1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobkyňa domáhala preskúmania a zrušenia rozhodnutia ţalovaného č. I/224/7572- 2 8Sžf/18/2011 -45283/2010/990920-r zo
vystavených faktúr pre odberateľa B., s. Spoločnosť E., S. napr. vystavila faktúry na predaj v zdaňovacom období
vystavených faktúr touto spoločnosťou pre odberateľa B., s. mali rovnaké hodnoty uvedené na faktúrach (základ dane 1 050 420 Sk a DPH 199 580 Sk) bez ohľadu na to, v akých rozdielnych cenách
znaleckých posudkov mala tieto autobusy nakúpiť spoločnosť E., S. od ţalobcu.
krajského súdu z daňovej kontroly nesporne vyplynulo, ţe zámerom ţalobcu bolo na predmetných autobusoch vykonať generálnu opravu iným subjektom, ako je ţalobca, tak aby sa tieto autobusy po ich zhodnotení na vyššiu radu (model 900 z modelu 700) vrátili späť ţalobcovi. Takéto doklady o oprave ţalobca nevedel predloţiť, hoci nepopiera, ţe autobusy, ktoré nakúpil a uplatnil si odpočet dane z titulu dodávateľských faktúr, boli pôvodne jeho majetkom a ţe tieto boli prepravené od ţalobcu priamo do spoločnosti R.R., S., S. N. V. na vykonanie opravy. Vypočutí členovia predstavenstva nepopreli, ţe autobusy boli vyradené a predané za účelom vykonania generálnej opravy, ktorú ţalobca nebol schopný vykonať vo vlastnej réţii, ale s tým, ţe sa tieto autobusy vrátia späť ţalobcovi ako opravené. Správca dane v priebehu dokazovania vypočul niekoľko svedkov (štatutárnych zástupcov ţalobcu, zamestnancov ţalobcu, konateľa dodávateľa, zástupcov spoločností, ktoré sa mali podieľať na zhodnotení autobusov a ich ďalšom predaji, príslušné daňové úrady, okresné dopravné inšpektoráty a pod.), ktorí potvrdili, ţe autobusy boli opravované firmou R.R., S., S. N. V., kde boli dopravené od ţalobcu a odkiaľ po oprave sa vrátili späť k ţalobcovi. Z výsluchu konateľky B., S., ale i bývalého zamestnanca I.. Z. nesporne vyplýva, ţe ţiadnu opravu autobusov nevykonali, nemali na to finančné, ani priestorové moţnosti. Zo zápisnice DÚ S. N. V. o miestnom zisťovaní vyplýva a sám Š. R. - R. S. N. V. uviedol, ţe na predmetných vozidlách boli vykonané práce ako lakovanie, kompletovanie vozidla. Práce, ktoré vykonal, boli riadne fakturované pre spoločnosť R.R., S., na ktorej bol uvedený iba materiál na opravu. Fakturácia neprebehla medzi ţalobcom a R.R., S. Z predloţených faktúr zmlúv, znaleckých posudkov (vystavených po uskutočnení zdaniteľného plnenia) a zo spisov technických preukazov správca dane zistil, ţe nebolo moţné reálne uskutočniť obchodné prípady tak, ako ich deklarujú predloţené doklady a tvrdenia ţalobcu, lebo ţalobca na niektorých uvedených autobusoch vykonal opravu, ktorú aj fakturoval (motor, prevodovka, náprava), ktorú opravu si objednala spoločnosť B., s. (napr. autobus č. karosérie X. opravený dňa 30. júna 20045
faktúry č. X., kedy uţ bol kúpený po generálnej oprave (17.5.2005), teda cena na predmetnej faktúre pri spätnej kúpe nezodpovedala skutočnosti, lebo v nej bola 8 8Sžf/18/2011 zahrnutá aj generálna oprava motora, prevodovky a nápravy a znalecký posudok nemohol počítať s generálnou opravou motora, prevodovky a nápravy, ktorá ešte nebola vykonaná. Obdobne správca dane zistil, ţe v prípadoch autobusov s VIN č. X. a č. T. boli predloţené odovzdávacie protokoly zo 16. júna 2005, z ktorých vyplýva, ţe boli priamo dodané R.R., S. do sídla ţalobcu, ktorý si uplatnil nárok na odpočet DPH uţ v zdaňovacom období máj 2005 a obdobne tomu bolo aj pri ďalších autobusoch, ako bolo zistené z protokolu, ktorý vyhotovil správca dane.
