e/ zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky v znení neskorších predpisov v zmysle § 117 č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) v spojenom konaní o dodatočnom povolení stavby s kolaudačným konaním
1 písm. b/ v spojení s § 88a stavebného zákona vydal
4, § 82 stavebného zákona dodatočné povolenie a tieţ povolil uţívanie stavby pod označením „Dvojgaráţ“ pre stavebníkov M. G. a M. G., ktorá bola zrealizovaná na parcele (ďalej len parc.) č. X., oplotenie bolo zrealizované na parc. X. a technické rozvody na parc. č. X. a X. v katastrálnom území P. – ul. L., P. Súčasťou výroku rozhodnutia je opis zrealizovanej stavby, podmienky pre uţívanie stavby
2 stavebného zákona a § 20 vyhlášky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len vyhláška č. 453/2000 Z.z.), tieţ zistené drobné nedostatky, ktoré musia byť odstránené do 3Sţp/4/2012 2 konca stanovenej lehoty. Rovnako sú vo výroku prvostupňového rozhodnutia uvedené vznesené námietky ţalobcov, resp. nesúhlas s dodatočným povolením stavby „Dvojgaráţ na ul. L.“ s uvedením, ţe námietky sa zamietajú. Krajský súd rozsudok odôvodnil tým, ţe správne orgány, ako aj stavebníci doloţili všetky potrebné doklady, z ktorých bolo zrejmé, ţe stavba stavebníkov, spočívajúca v stavebných úpravách dvojgaráţe neodporuje stavebnému zákonu a nie je v rozpore s verejným záujmom chráneným zákonom, čoho dôkazom boli aj vyjadrenia dotknutých orgánov k dodatočnému povoleniu, teda s územným plánom zóny, a ţe stavba je v súlade s ustanoveniami stavebného zákona. Boli splnené zákonné podmienky pre postup v zmysle ustanovenia § 88s stavebného zákona pre dodatočné povolenie stavby – stavebným úpravám strechy a zastrešeniu dvojgaráţe sedlovou strechou. Po zistení, ţe na juţnom priečelí garáţe nie je ukončené oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny – pôvodného juţného obvodového múra, ktorý nebol asanovaný, stavebný úrad uloţil stavebníkovi na odstránenie tohto nedostatku lehotu do 04/2011. Napadnuté rozhodnutie nevybočuje z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ale zabezpečuje súlad stavby postavenej v rozpore s pôvodne vydaným stavebným povolením a so zákonom. V súvislosti s namietaným porušením kolaudačného konania prvostupňový súd nezistil, v čom ţalobcovia povaţujú rozhodnutie v tejto časti za nezákonné. Prvostupňový súd nezistil, ţe by stavebné úrady svojvoľne zvýhodňovali stavebníkov na úkor ţalobcov a postupovali v rozpore s právnymi predpismi. Prvostupňový súd nezistil nezákonný postup ţalovaného ani prvostupňového správneho orgánu, ktorý by sa dotkol oprávnených práv ţalobcov. Počas konania bola splnená aj podmienka uvedená v rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu a to uloţené odstránenie nedostatkov stavby a neasanovaný pôvodný múr bol uţ oplechovaný. Ostatné námietky uvedené v ţalobe neboli uplatnené v určenej lehote v prvostupňovom správnom konaní, preto sa na ne v odvolacom konaní nemohlo prihliadať a teda nemôţu byť ani predmetom preskúmania pred súdom. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 250k ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), zásadou úspechu v konaní. II. Proti rozsudku krajského súdu podali včas odvolanie ţalobcovia 1/, 2/ a navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/42/2011-102 zo dňa 08.11.2011 zmenil a rozhodnutie ţalovaného č. 2011-28/402-2/SP-KAM zo dňa 22.02.2011, ako aj prvostupňové rozhodnutie Mesta Prešov č. B/2009/20105-Mk zo dňa 22.11.2010 zrušil a vec vrátil na nové konanie. V dôvodoch uviedli, ţe odôvodnenie rozsudku je nezrozumiteľné a prvostupňový súd sa nevysporiadal s tým, z akého dôvodu ex offo pribral do konania ţalovaných 2/ aţ 6/, keď so svojím rozhodnutím oboznámil ţalobcov aţ na pojednávaní dňa 08.11.2011, dokonca pribral do konania i MUDr. Ţ. K. ako ţalovanú 4/, s týmto rozhodnutím ju neoboznámil a konal v jej neprítomnosti. Z konania súdu z ničoho nevyplýva súhlas ţalovaných 2/ aţ 6/ s tým, aby boli pribraní za účastníkov konania na strane ţalovaných. Prvostupňový súd tak konal v rozpore s ustanovením § 92, § 94 O.s.p., ako aj § 250 O.s.p., keď o tomto nevydal osobitné písomné uznesenie, a tak odňal ţalobcom moţnosť riadne konať pred súdom a boli tým tieţ porušené základné procesné princípy upravené v ustanoveniach O.s.p., najmä § 1, § 2, § 3 O.s.p.
