2 Občianskeho zákonníka a trovách konania
1 O. s. p. Krajský súd v Bratislave na odvolanie odporcu ( v poradí druhým ) uznesením z
s. p. ( na základe plnej moci z
1 O. s. p. v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O. s. p. . Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal dovolanie navrhovateľ. Navrhol rozhodnutie odvolacieho súdu zmeniť a rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Namietal nesprávne právne posúdenie veci ( § 241 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) a odňatie mu možnosti konať pre súdom postupom odvolacieho súdu ( § 237 písm. f/ O. s. p. ) tým, že nesprávne 7Cdo 17/2010 3 posúdil obsah plnej moci z 22. 8. 2006. Z jej obsahu jednoznačne vyplýva, že splnomocnil svoju matku len na to , aby v jeho zastúpení uzavrela dohodu o poskytovaní právnej pomoci
1 zákona č. 327/2005 Z. z. v platnom znení a z dohody o plnomocenstve na zastupovanie v konaní pred súdom s určeným advokátom ( JUDr. M. W. ) ani najextenzívnejším výkladom nemožno vyvodiť, že má ísť o prípad obecného zastúpenia
1 O. s. p. V prípade plnej moci z
1 Občianskeho zákonníka a nie o prípad procesného zastúpenia
O. s. p. Z toho potom vyplýva, že advokát JUDr. M. W. ho zastupoval na základe procesnej plnej moci z 23. 8. 2006 udelenej mu v jeho zastúpení A.M.
p. v nadväznosti na § 12 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z. Keďže už prvý úkon v konaní bol urobený jeho zástupcom s platnou plnou mocou, nebolo potrebné odstraňovať( neexistujúce ) vady konania ( výzva odvolacieho súdu z 1. 12. 2009 ). Odporca navrhol dovolanie zamietnuť, pretože (
jeho názoru) je rozhodnutie odvolacieho súdu vecne správne. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ), zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) , bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( § 243a ods. 1 O. s. p.) skúmal najskôr to, či dovolanie navrhovateľa smeruje proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa ( § 236 ods. 1 O. s. p.). V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle § 239 O. s. p. platí, že dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu ( § 239 ods. 1 písm. a/ O. s. p. ), ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev ( § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p. ) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania
1 písm. c/ ( § 239 ods. 1 písm. b/ O. s. p. ).
2 O. s. p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej 7Cdo 17/2010 4 stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní ( neuznaní ) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné ( nevykonateľné ) na území Slovenskej republiky. Keďže v prípade navrhovateľom napadnutého uznesenia ide o také uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O. s. p., nemožno prípustnosť tohto dovolania vyvodiť z uvedených ustanovení § 239 O. s. p. S prihliadnutím na ustanovenie § 241 ods. 2 O. s. p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( či už to účastník namieta alebo nie ) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania
p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
p.. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu ( rozsudku či uzneseniu ), ak konanie, v ktorom bolo vydané , je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia ( ide o nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom ). Existenciu vád uvedených v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O. s. p. dovolateľ nenamietal a nezistil ich ani dovolací súd. So zreteľom na navrhovateľom tvrdený dôvod prípustnosti dovolania sa Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne zameral na otázku opodstatnenosti jeho tvrdenia, že v prejednávanej veci mu súdom bola odňatá možnosť konať pred ním ( § 237 písm. f/ O. s. p. ). Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup, ktorým súd účastníkovi konania znemožnil realizáciu tých jeho procesných práv , ktoré mu právna úprava priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnej podmienke prípustnosti dovolania sú vlastné tri pojmové znaky: 1/ odňatie možnosti konať pred súdom, 2/ to, že k odňatiu došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ možnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon bližšie 7Cdo 17/2010 5 v žiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatia možnosti konať pred súdom nešpecifikuje, vo všeobecnosti treba ním rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných Občianskym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/ O. s. p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom , prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. O taký prípad v prejednávanej veci ide z dôvodu, že odvolací súd zastavil konanie, hoci na také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky ( § 104 ods. 2 O. s. p. ). Nesprávne totiž dospel k záveru o nedostatku plnomocenstva udeleného navrhovateľom advokátovi na jeho zastupovanie v konaní .
p. účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie
V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu , to neplatí, ak ide o zastúpenie
.
1 O. s. p. ako zástupcu si účastník môže vždy zvoliť advokáta. Plnomocensvo udelené advokátovi nemožno obmedziť.
1 O. s. p. účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony . Tento zástupca môže konať jedine osobne.
1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ za tým účelom udelí plnomocenstvo, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Odvolací súd k záveru o nedostatku plnomocenstva udeleného navrhovateľom advokátovi na jeho zastupovanie v konaní dospel z dôvodu, že navrhovateľ ( v čase prinavrátenia mu spôsobilosti na právne úkony ) splnomocnil na zastupovanie v konaní svoju matku ( A.M. ), ktorá ako fyzická osoba , mohla konať len osobne, a nemohla teda následne splnomocniť na zastupovanie navrhovateľa advokáta ( JUDr. M. W.). Z obsahu spisu vyplýva, že plnou mocou z
O. s. p., ( v danom prípade plná moc z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.