Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v okolnostiach danej veci, v príčinách rozvodu manželstva účastníkov konania a v majetkových, sociálnych a osobných pomeroch navrhovateľa, starajúceho sa o maloleté deti pochádzajúce z manželstva s odporkyňou. 2 2 Cdo 146/2010 Krajský súd v Bratislave na odvolanie navrhovateľa rozsudkom z
ktorého právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu vzniklo odporkyni ešte pred uzavretím manželstva na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu z
224 ods. 2 v spojení s § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. Najvyšší súd Slovenskej republiky na dovolanie odporkyne uznesením z
1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie odporkyňa. Navrhla rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Namietala, že postupom krajského súdu, spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení svojho rozhodnutia, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.), nesprávne právne posúdenie veci a inú vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/, c/ O.s.p.). Uviedla, že právne závery odvolacieho súdu nemajú oporu v zákone, ani stanovách Stavebného bytového družstva. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva, z akých právnych predpisov a z akých konkrétnych ustanovení zákona súd vychádzal pri zaujatí jeho právneho názoru, z ktorého dôvodu považovala jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a zmätočné. Odvolací súd nevyhodnotil všetky skutkové a právne skutočnosti dôležité pre správne a spravodlivé rozhodnutie vo veci, tak ako mu to ukladá zákon a rozhodol na základe nedostatočného vyhodnotenia skutočností ňou uvádzaných. Poukázala na to, že právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu treba vykladať
toho, v ktorom období vzniklo. V roku 1992 ako členka S., zaradená do poradovníka na prideľovanie bytov, na výzvu družstva (zo 7.2.1992) zaplatila členský podiel vo výške a lehote určenej družstvom, čím v zmysle čl. 18 stanov družstva získala právo na pridelenie konkrétne určeného bytu do osobného užívania (dvojizbového v lokalite D.). Po úhrade členského podielu jej bol rozhodnutím o pridelení bytu pridelený predmetný byt, čím jej vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme pred uzavretím manželstva s navrhovateľom. Rozhodnutie o dobe splatnosti a výške členských podielov bolo pritom vo výlučnej právomoci orgánov družstva. Výšku 5 2 Cdo 146/2010 členského podielu určovalo družstvo pred zahájením stavby
predpisov o financovaní družstevnej bytovej výstavby, kedy mu bola známa výška rozpočtovaných nákladov s tým, že definitívna výška bude stanovená po dokončení stavby, keď bude známa výška skutočných nákladov. Doba splatnosti členského podielu sa riadila ekonomickou potrebou družstva vyplývajúcou z doby zahájenia financovania výstavby družstevného objektu. K vzniku práva na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu zákonná úprava v roku 1992 pritom nepožadovala, ani stanovy družstva neurčovali podmienku, že musí byť splatený celý členský podiel. V tomto smere poukázala na znenie samotnej zmluvy o nájme družstevného bytu a na to, že S. rešpektovalo, že len jej vzniklo (pred uzavretím manželstva) právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu a preto návrh na uzavretie zmluvy adresovalo len jej, ako výlučnej členke družstva. Navrhovateľ predložil súdu listinu – zmluvu o nájme bytu zmenenú bez jej vedomia a súhlasu, v ktorej družstvo formou úradnej opravy dopísalo, že vzniklo spoločné členstvo manželov v družstve. Táto protizákonne zmenená zmluva nebola súdom nijako vyhodnotená, i keď z nej odvolací súd vychádzal. Vzhľadom na uvedené považovala rozhodnutie o určení ďalšieho nájomcu bytu a o bytovej náhrade za predčasné a nesprávne. Preto namietala aj stanovisko prenajímateľa. Rozhodnutie odvolacieho súdu považovala za nezákonné aj z dôvodu, že pri rozhodovaní o zrušení spoločného nájmu nerozhodoval o vyporiadaní členského podielu. Na záver zdôraznila, že len jej ako členke vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme na základe rozhodnutia o pridelení družstevného bytu, t.j. ešte pred uzavretím manželstva a preto účastníkom vznikol len spoločný nájom bytu, ale nevzniklo im aj spoločné členstvo v družstve. Navrhovateľ navrhol dovolanie v celom rozsahu zamietnuť. V plnom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom krajského súdu. Trval na tom, že až úhradou doplatku členského podielu (počas manželstva) došlo k zaplateniu členského podielu, ako rozhodujúceho okamihu pre vznik práva na uzavretie nájomnej zmluvy – a až v dôsledku tohto práva potom tiež za trvania manželstva mohla odporkyňa s S. dňa 13. januára 1995 uzatvoriť zmluvu o nájme bytu. Poukázal na okolnosti zosúladenia zmluvy o nájme bytu S. s platnými právnymi predpismi úradnou opravou z 12. apríla 2001 vyznačenou zmenou (doplnenie) priezviska odporkyne a zapísanie jeho mena a priezviska (čl. 2 bod 1) v kontexte vzniku spoločného nájmu bytu manželmi, ako aj vzniku spoločného členstva manželov v družstve. Preto námietky odporkyne v tomto smere nepovažoval za pravdivé, lebo protizákonného 6 2 Cdo 146/2010 postupu sa dopustila sama odporkyňa tým, že zatajila pri podpisovaní zmluvy o nájme bytu skutočnosť, že nájom družstevného bytu vzniká obom manželom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom (§ 241 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu
1 O.s.p. a dospel k záveru, že dovolanie odporkyne je dôvodné.
2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale aj v dovolaní uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len
toho, ako ich dovolateľ označil, ale
obsahu tohto opravného prostriedku. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou zo závažných procesných vád, zaoberal sa dovolací súd otázkou, čo konanie v tejto veci nie je postihnuté vadou konania,
O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol nesprávne obsadený senát, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Vady konania uvedené v § 237 písm. a/ až e/ a g/ O.s.p. dovolateľka nenamietala a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Z obsahu dovolania vyplýva, že odporkyňa namietala, že postupom odvolacieho súdu, spočívajúcim v nedostatočnom odôvodnení jeho právnych záverov (odvolací súd nepodal jasný a zrozumiteľný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu 7 2 Cdo 146/2010 vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podradil skutkový stav), jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Vzhľadom na to považovala jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a zmätočné, z ktorého dôvodu je postihnuté tzv. inou vadou konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.). Nesúhlasila ani s právnym názorom odvolacieho súdu,
ktorého až zaplatením celého členského podielu (jeho doplatku) vzniklo právo na uzavretie zmluvy o nájme bytu a jej uzavretím počas manželstva vzniklo manželom spoločné členstvo v družstve (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.) treba rozumieť taký procesný postup, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu právnou úpravou za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Pri zmene rozhodnutia
(ako v danej veci) odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého stupňa, preto jeho rozhodnutie musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie. V súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. musí odvolací súd podať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku. V odôvodnení svojho rozhodnutia sa musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Právne závery odvolacieho súdu môžu byť dostatočne preskúmateľné len vtedy, ak odvolací súd po skutkovom vymedzení predmetu konania podá zrozumiteľný a jasný výklad, z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal, ako ich interpretoval a prečo pod tieto ustanovenia podradil skutkový stav. Takéto odôvodnenie právnych záverov je osobitne nevyhnutné vtedy, keď odvolací súd mení rozsudok súdu prvého stupňa
z dôvodu, že nepovažuje za správne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa (čo je daný prípad), teda vtedy, keď súd prvého stupňa
jeho názoru nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd pri svojom zmeňujúcom rozhodnutí vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, z ktorého ale vyvodil iný právny záver ako súd prvého stupňa. V porovnaní s ním, vychádzajúc z iného právneho názoru týkajúceho sa okamihu 8 2 Cdo 146/2010 vzniku práva na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, dospel k právnemu záveru, že účastníkom (ako bývalým manželom) vzniklo nielen právo spoločného nájmu predmetného (družstevného) bytu, ktorá skutočnosť ani nebola v konaní sporná, ale vzniklo im aj spoločné členstvo v družstve. Súd prvého stupňa vychádzal z právneho názoru, že právo na uzavretie zmluvy o nájme predmetného družstevného bytu nadobudla odporkyňa pred uzavretím manželstva s odporcom rozhodnutím o pridelení družstevného bytu z
1 Občianskeho zákonníka ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred uzavretím manželstva vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.
ods. 2 tohto ustanovenia to isté platí, ak vzniklo pred uzavretím manželstva niektorému z manželov právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu.
2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom, právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred rozvodom manželstva. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že zákon spája s rozvodom manželstva zánik práva spoločného nájmu družstevného bytu len v prípade, keď právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu nadobudol jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva. Aktívna legitimácia niektorého z rozvedených manželov domáhať sa zrušenia práva spoločného nájmu družstevného bytu závisí od vyriešenia otázky, kedy bolo nadobudnuté právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu a je daná len vtedy, ak toto právo bolo nadobudnuté za trvania manželstva. Otázku, kedy bolo nadobudnuté právo na uzavretie zmluvy o nájme predmetného družstevného bytu vyriešil odvolací súd inak ako súd prvého stupňa, na základe čoho dospel vo veci aj k právnemu záveru odlišnému od právneho záveru súdu prvého stupňa. V súvislosti so vznikom práva nájmu družstevného bytu (aj z hľadiska právnej úpravy platnej a účinnej v čase jeho vzniku), treba rozlišovať právo na pridelenie družstevného bytu a právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu. Tieto práva vznikajú v rôznych časových úsekoch, ako konštatoval aj odvolací súd. Právo na pridelenie konkrétne určeného (družstevného) bytu bolo
stanov S., platných a účinných od
skutočných nákladov vynaložených na výstavbu konkrétneho objektu. Odporkyni bol rozhodnutím o pridelení družstevného bytu z
čl. 18 písm. e/ stanov člen družstva má právo na pridelenie konkrétne určeného bytu, ak na výzvu družstva zaplatí členský podiel v lehote stanovenej družstvom. Na základe tohto rozhodnutia (
čl. 37 ods. 2 písm. a/ Stanov S. účinných od
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.