názoru ţalobcov súd v tomto konaní zakonzervoval protiprávny stav evidentne ohrozujúci majetok ţalobcov a konkludentne schválil postup R. D. (splnomocneného zástupcu M. a M. G.), ktorý na pojednávaní dňa 08.11.2011 vyhlásil, ţe chce zbúrať svoj starý múr, ktorý je na jeho pozemku, ktorý je však 3Sţp/4/2012 3 zároveň aj súčasťou garáţe ţalobcov. Takto nebol odstránený protiprávny stav a bolo schválené protiprávne konanie stavebníka. Prvostupňový súd pribratím do konania ţalovaných 2/ aţ 6/ pripustil, aby toto konanie malo sporový charakter, keď pri svojom rozhodovaní zobral do úvahy výpovede ţalovaných 2/ aţ 6/, okrem ţalovanej 4/, ktorá nebola prítomná na pojednávaní, keď títo mohli v konaní vystupovať len ako svedkovia. Uvedeným konaním prvostupňový súd porušil princíp rovnosti zbraní, pričom pribraní účastníci konania na strane ţalovaného neboli účastníkmi správneho konania (odvolacieho konania) pri rozhodovaní o odvolaní ţalobcov 1/, 2/ u ţalovaného. Takýmto postupom bolo porušené aj ústavné právo ţalobcov, právny zástupca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 26/94 z 10.05.1994. Ţalobcovia tieţ nesúhlasia s odôvodnením, ţe na námietky, ktoré neboli uplatnené v určenej lehote v prvostupňovom konaní, nemoţno prihliadať v odvolacom konaní, a teda nemôţu byť ani predmetom preskúmavania pred súdom. Ţalobcovia uviedli, ţe v čase prvostupňového konania ani nebolo moţné zistiť stavebnú a technickú závadnosť konania, keď správny orgán dodatočne povolil nezákonnú stavbu strechy, ktorú aj skolaudoval. Zamákanie garáţe ţalobcov nastalo aţ po dlhšom časovom odstupe, keď sa ukázalo, ţe vinou nesprávne osadenej strechy, došlo k postupnému absorbovaniu zráţkovej vody a následne k zamákaniu priliehajúcej steny a strechy garáţe ţalobcov. Nakoľko ţalobca 1/ ani jeho právny zástupca nemajú vzdelanie zodpovedajúce profesii stavbára, títo v čase prvostupňového konania ani nemohli predvídať, ţe dodatočne schválená sedlová strecha (pôvodne bola schválená pultová strecha neprevyšujúca strechu garáţe ţalobcov, ani strechu MUDr. Ţ. K.) nie je osadená správne, teda nezakrýva ani pôvodný múr pôvodnej garáţe. Preto v súlade so základnými princípmi Občianskeho súdneho poriadku, toto neskoršie zistenie zo strany ţalobcov 1/, 2/, mal prvostupňový súd vyhodnotiť a zaoberať sa ním. R. D. na pojednávaní dňa 08.11.2011 uviedol, ţe mal vedomosť o pôvodnom múre a o jeho nevyhnutnosti ho ponechať, napriek tomu správne orgány toto vo svojich rozhodnutiach neriešili. Medzi múrom starej garáţe a novou garáţou je ešte voľný priestor v šírke 0,40 m.