krajského súdu medzi účastníkmi nebol sporný skutkový stav. Rozdielny bol ich výklad § 49, § 51 a § 71 v spojení s § 19 zákona o DPH. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí sa krajský súd stotoţnil so skutkovými zisteniami a právnym záverom ţalovaného. Zo svedeckých výpovedí krajskému súdu vyplynulo, ţe autobusy boli predávané za účelom vykonania generálnych opráv, avšak so zámerom, aby sa tieto autobusy po ich zhodnotení na vyššiu radu vrátili späť ţalobcovi.
krajského súdu v daných prípadoch skutkové okolnosti fakturovaných daňových transakcií neboli dostatočne preukázané na to, aby boli splnené podmienky na odpočítanie dane v zmysle platného zákona o DPH. Účtovné doklady a z nich vyplývajúce účtovné záznamy sú v rozpore so skutočnosťou z hľadiska časového aj vecného. Doklady boli vystavené bez uskutočnenia zdaniteľného plnenia ako základnej podmienky pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane. Obchodné prípady, ku ktorým ţalobca predloţil faktúry od dodávateľa a zmluvy o uskutočnenom obchode nespĺňajú atribúty daňových transakcií
zákona o DPH, lebo ţalobca nepreukázal kauzu právneho úkonu
prezentovaného zámeru, dať opraviť svoje staré, nefunkčné autobusy na vyššiu radu (model 900 z modelu 700) a aby sa vrátili späť ţalobcovi (hospodársky cieľ). Ţalobca ako odberateľ autobusov (kúpa od B., s.)
názoru krajského súdu nepreukázal, ţe vyfakturované plnenie zodpovedá pohybu kontrolovaných autobusov vzhľadom na nezrovnalosti dokladov o ich vyradení, o ich premiestnení na vykonanie opravy v spoločnosti R.R., S. do S. N. V., ešte pred vyradením, vykonaním prác touto spoločnosťou, následným predajom po ich vyradení subjektu E., S., potom predaj spoločnosti B., s. a potom spätne ţalobcovi, čo bolo nesporne preukázané porovnávaním čísiel karosérií u jednotlivých autobusov alebo ich čísla VIN. Ak má ísť o daňový doklad spôsobilý na odpočet dane z pridanej hodnoty, musí ho vyhotoviť platiteľ dane z pridanej hodnoty, ktorý uskutočnil 9 8Sžf/18/2011 zdaniteľné plnenie. Krajský súd uviedol, ţe ţalovaný vec správne posúdil, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru, ţe fakturácia predmetných autobusov bola súčasťou reťazca, v ktorom autobusy prechádzali od ţalobcu cez ostatné články reťazca naspäť k ţalobcovi (ţalobca - E., S. - B., s. - ţalobca) a doklady k týmto transakciám boli vystavené bez dodania tovaru. Pohyb autobusov sa nezhodoval s časovou postupnosťou vystavených faktúr (vyradenie autobusov daňovníkom, ich predaj a následne spätná kúpa) a predmetné autobusy boli len prepravované do firmy R.R., S. za účelom vykonania generálnych opráv, pričom tieto generálne opravy neboli fakturované ţalobcovi. Faktúry prešli reťazcom štyroch článkov počínajúc a končiac ţalobcom (ţalobca - E., S. - B., s. - ţalobca), čo však nemalo ţiadnu súvislosť so skutočným pohybom autobusov a faktúry boli vystavované bez reálneho zdaniteľného plnenia.
