúdil a doterajšie zistenia nedávajú dostatočný, najmä právny podklad pre záver o takom porušení sluţobnej prísahy a sluţobnej povinnosti zo strany ţalobcu, ktoré napĺňa dôvody prepustenia zo sluţobného pomeru colníka podľa § 183 ods. 1 písm. d/ zákona č. 200/1998 Z. z., pretoţe sluţobné orgány neskúmali všetky okolnosti prípadu, najmä nevenovali pozornosť tým skutočnostiam, ktoré mohli byť ţalobcovi na prospech. S ohľadom na skutočnosť, ţe najvyšší súd ako súd odvolací dospel k záveru, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu v medziach ţaloby nie je v súlade so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a aj nepreskúmateľnosti a súd prvého stupňa ţalobu zamietol, napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach zmenil v zmysle § 250ja ods. 3 OSP tak, ţe zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V zmysle ustanovenia § 250ja ods. 4 OSP je správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O trovách konania (odvolacieho i prvostupňového) rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 224 ods. 1, 2 OSP v spojení s § 250k ods. 1 OSP a s pouţitím § 246c ods. 1 vety prvej OSP tak, ţe úspešnému ţalobcovi priznal ich náhradu pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia advokátom, ako ich vyčíslil v podaní zo dňa 19.5.2010 v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej len „vyhláška“). Trovy právneho zastúpenia tvorí tarifná odmena za 3 úkony právnej sluţby v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky v znení platnom do 31.5.2009 (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné 13 8Sžo/30/2011 podanie ţaloby na súd, písomné vyjadrenie) á 53,49 € s paušálom 3 - krát po 6,95 € a za 2 úkony právnej sluţby v zmysle § 14 ods. 1 písm. d/, c/ vyhlášky v znení platnom od 1.6.2009 (účasť na pojednávaní dňa 25.3.2010 a podanie odvolania) á 120,23 € s paušálnou náhradou 2 – krát po 7,21 €, náhrada za stratu času 2 – krát po 6 hod. 45 min. za cestu Bratislava – Košice a späť, t. j. 2 – krát po 14 začatých polhodín (§ 17 ods. 1 vyhlášky) á 12,02 €, a napokon cestovné výdavky za pouţitie osobného automobilu z Bratislavy do Košíc a späť, t. j. 2 – krát po 453 km x 0,183 €, čo činí 165,80 € a za naftu pri spotrebe 5,2 x cena nafty 1,075 € x 906 km : 100, čo činí 50,64 €. Spolu trovy (989,10€) vrátane DPH 19 % (187,93 €) predstavujú sumu 1177,03 €. V súlade s ustanovením § 149 ods. 1 OSP je ţalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania na účet právneho zástupcu ţalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Jaroslava Fúrová, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Dagmar Bartalská