názoru ţalobcov je súdom posudzovaný administratívny spis neúplný, na čo poukazoval právny zástupca ţalobcov uţ na pojednávaní, avšak táto námietka nebola zaprotokolovaná do zápisnice. Týmto bol porušený § 250j ods. 2 O.s.p., čo potvrdzujú aj následné podania ţalobcov zo dňa 29.03.2011 – Doplnenie dôkazov v konaní 1S/42/2011 a podanie zo dňa 11.04.2011 – Doplnenie dôkazov v konaní 1S/42/2011 - ţiadosť o urýchlené konanie. Ţalobcovia tieţ namietajú nesprávne posúdenie písomného plnomocenstva, vystaveného stavebníkmi pre R. D., keďţe z obsahu plnomocenstva nevyplýva, aby tento bol konkrétne splnomocnený na konkrétne stavebné konanie, vrátane zastupovania stavebníka v tomto konaní, ktorý bol pribratý do konania súdom ako ţalovaný 2/ (M. G.). Prvostupňový súd neposudzoval obsah tohto plnomocenstva, ale len to, či toto plnomocenstvo bolo vystavené oprávnenou osobou. Ako splnomocnení zástupcovia M. G. sú uvedené dve osoby, a to R. D. a E. D., čo je v rozpore s § 24 O.s.p. Prvostupňový súd porušil tieţ ustanovenia § 24, § 28 O.s.p. V zmysle toho neboli splnené podmienky
O.s.p. a potom súd ani nemal právomoc konať vo veci. Na záver ţalobcovia uviedli, ţe pokiaľ súd z vlastnej iniciatívy pribral do konania za účastníkov ţalovaných 2/ aţ 6/, čím vďaka ich výpovediam sa sila dôkazov presunula v neprospech ţalobcov, tak mal súd komplexne vyhodnotiť nielen administratívny spis 3Sţp/4/2012 4 ţalovaného správneho orgánu, ale všetky dôkazy, ktoré boli dané do súdneho spisu, vrátane dôkazov z 29.03.2011 a 11.04.2011 v súlade so základnými princípmi Občianskeho súdneho poriadku. Týmto neodôvodneným postupom získali ţalovaní 2/ aţ 6/ právnu ochranu, lebo nemali zákonnú povinnosť vypovedať pravdu s trestnoprávnou zodpovednosťou. Pokiaľ by ich súd prizval ako svedkov, tak v tomto prípade by museli vypovedať pravdu, lebo inak by boli trestnoprávne zodpovední za spáchanie trestného činu krivej svedeckej výpovede. Ţalobcovia povaţujú takýto selektívny prístup zo strany prvostupňového súdu za neprípustný, keď súd akceptoval neúplný spis ţalovaného správneho orgánu, vrátane písomného stanoviska jeho právneho zástupcu, akceptoval nedôveryhodné výpovede R. D., Ing. I. a A. I. a nebral do úvahy konkrétne dôvody uvedené v ţalobe ţalobcov a priloţenú fotodokumentáciu, ktorá potvrdzuje, ţe ţalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu je nezákonné. Prvostupňový súd si mal prizvať do konania súdneho znalca, ktorý by objektívnym spôsobom zistil, či má napadnuté rozhodnutie ţalovaného príčinnú súvislosť s poškodzovaním garáţe ţalobcov. V doplnení odvolania, ktoré bolo krajskému súdu doručené dňa 13.12.2011, ţalobcovia 1/, 2/ uviedli, ţe prvostupňový súd sa nevysporiadal s dôvodmi, ktoré uviedli vo svojej ţalobe zo dňa 23.03.2011, konkrétne: porušenie § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok); porušenie kolaudačného rozhodnutia; absencia verejného záujmu na vydaní dodatočného stavebného povolenia, resp. kolaudačného rozhodnutia. Táto absencia vyplýva z toho, ţe zákon ani štát nemôţe mať záujem na tom, aby dodatočne legalizoval nepovolené stavby. Správne orgány oboch stupňov nevykonali odbornú kontrolu, či takto vybudovaná stavba spĺňa všetky stavebné predpisy, či je v súlade s platnými STN normami. Pokiaľ by stavebný úrad vykonal dôkladnú stavebno-technickú ohliadku, tak by musel zistiť stavebné nedostatky uvádzané v ţalobe zo dňa 23.03.2011 a pre tieto zákonné prekáţky by nemohol vydať dodatočné stavebné povolenie ani kolaudačné rozhodnutie.