krajského súdu z daňovej kontroly vykonanej u ţalobcu nesporne vyplynulo, ţe obchodné transakcie tak, ako ich ţalobca deklaruje, sa reálne neuskutočnili, teda nezodpovedajú realite, t.j. zdaniteľné plnenie v zmysle zákona o DPH sa neuskutočnilo, lebo vecné a časové podmienky na odpočítanie dane neboli splnené, čo je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Potom ani samotné preukazovanie zaplatenia predmetných súm
vystavených faktúr nemohli byt' predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH, keďţe sa nejednalo o zdaniteľné plnenia, ale iba o plnenia (obchodné plnenia) ako také. Krajský súd zhodne so ţalovaným správnym orgánom dospel k záveru, ţe v preskúma- vaných prípadoch sa nejednalo iba o hodnotenie správnosti alebo nesprávnosti textu na daňových dokladoch, ktoré ţalobca povaţoval za formálne nedostatky, ale o skúmanie splnenia zákonných podmienok pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Pokiaľ si ţalobca ako platiteľ dane uplatnil nárok na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, musí byť schopný preukázať, ţe zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené tak, ako ich deklaroval v daňovom priznaní alebo v zmysle predloţených dokladov (zmluvy a faktúry), a to aj osobou uvedenou na týchto dokladoch, čo ţalobca nevedel preukázať, i keď ho zaťaţuje dôkazné bremeno v zmysle § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správe daní a poplatkov“), pretoţe ţalobca neskrýval svoj zámer vykonať generálnu opravu na starých autobusoch tak, aby sa mu tieto vrátili a v preskúmavaných prípadoch samotný dodávateľ
predloţených faktúr, z ktorých 10 8Sžf/18/2011 si ţalobca uplatnil odpočet dane potvrdil, ţe ţiadnu generálnu opravu autobusov nevykonával. Ţalobca správcovi dane, ani ţalovanému nepreukázal svoje tvrdenie, ţe spoločnosť B., S. vystupovala v preskúmavanej veci ako sprostredkovateľ. Krajský súd poukázal na skutočnosť, ţe ţalobca všeobecne poukazuje na príkaznú zmluvu, ale takúto zmluvu nepredloţil, ani bliţšie nekonkretizoval záväzok a jeho subjekty. Pokiaľ ide o rozsudok ESD z 12. januára 2006 v spojených veciach C-354/03, C-355/03, C-484/03 (rieši plnenia, ktoré sú poznačené podvodom v daňových vzťahoch ...."úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane..."), na ktorý právny zástupca poukázal na pojednávaní, krajský súd uviedol, ţe tento sa na prejednávanú vec nevzťahuje, nakoľko v danej veci skutkový stav je jasný a nesporný. Obdobne i ďalšie ţalobcom uvádzané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa
názoru krajského súdu na preskúmavanú vec nevzťahujú, riešia daňové plnenie (náklady alebo odpočítanie DPH) s iným skutkovým základom.
názoru krajského súdu ţalovaný i správca dane postupovali v súlade so zákonom o správe daní a poplatkov a ţalobcovi jasne preukázali, ţe postupoval v rozpore so zákonom, pričom v rozhodnutí správcu dane, ako i ţalovaného bol v zmysle § 30 zákona o správe daní a poplatkov tento záver dostatočne odôvodnený s poukazom na konkrétne dôkazy zabezpečené výsluchom svedkov, listín, protokolov a podobne. Ţalobca mal dostatočný priestor vyjadriť sa ku kontrolným zisteniam správcu dane, byť prítomný pri výsluchu svedkov, klásť im otázky a zaujať stanovisko. Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd dospel k záveru, ţe daňové orgány postupovali v súlade so zákonom, keď vyslovili záver, ţe ţalobcovi nevznikol nárok na odpočet dane, a preto krajský súd ţalobu ţalobcu zamietol
1 OSP. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie ţalobca ţiadajúc, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, ţe zruší ţalobami napadnuté rozhodnutia a vráti vec ţalovanému na ďalšie konanie, a ţalovaného zaviaţe na náhradu trov konania ţalobcu. V odvolaní opakovane opísal doterajší priebeh konania a skutkové okolnosti obchodov, z ktorých si uplatnil odpočet DPH.
