← Slovensko

o zaplatenie 209 121,69 eur s prísl.

Obsah (15)§ 37§ 289§ 115§ 292§ 369§ 142§ 219§ 117§ 575§ 238§ 241§ 10a§ 242§ 236§ 243b

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Obdo 51/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu Mgr. V. F., nar. X. bytom B., zastúpený Advokátskou kanceláriou A. H., s. r.

§ 37

Občianskeho zákonníka a uviedol, ţe výška obchodného podielu sa dá presne dovodiť zo zmluvy o budúcej zmluvy a to tak, ţe kaţdý spoločník ako je zrejmé z rozdelenia podielu, ktoré má nastať po uzavretí zmluvy o prevode obchodného podielu, neprevádzal rovnakú časť podielov. Ak teda ţalovaný má

spoločenskej zmluvy podiel v 1/3, čo sa rovná 33,333% , po prevode mu malo zostať 16% a prevádza 17,33%.

§ 289

Obchodného zákonníka predmet zmluvy musí byť určený aspoň všeobecne, teda tak, aby súd mohol nahradiť vôľu, čo v danom prípade môţe urobiť. K vytýkanej absencii náleţitosti zmluvy

§ 115

Obchodného zákonníka, a to vyhlásenia ţalobcu o pristúpení k spoločenskej zmluve o zaloţení spoločnosti S., s. r. o. s poukazom na § 292 ods. 1 Obchodného zákonníka súd konštatoval, ţe nie je nevyhnutné, aby zmluva o budúcej zmluve svojim obsahom presne kopírovala budúcu zmluvu. Stačí ak jej obsah je určený aspoň všeobecným spôsobom. Vyhlásenie a pristúpenie k spoločenskej zmluve

§ 115

Obchodného zákonníka nie je nevyhnutné a nie je vylúčené aby takéto vyhlásenie ak nie je zahrnuté priamo v zmluve bolo riešené formou dodatku. Zdôraznil, ţe zmluvný nárok ţalobcu nevyplýva zo zmluvy

§ 115

Obchodného zákonníka ale zo zmluvy

§ 289Obchodného zákonníka.

V nadväznosti na ďalšiu námietku ţalovaného týkajúcu sa zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu súd konštatoval, ţe povaţuje výzvu na uzavretie budúcej zmluvy zo strany ţalobcu v lehote 22 dní v kontexte s celou zmluvou za okamţitú a je toho názoru, ţe doba, v ktorej mal ţalovaný zmluvu uzavrieť bola presne stanovená. V súvislosti so ţalobcom namietaného chýbajúceho osvedčenia podpisu L. F. súd s poukázaním na ustanovenie § 289 ods. 2 Obchodného zákonníka, konštatoval, ţe zákon vyţaduje len písomnú forma a neosvedčený podpis by spôsobil neplatnosť len zmluvy uzavretej

§ 115

Obchodného zákonníka nie zmluvy uzavretej

§ 289ods.

2 Obchodného zákonníka. Za účelovú povaţoval obranu ţalovaného, ţe výzva L. F. nebola doručená spoločnosti S. s. r. o, čo nikdy nebolo spochybňované ţalovaným. Súd ďalej konštatoval, ţe má za preukázané, ţe súhlas valného zhromaţdenia k prevodu obchodného podielu bol daný, čo vyplýva zo zápisnice o zloţení listín do notárskej úschovy. K námietke nemoţnosti plnenia z dôvodu navodenia stavu právnej neistoty, ktorý zavinil sám ţalobca súd uviedol, ţe v danej veci je absolútne irelevantné, či ţalobca zavinil alebo nezavinil ţe spoločnosť S., s. r. o nemohla plniť L. F. zo zmluvy o budúcej zmluve uzavretej medzi nimi. Nebolo ani preukázané, ţe by záväzok zanikol

§ 292ods.

