Najvyšší súd 4 Obo 157/2004 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu G. I. L., R., proti ţalovanému J. J., D. o zaplatenie 109 976,43 Eur (3 313 149,99 Sk), na odvolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 3.marca 2004, č. k. 32 Cb 92/1998-158, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa
- marca 2004, č. k. 32 Cb 92/1998-158 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa
- 2004, č. k. 32 Cb 92/1998-158 návrh ţalobcu zamietol. Ţalobcu zaviazal nahradiť ţalovanému trovy konania 164 599 Sk na účet jeho právneho zástupcu JUDr. V. M. do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalej ţalobcu zaviazal zaplatiť štátu na účet Krajského súdu v Banskej Bystrici 31 516,-- Sk ako doplatok na súdnom poplatku a 622,50 Sk ako náhradu trov znaleckého dokazovania do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe návrhom podaným na súd dňa
- 1998 si pôvodný ţalobca S. S., a. s.. Mestská pobočka L. uplatnil proti ţalovanému právo na zaplatenie 1 894 916,20 Sk s 29% úrokom z omeškania zo sumy 804 004,-- Sk od
- 1998 do zaplatenia a zo sumy 648 761,60 Sk od
- 1998 do zaplatenia. Ide o právo na plnenie z úverovej zmluvy č. 414-8126955-159-1 zo dňa
- 1994, pričom suma 804 004,-- Sk predstavuje zostatok nesplateného úveru, suma 648 761,10 Sk nezaplatené zmluvne dohodnuté úroky, suma 441 791,10 Sk nezaplatené úroky z omeškania a čiastka 360,-- Sk sadzobníkové poplatky. Pôvodný ţalobca podaním zo dňa
- 2001, doručeným súdu prvého stupňa dňa
- 2001, súdu oznámil, ţe zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
- 2000 postúpil 4 Obo 157/2004 2 pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu, podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka postupníkovi S. K., a. s., B. Vzhľadom k tomu, ţe na strane ţalobcu došlo na základe singulárnej sukcesie k právnemu nástupníctvu, súd prvého stupňa ďalej v konaní pokračoval s právnym nástupcom pôvodného ţalobcu, ktorým je S. K., a. s., B., bez toho, aby bolo o tom potrebné rozhodnúť samostatným uznesením. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, ţe S. S., a. s., v B., pobočka v L., ako právny predchodca ţalobcu, uzavrela dňa
- 1994 so ţalovaným úverovú zmluvu č. 414-8126955-159-1 podľa § 497 Občianskeho zákonníka. Predmetom a účelom úverovej zmluvy v zmysle jej článku I. bolo poskytnutie úveru na dlhodobý úver rozvojový - reúver v sume 1 317 450,-- Sk pri úrokovej sadzbe + 4% nad základnú sadzbu ročne s lehotou splatnosti do
- 2000, pričom úver mal byť poskytnutý a čerpaný do
- Z hľadiska uzavretej úverovej zmluvy zo dňa
- 1994, súd nezistil ţalovaným namietanú jej neplatnosť podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, pretoţe tento právny úkon svojím obsahom a účelom neodporuje zákonu, ani ho neobchádza a nie je moţné kvalifikovať ho ako taký, ktorý by sa priečil dobrým mravom. Podaním zo dňa
- 2002 ţalobca rozšíril svoj návrh na sumu 3 313 149,99 Sk, ktorá pozostáva z istiny 1 243 149,40 Sk, z úrokov vo výške 2 069 635,99 Sk a na poplatkoch 360,-- Sk. Súd túto zmenu návrhu pripustil uznesením na pojednávaní konanom dňa
- 2002, a to v súlade s ust. § 95 ods. 1 O. s. p. Ţalobca v prílohe podania zo dňa
- 2002, predloţil súdu doklad, preukazujúci čerpanie finančných prostriedkov ţalovaným (č.