ţalobcu tak daňové orgány, ako aj 11 8Sžf/18/2011 krajský súd nespochybňujú, ţe autobusy boli zhodnotené. Ţalobca namieta nedostatočné a nesprávne zistenie skutkového stavu, pretoţe ţalovaný ani prvostupňový súd nebrali do úvahy znalecké posudky vypracované na ocenenie generálnej opravy autobusov, ani ţalovaný nepredloţil na podporu svojich záverov vlastné znalecké posudky, resp. nevykonal vo veci určenia výšky ekonomického zhodnotenia ţiadne dokazovanie. Ţalobca v odvolaní uviedol, ţe nespochybňuje ekonomickú podstatu nákupu a predaja autobusov, ktorou bola modernizácia autobusov, ale
ţalobcu nie je moţné, aby daňové orgány sankcionovali ţalobcu, resp. vyvodzovali dôsledky voči nemu za to, akou právnou formou túto transakciu uskutočnil. Ţalobca sa v tejto súvislosti odvoláva na zmluvnú voľnosť subjektov súkromného práva a z nej vyplývajúceho práva na slobodnú voľbu formy právneho úkonu, akou zabezpečia ekonomickú podstatu právnych úkonov. Ţalobca vidí rozpor v dôvodoch rozhodnutia ţalovaného v tom, ţe na jednej strane správca dane ako i ţalovaný nespochybnili ekonomické zhodnotenie opravených autobusov, avšak na druhej strane zároveň ţiadajú preukázanie tejto daňovej transakcie daňovými dokladmi napriek tomu, ţe ekonomické zhodnotenie autobusov ţalobca vydokladoval faktúrami o kúpe autobusov a taktieţ znaleckými posudkami na ocenenie opravených autobusov, z ktorých výška ekonomického zhodnotenia autobusov vyplýva. Ţalobca má za to, ţe pokiaľ daňové orgány povaţovali predaj a následnú kúpu ojazdených autobusov za neplatné, i keď to v napadnutých rozhodnutiach jednoznačne neuviedli, mali akceptovať odpočet dane na základe kauzy, ktorú uznali, a to opravy, modernizácie autobusov. Taktieţ ţalobca nemôţe súhlasiť so záverom ţalovaného, ţe ţalobca realizovaním uvedenej transakcie zabezpečením modernizácie vozového parku kúpou opravených autobusov získal daňovú výhodu. Ţalobca namieta, ţe prvostupňový ani druhostupňový správny orgán v konaní nepreukázali, akú daňovú výhodu mal ţalobca získať, nevyčíslili jej hodnotu, ani neuviedli zákonné ustanovenia, na základe ktorých odvodzujú tento záver. Na základe vyššie uvedeného ţalobca namieta nezákonnosť napadaných správnych rozhodnutí z dôvodu porušenia ustanovenia § 30 ods. 3 a ods. 7 zákona o správe daní a poplatkov, pretoţe správca dane ani ţalovaný v rozhodnutiach neuviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov, a na základe akých právnych predpisov správne orgány rozhodovali, keď neuznali predaj a kúpu ojazdených autobusov ako spôsob modernizácie autobusov. 12 8Sžf/18/2011 Ţalobca s poukazom na § 9 ods. 1 zákona o DPH uviedol, ţe pokiaľ aj nedošlo k dodaniu tovaru, došlo k zhodnoteniu autobusov, a treba vychádzať z toho, ţe došlo automaticky k dodaniu sluţby, a tým došlo aj k vzniku daňovej povinnosti. Ţalobca odmieta prevziať zodpovednosť za konanie spoločnosti E., S., ktorá neodviedla daň z pridanej hodnoty z deklarovanej transakcie, nakoľko ţalobca o tejto skutočnosti nemal vedomosť. Ţalobca v odvolaní okrem zmeny odvolaním napadnutého rozsudku vyššie uvedeným spôsobom navrhuje, aby odvolací súd vykonal dokazovanie za účelom úplného zistenia skutkového stavu rozhodujúceho pre správne určenie dane. Ţalobca poukázal na judikatúru ESD (C-320/88, C-255/02, C-439/04, C-212/04) ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (4SţoKS/90/2006, 3Sţf/66/2007, 3Sţf/2/2009), z ktorej vyvodil závery, ţe v súvislosti s uplatňovaním zákona o DPH je potrebné brať do úvahy kauzu právneho úkonu – bezprostredný hospodársky cieľ, pre ktorý záväzok vznikol. Nie je moţné, aby daňové orgány neuznali odpočet dane v celom rozsahu, nakoľko takýmto spôsobom sa v rozpore so systémom DPH do štátneho rozpočtu odvádza daň, pre ktorú nie je v zákone o DPH právny základ. Ak by totiţ neuskutočnili obchodné transakcie medzi údajnými článkami reťazca, ako to tvrdia daňové orgány, vôbec by nedošlo k dodaniu, štát by nemal nárok na odvod ţiadnej dane z