obsahu administratívneho spisu, formálno-právny postup stavebného úradu zodpovedá zákonu, avšak reálne tento administratívny stav nezodpovedá aktuálnemu stavebno-technickému stavu dvojgaráţe, ktorá evidentne poškodzuje majetok ţalobcov. Stavebník mohol vybudovať pultovú strechu
pôvodného povolenia, terajšia strecha zvýšila výšku garáţe na viac ako 4 m, teda namiesto ľahkej pultovej strechy má ťaţkú sedlovú strechu a toto je hlavnou príčinou terajšieho závadného stavu. Ţalovaný si napriek nevhodnému stavebno-technickému stavu neoveril skutočný stav na mieste samom, ale len posúdil obsah administratívneho spisu, ktorý nezodpovedá realite. Aj dodatočné oplechovanie na eliminovanie zatekania, ktoré vykonal brat ţalobcu 1/ taktieţ nie je dostatočné a nevylučuje to ďalšie zamákanie garáţe ţalobcov. Dňa 19.01.2012 právny zástupca ţalobcov zaslal prvostupňovému súdu oznámenie, ţe následkom snehových zráţok dochádza opätovne k masívnemu zamákaniu garáţe ţalobcov, keď topiaci sa sneh zo strechy dvojgaráţe ţalovaného 5/, ako aj z múru pôvodnej garáţe Š. W., ktorý ţalovaným 5/ nebol úplne asanovaný, presakuje do garáţe ţalobcov. Tomuto stavu nezabránilo ani dodatočné oplechovanie predmetného múru. III. 3Sţp/4/2012 5 Ţalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 09.02.2012 uviedol, ţe sa stotoţňuje s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/42/2011-102 zo dňa 08.11.2011, ktorý povaţuje za vecne správny. K pribratiu účastníkov na strane ţalovaného v II. aţ v VI. rade uviedol, ţe prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom, pokiaľ uznesením aj bez návrhu pribral do konania M. G., M. G., MUDr. Ţ. K., Ing. I. I. a A. I.. Vzhľadom k ich účasti v predchádzajúcom stavebnom konaní by totiţ ich práva a povinnosti mohli byť zrušením napadnutého rozhodnutia ţalovaného dotknuté.
názoru ţalovaného nie je proti uzneseniu o pribratí ďalších účastníkov do konania odvolanie ţalobcov prípustné. Ustanovenie § 94 ods. 2 O.s.p. je potrebné v takomto prípade aplikovať primerane. Pre konajúci súd je rozhodujúci skutkový stav existujúci v čase vydania napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.) zistený z administratívneho spisu, preto je námietka právneho zástupcu ţalobcov týkajúca sa výsluchu ďalších účastníkov konania nedôvodná. K námietke ţalobcov týkajúcej sa aplikácie koncentračnej zásady v stavebnom konaní ţalovaný uviedol, ţe pri uplatňovaní námietok v stavebnom konaní, ktoré sa primerane aplikuje i na konanie o dodatočnom povolení stavby sa posudzujú výlučne potenciálne účinky stavby, teda tie, ktorých existenciu moţno v prípade budúcej realizácie spoľahlivo predpokladať. Ţalovaný však podotkol, ţe tvrdenie ţalobcov o tom, ţe zatekanie ich stavby je dôsledkom nesprávnej konštrukcie dodatočne povolenej stavby, nie je pravdivé. Poukázal pritom na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Príčinou zatekania nie je nedostatočné odvádzanie zráţkových vôd zo stavby stavebníkov. Avšak v rámci predchádzania vzniku škôd bolo stavebníkovi nariadené oplechovanie vrchnej časti zostatku starej steny pri juţnom priečelí garáţe. K námietke neúplnosti spisov ţalovaný uviedol, ţe z obsahu odvolania nie je moţné zistiť, ktorá časť administratívneho spisu chýba, preto povaţuje uvedenú námietku za nedôvodnú. Právny zástupca ţalobcov ju mal konkretizovať aspoň do takej miery, aby sa k nej ţalovaný mohol náleţite vyjadriť. K námietke nedostatku plnomocenstva pre p. R. D. ţalovaný uviedol, ţe v danom prípade je nepochybné, ţe tento právny úkon obsahoval všetky obsahové záleţitosti určené v § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Svojou povahou je to nepochybne generálna plná moc a je zrejmé, ţe zástupca bol oprávnený zastupovať splnomocnencov i v konaní pred súdom. Výkladom obsahu plnomocenstva moţno dospieť k spoľahlivému záveru o tom, ţe splnomocnitelia splnomocnili na zastupovanie ktoréhokoľvek zo splnomocnencov, ktorí sú oprávnení konať za zastúpených jednotlivo. Ing. I. I., A. I., MUDr. Ţ. K. a R. D. podali spoločné vyjadrenie ako Spoločenstvo bytov Dobré bývanie P., L.. Uviedli, ţe pred Krajským súdom v Prešove vypovedali pravdivo o veciach, ako v skutočnosti sú a napadnutý rozsudok prvostupňového povaţujú za správny. Uviedli, ţe právny zástupca ţalobcov chce len diskreditovať stavebné úrady, ktoré vydali rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi. Poukázali na osobnosť právneho zástupcu ţalobcov a narušené dobré susedské vzťahy. Na záver navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/42/2011-102 zo dňa 08.11.2011 ako vecne správny potvrdil. IV. 3Sţp/4/2012 6 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c O.s.p. v spojení ustanovením § 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu a konanie mu predchádzajúce (§ 246c ods.1 veta prvá O.s.p. v spojení s § 212 a nasl.O.s.p.), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a zistil, ţe rozsudok krajského súdu trpí vadami, ktoré mohli mať vplyv na jeho vecnú správnosť, a preto rozhodol
1 písm. h/ O.s.p. tak, ţe napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v senáte rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011). Z obsahu administratívneho spisu senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) zistil, ţe dňa 25.09.2009 stavebníci Ing. M. G. a M. G. poţiadali o povolenie zmeny pred jej dokončením – dodatočné, s uvedením opisu zmien oproti schválenej projektovej dokumentácii: zmena krovu strechy, vnútri stavby samostatná miestnosť, záchod, umývadlo, predná časť vchodové dvere do garáţe 90 cm, napojenie na susednú garáţ MUDr. K.. Rozhodnutím primátora mesta Prešov č. B/2009/20105-Mk zo dňa 22.11.2010 bolo pre stavebníkov vydané dodatočné povolenie a uţívanie stavby pod označením „Dvojgaráţ“
4 a § 82 stavebného zákona. Rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Prešove č. 2011-28/402-2/SP-KAM zo dňa 22.02.2011 bolo odvolanie ţalobcov 1/, 2/ zamietnuté a napadnuté prvostupňové rozhodnutie bolo
2 správneho poriadku potvrdené. V administratívnom spise sa nachádza súhlas MUDr. Ţ. K. a manţelov I. I. a A. I. so zmenou projektu pred dokončením stavby pre stavebníkov zo dňa 23.09.2009. V administratívnom spise sa tieţ nachádza záväzné stanovisko Mesta Prešov, odbor hlavného architekta mesta, oddelenie územného plánovania zo dňa 23.10.2009 k dokumentácii pre dodatočné povolenie stavby, z ktorého vyplýva, ţe stavba dvojgaráţe nebola zrealizovaná v zmysle odsúhlasenej a schválenej projektovej dokumentácie v rámci stavebného povolenia stavby vydaného Mestom Prešov - stavebným úradom č. B/2008/26382-MK zo dňa 11.02.2008, s uvedením zmien zrealizovaných počas prestavby stavby a s uvedením, ţe zrealizovaná stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami, ako aj platným územným plánom Mesta Prešov. Stavba garáţe zodpovedá architektonickému charakteru prostredia jestvujúcej obytnej skupiny bytových domov na ulici L., ktoré sú zastrešené valbovými strechami. Ďalej je v stanovisku uvedený súhlas s predloţenou dokumentáciou pre dodatočné povolenie predmetnej stavby, ako aj s vydaním dodatočného stavebného povolenia za splnenia stanovených podmienok. V administratívnom spise sa tieţ nachádza