- 103 spisu), ktorý mal byť podpísaný ţalovaným. Jedná sa o doklad zo dňa
- Vzhľadom k tomu, ţe ţalovaný na pojednávaní konanom dňa
- 2002 poprel, ţe by bol predmetný doklad podpísal, súd uznesením zo dňa
- 2003 ustanovil vo veci znalkyňu z odboru písmoznalectvo – ručné písmo PhDr. R. J., za účelom posúdenia, či podpis na origináli dokladu o čerpaní úveru v sume 1 317 449,40 Sk zo dňa
- 1994 je pravým podpisom ţalovaného. Zo záverov znaleckého dokazovania vyplynulo, ţe podpis na predmetnom doklade nie je vlastnoručným podpisom ţalovaného J. J., ale tento podpis bol graficky stvárnený z voľnej ruky iným pisateľom. Účastníci konania závery znaleckého dokazovania nespochybnili. Tým mal súd prvého stupňa preukázané, ţe ţalovaný úver vo výške uvedenej v úverovej zmluve nečerpal. Ţalobca v podaní zo dňa
- 2004 zotrval na podanom návrhu. Poukázal na pôvodný úverový vzťah medzi S., a. s. a bratom ţalovaného Z. J., s ktorým bola dňa
- 1992 uzatvorená úverová zmluva č. 78-60551-5, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 1 000 000,-- Sk, ktorý však riadne a včas nesplácal. Ďalej ţalobca uviedol, ţe do podania ţaloby ţalovaný uhradil 4 Obo 157/2004 3 na plnenie svojho záväzku 430 632,70 Sk, čo sa podľa ust. § 323 ods. 2 v spojení s ust. § 407 Obchodného zákonníka povaţuje za uznanie záväzku. Súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 497 Obchodného zákonníka zdôraznil, ţe úverová zmluva č. 414-8126955-159-1 zo dňa
- 1994 bola veriteľom naplnená poskytnutím reúveru ţalovanému a Obchodný zákonník nepozná inštitút reúveru, pričom zo samotného významu tohto pojmu moţno dôvodiť, ţe by sa malo jednať o obnovenie úveru poskytnutého pôvodnému dlţníkovi a nie inej osobe, v danom prípade ţalovanému. Súd poukázal na to, ţe pokiaľ by chcel veriteľ vyvolať povinnosť ţalovaného plniť za niekoho iného, k takémuto záväzku ţalovaného by mohlo dôjsť prevzatím dlhu podľa ust. § 531 Občianskeho zákonníka. Existenciu zmluvy o prevzatí dlhu ţalovaným za svojho brata Z. J. súd v konaní nezistil. Vzhľadom k tomu, ţe veriteľ neposkytol úver 1 317 449,40 Sk v prospech ţalovaného, tomuto nevznikla povinnosť na zaplatenie ţalovanej sumy, preto súd podaný návrh zamietol. Z tohto dôvodu nepovaţoval za potrebné vykonať dokazovanie výsluchom svedkov, navrhnutých ţalobcom na okolnosti procesu uzatvárania úverovej zmluvy so ţalovaným, pretoţe by nemali vplyv na právny záver súdu v tejto veci. Výrok o trovách konania sa zakladá podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie ţalobca s poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/ a f/ O. s. p. Ţalobca má za to, ţe súd prvého stupňa sa pri hodnotení dôkazov dôsledne neriadil ust. § 132 O. s. p., nakoľko z vykonaných dôkazov je zrejmé, ţe k poskytnutiu prostriedkov zo strany hmotnoprávneho predchodcu ţalobcu na úverový účet ţalovaného skutočne došlo, a to na základe úverovej zmluvy. Súd pritom vychádzal zo skutkového zistenia, ţe úverová zmluva bola medzi účastníkmi uzavretá platne, s čím sa ţalobca stotoţňuje. S poukazom na ţiadosť o poskytnutie reúveru, ţalobca súhlasí s názorom súdu prvého stupňa, ţe pojem „reúver“ nie je zákonom definovaný, avšak nestotoţňuje sa s názorom súdu, ţe v prípade „reúveru“ sa vţdy striktne musí jednať o obnovenie úveru pôvodným dlţníkom. Podľa odvolateľa ţiadne zo zákonných ustanovení nebráni tomu, aby bol úver poskytnutý na splnenie dlhu, a to nielen toho komu sa úver poskytuje, ale prípadne aj tretej osoby, ktorý vznikol poskytnutím iného predchádzajúceho úveru, pričom nie je ani rozhodujúce, či tento predchádzajúci úver poskytol terajší poskytovateľ úveru alebo niekto iný. Odvolateľ zdôraznil, ţe pri riešení záväzku z pôvodnej úverovej zmluvy mali zainteresované strany viacero moţností, preto záviselo výlučne na ich slobodnom rozhodnutí akou formou pristúpia k usporiadaniu svojich vzájomných vzťahov. Hodnotenie postupu zvoleného riešenia, pre ktorý sa zainteresované strany rozhodli, podľa názoru ţalobcu 4 Obo 157/2004 4 neprináleţí súdu, a preto je aj jeho zdôvodnenie v tomto smere právne irelevantné. V danom prípade nemohlo dôjsť k reálnemu (hotovostnému) vyplateniu ďalších finančných prostriedkov ţalovanému v zmysle uzavretej úverovej zmluvy č. 414-8126955-1, ale len k ich odúčtovaniu z otvoreného úverového účtu ţalovaného, z ktorého boli odúčtované na úhradu pôvodného záväzku z úverovej zmluvy č. 78-60551-