pridanej hodnoty. Z judikatúry ESD vyplýva, ţe plnenia, ktoré zakladajú zneuţívanie, musia byť súdom znovu definované tak, aby bola nastolená situácia, ktorá by existovala v prípade, keby neexistovali plnenia predstavujúce uvedené zneuţívanie. Pokiaľ právo na odpočet bolo vykonávané podvodným spôsobom, správca dane má právo poţadovať zaplatenie odpočítaných súm za takéto plnenie, avšak musí takisto odpočítať daň, ktorá zaťaţila plnenie na výstupe. Omietnuť priznanie práva na odpočet moţno len vtedy, ak je podvod preukázaný objektívnymi skutočnosťami. Ţalobca v odvolaní tvrdil, ţe mal právo odpočítať DPH, pretoţe ju voči nemu uplatnil iný platiteľ dane – spoločnosť B., S., a to najskôr v deň, keď tejto spoločnosti vznikla daňová povinnosť. Ţalobca pritom nemá vedomosť o tom, ţe spoločnosti B., S. daňová povinnosť nevznikla. Nesúhlasí s názorom daňových orgánov, ako aj krajského súdu, ţe nedošlo k predaju majetku v zmysle faktúr, pretoţe ţiadny článok reťazca nemal moţnosť nakladať s tovarom ako vlastník. Aj keď je vopred známy zámer predávajúceho kúpiť predávanú vec 13 8Sžf/18/2011 späť, to neznamená, ţe kupujúci sa nestane vlastníkom veci a ţe nemá právo nakladať s majetkom. Ţalobca tieţ namietal nesprávny výklad § 71 ods. 6 zákona o DPH ţalovaným, pričom ţalobca tvrdí, ţe pokiaľ nedošlo k dodaniu tovaru spoločnosti E., S., a teda ani k vzniku daňovej povinnosti, uvedené zákonné ustanovenie nebolo moţné aplikovať. Ţalovaný správny orgán vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, ţe naďalej sa pridrţiava svojho písomného vyjadrenia k ţalobe, nakoľko odvolanie ţalobcu proti prvostupňovému rozsudku neobsahuje nové skutočnosti, ku ktorým by sa uţ ţalovaný nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP, bez nariadenia pojednávania,
2 a § 214 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. marca 2012
1 a 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP. V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe ţalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 OSP).
1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do uţívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru
1 písm. c/ je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi. 14 8Sžf/18/2011
1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a/ zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na dodávky tovarov a sluţieb ako platiteľ s výnimkou
odsekov 3 a 7. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a/ má faktúru od platiteľa vyhotovenú
.
6 zákona o DPH Ak platiteľ vo faktúre alebo v inom doklade o predaji uvedie vyššiu sumu dane, ako je povinný platiť
tohto zákona, je povinný platiť túto vyššiu sumu dane.
1 zákona o správe daní a poplatkov dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní a poplatkov správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
4 zákona o správe daní a poplatkov ako dôkaz moţno pouţiť všetky prostriedky, ktorými moţno zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti a ktoré nie sú získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov (priznania, hlásenia, odpovede na výzvy správcu dane a pod.), o svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
8 zákona o správe daní a poplatkov daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom 15 8Sžf/18/2011 dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. Z obsahu spisového materiálu, súčasťou ktorého je i administratívny spis ţalovaného, je nesporne zrejmé, ţe krajský súd sa pri svojom rozhodovaní náleţite vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami uvedenými v ţalobe. V súdnom konaní obsahom administratívneho spisu bolo preukázané, ţe vykonané dokazovanie bolo náleţite vyhodnotené a v hodnotení dôkazov, tak ako prvostupňový súd ani odvolací súd nezistil právne pochybenia ani logické nesprávnosti ani takú vadu konania, ktorá by mala vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Z uvedených dôvodov sa preto najvyšší súd stotoţňuje s napadnutým rozsudkom krajského súdu a jeho odôvodnením, a ako na vecne správny naň v plnom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 OSP). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia najvyšší súd pre úplnosť uvádza. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predloţených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloţeným dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nakoľko dôkazná povinnosť v zmysle § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov leţí na daňovom subjekte, povinnosťou ţalobcu v konaní bolo preukázať, ţe došlo reálne k uskutočneniu zdaniteľného plnenia takým spôsobom, ako bol deklarovaný v predloţených účtovných dokladoch. Ţalobca si uplatnil odpočet DPH z nákupu autobusov od spoločnosti B., S., (ktoré pôvodne ţalobca predal spoločnosti E., S. a tá ich následne predala spoločnosti B., S.), avšak ţalobca nepopiera, resp. sám uvádza, ţe účelom celej obchodnej transakcie (hospodárskou kauzou) bola generálna oprava autobusov. Opravu autobusov realizovala spoločnosť R.R., S., pričom
vykonaného dokazovania predmetné autobusy boli od ţalobcu prepravované priamo do spoločnosti R.R., S., (a nie do spoločnosti E., S.) a po vykonanej oprave boli spätne prepravené od spoločnosti R.R., S. k ţalobcovi (teda ţalobcovi ich nedodala spoločnosť B., S.). Najvyšší súd súhlasí s argumentom ţalobcu, ţe náleţí do zmluvnej voľnosti subjektov transakcie, a teda je právom ţalobcu realizovať zámer opraviť vyradené autobusy formou ich predaja a spätnej kúpy. Avšak zákon o DPH stanovuje striktné podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Pre odpočet DPH je podmienkou, aby uskutočnenie zdaniteľného plnenia, ktoré je deklarované účtovným dokladom, faktúrou so všetkými zákonnými náleţitosťami, bolo zároveň reálne materiálne 16 8Sžf/18/2011 preukázané. Ţalobca si uplatnil odpočet DPH z nákupu autobusov od spoločnosti B., S., avšak takéto plnenie (jeho reálnosť) nebolo v konaní skutočne preukázané, nakoľko táto spoločnosť reálne ţalobcovi predmetné autobusy nedodala, pričom
2 písm. a/ zákona o DPH je podmienkou odpočítania dane reálne dodanie tovaru alebo sluţby od platiteľa, ktorý voči ţalobcovi daň uplatnil. Ţalobca deklaroval, ţe skutočnou ekonomickou kauzou obchodu bola oprava autobusov, pričom namieta, ţe v zmysle § 9 ods. 1 zákona o DPH treba vychádzať z toho, ţe pokiaľ aj nedošlo k dodaniu tovaru, došlo k zhodnoteniu autobusov, a preto došlo automaticky k dodaniu sluţby, a tým došlo aj k vzniku daňovej povinnosti. Je pravdou, ţe pri vykonanom dokazovaní v daňovom konaní ţalobca uvádzal (a vyplynulo to aj z iných svedeckých výpovedí a vykonaných dôkazov), ţe v predmetnom prípade došlo k dodaniu sluţby, teda k oprave autobusov ţalobcu. O takomto realizovanom obchode (dodaní sluţby) však ţalobca nepredloţil ţiadne relevantné doklady v zmysle zákona o DPH (faktúru so všetkými náleţitosťami). Uvedenú opravu autobusov realizovala spoločnosť R.R., S., avšak ţalobca si neuplatnil odpočet DPH z tejto obchodnej transakcie, teda v daňovom konaní nepredloţil faktúru za opravu autobusov vystavenú spoločnosťou R.R., S., ktorá v skutočnosti realizovala plnenie, ktoré ţalobca zamýšľal. Navyše odvolací súd poukazuje aj na to, ţe ţalobca nepreukázal, ţe by medzi ktorýmkoľvek článkom reťazca B., s., E., s. a R.R., S. existovala zmluva o sprostredkovaní dodávky sluţby pre ţalobcu – oprava predmetných autobusov. Táto skutočnosť nevyplýva ani z administratívneho spisu a nebola preukázaná ani v konaní pred súdom prvého stupňa. V konaní bolo bez pochýb preukázané (nepopiera to ani ţalobca), ţe obchody, z ktorých bol uplatnený odpočet DPH, deklarované prostredníctvom predloţených faktúr, boli v rozpore s plnením, ktoré sa skutočne realizovalo (ktorého faktickú realizáciu – opravu autobusov – nepopiera ani ţalovaný). Takýto rozpor v deklarovanom plnení a v jeho skutočnej realizácii je zákonnou prekáţkou na priznanie odpočtu dane
zákona o DPH.