výzva adresovaná právnemu zástupcovi ţalobcov, aby sa v lehote 7 dní vyjadril k prejednávanej veci. Nesúhlas právneho zástupcu ţalobcov s dodatočným povolením stavby, ktorý bol stavebnému úradu doručený štyri dni po stanovenej lehote. V administratívnom spise sa ďalej nachádza stanovisko Krajského pamiatkového úradu Prešov, z ktorého vyplýva, ţe predmetná stavba dvojgaráţe sa nachádza mimo územia Pamiatkovej rezervácie Prešov, ako aj jej ochranného pásma, záväzné vyjadrenie Mesta Prešov, oddelenie územného plánovania o vykonanej ohliadke objektu dvojgaráţe zo dňa 15.11.2010, z ktorého vyplýva, ţe v rámci obhliadky bolo zistené, ţe stavebník predmetné poţiadavky splnil, z toho dôvodu nie je potrebné ich zapracovať do rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby dvojgaráţe. Vzhľadom k tomu, ţe stavba bola k 15.11.2010 stavebne ukončená, bol vyslovený súhlas s jej uţívaním.
1 veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa pouţijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. 3Sţp/4/2012 7
1 O.s.p. účastníkmi konania sú ţalobca a ţalovaný. Súd aj bez návrhu uznesením priberie do konania účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením správneho rozhodnutia dotknuté.
2 O.s.p. ak sa niekto z tých, o právach a povinnostiach ktorých sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka.
3 písm. b/ O.s.p. odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým bol na konanie pribratý ďalší účastník
2.
4 O.s.p. pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je žalovaným správny orgán, ktorý rozhodol v poslednom stupni. Z uvedených ustanovení vyplýva, ţe účastníkmi súdneho konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, môţu byť aj ďalší účastníci správneho konania, ktorí ţalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu nepodali. Konajúci súd vydá z úradnej povinnosti uznesenie o pribratí ďalších účastníkov do súdneho preskúmavacieho konania. Predmetné uznesenie je potrebné doručiť a nie je proti nemu prípustný opravný prostriedok (§ 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., § 250 ods. 1 O.s.p., § 94 ods. 2 veta druhá O.s.p., § 202 ods. 3 písm. b/ O.s.p.). Zo zápisnice krajského súdu o pojednávaní zo dňa 08.11.2011 vyplýva, ţe na pojednávaní dňa 08.11.2011 bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd pribral do konania na strane ţalovaných účastníkov správneho konania M. G., M. G., MUDr. Ţ. K., Ing. I. I. a A. I.. MUDr. Ţ. K. sa na predmetné pojednávanie nedostavila. Prvostupňový súd pochybil, keď uznesenie o pribratí ďalších účastníkov
1 veta druhá O.s.p. písomne nevypracoval a ani nedoručil ďalším účastníkom konania neprítomným na súdnom pojednávaní. MUDr. Ţ. K. nebola na pojednávaní krajského súdu prítomná osobne, nebola ani zastúpená zástupcom prítomným na pojednávaní, z toho dôvodu mal krajský súd prijaté uznesenie o pribratí ďalších účastníkov písomne vypracovať a doručiť MUDr. Ţ. K., pretoţe nebola upovedomená o tom, ţe bola pribratá ako účastníčka do súdneho konania. Senát odvolacieho súdu dáva do pozornosti, ţe úlohou súdov v správnom súdnictve
piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, je preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V preskúmavacom konaní súd posudzuje zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánu verejnej správy, pričom intervencia tretieho subjektu súkromného charakteru v záujme podpory právneho názoru je bez právneho významu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 197/07-44 zo dňa 21.02.2008.). Tým, ţe je vylúčená účasť iných osôb v súdnom konaní v procesnom postavení vedľajšieho účastníka, nie je dotknuté právo ďalších účastníkov správneho konania, aby sa zúčastnili súdneho preskúmavacieho konania ako ďalší účastníci
1 veta druhá O.s.p. Uznesenie o pribratí ďalšieho účastníka do súdneho konania
1 O.s.p. je potrebné písomne vypracovať a doručiť všetkým účastníkom konania, proti takémuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Z uvedeného postupu súdu existuje výnimka pre prípad, ak o pribratí účastníkov rozhoduje súd priamo na pojednávaní. V tomto prípade súd vyhotoví uznesenie v písomnej forme a doručuje ho len vtedy, ak dotknuté osoby nie sú na pojednávaní súdu prítomné a nie sú prítomní ani ich zástupcovia. V zásade môţe účastník konania napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje (§ 201 O.s.p.). V ustanovení § 202 ods. 2, 3, 4 O.s.p. 3Sţp/4/2012 8 sú taxatívne uvedené prípady, v ktorých nie je prípustné odvolanie proti uzneseniu prvostupňového súdu. Pod takýto prípad je moţné zaradiť uznesenie o pribratí do konania ďalšieho účastníka (§ 202 ods. 3 písm. b/ O.s.p. v spojení s § 250 ods. 1 O.s.p., § 246c ods. 1 veta druhá O.s.p.)
1 Občianskeho zákonníka (ďalej len O.z.) pri právnom úkone sa moţno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
3 O.z. plnomocenstvo moţno udeliť aj niekoľkým splnomocnencom spoločne. Ak v plnomocenstve udelenom niekoľkým splnomocnencom nie je určené inak, musia konať všetci spoločne.
účastník sa môţe dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Ak nejde o zastupovanie
V tej istej veci môže mať účastník súčasne len jedného zvoleného zástupcu; to neplatí, ak ide o zastúpenie
.
1 O.s.p. ako zástupcu si účastník môţe vţdy zvoliť advokáta. Plnomocenstvo udelené advokátovi nemoţno obmedziť. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa opätovne preskúmať plnomocenstvo stavebníkov M. a M. G., keďţe generálna plná moc, zaloţená v administratívnom spise, podpísaná dňa 15.04.2011 na Generálnom konzuláte Slovenskej republiky, New York je len neosvedčená farebná fotokópia, ktorá je udelená dvom splnomocnencom súčasne a úradne overená fotokópia generálnej plnej moci, podpísaná dňa 15.05.2010 na Generálnom konzuláte, New York je udelená tieţ dvom splnomocnencom súčasne, a to pánovi R. D. a pani E. D.. Z obsahu uvedeného plnomocenstva nevyplýva, ţe by mohli splnomocnenci konať kaţdý samostatne, tým pádom nie je splnená ani poţiadavka uvedená v ustanovení § 24 O.s.p.,
ktorého môţe mať účastník konania v tej istej veci len jedného zvoleného zástupcu, pokiaľ nejde o zastúpenie advokátom. Senát odvolacieho súdu poukazuje na to, ţe plnomocenstvo určené na konanie pred súdom nevyţaduje, aby boli podpisy splnomocniteľov úradne overené. Na konanie pred súdom postačuje originál alebo úradne overená fotokópia plnomocenstva bez úradne osvedčených podpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní napadnutého rozsudku dospel k záveru, ţe nie sú tu podmienky, za ktorých by napadnutý rozsudok mohol potvrdiť (§ 219 O.s.p.) alebo zmeniť (§ 220 O.s.p.), preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k. 1S/42/2011-102 zo dňa 08.11.2011 v súlade s § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. na základe zistených procesných pochybení zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.). Súd prvého stupňa rozhodne o náhrade trov v novom rozhodnutí (§ 224 ods. 3 O.s.p.). 3Sţp/4/2012 9 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 06. marca 2012 JUDr. Jana Z E M K O V Á PhD. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Emília Čičková
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.