5 Obchodného zákonníka 3 4 Obdo 51/2011 a ţe by si v zmysle tohto ustanovenia zaviazaná strana splnila svoju oznamovaciu povinnosť. Naopak ţalobca sa nikdy netajil tým, ţe jeho snahou bolo získať podiel v spoločnosti L. S. M. H.. Práve preto došlo k uzavretiu dvoch zmlúv o budúcej zmluve a to jednak medzi spoločnosťou S. a L. F., ktorá je manţelkou ţalobcu, tak predmetnej zmluvy, ktorá slúţila vlastne ako poistka a prostriedok k získaniu podielu v L. S. M. H. nepriamo, pretoţe spoločnosť S. mala podiel v spoločnosti L. S. M. H.. Ţalovaný namietal aj neprimeranú výšku zmluvnej pokuty, ktorá je v značnom nepomere k hodnote a významu zabezpečovanej povinnosti, tieţ uviedol, ţe nie je dôvodné aby zmluvnú pokutu poţadoval ţalobca od ţalovaného ak sa mohol prostredníctvom svojej manţelky domôcť zmluvnej pokuty od spoločnosti S., s. r. o. Súd uvedené tvrdenia povaţoval za nelogické Súbeţne existovali dve zmluvy a nie je rozhodujúce, ţe účastníkmi týchto zmlúv boli manţelia F.. Zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi riadne dojednaná. Došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, ktorá bola zabezpečená zmluvnou pokutou a preto sa ţalobca mal právo jej domáhať. Opodstatnenosť zmluvne dohodnutej výšky zmluvnej pokuty súd posudzoval z hľadiska, ţe v prípade ak by nedošlo k porušeniu zmluvnej povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o budúcej zmluve, ţalobca by vlastne nepriamo získal súčasne aj obchodný podiel spoločnosti L. S. M. H., pretoţe spoločnosť S., s. r. o. bola jedným zo spoločníkov spoločnosti L. S. M. H.. Logicky dojedaná výška zmluvnej pokuty sa odvíjala od hodnoty obchodného podielu spoločnosti L. S. M. H.. Ţalobca preukázal, ţe hodnota obchodného podielu uvedenej spoločnosti predstavovala 50 000 000 Sk, preto sa súdu zmluvná pokuta vo výške 6 000 000 Sk javila primeraná. Súd ďalej dospel k záveru, ţe ţalobcovi prislúchajú od splatnosti zmluvnej pokuty 13 % zákonné úroky z omeškania

§ 369ods.

1 Obchodného zákonníka, pretoţe ich výška dohodnutá v zmluve nebola. O trovách konania rozhodol súd

§ 142ods.

1 O. s. p. a úspešnému ţalobcovi priznal náhradu trov spojených so zaplatením súdneho poplatku 12 547 eur a trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 7 267,85 eur. Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. 13 Cob 398/2010 – 270 z

  1. 2011 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 2 385,80 eur na účet právneho zástupcu a súčasne vyslovil, ţe proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné. V odôvodnení uviedol, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto

§ 219ods.

2 O. s. p. rozsudok potvrdil. Na zvýraznenie vecnej správnosti rozhodnutia k jednotlivým odvolacím 4 4 Obdo 51/2011 dôvodom ţalovaného uviedol, ţe ţalobca uplatnil nárok na základe uzavretej zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu preto súd prvého stupňa správne nárok posúdil

Obchodného zákonníka. Uviedol, ţe z ustanovenia § 289 Obchodného zákonníka vyplýva záväzok jednej alebo obidvoch zmluvných strán uzavrieť budúcu zmluvu, a preto obrana ţalovaného, ţe zo zmluvy o budúcej zmluve vyplýva záväzok len pre ţalovaného nie je právne relevantná. Zhodne so záverom okresného súdu konštatoval, ţe predmet zmluvy o prevode obchodného podielu uvedený v zmluve o budúcej zmluve bol vyjadrený určitým spôsobom. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy je samostatným zmluvným typom, pre ktorý sa vyţadujú náleţitosti vyplývajúce z uvedeného § 289 ods. 1 Obchodného zákonníka a nevzťahujú sa na ňu náleţitosti zmluvy

§ 115Obchodného zákonníka.

Odvolací súd zdôraznil, ţe časový termín „okamţite vyzvať“ pouţitý zmluvnými stranami je nevyhnutné vykladať vo vzájomnej súvislosti s ohľadom k okolnostiam tej ktorej právnej veci. Za daného stavu dvoch uzavretých zmlúv o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu, v nich vyjadrených termínových údajov a s ohľadom na účel, ktorý chceli zmluvné strany dosiahnuť, tak podanie výzvy ţalobcom v okresným súdom ustálenej lehote 22 dní je lehotou, ktorú moţno kvalifikovať ako okamţitú. Dodal, ţe ţiadna právna norma neposkytuje kritéria pre časový údaj „okamţite“. Odvolací súd súhlasil s právnymi závermi súdu prvého stupňa v otázke súhlasu valného zhromaţdenia

§ 117ods.

1 Obchodného zákonníka na prevod časti obchodného podielu s tým, ţe jeho neudelenie neznamená nemoţnosť plnenia

§ 575ods.

1 Občianskeho zákonníka tak ako sa domáhal ţalovaný. Súhlasil aj s názorom prvostupňového súdu o dôsledkoch úkonu odstúpenia ţalobcu od zmluvy o prevode obchodného podielu. Stotoţnil sa aj s jeho záverom o dôvodnosti zaplatenia zmluvnej pokuty a úroku z omeškania. Pripustenie dovolania proti svojmu potvrdzujúcemu rozsudku odôvodnil tým, ţe v celom rozsahu ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, pretoţe sa týmto súdnym rozhodnutím jednotlivo riešili viaceré právne otázky, ktoré môţu mať dopad na obdobné súdne spory. V právnej teórii nie je do toho času ani riešená otázka okamţitej výzvy a aký časový údaj má zodpovedať terminologickému vyjadreniu „okamţite vyzvať“, nie sú ani vymedzené kritériá na základe čoho krajský súd v predmetnom súdnom rozhodnutí vyslovil, ţe je nevyhnutné vychádzať výslovne len s ohľadom k okolnostiam, za ktorých boli dojednávané zmluvné práva a povinnosti. Súčasne v predmetnom súdnom rozhodnutí bol hodnotený vzťah zmluvy o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu a ( budúcej ) zmluvy o prevode obchodného podielu, náleţitosti týchto právnych úkonov, náleţitosti určitosti pre zmluvu o budúcej zmluve o prevode obchodného podielu. 5 4 Obdo 51/2011 Proti rozsudku odvolacieho súdu podal ţalovaný dovolanie s poukazom na jeho prípustnosť

§ 238ods.

3 O. s. p. Dovolanie odôvodnil existenciou dôvodov

§ 241ods.

2 písm. c/ O. s. p. to znamená, ţe napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

jeho názoru záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy, a preto nesúhlasil s právnym názorom odvolacieho súdu o včasnosti výzvy ţalobcu. Dovolateľ zotrval na tvrdení, ţe zmluva o budúcej zmluve je absolútne neplatný právny úkonom

§ 37ods.

1 Občianskeho zákonníka, keďţe neobsahuje náleţitosti zmluvy o prevode obchodného podielu, najmä chýba presné určenie výšky obchodného podielu, ktorý má byť predmetom budúceho prevodu. V zmluve je neurčitosť a nejasnosť medzi výškou obchodného podielu, ktorý mal byť predmetom prevodu a výškou ktorú mal ţalobca tieţ ţalovaný po prevode nadobudnúť. Neurčitosť a nejasnosť bola spôsobená prvotným chýbajúcim presným určením výšky obchodného podielu, ktorý mal byť predmetom prevodu. Oporu vo vykonanom dokazovaní nemá tvrdenie súdu, ţe prevodcovia

zmluvy neprevádzali rovnakú časť podielu, pričom ţalovaný mal prevádzať 17,33% - ný obchodný podiel. Toto tvrdenie súdu je v rozpore so zmluvou. Predmetné nedostatky mohli byť konvalidované tým, ţe by ţalobca zaslal ţalovanému riadnu výzvu na uzavretie zmluvy o prevode obchodného podielu so všetkými podstatnými náleţitosťami

§ 115Obchodného zákonníka, čo sa nestalo.

Výzva adresovaná ţalovanému neobsahuje bliţšiu špecifikáciu obchodného podielu, ktorý mal byť predmetom prevodu, preto aj výzva na uzavretie zmluvy ako jednostranný právny úkon je neplatná pre neurčitosť. Na základe výzvy bez špecifikácie v spojení s neurčitosťami samotnej zmluvy nemohol ţalovaný pripraviť relevantný návrh zmluvy čo však nebola jeho povinnosť, lebo nebol oprávnený poţadovať od ţalobcu uzavretie zmluvy. Ţalovaný sa nemohol dostať do omeškania s plnením záväzkov

neplatnej zmluvy a ţalobcovi nevzniklo právo na zmluvnú pokutu. Ţalovaný tieţ tvrdil, ţe na rozdelení obchodného podielu bol potrebný súhlas valného zhromaţdenia

§ 117ods.

1 Obchodného zákonníka, s ktorým ţalovaný nikdy nedisponoval a nemohol svojvoľne rozdeliť svoj obchodný podiel a tento previesť na ţalobcu. Ţalovaný nemohol splniť záväzok

zmluvy pre nemoţnosť plnenia v zmysle § 5575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a tým jeho povinnosť zo zmluvy zanikla. Navrhol aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil a ţalobu v celom rozsahu zamietol. 6 4 Obdo 51/2011 Ţalobca vo vyjadrení k dovolaniu navrhol dovolanie zamietnuť z dôvodu, ţe je neopodstatnené a v celom rozsahu sa stotoţnil s názorom odvolacieho súdu v uvedenom rozhodnutí. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

§ 10aods.

1 O. s. p. po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( § 238 ods. 3 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu

§ 242ods.

1 O. s. p. a dospel k záveru, ţe rozsudok odvolacieho súdu je treba zrušiť.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu pokiaľ to zákon pripúšťa.

§ 238ods.

3 O. s. p. je dovolanie prípustné tieţ proti rozsudku odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa ak odvolací súd vyslovil vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Citovaným ustanovením zákon zveruje oprávnenie odvolaciemu súdu zaloţiť výrokom prípustnosť dovolania proti rozsudku v prípade, ak toto rozhodnutie je zásadného právneho významu. Úvahu súdu v tomto smere zákon ohraničuje rámcom posúdenia zásadnosti právneho významu rozhodnutia po právnej stránke a prípustnosť dovolania neznamená moţnosť vysloviť prípustnosť dovolania ľubovoľne. Procesná moţnosť odvolacieho súdu zaloţiť prípustnosť dovolania ani v tomto rámci nesmie viesť k prenášaniu ťaţiska rozhodovania odvolacieho súdu na súd dovolací. Odvolací súd sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami a svoj myšlienkový postup musí dostatočne odôvodniť aj s poukazom na všetky právne závery, ktoré zaujal v rámci rozhodovania. Ak v rámci vymedzenia dovolacej otázky odvolací súd nastolí viaceré právne otázky, ktorých riešenie

jeho názoru prichádza do úvahy, nemôţe odôvodniť pripustenie dovolania tak, ţe len všeobecne poukáţe na riešenie viacerých právnych otázok, ktoré môţu mať dopad na obdobné súdne spory. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré konkrétne právne otázky odvolací súd posudzoval a z hľadiska predmetu konania povaţoval za otázky zásadného právneho významu. Dostatočné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odvolací súd pripustil proti 7 4 Obdo 51/2011 rozsudku dovolanie má osobitný význam, pretoţe ak je dovolanie prípustné

§ 238ods.

3 O.s.p., dovolateľ je oprávnený napadnúť rozhodnutie odvolacieho súdu len z dôvodu, ţe spočíva na nesprávnom právnom posúdení a to len v konkrétne vymedzenej otázke, pre ktorú bolo dovolanie prípustné. V predmetnej veci odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia okrem jednej konkrétne vymedzenej otázky v súvislosti s výkladom pojmu „okamţitá výzva“ ktorú aj sám posúdil a ktorá

jeho názoru v právnej teórii nebola doposiaľ riešená, len všeobecne konštatoval, ţe v súdnom rozhodnutí boli riešené viaceré právne otázky, ktoré môţu mať dopad na obdobné spory. Poukázal na hodnotenie vzťahu zmluvy o budúcej zmluvy o prevode obchodného podielu a zmluvy o prevode obchodného podielu, náleţitostí týchto právnych úkonov, náleţitosti a určitosť zmluvy o budúcej zmluve vo svojom rozhodnutí bez toho, aby riadne, jasne a zrozumiteľne uviedol, z akého dôvodu a ktoré konkrétne právne otázky v súvislosti s posúdením vzťahu zmlúv a ich náleţitostí povaţoval za otázky zásadného právneho významu, a tým vymedzil rozsah prípustnosti dovolania v zmysle § 238 ods. 3 O. s. p. Odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v časti dôvodov a vymedzenia právnych otázok, pre ktoré pripustil dovolanie, je nezrozumiteľné a v dôsledku toho aj nepreskúmateľné.

§ 242ods.

1 O. s. p. dovolací súd je povinný prihliadnuť na inú vadu konania, ktorá ma za následok nesprávne rozhodnutie vo veci aj vtedy, ak by táto vada nebola uplatnená v dovolaní ako dovolací dôvod. V dôsledku nepreskúmateľnosti rozhodnutia v predmetnej veci je odvolacie konanie zaťaţené inou vadou § 241 ods. 2 písm. b/ O. s. p., a preto dovolací súd v zmysle § 243b ods. 1 O. s. p. zrušil rozsudok odvolacieho súdu a

§ 243bods.

2 O. s. p. mu vec vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na výskyt procesnej vady konania dovolací súd neposudzoval či napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p. ). V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách konania pôvodného aj dovolacieho konania ( § 243d ods. 1 O. s. p. ). P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. 8 4 Obdo 51/2011 V Bratislave 29. februára 2012 JUDr. Alena Priecelová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.