2 písm. a/ v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH ţalobca mohol odpočítať daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré boli ţalobcovi dodané, pričom ţalobca je povinný mať faktúru od platiteľa vyhotovenú
. Ţalobcovi bola dodaná sluţba – oprava autobusov, teda ţalobca uskutočnil obchod, na základe ktorého mohol teoreticky uplatniť nárok na odpočítanie dane. K splneniu zákonných podmienok na odpočet bol ţalobca povinný predloţiť doklad o uskutočnenom 17 8Sžf/18/2011 obchode – oprave autobusov. Namiesto toho ţalobca uplatnil právo na odpočítanie dane na základe predloţených faktúr z obchodu, ktorý reálne neuskutočnil. Najvyšší súd zhodne so záverom daňových orgánov, ako aj so záverom krajského súdu konštatuje, ţe zákon o DPH vyţaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, ţe faktúry, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Najvyšší súd nemôţe priznať úspech ani námietke ţalobcu, ţe napadnuté rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné z dôvodu absencie dôvodov. Daňové orgány v rozhodnutiach uviedli, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, aké dôkazy v konaní vykonali a akým spôsobom ich vyhodnotili, a tieţ na základe akých právnych predpisov rozhodovali, pričom sa daňové orgány oboch stupňov vysporiadali aj s námietkami ţalobcu vznesenými v daňovom konaní. Nie je dôvodné tvrdenie ţalobcu, ţe daňové orgány ho fakticky činia zodpovedným za konanie spoločnosti E., S., ktorá neodviedla daň z pridanej hodnoty z deklarovanej transakcie. Tento dôkaz je len jedným z mnohých, z ktorých daňové orgány vychádzali, pričom v mozaike všetkých dôkazov rozhodne nešlo o dôkaz kľúčový, ale daňové orgány ho uvádzali na dokreslenie celej situácie. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, ţe ţalovaný pri hodnotení dôkazov postupoval v medziach zákona a zásad logického uvaţovania, keď všetky dôkazy vyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti a prihliadal na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. V odôvodnení rozhodnutia ţalovaný jasne zdôraznil, ţe v predmetnom prípade reálne nedošlo k zdaniteľnému plneniu, ktoré bolo deklarované prostredníctvom predloţených faktúr, čo v podstate nepopiera ani ţalobca. Pokiaľ sa ţalobca v daňovom konaní, alebo v súdnom prieskumnom konaní odvolával na niektoré rozsudky Súdneho dvora, bolo jeho dôkazným bremenom preukázať, ţe skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov Súdneho dvora, a nie len uvádzať niektoré právne závery v týchto rozsudkoch uvedené. Po preskúmaní predloţeného spisového materiálu a postupu a rozhodnutia krajského súdu odvolací súd dospel k záveru, ţe krajský súd dostatočne podrobne a presne zistil skutkový stav a vysporiadal sa so všetkými relevantnými námietkami ţalobcu. Skutočnosti, ktorými ţalobca v odvolaní spochybňuje predmetné rozhodnutie krajského súdu, neboli zistené v odvolacom konaní. Tieto boli z veľkej časti totoţné 18 8Sžf/18/2011 s námietkami, ktoré ţalobca namietal uţ v prvostupňovom konaní a s ktorými sa krajský súd náleţite vysporiadal. Preto ak krajský súd dospel k právnemu záveru totoţnému so záverom správnych orgánov oboch stupňov a rozhodol, ţe preskúmavanými rozhodnutiami ţalovaného správneho orgánu nedošlo k porušeniu zákona a chránených záujmov ţalobcu, tento jeho názor povaţoval aj odvolací súd, z dôvodov uvedených vyššie, za správny. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny
3 veta druhá OSP a § 219 ods. 1 OSP potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP). O náhrade trov odvolacieho konania najvyšší súd rozhodol
1 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá OSP a § 250k ods. 1 OSP, nakoľko ţalobca v odvolacom konaní nemal úspech a ţalovanému sa náhrada trov konania zo zákona nepriznáva. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave 22. marca 2012 JUDr. Eva Babiaková, CSc., v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Bartalská
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.