- Tým zanikol pôvodný záväzok zo zmluvy č. 78-60551-5 Z. J. splatením a ţalovanému vznikol nový úväzok zo zmluvy č. 414-8126955-
- Na tejto skutočnosti nič nemení ani výsledok znaleckého dokazovania, podľa ktorého podpis „J. J.“ uvedený na doklade o čerpaní úveru zo dňa
- 1994 nie je podpisom ţalovaného, nakoľko tento záver nijako nepreukazuje, ţe hmotnoprávny predchodca ţalobcu neposkytol ţalovanému podľa úverovej zmluvy č. 414-8126955-1 zo dňa
- 1994 ţiadne finančné prostriedky. Týmto postupom podľa odvolateľa súd prvého stupňa vyhodnotil vykonané dôkazy v rozpore s ust. § 132 O. s. p. Odvolateľ ďalej uviedol, ţe ţalobca v konaní navrhol vykonať aj ďalšie dôkazy, a to výpismi z pôvodného úverového účtu Z. J. a výpoveďami svedkov Ing. Š. T. a Ing. Z., pracovníkmi Mestskej pobočky S., a. s. v L. Dokazovaním ohľadom formy ţiadosti poskytnutia finančných prostriedkov sa súd vôbec nezaoberal a navrhnuté dôkazy odmietol vykonať s odôvodnením, ţe by nemali vplyv na právny záver v tejto veci. Podľa odvolateľa súd prvého stupňa vo vyhotovení rozhodnutia bez dostatočného objasnenia vyvodil záver, ţe ţalovaný úver nečerpal, z ktorého dôvodu je rozhodnutie nejednoznačné. Odôvodneniu ţalobca vytkol aj tú skutočnosť, ţe sa v ňom súd prvého stupňa vôbec nezaoberal námietkou ţalobcu, ţe ţalovaný uznal svoj záväzok formou platenia úrokov, čo zakladá v zmysle ust. § 323 Obchodného zákonníka právnu domnienku existencie záväzku, a ţe k spochybňovaniu svojho záväzku pristúpil ţalovaný aţ po podaní ţaloby na súd. V súvislosti s poskytnutím úveru formou odúčtovania finančných prostriedkov z úverového účtu ţalovaného za účelom uhradenia predchádzajúceho úveru tretej osoby, poukázal odvolateľ na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Obdo V 47/
- Vzhľadom na uvedené, odvolateľ je toho názoru, ţe súd prvého stupňa dostatočne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané a vyplynuli z dokazovania a prednesov účastníkov, s prihliadnutím na čo nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie a dospel k nesprávnym skutkovým záverom, v dôsledku čoho pri otázke posúdenia poskytnutia plnenia podľa uzavretej úverovej zmluvy, sa súd dopustil nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci. Konanie je podľa odvolateľa zároveň postihnuté aj inou vadou, nakoľko vychádza z neúplného zisteného skutkového stavu, pričom súd nevykonal dôkazy navrhnuté navrhovateľom, čo malo za následok nesprávne rozhodnutie 4 Obo 157/2004 5 vo veci. Odvolateľ namietol aj výšku priznaných trov právneho zastúpenia, nakoľko v písomnom vyhotovení rozhodnutia vypadla časť textu, ktorá skutočnosť je podľa odvolateľa dôvodom na zrušenie výroku o náhrade trov konania pre jeho nepreskúmateľnosť podľa ust. § 221 ods. 1 písm. c/ O. s. p. Vzhľadom na uvedené, odvolateľ navrhuje napadnuté rozhodnutie zmeniť a návrhu vyhovieť v plnom rozsahu, alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalobca sa k podanému odvolaniu nevyjadril. Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal odvolanie ţalovaného podľa ust. § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p., bez nariadenia pojednávania a v medziach dôvodov odvolania a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu je dôvodné. Predmetom konania je právo ţalobcu voči ţalovanému na zaplatenie spornej čiastky 109 976,43 Eur z titulu nesplateného úveru. Z obsahu spisu sa zisťuje, ţe právny predchodca ţalobcu S. S., a. s., B., uzavrela dňa
- 1994 so ţalovaným úverovú zmluvu č.414-8126955-159-1, ktorou sa zaviazala poskytnúť ţalovanému úver na dlhod. úver rozvojový-reúver vo výške 1 317 450,-- Sk pri úrokovej sadzbe 4% nad základnú sadzbu. Ţalovaný sa zaviazal úver pouţívať na dohodnutý účel a úver splatiť v stanovenej sume s dohodnutou úrokovou sadzbou a v lehote splatnosti
- Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom ţalobu zamietol, pričom vychádzal zo skutočnosti, ţe ţalobca neposkytol peňaţné prostriedky v prospech ţalovaného. Mal za to, ţe Obchodný zákonník inštitút reúveru nepozná, z ktorého samotného významu tohto pojmu moţno dovodiť, ţe ide o obnovenie úveru poskytnutého pôvodnému dlţníkovi a nie inej osobe, teda v danom prípade ţalovanému. Pokiaľ ţalobca chcel vyvolať povinnosť ţalovaného plniť za niekoho iného, mohlo k takémuto záväzku dôjsť len prevzatím dlhu, ktorá skutočnosť nenastala. Na základe uvedeného dospel k záveru, ţe ţalovanému nevznikla povinnosť na zaplatenie ţalovanej sumy, pretoţe ţalobca úver neposkytol v prospech ţalovaného. 4 Obo 157/2004 6 Uvedený záver súdu prvého stupňa je nesprávny a nemá oporu v právnom predpise. Najvyšší súd Slovenskej republiky uţ vo svojom rozhodnutí č. k. Obdo V 47/2001 judikoval, ţe ust. § 497 Obch. zák., ani ďalšie ustanovenia o úverovej zmluve bliţšie neupravujú spôsob, akým sa majú peňaţné prostriedky dlţníkovi poskytnúť a ponechávajú v tomto účastníkom úplnú zmluvnú voľnosť. Výraz poskytnutie v prospech dlţníka nevyţaduje pre naplnenie úverového vzťahu priame plnenie dlţníkovi v hotovosti alebo bezhotovostné plnenie na jeho účet v peňaţnom ústave. Plnenie v prospech dlţníka môţe mať aj formu plnenia záväzkov dlţníka priamo jeho veriteľovi v hotovosti alebo na jeho účet v peňaţnom ústave. Ak úver poskytuje peňaţný ústav, nič nevylučuje, aby to bol účet v ňom vedený. Rovnako ţiadne z ustanovení zákona, ktoré upravuje úverovú zmluvu, ničím neobmedzuje účel, na ktorý by bolo moţné úver poskytnúť. Ţiadne zákonné ustanovenie nebráni tomu, aby bol úver poskytnutý na splnenie dlhu toho, komu sa poskytuje alebo tretej osoby, ktorý vznikol poskytnutím iného, predchádzajúceho úveru. Vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia, s ktorým sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotoţňuje aj v tomto konaní, moţno uzavrieť, ţe súd prvého stupňa nesprávne konštatoval, ţe záväzok ţalovaného mohol byť zaloţený len pristúpením k dlhu tretej osoby a ţe úver nebol poskytnutý v prospech ţalovaného. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe ţalovaný dňa
- 1994 poţiadal právneho predchodcu ţalobcu o poskytnutie reúveru (pôvodný úver poskytnutý Z. J.), za ktorým účelom uzavrel s právnym predchodcom ţalobcu aj predmetnú úverovú zmluvu. Pokiaľ poskytnutý úver bol pouţitý v súlade so zmluvou bezhotovostnou formou na splatenie dlhu tretej osoby, došlo v takom prípade i k naplneniu predmetnej úverovej zmluvy, a teda aj k poskytnutiu peňaţných prostriedkov v prospech ţalovaného. K otázke pristúpenia k dlhu sa ţiada tieţ uviesť, ţe súd prvého stupňa opomenul, ţe dlţník v zmysle § 331 a nasl. Obch. zák. môţe svoj dlh splniť aj prostredníctvom tretej osoby, 4 Obo 157/2004 7 ktorá za tým účelom môţe uzavrieť úverovú zmluvu, z ktorej je voči svojmu veriteľovi zaviazaná. Keďţe súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, pre ktorý dôvod nedostatočne zistil skutkový stav, Najvyšší súd Slovenskej republiky preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a ods. 2 O. s. p. zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie. Pretoţe v predmetnom odvolacom konaní Najvyšší súd Slovenskej republiky pokračoval po skončení konkurzu vyhláseného na majetok ţalovaného, v ktorom pohľadávka ţalobcu bola zistená, bude sa súd prvého stupňa v ďalšom konaní zaoberať aj otázkou prípadného uspokojenia dlhu v konkurznom konaní. Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:
- P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. V Bratislave
- marca 2012 JUDr. Beata Miničová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová